Videokanál poslanca

Ďakujem pekne obidvom pánom poslancom, ktorí reagovali.
Ja som nevyčítal vám, ako konkrétne vám poslancom za HLAS, že čo sa neurobilo. Ja som sa pýtal, že či naozaj si myslíme, že dáme 13. dôchodky a je to vybavené. Lebo ja si osobne myslím, že na tomto poli by sme mali robiť systematickú prácu, orientovať sa podľa vízie a stratégie, ktoré, ktoré sú prijaté v týchto veciach. A naozaj myslieť na dôchodcu tak, že nie je to človek, ktorý teraz odišiel na odpočinok, ale myslieť na dôchodcu tak, že je to človek, ktorý, keď chceme, aby dlho a zdravo žil, mohol si napĺňať ten svoj aktívny život ďalej vo všetkých oblastiach, ktoré sú. Lebo keď troška poznáte napr. výskum o modrých zónach, tak sú na svete oblasti, kde sa o desaťročie dlhšie dožívajú dôchodcovia a nie je to tým, že majú vyššie dôchodky, ale jasne sú zadefinované veci, pre ktoré dlhšie žijú. Takže my vieme čo a mali by sme sa tomu venovať. Zvýšiť len dôchodok o niekoľko stovák euro a tváriť sa, že je vybavené, toto nepokladám za správne. A nemyslel som to ako výčitku, ale myslel som to ako príspevok, že by sme mali o tom sa baviť, diskutovať a riešiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som bol včera v písomnej rozprave, kde som mal taký faktologický, založený na faktoch a štatistike, svoj príspevok, a dneska troška taký filozofický kvôli tomu, že celý život mám tu možnosť stretávať a robiť s dôchodcami a tento zákon sa dôchodcov týka. Tak vlastne také, také zhrnutie skúseností, ako si to, ako by to malo vyzerať.
Dôchodcu si predstavujeme ako starého, zle sa pohybujúceho a spoločnosť zaťažujúceho človeka. Raz či dvakrát do roka si na neho spomenieme, lebo sa to patrí. A najviac, ako mu vieme dopriať slušný život, je to, že mu dáme 13. dôchodok, alebo nejaké iné peniaze na prilepšenie, aby si kúpil lieky, rožky, aby mal na zaslúžený odpočinok, poprípade aby mal niečo pre svoje vnúčatá. Otázka znie, čo my ako spoločnosť, politici skutočne robíme pre dôchodcov. Ako nastavujeme systém, aby občan – dôchodca v našej krajine žil hodnotný a naplnený život? Zdá sa mi, že veľmi málo, ba až takmer nič.
Predháňame sa, kto dá dôchodcom viacej drobných k dôchodku, ale je to žalostne málo. Tento systém sme si však osvojili a praktizujeme ho. Čo budeme robiť o pár rokov, keď bude Slovensko najprestárlejšou krajinu EÚ, ale to nielen z pohľadu vyplácania dôchodkov? Je nevyhnutné nastaviť sociálny systém tak, aby aj za predpokladu reálnej negatívnej demokratickej prognózy žil občan na Slovensku o 10-20 rokov kvalitný a dôstojný život. Toto isto nie je len o dôchodkoch, navýšenia dôchodkoch, či vlakov zadarmo. Je nutné stanoviť si reálne dlhodobé a strednodobé ciele zamerané na udržateľnú kvalitu života populácie Slovenskej republiky v budúcnosti. Tieto ciele musia byť naprieč komplexnými politikmi štátu. U človeka odchádzajúceho do dôchodku v porovnaní s človekom v produktívnom veku platí len jeden rozdiel. Kvôli veku alebo inému hendikepu nie je zväčša schodný plného zapojenia do sociálnoekonomický aktivít spoločnosti, je však schopný aspoň čiastočného zapojenia. Našou povinnosťou je mu to umožňovať, vytvárať podmienky na základe potrieb.
