Videokanál poslanca

Ďakujem pekne pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa prihlásili vo faktickej. Ale na záver jedno poďakovanie. Aj ja ďakujem Igorovo Matovičovi že mi to pripomenul. Ja skutočne ďakujem Aničke Andrejuvovej, že v minulom volebnom období prišla s touto iniciatívou a tento zákon bol predložený. Myslím, že nebol odhlasovaný, nevadí, získal väčšinu neviem. Ale bola to jej iniciatíva a ja ďakujem, že v tejto iniciatíve môžem pokračovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď si zoberiete medzinárodné dokumenty, európske dokumenty, obyčajne v prvých paragrafoch, v prvých odstavcoch je spomínaná ľudská dôstojnosť. A každá civilizovaná spoločnosť sa na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti odvoláva, pretože na úcte k človeku, na úcte k ľudskej dôstojnosti je vlastne založený celý kultúrny prístup k existencii človeka. A tento etický prístup nie je obmedzený tým, že si my ako ľudia stanovíme...
===== Je vlastne založený celý kultúrny prístup k existencii človeka. A tento etický prístup nie je obmedzený tým, že si my ako ľudia stanovíme určité kritériá kedy tú ľudskú dôstojnosť máme rešpektovať a kedy ju nemáme rešpektovať. Či sa to týka len rešpektovania ľudskej dôstojnosti počas života, alebo sa to týka aj rešpektovanie ľudskej dôstojnosti po smrti. Vo faktickej som spomínala nedávnu minulosť. My sme neboli svedkami, ale možno starší si pamätáme, že keď sa začala posudzovať hodnota človeka na základe rôznych ľuďmi stanovených kritérií tak sa stávali strašné veci na ktorých nám doteraz rozum stojí. A preto na každého človeka sa musíme pozerať s neodňateľnou dôstojnosťou, lebo inak sa vydávame na cestu ktorá končí rozkladom spoločnosti. Úctu k ľudskej bytosti prejavujeme aj tým, že po smrti s náležitou pietou uložíme ľudské pozostatky na vyhradené miesto. Nikto z nás by asi nesúhlasil s tým, aby sme ľudské pozostatky človeka vyhodili na smetisko. Avšak náš prístup, aj prístup v tomto štáte zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami, ktoré sú dôsledkom potratu je pre, tak ako hovorila kolegyňa Andrea, či už umelého alebo spontánneho, alebo s nejakým iných dôvodov je presne takýto. Spaľujeme ich ako odpad a vyhadzujeme na smetisko. Možno budete považovať tie moje slová za tvrdé, ale som lekárka a videla som to na vlastné oči. Bola som mladá a som sa čudovala, že ako je to možné že v tejto spoločnosti dokážeme byť takí bezcitní.
Zatiaľ ak rodič nepožiada o vydanie týchto ľudských pozostatkov za účelom pochovania skončia v spaľovni. Ak však ako spoločnosť vnímame ľudské pozostatky po potrate hodné piety, v prípade záujmu rodičov o ich pochovanie, nemôžeme ich považovať za odpad len preto, že rodičia neprejavili záujem o ich pochovanie. Pieta k ľudským pozostatkom je spoločnosťou totiž vnímaná ako univerzálna hodnota.
Spomínal som, že v iných štátoch a v štátoch, ktoré sú sekulárne, ktoré väčšinovo ľudia sa nehlásia ku žiadnej viere, tak takýto systém pochovávania ľudských pozostatkov existuje.
Každý zákon ovplyvňuje aj myslenie ľudí. A stáva sa, myslím si že nedávno sme mali možnosť prečítať takýto príbeh, takýto prípad kedy sa na gynekologickom oddelení mame, ktorá potratila svoje dieťa, čudovali že je smutná, že ju to psychicky položilo, že však to bol len fetus alebo to bol len plod. Ja si myslím, že ak bude prijatý takýto zákona, tak aj to myslenie tých ľudí, aj tých, ktorí sa denne stretávajú s takýmito situáciami sa môže zmeniť.
