Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán predseda.
Ja len dve krátke poznámky. Jednu k tej demografii. Myslím, že to, čo tu viacerí povedali, že by to nebolo pomohlo, keby sa boli narodili všetky deti. Bolo by to čiastočne zlepšilo. A také, takými príkladmi sú štáty, ktoré majú výrazne reštriktívne zákony potratové, a je to napríklad Poľsko, ktoré, síce sa znížila potratovosť, výrazne sa znížila. Pred prijatím prvého zákona to bolo okolo 150-tisíc, teraz je to, sú to stovky, a pritom demografiu majú jednu z najhorších v Európe. A takisto klesá, klesá pôrodnosť a takisto aj Malta a viaceré štáty, napríklad viaceré štáty, ktoré sú štáty kresťanské. Najhoršiu pôrodnosť majú štáty, ako je Portugalsko, Španielsko, Grécko, Taliansko, čiže štáty, kde by sme povedali, že skutočne tú, tie deti berú ako, ako dar. A čítala som štatistiku zo štátu, ktorý je nie medzi tie, ktorých som menovala, kde hovorili, že tie ženy volajú po politike prevencie, že najväčší dôvod je ten, že na nich silno tlačia otcovia dieťaťa a že spoločnosť ich skôr v tom podporuje, ako im v tom bráni. A dokonca u... ale u nás existuje zákon, ktorý nútenie k potratu, neviem, či to nie je súčasťou Trestného zákona, a je, je v platnosti, a druhé, že sú to dezinformácie, ktoré tie ženy majú, že ten potrat je len obyčajná malá operácia a nič, nič ďalej – a to je tiež lož.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Tomáš, aj ja si veľmi vážim a myslím si, že si, teda to, čo si povedal, a myslím si, že si to pomenoval správne, že tie názory, ktoré má jedna skupina, sú veľmi ťažko akceptovateľné alebo hľadanie nejakého kompromisu s tou druhou skupinou.
Ja som pri diskusii o ústave povedala, že rešpektujem názor pani kolegyne, ale že naše názory sú ako dve rovnobežky, ako dve koľajnice, ktoré idú vedľa seba, čiže veľmi ťažko a takmer nikdy sa nepretnú. Jej odpoveď bola, že to, že ju rešpektujem, nemyslím úprimne, pretože keby som to myslela úprimne, tak budem presadzovať to, čo ona chce. Čiže evidentne proste nepochopila moje... môj názor. A tamto, určite ja tiež vítam, vítam pokles počtu interrupcií, myslím si, že veľkú rolu v tom zohráva to, že sa vôbec o tom začalo hovoriť, že mnohí ľudia nemali za komunizmu ani páru len o zhluku buniek. Veľa urobilo aj pro-life hnutie, ktoré vysvetľovalo a nachádzalo alternatívne spôsoby, ale sú tu, je tu istá, istá nepresnosť čísiel, pretože boli tu miniinterrupcie, boli tu a aj sú, boli tu mnohé ako zamĺknuté potraty, ktoré nemuseli byť vždycky zamĺknuté potraty, a keď si pozrieme štatistiky, tak nás zarazí, že ako tento počet narástol, takže ide o to, každá, každý tento tábor je nepriateľský, má aj svojich stúpencov a má aj ľudí nerozhodných. Čiže tá diskusia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Prihlásila som sa celkom krátko do rozpravy, pretože všetko, položil si viacero otázok, ktoré, ktoré išli na mňa, a považujem za slušné, aby som odpovedala dlhšie ako, ako dve minúty, ale nebude to veľmi dlho.
Prečo sme takýto zákon nepredložili v rokoch ’20 až ’23? Ja nehovorím, že sme o takomto zákone nediskutovali medzi sebou, ale len v rámci Kresťanskej únie a snažili sme sa aj do programového vyhlásenia vlády dať niečo, čo bude chrániť život aj pred narodením. A takto sme to aj dali, že vláda prijme opatrenia, ktoré budú chrániť ľudský život.
Nie všetko, čo je v programovom vyhlásení vlády, sa dostane do, do realizovanej formy a tým, že politika je o matematike, tak sme veľmi dobre vedeli, že keď podáme takýto zákon, tak ten zákon neprejde. A rozmýšľali sme, ako to urobiť, že podáme zákon, ktorý pomôže tehotným ženám a zároveň aj pomôže možno, možno desiatkam, stovkám detí, aby sa mohli narodiť. Ja si myslím, že jediný, kto odhalil náš zámer, že tento zákon je aj kvôli tomu, aby sa niektoré deti narodili, bola pani poslankyňa Cigániková, ktorá ma hneď na samom začiatku nazvala, že som falošná, že som pokrytecká, lebo mi vôbec nejde o pomoc tehotným ženám, ale ide mi o to, aby poklesol počet potratov.