Naším cieľom by malo byť vytvorenie podmienok na to, aby človek odchádzajúci do dôchodku žil čo najdlhšie, čo najkvalitnejšie, čo najaktívnejšie. Trinásty dôchodok s týmto pohľadom súvisí len okrajovo, rovnako aj sociálne služby. Sme povinní zmeniť a udržať, nastaviť všetky politiky štátu, aby život seniora bol o niekoľko rokov skutočne čo najdlhší, čo najkvalitnejší a čo najaktívnejší vo vzťahu k sebe, i vo vzťahu k našej spoločnosti.
Vo vyspelom svete už roky rezonujú témy ako modré zóny, strieborná ekonomika, zdieľané služby a podobne. Veľké európske štáty ako Francúzsko, Nemecko, škandinávske štáty disponujú stratégiami a koncepciami, ktoré postupne uvádzajú do štátnych politík, aby ich populácia o niekoľko rokov nebola len prestárlou spoločnosťou, na ktorú musia pracovať nejakí gastarbeiteri, aby boli z čoho vyplácať dôchodky. V našich politikách sa nestretávame s ničím, čo by len pripomínalo prístupy týchto vyspelých krajín.
Odchodom do dôchodku nič nekončí, naopak, začína nanovo. Z hľadiska ekonomickej aktivity musíme vytvoriť podmienky na to, aby sa mohol senior zapájať do ekonomického života čo najviac, samozrejme, v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a potrebami. Zatiaľ robíme opak. Umožnili sme, doslova sme vyhnali tisíce ľudí do predčasných dôchodkov, čím sme výrazne oslabili ekonomický potenciál krajiny a v niektorých sektoroch, ako napríklad vodiči alebo železnice, sme si pod sebou doslova podpílili konár. Naďalej obmedzujeme možnosti pracovať popri dôchodku. Formálne je to síce možné, z komplexného pohľadu sa to však dôchodcovi neoplatí, limity, dane, odvody, administratívna náročnosť a spustu ďalších prekážok.
Potrebujeme vytvoril slobodné prostredie, aby sa dôchodcovi oplatilo ďalej pracovať, podnikať, byť aktívnym a naďalej plnohodnotným členom našej spoločnosti. Nejedná sa o to, aby sme zvýšením veku odchodu do dôchodku prinútili človeka dlhšie pracovať. Jedná sa o to, aby sme mu dali možnosť byť slobodne ekonomicky, byť aktívnym a na základe vlastného posúdenia svojej schopnosti a možnosti, samozrejme za predpokladu kvalitnej asistencie poradenských a podporných služieb.
Samostatnou oblasťou je strieborná ekonomika. Všeobecne sa jedná o prispôsobovanie sa, transformáciu produkcie tovarov a služieb potrebám starnúcej populácie. V našich politikách o niečom takom ani nechyrujeme. V krajinách západnej a severnej Európy je to jeden z najdôležitejších aspektov plánovania a transformácie a prináša neobvyklé inovačné možnosti a tieto spoločnosti na tom získavajú. Z pohľadu sociálnej ekonomiky môže byť strieborná ekonomika veľmi dôležitou príležitosťou pre rozvoj, kedy v zdravom sociálnom ekonomickom prostredí môžu byť práve seniori dôležitými aktérmi na poli striebornej ekonomiky. Teda nielen tými, ktorí produkty spotrebúvajú, ale aj tými, ktorí tieto produkty vytvárajú.
S týmito pohľadmi priamo súvisí, alebo aspoň pozitívne koreluje pohľad vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie alebo vzdelávanie seniorov sú, žiaľ, v našom systéme len floskuly, ktoré v lepšom prípade spadajú len do oblasti trávenia voľného času alebo kratochvíle pre finančne dobre zabezpečených seniorov. Vzdelávanie nechápeme len ako prostriedok osobnostného rozvoja jedinca v postproduktívnom veku, chápeme ho ako prostriedok aktíva, aktivizácie seniora pre plnohodnotné a žiaduce fungovanie spoločnosti. Tým má možnosť participovať na sociálno-ekonomickom dianí, a to ho aktivuje.