Ešte by som chcela povedať jednu vec, zároveň našim návrhom naprávame stav kedy v našej legislatíve absentuje štandard na určovanie mŕtvo narodeného dieťaťa. V súlade s právom Európskej únie a odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie zavádzame definíciu, ktorá kladie hranicu medzi potratom a pôrodom do školského štádia tehotenstva. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza túto hranicu definovaním hmotnosti ľudského plodu 500 gramov, respektíve gestačný vek 22 týždňov tehotenstva. Rovnako každé dieťa, ktoré sa narodí živé sa bude považovať za pôrod, nakoľko sa narodenie dieťaťa viaže na vznik určitých povinností štátu. Súčasťou návrhu je aj vyplatenie príspevku na pohreb rodičovi, ktorý požiadal o vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa. Keď hovoríme, že treba sa takto správať ku každému živonarodenému dieťaťu v období totalitného režimu na Slovensku, v Československu, sa znižovala za každú cenu peritanálna úmrtnosť. To znamená, deti ktoré umreli, ktoré proste skončili svoj život počas pôrodu alebo tesne po pôrode a tie deti sa nechávali zomrieť, na tieto deti sa dívali kým nedodýchali. Čiže to nebol nejaký, nejaký troj alebo štvorcentimetrový zárodok, ale bolo to bolo to skutočne dieťa na ktorý videli a ktoré mohli pozorovať. A ja by som nechcela a myslím že nikto z vás by nechcel, aby takéto veci boli v našom štáte umožnené. V kontexte zabezpečenia piety, teda spôsobu dôstojného zaobchádzania chceme týmto zákonom napraviť ten poľutovaniahodný stav a preto vás chcem poprosiť, ak je pre vás ľudská dôstojnosť a zachovanie piety hodnotou, aby ste tento zákon podporila a ja vám za to ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď si zoberiete medzinárodné dokumenty, európske dokumenty, obyčajne v prvých paragrafoch, v prvých odstavcoch je spomínaná ľudská dôstojnosť. A každá civilizovaná spoločnosť sa na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti odvoláva, pretože na úcte k človeku, na úcte k ľudskej dôstojnosti je vlastne založený celý kultúrny prístup k existencii človeka. A tento etický prístup nie je obmedzený tým, že si my ako ľudia stanovíme...
===== Je vlastne založený celý kultúrny prístup k existencii človeka. A tento etický prístup nie je obmedzený tým, že si my ako ľudia stanovíme určité kritériá kedy tú ľudskú dôstojnosť máme rešpektovať a kedy ju nemáme rešpektovať. Či sa to týka len rešpektovania ľudskej dôstojnosti počas života, alebo sa to týka aj rešpektovanie ľudskej dôstojnosti po smrti. Vo faktickej som spomínala nedávnu minulosť. My sme neboli svedkami, ale možno starší si pamätáme, že keď sa začala posudzovať hodnota človeka na základe rôznych ľuďmi stanovených kritérií tak sa stávali strašné veci na ktorých nám doteraz rozum stojí. A preto na každého človeka sa musíme pozerať s neodňateľnou dôstojnosťou, lebo inak sa vydávame na cestu ktorá končí rozkladom spoločnosti. Úctu k ľudskej bytosti prejavujeme aj tým, že po smrti s náležitou pietou uložíme ľudské pozostatky na vyhradené miesto. Nikto z nás by asi nesúhlasil s tým, aby sme ľudské pozostatky človeka vyhodili na smetisko. Avšak náš prístup, aj prístup v tomto štáte zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami, ktoré sú dôsledkom potratu je pre, tak ako hovorila kolegyňa Andrea, či už umelého alebo spontánneho, alebo s nejakým iných dôvodov je presne takýto. Spaľujeme ich ako odpad a vyhadzujeme na smetisko. Možno budete považovať tie moje slová za tvrdé, ale som lekárka a videla som to na vlastné oči. Bola som mladá a som sa čudovala, že ako je to možné že v tejto spoločnosti dokážeme byť takí bezcitní.