Keď si spomínal vo faktickej, ja zareagujem na to, predsedu SLOVENSKA Igora Matoviča, Igor Matovič bol jediný z tej vlády, ktorý sa zastal nášho zákona aj verejne na Postoji, a ktorý určite urobil do poslednej chvíle v rámci vtedajšej koalície, aby tento zákon prešiel. Ja si budem do smrti pamätať slová, ktoré povedal, že kvôli 24 hodinám, o ktoré chcete predĺžiť tú čakaciu dobu, nedovolíte narodiť sa stovkám malých mrňúsov, ktoré tie ženy nosia pod srdcom. Ja viem, že o ochrane života hovoril aj v predvolebnej kampani a hovoril aj v... v... vtedy, keď ten zákon bol poslaný... podaný.
Ja sa nechcem vyjadrovať k Milanovi Krajniakovi, ale položil si otázku, tak poviem, že Milan bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže z jeho kompetencie bolo asi ťažko podať zákon, ale to volebné obdobie predtým, ja neviem, či KDH bolo, ale ty si asi nebol v parlamente, podal práve zákon, on podal osobne zákon o tlkote srdca. A potom keď sa hlasovalo o tom našom zákone, o pomoci tehotným ženám, tak Milan všetky tri razy, keď sa hlasovalo, prišiel do parlamentu a vysvetľoval poslancom zo SME RODINA, aby za to zahlasovali. A môžem povedať, že dve tretiny, a dokonca niekedy aj viacej ako dve tretiny ten zákon podporili aj kvôli, kvôli Milanovi Krajniakovi.
A ja si, ja chcem teda vážne, vážne protestovať proti tomu, že, že tento zákon by bol ideologický, náboženský, kresťanský alebo podobne. Ja netvrdím, že to hovoríš ty, ale určite ten zákon nevychádza z Biblie, tam neni napísané, že tlkot srdca počuť od siedmeho týždňa a treba znížiť tú dobu na osem týždňov, ale v istom slova zmysle je to politická záležitosť. Ochrana života je politická záležitosť. To nehovorím len ja, to hovorili viacerí ľudia, ktorí sú už na pravde Božej, a venovali sa, venovali sa ochrane života, ako Carlo Cassini napríklad, ktorý hovoril, že to je čisto politická záležitosť. To je vo všeobecnej deklarácii ľudských práv, je to vo všetkých zmluvách, že treba život chrániť. A preto sa o tom diskutuje, pretože nie všetci súhlasia s tým, kedy je to osoba, nie všetci súhlasia s tým, kedy je to každý, nie všetci sú zajedno, kedy je to aj pred narodením, čiže o tomto je tá diskusia. Ale je to v politických dohodách.
A to, že náboženské otázky sú aj na... otázky politické, svedčia aj o tom, určite si ty, Ferko, pamätáš aj viacerí ďalší na, na pojednávanie pred Veľkou komorou Súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, keď Taliani, keď istá matka protestovala, že v talianskych školách sú kríže. A vtedy súd v Štrasburgu rozhodol, že kríž patrí ku kultúrnemu dedičstvu Európy, že odvtedy sa, vlastne je existencia Európy, a preto je právo zavesiť kríž.
Čiže keď sa budeme odhadzovať od toho, že to nie je politická záležitosť – je to politická záležitosť. A to by sme si mali uvedomiť, je to ďaleko viacej politická záležitosť ako náboženská alebo ideologická.
Ďakujem pekne.

Ďakuje pekne, pán predseda.
Najskôr také technické odpovede. Pani poslankyňa Marcinková hovorila o tom, koľkokrát, mňa zahrnula do toho, som chcela obmedziť prístup k interrupciám ženám. Ani raz, pani poslankyňa. Všetky moje, moje návrhy boli len o pomoci, takýto zákon podávam prvýkrát, prvýkrát za 25 rokov mojej politickej kariéry.
Ďalšia technická poznámka. Ten, ten môj zákon predtým neprešiel trikrát o jeden hlas. Čiže to nebolo len také náhodné, že raz to neprešlo o jeden hlas.
Tá žena, ktorá sa rozhodne a môže... aj pôjde na interrupciu len 100 km od domu, tak pôjde len raz 100 km, lebo ten druhýkrát má oveľa bližšie svojho gynekológa, ktorý jej vypíše tlačivo a objedná ju na tento zákrok.