Oblasť bývania seniorov je čímsi, čo na Slovensku nemáme ani v našom slovníku, tobôž vo fáze koncepčného rozpracovania. Tu nemáme na mysli bývanie typu zariadení pre seniorov v kontexte sociálnych služieb. Hovoríme o koncepčnej transformácii politiky bývania, kde vzhľadom k demografickým trendom nevyhnutne potrebujeme nastaviť udržateľný systém. Aktuálne trendy sú orientované na bývanie pre mladé rodiny, nepochybne je to dôležitý aspekt rozvoja bývania pre krajinu, bez koncepčného prepájania s filozofiou bývania seniorov v budúcnosti sa však tento aspekt javí ako nedostatočne efektívny, nedostatočne ekonomický udržateľný a tak a tak ďalej. Systém bývania potrebujeme transformovať a reštrukturalizovať po všetkých stránkach tak, aby mal každý občan Slovenskej republiky dôstojné a dostupné vyhovujúce podmienky. Oblasť zdravia je samostatnou kapitolou, ktorej sa podrobne nebudem venovať.
Ale nakoniec by som si položil jednu otázku, alebo mali by sme si položiť jednu otázku. Ešte stále si myslíme, že starostlivosť o seniorov spočíva v tom, že im prihodíme niečo k dôchodku, zabezpečíme im niekde aj lacnejšie obedy v jedálni, vybudujeme ďalšie starobince? Alebo doprajeme vlaky zadarmo? To je všetko, čím im chceme skvalitniť život?
Ďakujem.

Nebudem reagovať na populistické reči, ale, ale naozaj, naozaj chcem povedať, že čísla inštitúcií našich, ktoré sme si zriadili štátom, a Európska komisia hovoria jasnou rečou, takže ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem v mojom príspevku ozrejmiť, aké dôvody klub SaS vedú k tomu, že tento návrh nepodporíme. Takže rozdelený do niekoľkých bodov.
Prvý bod je demografia. Podľa populačných prognóz Eurostatu momentálne na jedného dôchodcu pracuje štyri celé jedna pracovníkov. V roku 2030 tu bude na jedného dôchodcu pracovať už len traja pracovníci, to znamená, je to, je to šesť rokov, päť-šesť rokov. Na pracovný trh prichádza posledné roky o 30-tisíc menej pracovníkov, ako odchádza do dôchodku. Je to spôsobené, samozrejme, demografickým vývojom a minulý rok, ale je predpoklad, že aj tento rok, vďaka inštitútu, ktorý sa zaviedol, to znamená, že po štyridsiatich rokoch môžu odísť tí ľudia do dôchodku, ročne, alebo každoročne 25-tisíc ľudí odíde skôr do dôchodku. To znamená, keď si zoberieme tie čísla, tak tie čísla sú dosť hrozivé.
Minulý rok sa narodilo najmenej detí na Slovensku, odkedy sa vedie štatistika. Stále odchádza z našej krajiny veľa mladých ľudí do zahraničia, do škôl a neskôr ostávajú tam pracovať, alebo priamo pracovať. Zvyčajne sú to tí najschopnejší ľudia. Zo znevýhodnených regiónov ich odchádza, samozrejme, najviac, miestami je to až desať percent.
Kto by nechcel, aby naši dôchodcovia mali poriadne dôchodky? Kto by nechcel, aby mali navýšené dôchodky, ktorý politik by to nechcel? Každý jeden, samozrejme, je za to, ale ja chcem, aby aj ľudia, ktorí pôjdu o päť rokov do dôchodku, keď už budú len traja na jedného dôchodcu pracovať, aby mali dôstojné dôchodky a poprípade aby mali dôchodky. Ja rovnako chcem, aby tí ľudia, čo 20 rokov robia a odkladajú na dôchodky alebo platia dôchodky terajším dôchodcom, o 20 rokov, keď pôjdu do dôchodku, aby tie peniaze mali. Rovnako chcem, aj tí ľudia mladí, ktorí teraz nastúpili na pracovný trh a už platia tým dôchodcom terajším, aby keď pôjdu do dôchodku, ten dôchodok mali.