Zatiaľ ak rodič nepožiada o vydanie týchto ľudských pozostatkov za účelom pochovania skončia v spaľovni. Ak však ako spoločnosť vnímame ľudské pozostatky po potrate hodné piety, v prípade záujmu rodičov o ich pochovanie, nemôžeme ich považovať za odpad len preto, že rodičia neprejavili záujem o ich pochovanie. Pieta k ľudským pozostatkom je spoločnosťou totiž vnímaná ako univerzálna hodnota.
Spomínal som, že v iných štátoch a v štátoch, ktoré sú sekulárne, ktoré väčšinovo ľudia sa nehlásia ku žiadnej viere, tak takýto systém pochovávania ľudských pozostatkov existuje.
Každý zákon ovplyvňuje aj myslenie ľudí. A stáva sa, myslím si že nedávno sme mali možnosť prečítať takýto príbeh, takýto prípad kedy sa na gynekologickom oddelení mame, ktorá potratila svoje dieťa, čudovali že je smutná, že ju to psychicky položilo, že však to bol len fetus alebo to bol len plod. Ja si myslím, že ak bude prijatý takýto zákona, tak aj to myslenie tých ľudí, aj tých, ktorí sa denne stretávajú s takýmito situáciami sa môže zmeniť.
Ešte by som chcela povedať jednu vec, zároveň našim návrhom naprávame stav kedy v našej legislatíve absentuje štandard na určovanie mŕtvo narodeného dieťaťa. V súlade s právom Európskej únie a odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie zavádzame definíciu, ktorá kladie hranicu medzi potratom a pôrodom do školského štádia tehotenstva. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza túto hranicu definovaním hmotnosti ľudského plodu 500 gramov, respektíve gestačný vek 22 týždňov tehotenstva. Rovnako každé dieťa, ktoré sa narodí živé sa bude považovať za pôrod, nakoľko sa narodenie dieťaťa viaže na vznik určitých povinností štátu. Súčasťou návrhu je aj vyplatenie príspevku na pohreb rodičovi, ktorý požiadal o vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa. Keď hovoríme, že treba sa takto správať ku každému živonarodenému dieťaťu v období totalitného režimu na Slovensku, v Československu, sa znižovala za každú cenu peritanálna úmrtnosť. To znamená, deti ktoré umreli, ktoré proste skončili svoj život počas pôrodu alebo tesne po pôrode a tie deti sa nechávali zomrieť, na tieto deti sa dívali kým nedodýchali. Čiže to nebol nejaký, nejaký troj alebo štvorcentimetrový zárodok, ale bolo to bolo to skutočne dieťa na ktorý videli a ktoré mohli pozorovať. A ja by som nechcela a myslím že nikto z vás by nechcel, aby takéto veci boli v našom štáte umožnené. V kontexte zabezpečenia piety, teda spôsobu dôstojného zaobchádzania chceme týmto zákonom napraviť ten poľutovaniahodný stav a preto vás chcem poprosiť, ak je pre vás ľudská dôstojnosť a zachovanie piety hodnotou, aby ste tento zákon podporila a ja vám za to ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Andrea, veľká vďaka za to, že si povedala, že každá ľudská bytosť má rovnakú dôstojnosť. Spoločnosť, ktorá chce určovať kritériá kedy tú dôstojnosť treba rešpektovať a kedy ju nemusíme, tak sme svedkami, že sa udiali hrozné činy, keď to bolo len na väčšine, ktorá rozhodla. Ja si myslím, že tie ľudské pozostatky si zaslúžia viac ako skončiť v spaľovni s odpadom zdravotníckeho materiálu, prípadne iných vyoperovaných chorých častí tela. A je to otázka zásadná. Je zaujímavé, že v tých iných štátoch ako je Česká republika, Švédsko, Maďarsko, Francúzsko vôbec o tom nediskutujú. Tam to berú ako úplne normálnu vec, že tie ľudské pozostatky sú dôstojne pochované. A ja teda dúfam, že aj tento parlament si uvedomí, že by sme sa mali pridať k tomuto spôsobu myslenia a nie k posudzovaniu ľudí podľa rôznych ľudských kritérií. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Igor, veľká vďaka za, za to, že si rozobral túto tému z viacerých pohľadov, že si spomenul aj to HDP. V tejto sále sme už počuli x dôvodov, prečo nemôžeme zákonom stanoviť právo na voľnú nedeľu. Vždycky sa to nájde iný dôvod, nájde iný dôvod. Bol to ...