A ešte jednu vetu k tej výchove, čo máme ako mladí a mladé ženy a podobne. Hovorila tu pani poslankyňa o viacerých dôvodoch, o ktorých máme hovoriť, nechcené tehotenstvá, predčasné tehotenstvá, násilie a podobne. A jedna vec sa nikdy nehovorí v tejto sexuálnej výchove a to je výchova k hodnote toho počatého života. To nikde nepočujete, že to je istá zodpovednosť toho, tej ženy, že či otehotnie, alebo neotehotnie. Tých, ktoré otehotnejú znásilnením, je veľmi málo.
A kvôli čomu tie ženy idú na interrupcie, to bolo tiež súčasťou môjho zákona. Sme jeden z mála štátov, ktoré neskúma to, prečo tá žena chce ísť na interrupciu. Prečo to bol impulz, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o umelom prerušení tehotenstva a ktorý predkladám spoločne s kolegom Richardom Vašečkom.
Tento zákon, tento návrh zákona nie je len technickou úpravou. Dotýka sa totiž samotného základu nášho spolunažívania, úcty k ľudskému životu. Odráža tú najzákladnejšiu pravdu, že aj ten najmenší a najzraniteľnejší človek má svoju dôstojnosť a hodnotu. Hodnotu, ktorú nemožno brať alebo merať len schopnosťou hovoriť alebo brániť sa, ale už samotnou existenciou.
Navrhujeme skrátiť obdobie, počas ktorého je možné vykonať interrupciu na požiadanie na osem týždňov tehotenstva. Nie preto, že by sme chceli zasahovať do práva žien, ale preto, že v ôsmom týždni už hovoríme o bytosti, ktorej bije srdce, bytosti, ktorá má vlastnú DNA, vlastný vývoj a ktorá, ak jej to dovolíme, sa môže stať plnohodnotným členom v našej spoločnosti.
Vedecký pohľad je v tomto ohľade nekompromisný. Už v 22. dni po počatí sa začína v embryu formovať srdce a vytvára sa v ňom elektrická aktivita. V šiestom týždni začína srdcová cieva pulzovať. A pred ôsmym týždňom je tento tlkot jednoznačne detekovateľný pomocou bežne dostupného ultrazvuku. Tlkot srdca nie je len symbolický. Je to prvý preukázateľný dôkaz toho, že ide o živú bytosť v dynamickom vývoji. Každý z nás bol kedysi týmto tlčúcim srdcom. Ale tvrdiť, že ide len o zhluk buniek, v čase súčasného poznania nie je vedecké, ale ideologické. Prvé týždne v čase prijatia súčasne platného zákona, ako som už hovorila, zákona z roku 1984, ktoré pri... ktorý prijala Slovenská národná rada, sme mohli v istom slova zmysle šáliť ženy, že sa jedná len o zhluk buniek. Dnes toho vieme oveľa viac. A s vedomosťou prichádza aj zodpovednosť konať podľa pravdy. Naše konanie by však nemalo byť motivované len poznaním, ale aj zodpovednosťou, ktorá z tohto poznania vyplýva. Každá civilizácia, ktorá si vážila dôstojnosť človeka, chránila najzraniteľnejších. V starovekom Grécku aj Ríme boli novorodenci ponechávaní napospas osudu, keď boli nepohodlní, a dnes to považujeme za barbarstvo. Aké bude hodnotenie našej doby o niekoľko storočí alebo desaťročí už? Ako sa budú na nás pozerať budúce generácie, ak dnes nechránime tých, ktorí ešte nemôžu hovoriť, kričať, nedokážu prísť manifestovať pred Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa sami bránili. Spoločnosť, ktorá prestáva chrániť tých, čo sa sami chrániť nedokážu, ohrozuje samu seba. Ak pripustíme, že život možno ukončiť z praktických, ekonomických či osobných dôvodov bez objektívneho posúdenia jeho hodnoty, vytvárame precedens. Precedens, ktorý môže legitimizovať odmietnutie ochrany aj iným skupinám – chorým, starším, postihnutým.