Výstrahou nám môže byť Grécko, ktoré počas finančnej krízy, ktorá bola zapríčinená aj zvýšenými dôchodkami, tam niektoré dôchodky klesli až o 45 %. Až o 45 % a naozaj tí dôchodcovia museli robiť drastické opatrenia, aby zaplatili náklady spojené so životom, hlavne bývanie, energie a tak ďalej.
Druhý hlavný dôvod, pre ktorý nechceme podporiť tento zákon, je nedostatok zdrojov. Rozpočet na budúci rok je potrebné konsolidovať. Minister financií hovorí minimálne o jednej miliarde. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o 1,2 miliarde, a dokonca ďalší nasledujúci rok je to 3,1 miliardy, o ktorej hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia tvrdí, že keď prijmeme tento zákon, náš rozpočet nie je trvalo udržateľný.
Tento zákon nadobúda účinnosť v roku 2026 a prvýkrát sa tieto dôchodky vyplatia v decembri 2026 a v septembri 2027 máme voľby, preto mne osobne to zaváňa kupovaním si voličských hlasov. To znamená, keď je to naplánované tak, ako je to naplánované, tak vlastne tie dôchodky sa vyplatia len raz, a to pred, pred voľbami.
Každý kto tvrdí, že na to máme zdroje, žije asi v paralelnom vesmíre, lebo my ideme zvyšovať dane na rok 2025, konsolidovať, my ešte nevieme, aké dane budeme zvyšovať a z čoho tých 1,2 miliardy zoberieme. Tento zákon určuje výdavky na rok 2026 a my nevieme ešte, ako budeme zvyšovať dane v roku 2025, kto to zaplatí, a už si robíme výdavky na rok 2026, kde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že tam musíme konsolidovať o 3,6 miliardy.
Štát v súčasnosti si požičiava za najvyšší úrok v Európskej únii a možno taká potešujúca správa, len tak trošičku, že Taliani nás predbehli znova a už sme druhí, na druhom mieste, ale od konca, hej, takže neviem, či sa tomu máme tešiť, ale, ale je to tak.
Rodičovské dôchodky nás stoja ročne 350 miliónov, pôvodne ich pán minister chcel zrušiť, ale nakoniec ostali tak, sú financované z toho istého spoločného mešca, neplatia ich v skutočnosti deti tých rodičov, ale platia sa z toho istého mešca, to znamená, to bol takisto výdavok, ktorý je razantný a ktorý, ktorý vlastne sa stále vypláca.
Ja teraz by som odcitoval Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo k tomu píše: "Koncom roka 2023 kúpna sila dôchodcov vymazala infláciu a v roku 2024 ju prekoná. Najmä v rokoch 2021 a v roku 2022 bola priemerná kúpna sila dôchodcov na tom naozaj zle a klesla o 9 %. V roku 2023 sa však situácia veľmi zlepšila a môže za to najmä mimoriadna valorizácia penzií. Pred koncom roka 2023 sa kúpyschopnosť dôchodcov vrátila na úroveň pred rast inflácie a podľa rozpočtovej rady nebolo potrebné prijímať žiadne ďalšie nákladné jednorazové alebo trvalé opatrenia. Mimoriadny príspevok 300 euro a schválenie plnohodnotného 13. dôchodku, štát to bude ročne stáť cca 700 miliónov eur. Trvale sú na tom dôchodcovia v súčasnosti o 7 % lepšie, než na tom boli pred začiatkom rastu inflácie. Výdavky novej vlády spojené s opatreniami pre dôchodcov nie sú ničím kryté." Tak to bol citát rozpočtovej rady.