===== pohľadov. Ešte si spomenul aj to HDP. V tejto sále sme už počuli ix dôvodov, prečo nemôžeme zákonom stanoviť právo na voľnú nedeľu. Vždycky sa to nájde iný dôvod, nájde iný dôvod, bol to, keď spomeniem len to posledné obdobie, bol to COVID, kedy podnikatelia zarobili menej. Bola to nezamestnanosť, bola to kríza, teraz je to konsolidačný balíček, pretože dopadne na ľudí , tak ľudia si musia viacej zarobiť, dokonca tu zaznelo, nie od teba, ale taká absurdnosť, že kvôli voľným nedeliam sme nenaplnili ciele lisabonskej stratégie a nedobehli sme Ameriku. To je, to je proste niečo, čo človeku rozum zastane, že si to niekto môže myslieť a ďakujem aj za ten návrh, ktorý si povedal, že dajme príplatky v sobotu, ak chcú ísť ľudia do roboty, chcú si privyrobiť, dajme, dajme príplatky v sobotu. Keď sa hovorí o tých peniazoch, tak spomeniem jeden príklad. Medzi nami v sále sedí človek, ktorý vyrastal v ateistickej rodine, pred pätnástimi rokmi, keď sa začalo hovoriť o voľnej nedeli, vystúpil na námestí v Bratislave a povedal: "My sme do kostola nechodili, my sme boli neveriaci, ale vždycky sme sa tešili na nedeľu, pretože vtedy sme boli všetci doma. Môj otec a moja mama boli štátni zamestnanci, my sme chodili do školy a v nedeľu sme mohli ísť na výlety, mohli sme byť spolu, mohli sme žiť rodinný život.", myslime aj na tento argument. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Igor, veľká vďaka za, za to, že si rozobral túto tému z viacerých pohľadov, že si spomenul aj to HDP. V tejto sále sme už počuli x dôvodov, prečo nemôžeme zákonom stanoviť právo na voľnú nedeľu. Vždycky sa to nájde iný dôvod, nájde iný dôvod. Bol to ...
===== pohľadov. Ešte si spomenul aj to HDP. V tejto sále sme už počuli ix dôvodov, prečo nemôžeme zákonom stanoviť právo na voľnú nedeľu. Vždycky sa to nájde iný dôvod, nájde iný dôvod, bol to, keď spomeniem len to posledné obdobie, bol to COVID, kedy podnikatelia zarobili menej. Bola to nezamestnanosť, bola to kríza, teraz je to konsolidačný balíček, pretože dopadne na ľudí , tak ľudia si musia viacej zarobiť, dokonca tu zaznelo, nie od teba, ale taká absurdnosť, že kvôli voľným nedeliam sme nenaplnili ciele lisabonskej stratégie a nedobehli sme Ameriku. To je, to je proste niečo, čo človeku rozum zastane, že si to niekto môže myslieť a ďakujem aj za ten návrh, ktorý si povedal, že dajme príplatky v sobotu, ak chcú ísť ľudia do roboty, chcú si privyrobiť, dajme, dajme príplatky v sobotu. Keď sa hovorí o tých peniazoch, tak spomeniem jeden príklad. Medzi nami v sále sedí človek, ktorý vyrastal v ateistickej rodine, pred pätnástimi rokmi, keď sa začalo hovoriť o voľnej nedeli, vystúpil na námestí v Bratislave a povedal: "My sme do kostola nechodili, my sme boli neveriaci, ale vždycky sme sa tešili na nedeľu, pretože vtedy sme boli všetci doma. Môj otec a moja mama boli štátni zamestnanci, my sme chodili do školy a v nedeľu sme mohli ísť na výlety, mohli sme byť spolu, mohli sme žiť rodinný život.", myslime aj na tento argument. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Nie je tu pán poslanec Viskupič, ale predsa zareagujem. On aj viacerí, ktorí hovorili o tom, že by ľudia nemali mať právo mať voľnú nedeľu točili dookola len jedno slovo a to boli peniaze, peniaze a peniaze. Nikto tu nespomenul, že dôvody prečo v krajinách na západ od nás je voľná nedeľa, sú úplne iné a boli stanovené úplne iné pravidlá. Tými dôvodmi od začiatku minulého storočia boli sociálne otázky a otázky zdravotné. Tieto krajiny dávali do popredia odpočinok a rodinu. Existuje rozhodnutie Ústavnej rady Francúzka, ktorá hovorí, pokiaľ sa týka voľnej nedele, že sloboda trhu a priemyslu je podriadená zdraviu a verejnému spoločnému dobru. Kráka poznámka k tomu, že si niektorí ľudia môžu privyrobiť. Zamyslime sa nad tým, či nemusia robiť v nedeľu preto, lebo majú nespravodlivú mzdu, nie sú dostatočne ohodnotení, to je jedna vec a druhá vec prečo by mamy, ktoré chcú v nedeľu zostať so svojimi rodinami alebo aj otcovia boli ochudobnení o to, že nepôjdu do práce, budú mať nižší príjem a tí, ktorí do práce pôjdu aj do prevádzok, ktoré nie sú nevyhnutne nutné, majú príplatky, ktoré sú niekedy veľmi vysoké. Nikto tu nehovoril o tom, že dajme ľuďom takú plácu, ktorú si zaslúžia a nemusia robiť v nedeľu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Určite že v každom štáte a v každej spoločnosti je dôležitá stabilita, kľud a pokoj a je to aj v každom rezorte, ale myslím, že rezort zdravotníctva je rezort, ktorý to potrebuje niekoľkonásobne viac. Pretože ľudia, ktorí v tom rezorte pracujú, sú vystavení enormnému psychickému riziku a vypätiu, pretože na ich pleciach leží zdravie a život občanov. To, čo sa teraz urobilo pri konsolidačnom balíčku, znovu vnáša neistotu a nepokoj do tohto rezortu. Bývalá vláda vyrokovala, a nebolo to rokovanie jednoduché, viacerí sme tu sedeli, a vyrokovala istú stabilitu v systéme a ukázalo sa, že to malo zmysel. Zdravotníci hovoria, že to malo zmysel a boli spokojní. Teraz sme to znovu celé, alebo ste to znovu celé rozvrátili a zase aj v tej spoločnosti to skončilo pri peniazoch. Ľudia hovoria, že zdravotníci nič iné nechcú, len peniaze, ale to nie je pravda. Oni tie požiadavky majú ďaleko väčšie ako to, aby sa im dodržal zákon a boli im navýšené platy. Prečo nehovoríte aspoň o tých ostatných požiadavkách, ktoré splníte, ktoré chcú, ale znovu začnete len s tým, že niektorým zvýšite platy a niektorým nezvýšite platy. Je to, je to ďalší klin do pokojného poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. A ja ďakujem Marekovi Krajčímu za ten pozmeňovák, ktorý dal.