Snáď si viacerí z vás pamätáte, keď sa v Európskom parlamente prejednávala správa Estrela o reprodukčných a sexuálnych právach. Vyvolalo to veľkú diskusiu v celej Európskej únii, a pri prvom rokovaní na pléne Národnej, Európskeho parlamentu, táto správa neprešla desiatimi hlasmi, pretože bola prijatá alternatívna rezolúcia. Neviete si predstaviť to pozdvižení, ako hovoria bratia Česi, keď odrazu skupina, ktorá vehementne podporovala správu Estrela, zistila, že ich správa neprešla a nemôže ísť do ďalšieho schvaľovania. Začali hovoriť o nedemokracii, začali hovoriť o manipulácii. Začali obviňovať tú stranu, ktorá mala o 10 per... 10 hlasov viacej, z nekalosti len preto, že neprešlo to, o čom si boli istí, že prejde. Hodnota ľudského života sa nemôže stať relativizovateľnou. Je nemenná, nedotknuteľná, univerzálna a nedegociovateľná, čo znamená, že nemôžeme o jej... o nej vyjednávať.
A v tomto kontexte musím povedať aj niečo osobné a dôležité. Ako predkladateľka tohto návrhu, som sa dlhodobo snažila prinášať do parlamentu komplexné riešenia, ktoré by pomohli matkám v ťažkej situácii. Predkladala som legislatívu na zlepšenie podmienok pre slobodné matky, na dostupnosť psychologickej pomoci, na možnosť bývania, na možnosť informovanosti v čase riešenia neželaných a neplánovaných tehotenstiev, na finančnú podporu pri ťažkej životnej situácii, keď sa narodí hendikepované dieťa. Keď som hovorila, že obvodný lekár alebo lekár gynekológ by mal žene pomôcť nájsť lekára, ktorý urobí second opinion, čiže druhé, druhé vyjadrenie vtedy, keď nie sú si istí, či to dieťa je poškodené, alebo nie, a matka rozmýšľa, či si to dieťa má nechať a donosiť, alebo nie.
Nielenže som sa stretla s nezáujmom alebo ideologickým odporom, ale počas minimálne troch rokov bývalej vlády som čítala o tom, ako chcem obmedziť umelé ukončenie tehotenstva, ako som proti ženám. Ani jedno slovo nebolo o tom, čo dokonca v tom zákone bolo. A boli aj ľudia, ktorí hovorili, že tento zákon nič nerieši, že tento zákon je čajový, že tento zákon je úplne zbytočný. Tieto návrhy neprešli nie preto, že boli zlé, ale preto, že súčasná politická debata často nevie, alebo nechce hľadať konsenzus. Snažila som sa v dvoch bodoch, kde boli najväčšie kontroverzie, aby som ich zmenila, ale ani to nepomohlo. Titulky boli stále – Záborská chce zrušiť prístup k interrupciám alebo chce obmedziť interrupcie. Napriek tomu moje odhodlanie v tejto veci nekončí. Budem naďalej pracovať na tom, aby ženy, ktoré čelia neplánovanému tehotenstvu, mali oporu nielen morálnu, ale aj sociálnu, psychologickú, materiálnu, pretože ochrana života sa nekončí ani nezačína zákonom. Začína sa konkrétnym činom solidarity. A dnes v čase vojenských konfliktov, násilia a neistoty, keď je hodnota z ľudského života na mnohých miestach sveta pošľapávaná a spochybňovaná, máme ako spoločnosť povinnosť vyslať jasný signál, že každá ľudská bytosť má rovnakú hodnotu, a každá ľudská život... každá ľudská bytosť – aj tá počatá – sa má právo narodiť. Musíme dať najavo, že v našej krajine život znamená hodnotu. Nie iba život, ktorý je silný, zdravý, produktívny, ale aj ten slabý, nenarodený a závislý od iných. Práve teraz, keď svet balansuje medzi mierom a vojnou, keď sa opäť stretávame, stávame svedkami bombardovania civilistov, ničenia miest a vyháňania detí z domovov, musíme ešte silnejšie stáť na strane života. Aj náš zákonodarný orgán tým môže prispieť k civilizovanejšiemu ukotveniu. Život má zmysel. Každý a vždy.
Zabúdame pritom aj na čisto praktickú rovinu – demografickú realitu. Slovensko vymiera, miera pôrodnosti klesá pod úroveň jednoduchej reprodukcie populácie. Podľa analýz Národnej banky Slovenska budeme čeliť jednej z najprudších mier starnutia populácií v rámci Európskej únie. Bez zásadnej zmeny prístupu, aby sme na udržanie rovnováhy, by sme na udržanie rovnováhy potrebovali prijať najmä, najmenej 1,2 mil. migrantov v priebehu 25 rokov. To nie je riešenie, ktoré by spoločnosť uniesla bez otrasov. Za posledných 50 rokov bolo na Slovensku vykonaných viac ako 1 360-tisíc umelých ukončení tehotenstva. Ja viem, že viacerí hovoríte, a ja stojím na vašej strane, že určite by nemalo Slovensko o 1,36 mil. obyvateľov viacej. Ale keby sa z nich bola narodila polovica, aj tak by to bolo niečo, čo by pomohlo Slovensku prekonať aj tie krízy, ktoré nás čakajú.