Ja si spomínam, pán minister, ako váš poslanec za HLAS tuná v Národnej rade, keď sa rokovalo o sprievode rodiča s dieťaťom, ktoré má byť hospitalizované v nemocnici, a kde sa bavilo o tom, že aby pre toho rodiča tam bola minimálne stolička alebo kreslo, tak povedal, že je to fajn nápad, ale nie sú na to peniaze. Tak ku chorému dieťatku, ktoré, ktoré naozaj je nemocné a musí ostať v nemocnici, nemáme peniaze, aby pár stotisíc, možno milión-dva, aby sme to zafinancovali, ale už teraz vieme, že budeme mať 830 miliónov na december 2026 na predvolebné dôchodky. Ja sa pýtam, čo všetko bude potrebné zrušiť, aby tie peniaze boli. Alebo čo všetko nebude potrebné zvýšiť, čo bude s detskými prídavkami, s odpočítateľnou položkou na deti, lebo všetci dobre vieme, že deti nemajú volebné právo.
Návrh nepokladám za sociálny ani solidárny. Zákon je postavený tak, že tí, čo majú najväčšie dôchodky, dostanú najviac, a tí, čo majú tie biedne dôchodky, tých pár korún naozaj, z ktorých majú problém prežiť, dostanú tých pár korún, ktoré dostávajú každý mesiac. Nezdá sa mi to ani solidárne, ani spravodlivé práve preto, že je to zvyčajne jediný príjem tohto človeka.
Znížili ste príspevky do druhého piliera. Je to opatrenie proti dlhodobého šetreniu na dôchodok, teraz to prejeme a ďalšie generácie nech sa starajú. Ja by som zacitoval tím odborníkov z organizácie Oranžová obálka: "Pre starnutie populácie bude extrémne náročné udržať súčasnú štedrosť penzijného systému. Štát nebude v plnej miere kompenzovať zníženie dôchodku do druhého piliera zvýšením dôchodku v prvom. Konkrétne výška závisí od veku a príjmu, ale pri príklade 25-ročného človeka zarábajúceho 1 400 v hrubom, bude mesačný dôchodok nižší o 88 eur.." Toto tvrdia odborníci z Oranžovej obálky.
Ja chcem upozorniť, mám ešte čas, ja chcem upozorniť, že na Slovensku máme víziu a stratégiu 2030. Je to taká vrcholná stratégia pre Slovensko, ktorá zastrešuje všetky ostatné stratégie a vlastne tam, v tej stratégii sa hovorí, že čo je potrebné robiť, aby, aby Slovensko sa rozvíjalo čo najlepšie do roku 2030, sú tam také systematické kroky, tak čo sa týka tejto problematiky, tak je tam toto:
Stabilizovať mladých ľudí na Slovensku, predovšetkým podporou kvality vzdelávacieho systému, zlepšením kvality vzdelávania a podpornej infraštruktúry, dopytom trhu práce, tvorbou pracovných príležitostí a primeraným mzdovým ohodnotením.
V rámci verejných politík zintenzívniť komunikáciu a informovanosť občanov Slovenskej republiky pracujúcich, študujúcich v zahraničí za účelom ich návratu zo zahraničia.
Vypracovať a implementovať integrovanú politiku na podporu rodiny vrátane podpory mladých rodín prostredníctvom daňovo-odvodovej reformy, sociálne dostupného bývania.
Pripraviť a implementovať plán podpory rozvoja striebornej ekonomiky a zotrvania
populácie v ekonomicky aktívnom živote.
Prostredníctvom sociálnych inovácií vytvoriť programy na podporu dlhu ako nástroja na uľahčenie sociálnej inklúzie ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Reformovať dôchodkový systém tak, aby motivoval k dlhodobej účasti v rámci systému a zároveň viedol k pozitívnemu demografickému vývoju za účelom zabezpečenia udržateľného dôchodkového systému.