.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, problém deficitu nie je ničím novým, trápime sa s ním už pár rokov. Hoci sa nám snažia predstavitelia súčasnej vládnej koalície vnútiť myšlienku, že za súčasný stav verejných financií môžu vlády Matoviča a Hegera, ekonómovia odhadujú, že z dvoch tretín rieši dnešná vládna koalícia dedičstvo po vládach Roberta Fica v rokoch 2012 až 2020, ktoré pôsobili v čase rastu európskej ekonomiky a rastúcich príjmov. Pandémia a vojna na Ukrajine bola vo všetkých krajinách sprevádzaná poklesom ekonomickej aktivity a zvýšením vládnych výdavkov. A je naivné si myslieť, že by to mohlo byť ináč, ak by v tomto krízovom období bol sedel pri kormidle Robert Fico. V týchto chvíľach možno už skončila debata vo francúzskom parlamente, kedy vystúpil predseda vlády Michel Barnier a riešil deficit štátneho rozpočtu vo Francúzsku. Ako cieľ si dal 5 % deficitu do roku 2025 a 3 % do roku 2029. Z toho pri tom návrhu povedal, že dve tretiny sa budú škrtať vo výdavkoch. Povedzme si, že u nás je deficit 6,5 %, čiže on keď si dal na 5 %, tak určite do konca budúceho roku, tak určite je to rovnako. Takže si v prvom rade upracme stôl a povedzme si pravdu, to v akom sa naše verejné financie nachádzajú, nie je výsledkom štyroch rokov, ale posledných dvanástich rokov, z ktorých najmenej osem rokov vládnutia mohlo byť lepšie využitých na riešenie vyrovnaného štátneho rozpočtu. Šetriť je nevyhnutné, s tým asi všetci, čo tu sedíme, súhlasíme. Ako dobrý hospodár by mal však v prvom rade šetriť štát a znížiť vlastné výdavky. V septembri minulého roku bol časťou predvolebnej kampane strany SMER sľub zefektívnenia štátnej správy. Bolo pred voľbami, ale v apríli tohto roku premiér Robert Fico po kontrolnom dni na ministerstve financií povedal, citujem: "Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30 percentný rez by absolútne nebol viditeľný a tie ministerstvá by mali rovnaký, možno ešte lepší výkon, ako majú teraz."
Chcem veriť, že to nebol žiaden bonmot, lebo žiadne voľby neboli v dohľadnej dobe a v tom prípade to bola pravda a mali sa tí, čo pripravovali konsolidačný balíček, aj týmto riadiť. Ak by sa bol minister ním riadil, očakávala by som, že súčasťou balíčka konsolidačných opatrení bude zníženie počtu zamestnancov štátnej správy spolu s plánom, ako zaistiť hladké a bezpečné, bezpečný prechod týchto zamestnancov z verejného do súkromného sektora.
Vláda však namiesto znižovania štátnych výdavkov a šetrenia berie občanom, aby mohla dať viac štátu. Samozrejme, že nie sme stotožnení so zvyšovaním DPH, či zvyšovaním daní z finančných transakcií, úpravou príjmov zdravotníckych pracovníkov v ich neprospech alebo ďalšími úpravami, ktoré brzdia rast ekonomiky, ktoré vláda predstavila. Tie opatrenia, ktoré vláda predstavila, sa dotýkajú najmä tých, ktorí zabezpečujú budúcnosť nášho štátu, a to sú rodičia. Rodičia, ktorí porodili a vychovávajú náš najcennejší poklad, ktorý zaisťuje budúcnosť národa, a to sú deti. Bez rodičov a detí nemáme budúcnosť. To nie je demagógia, to je fakt.
A preto je pre mňa nepochopiteľné zrušenie, či ako hovorí pán minister, len úprava rodičovského dôchodku, ktorý je nástrojom pre vyrovnanie diskriminácie voči ženám matkám, ktoré majú tým nižší dôchodok, čím viacej detí vychovali. Nie je cieľom štátu mať čím viac detí, ktoré budú pracovať a prispievať svojimi odvodmi a daňami v budúcnosti do štátneho rozpočtu? A nie je to len nižší alebo len minimálny dôchodok, čo majú ženy, ale je to aj celoživotný pay gap, čiže nižší príjem žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, čo uznávajú aj európske inštitúcie. Viete, kedy podľa Eurostatu tento pay gap nastáva? Po narodení už prvého dieťaťa a pri ďalších sa len zvyšuje. Rodičovským dôchodkom, tak ako to navrhla vláda v minulom volebnom období, sme im to aspoň čiastočne kompenzovali. Pýtam sa, komu vlastne pomôže zrušenie rodičovského dôchodku? Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth povedal, zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s nižším počtom detí.