Tak toto nám hovorí vízia a stratégia. Nemám pocit, že ideme v súlade s touto víziou a stratégiou, najmä keď sa jedná o tak obrovský výdavok, ktorý je 830 miliónov euri.
No a ešte, ešte spomeniem, určite ste poniektorí, kto sa tejto problematike venujete, zachytili dokumentárny film Modré zóny, ten bol robený na dajakej štúdie, ktorá prebieha momentálne vo svete, kde odborníci zistili, že naozaj v niektorých uzavretých lokalitách dôchodcovia sa dožívajú viac ako desať, desaťročí oproti ostatným dôchodcom, a vlastne sa robila štúdia a na základe tej štúdie jednotlivé štáty, mestá prijímali, prijímajú nejakú koncepciu a realizujú ju, aby naozaj tým svojim dôchodcom predĺžili život a hlavne ho skvalitnili. No a tie základné opatrenia, ktoré, ktoré, na ktoré prišli, ktoré treba robiť, sú podporovať prirodzené činnosti týchto ľudí, zabezpečiť im pohyb, v niektorých amerických mestách sa kvôli tomu budujú rôzne chodníky, snažiť sa o to, aby títo ľudia žili v kruhu svojej rodiny, prirodzený kontakt s deťmi a vnúčatami. Ja, keď sa dobre pamätáte, tak v Singapure zaviedli opatrenie, že pokiaľ si ten dôchodca kupuje byt a kúpi si ho blízko svojich detí a blízko svojich vnúčat, tak štát mu prispeje na ten byt, lebo ten štát si vypočítal, že má menšie náklady vlastne s poskytovaním rôznych služieb vnúčatám a, samozrejme, aj tým dôchodcom.
Zdravá strava, to znamená, že v tomto si myslím, že máme veľké rezervy, že tá zdravá strava dôchodcov, tomu sa moc nevenujeme.
Komunitný život, podporovať komunitný život, to sú tie neziskové organizácie, ktoré sa tomu venujeme a ktorým intenzívne a sťažujeme prácu a vyhlasujeme ich za agentov a robíme si na tom politiku.
Lekárska starostlivosť, tam si myslím, že máme obrovské rezervy. Myslím, že hlbšie to netreba vysvetľovať.
A odbúravanie bariér, súdržnosť a spolupráca. Tak to sú témy, tie najdôležitejšie témy, ktoré by sme mali rozvíjať, financovať. A pokiaľ si niekto myslí, že dáme dôchodcom jednorazový príspevok, než je akýkoľvek veľký, a tým to máme vybavené, tak ja si osobne myslím, že ten pohľad je zlý.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať, pán poslanec, na tú časť vašej rozpravy, kde ste hovorili o výjazdoch do jednotlivých okresov, kde sa peniaze rozdávajú ad hoc, netransparentne a neefektívne, lebo v normálnej krajine normálna vláda rozdeľuje peniaze na základe výzvy, vyhodnotenia výzvy, rozdeľujú to nezávislí hodnotitelia, tak je to zverejnené a je presná metodika na to, ako postupovať pri realizácii projektov, kde sa berie hlavne do úvahy plán rozvoja daného mesta, regiónu, poprípade komunitný plán, Vízia a stratégia 2030, čo je plán regionálneho rozvoja Slovenska, a aby to naozaj bolo efektívne, tak pokiaľ sa jedná o peniaze z Európskej únie, ešte to musí byť odkonzultované s inštitúciami Európskej únie. Len tak vieme docieliť, že peniaze sa minú efektívne.
Čo mňa na tom ale najviac zaráža, že my sme zaviedli najmenej rozvinuté okresy, kde máme presnú metodiku, vieme dať tam peniaze a tieto okresy si sami tieto peniaze transparentne rozdelia a nemusí tam vláda ad hoc tie peniaze rozdeľovať. Rovnako máme metodiku, kde peniaze MIRRI priamo rozdeľuje vo výzve pre obce. Máme metodiku, kde môže priamo MIRRI rozdeľovať výzvu pre neziskové organizácie a napriek tomu to robí ad hoc a rozdeľuje, ale iným spôsobom nevie rozdať tieto peniaze, len svojim. A keď si to celé zrátame a spočítame, tak zisťujeme, že výrazne viac, výrazne viac dostávajú starostovia a primátori vládnej koalície.

Ďakujem pekne.
Ja chcem poďakovať za odbornú rozpravu, ktorú tu viedla pani poslankyňa Jurík a končila tým, že to nie je víťazstvo PS alebo opozície, ale že to je víťazstvo všetkých žien na Slovensku. Ja si myslím, že je to víťazstvo celej spoločnosti Slovenska, lebo každá žena má aj otca a má aj brata a má aj iných súrodencov, ktorí určite každú traumu, čo v tej rodine zažijú, tak sa prenáša aj na ostatných. Čiže áno, mali by sme robiť všetko pre to, aby, aby tie zákony, ktoré tuná prijímali, boli v prospech ľudí na Slovensku. Ale nedeje sa to tak a táto koalícia si valcuje ďalej. Včera sme schvaľovali 40, 40 zákonov a všetky boli opozičné a nula opozičných zákonov bolo schválených.
A ja neverím a ja neverím, že tam nebol jeden, ktorý, ktorý bol, ktorý by bolo dobré podporiť. A, práve naopak, ja keď vidím, ako opravujete túto novelu, čo, ktorú ste pred týždňom pokazili, a to agresívne správanie poslanca Glücka, ktorý to obhajoval argumentami, za ktoré sa určite už teraz hanbí a potom si posadíte tuná poslanca Glücka za spravodajcu, keď zase idete opravovať niečo, čo on agresívne presadzoval. A teraz to idete meniť a tu ho vystavíte, aby sa vyškieral na nás všetkých.
Tak ja naozaj neverím, že veci, ktoré robíte, myslíte vážne a že len hráte tie svoje hry a oslobodzujete tých svojich kumpánov. Aj toto, aj toto, čo teraz robíte, verím, že to má nejaký iný zmysel, ako, ako verejne o tom hovoríte. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja naozaj chcem tento návrh podporiť, je to presne taká novela, ako si predstavujem od poslaneckého návrhu, malá, jednoduchá, čo zlepší podnikateľské prostredie, treba si uvedomiť, že my máme tak prebyrokratizované celé prostredie, bol som aj konateľom obecnej firmy, sociálneho podniku, normálnej firmy, starosta, ako pri, pri najlepšej vôli dodržiavať všetky pravidlá a zákony, vždycky človek niečo prehliadne, niečo mu ujde, lebo to prebyrokratizované prostredie, ktoré máme a ktoré ešte viacej vytvárame, proste to nedovolí.
Som veľmi rád, že presne takáto novela odstraňuje jednu byrokratickú prekážku a pomáha účtovníkom a môžu sa venovať nejakej inej činnosti, čo naozaj zlepší podnikateľské prostredie, takže ja dúfam, že takáto maličkosť nebude tu mať nejaký zásadný problém, zásadný problém prejsť a naozaj to pomôže a nikto o nič nepríde.