Chudobní budú teda chudobnejší a bohatí budú bohatší. Takto má vyzerať sociálna politika štátu?
Druhou veľkou časťou populácie, ktorej sa konsolidácia dotkne, sú rodiny s deťmi. Analytici začiatkom tohto roku šokujúco konštatovali, že napriek inflácii celková kúpna sila slovenských rodín v rokoch 2022 a 2023 vzrástla.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 %, čo je približne 75 eur mesačne. Tento malý zázrak bol možný práve kvôli prorodinnému opatreniu s názvom daňový bonus pre deti, ktoré dnes navrhuje vláda okresať. Podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nárok na plnú výšku daňového bonusu sa za rok 2023 týkal 72 % detí s približne 1,2 milióna nezaopatrených detí, ktorých rodičia mali nárok na prídavok na dieťa.
Vrátim sa k lex konsolidácia a zrušenie rodičovského dôchodku a znižovania podpory rodín. Znovu sa pýtam, má takto vyzerať sociálna politika štátu? Zdá sa, ako keby si vláda neuvedomovala, že týmto konaním znižuje motiváciu ľudí mať deti, pretože to znamená väčšie riziko chudoby. Avšak bez detí nemáme budúcnosť. Slovensko bude v rámci EÚ jeden z najrýchlejšie starnúcich štátov, čo bude mať za následok jeden z najrýchlejších rastov miery ekonomickej závislosti na Európskej únii. Centrálna banka vyčíslila, že v horizonte pätnástich rokov poklesne na Slovensku počet ľudí v produktívnom veku o 280-tisíc. Ich pomer k obyvateľom v postproduktívnom veku nad 65 rokov v dôsledku toho sa zníži z 3,7 na 2,8. Pýtam sa, vládni predstavitelia, kto bude prispievať do štátneho rozpočtu, ak nebudeme mať deti? Dúfam, že sa nechcete vybrať cestou Nemecka.
Takýmito konsolidačnými opatreniami pod sebou pílime konár, na ktorom sedí náš štát. Konár pílime aj pod rodinami, ktoré majú viac detí. Vláda totiž plánuje krátiť daňový bonus tým rodičom, ktorých hrubý príjem je vyšší ako 2 480 eur, pričom tí, ktorí zarobia viac ako 3 632 v hrubom, podľa vládnych predstaviteľov nepatrí žiaden daňový bonus. Vykrátili ho tak, že podpora takejto rodiny sa rovná nule bez ohľadu na to, koľko má táto rodina detí.
Pritom sú to rodiny, kde rodičia pracujú, odvádzajú štátu nie malé dane, svoje deti nielen živia, ale aj formujú, dávajú im vzdelanie a je veľký predpoklad, že z nich vychovávajú daňových poplatníkov. Preto sme sa s kolegom Julom Jakabom rozhodli podať pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí daňový bonus bez krátenia rodinám, ktoré majú tri a viac detí bez ohľadu na to, koľko títo rodičia zarábajú. Asi každá priemerná domácnosť najmä v tejto dobe má skúsenosť s tým, že ich výdavky zrazu presiahnu ich príjmy. V takejto situácii si musí rodina sadnúť za stôl a porozmýšľať, kde bude šetriť. Veľmi pravdepodobne začne s okresávaním toho, čo je najmenej dôležité pre život. Napríklad dovolenky či veľké oslavy. Vláda sa však rozhodla okresať to, nie to, čo je pre štát najdôležitejšie, a to štátny aparát, ale robí veľké štátne oslavy, ktoré nás stoja takmer jeden milión eur za jeden deň.
Vážené dámy, vážení páni, v ťažkých časoch by mal na prvom mieste šetriť štát. Prosím, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a miesto krátenia podpory rodičom, radšej zefektívnili riadenie štátu.
Pán predseda, skončila som, dovoľte, aby som teraz prečítala pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh predkladáme v tomto znení:
V čl. III bode 13 v § 33 ods. 11 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus aspoň na tri deti."
Ďakujem pekne, skončila som.