A ešte jednu podstatnú vec, dovolím si tvrdiť, že napriek tomu, že sme dostali dosť veľa reakcií od pracovníkov, ktorí to konajú, ktorí nám dopredu ďakujú, že s takým nápadom sme prišli, napriek tomu si myslím, že toto opatrenie väčšina firiem nerobí tak, ako by mala, lebo práve preto, že keď si zamestná zamestnanca a mu dá dopredu všetky benefity, a ten zamestnanec odíde, tak potom zase o tie benefity musí bojovať, aby sa vrátili, tak radšej sa to ani nedodržuje, takže, myslím si, že pomôže to všetkým.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 149. Prikladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 147 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V prvom rade musím povedať, pani poslankyňa, že oceňujem návrh na efektívnejšiu implementáciu zákona. Jasné, že ten zákon bol podaný a treba ho precizovať, ale ako ste spomínali vlastne v tých štatistikách, že tie štatistiky vlastne nám nevyjadrujú nič, lebo keď máme obec, kde nie je žiadna materská škôlka, tak je logické, že žiadny rodič, a žije tam ešte rómska komunita, ktorá vie, že do iného mesta alebo dediny ich deti do škôlky nezoberú tak je jasné, že nikto nepodá žiadosť o o materskú škôlku. Ja poznám vedľa lokalitu, ktorá má asi 150 detí v predškolskom veku a nemajú tam materskú škôlku a tie deti sedia doma a dám krk na to, že nikto nepodal žiadosť o prijatie do materskej škôlky, lebo, lebo nemalo to žiadny zmysel. Tiež je zarážajúce, že tie, tí starostovia a to, tie zastupiteľstvá vedia presne, odkedy sa to dieťa narodí, to znamená de facto majú tri roky na to, aby tú materskú škôlku postavili alebo rozšírili, rovnako základnú školu a potom sú prekvapení a potom sú prekvapení, že majú nával v materskej škole, nechápem to, lebo som dlhé roky robil starostu a pokladal som to za dôležité, aby každé jedno dieťa od dvoch rokoch malo možnosť chodiť do, do tejto školy.
Ale čo je ešte dôležité pri tomto zákone, ja už som to spomínal, naozaj nám treba vytvoriť podmienky v lokalitách, kde si to nevedia zabezpečiť, aby tie podmienky deti aj mali a možno spomeniem prípad Richnava, Kluknava, kde nevedeli zabezpečiť v týchto dvoch obciach, kde sa nevedeli dohodnúť, nevedeli v Richnave zabezpečiť základnú, povinnú základnú školskú dochádzku a vlastne musel zasiahnuť štát a ako asi jediné miesto na Slovensku tento problém vyriešil štát, že postavil vlastnú školu, a asi je to dôvod na zamyslenie, rovnako sa zamýšľať nad tými materskými školami.

Ďakujem, pán poslanec.
Ja by som chcel upozorniť na to, čo už tu bolo upozorňované, a to sú vylúčené rómske komunity. Ja mám obavy, že tam v tých komunitách nebude tlak voličov na svojich volených zástupcov na výstavbu takýchto zariadení. A pokiaľ ten tlak nebude a je jasné, že v konečnom dôsledku vybudovať také zariadenie môže samospráva, a pokiaľ tam nebude ten tlak, tak tie škôlky nebudú a to práve kvôli tomu, že sme prijali tento zákon a nebolo to ošetrené.
Treba si uvedomiť, že my máme dneska základné školy v takýchto komunitách alebo v samospráve v mestách a obciach v takýchto komunitách, kde viac, desaťtisíce detí, to znamená veľa detí nám chodí na dvojzmennú prevádzku a nevieme to vyriešiť z kapacitných dôvodov. My tam potrebujeme budovať školy a, a následne, samozrejme, aj tie škôlky. A ja nebudem vysvetľovať, že prečo je problém, keď deti chodia na dvojzmennú prevádzku.
Ale minimálne hovoríme, že tie, tie deti treba udržať čo najviac v škole a do družiny, na základnú umeleckú školu, na centrá voľného času. No ale, samozrejme, keď idú poobede do školy, tak tieto zariadenia nemôžu vôbec využívať.
Čiže, áno, ja, mne sa páči, tie problémy, ktoré riešite v tej vašej novele, ale, ale naozaj principiálne treba sa pozrieť ešte raz na ten zákon a, a riešiť to tak, aby bola motivácia tie deti odmalička do tej školy dostať, aby naozaj dostali tie jazykové zručnosti a všetky ostatné zručnosti tak, aby boli trvalou hodnotou pre našu spoločnosť, a nie len budúce generácie poberateľov sociálnych dávok.
Ďakujem.