Nie sú to len čísla v štatistikách, ale sú to kolegovia, učitelia, rodičia, opatrovatelia. Podpora života je teda nielen hodnotovou, ale aj strategickou a aj politickou odpoveďou na civilizačné výzvy.
Záverom, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona nemá nikoho potrestať. Nie je to návrh založený na ideológii, je je nástrojom represie, ale nástrojom úcty. Úcty k vede, úcty k životu, úcte k budúcnosti. Je prejavom našej kolektívnej identity, že stojíme na strane tých, ktorí to najviac potrebujú. Preto vás chcem podporiť... poprosiť, podporte tento zákon. Ukážme, že Slovenská republika vie prijať zákon, ktorý chráni nie ideológiu, ale život, ktorý sa nám dáva poznať práve v tlkote srdca.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, je to tlač 593, a sme v prvom čítaní.
Pán predseda, skončila som a hlásim sa ako prvá do rozpravy.
Ďakujem pekne.

Dobre. Ďakujem pekne, pán predseda.
Za vlády Igora Matoviča či už ako premiéra, alebo ako ministra financií to bola skutočná rodinná politika. Ja ti ďakujem, Julo, že si to zopakoval, a treba to hovoriť a opakovať donekonečna, pretože to je istota. Ak sa hovorí, že ľudia potrebujú istoty, ale potrebujú istoty, ktoré sú stabilné, a nieže sa na najbližšom, v najbližšom volebnom období zrušia.
Spomínal si tuná, že sú to určité hodnoty, ktoré ponúkla bývalá vláda rodinám. Podľa mňa neni celkom šťastné hovoriť, či sú to hodnoty kresťanské, alebo sú to hodnoty konzervatívne, podľa mňa sú to hodnoty univerzálne, pretože sú to hodnoty spravodlivé. A konečne, to, tá rodinná politika nebola politikou sociálnou, ale bola politikou fiškálnou, to, čo robia všetky rozvinuté krajiny. Mne sa čudovali Američania, že my nemáme fiškálnu politiku, konečne sme ju mali pre rodiny a aj to sa zrušilo. My dávame sociálne smeti rodinám alebo dávali sa a ešte možno teraz tiež rodinám, ktoré sú na hranici chudoby, peniaze, ktoré sa prejedia do najbližšieho mesiaca, a takýmto rodinám aj 20 euro rodinné prídavky boli dobré.
To, že teraz, Igor, chceš zvýšiť rodinné prídavky, je to spravodlivé, pretože tieto peniaze patria deťom za to, že raz keď budú dospelí, tak sa postarajú o svojich rodičov a postarajú sa o svojich starých ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pomenoval si, Michal, niekoľko absurdností tohto zákona a celej tej situácie. Viackrát sme tu počuli, že nám vyčítajú, vtedajšej vláde vyčítajú: nepočúvali ste odborníkov. Profesor Krčméry bol prvý, ktorý sa dal zaočkovať, až na pokraj svojich fyzických síl chodil do relácií a vysvetľoval, čo to znamená pandémia covidu. Premiér Fico, súčasný premiér Fico organizoval protesty a hovoril o tom, nedám sa zaočkovať a nedajte sa zaočkovať, nepočúvajte odborníkov.
Ja sa čudujem, že nám to teraz vyčítate. Je zaujímavé, že odškodnení budú tí, ktorí počúvali politikov vtedajšej opozície, česť výnimkám, a spochybňujete celosvetových odborníkov, ako bol profesor Krčméry.
Rozmýšľala som nad tým, čo bolo pohnútkou k tomuto zákonu, nič iné mi nevychádza z toho, len že to bola pomsta a nenávisť. Aspekty a výmysly, ktoré prisudzujete jednému manšaftu, vtedajšej vláde, len za to, že vám nevyhovoval kapitán, je pre mňa absurdné. Keby premiér Matovič bol vtedy prešiel suchou nohou cez Dunaj, tak poviete, že to urobil preto, že nevie plávať. A nehnevajte sa, ja si myslím, že takýto vážny zákon, aby ešte viacej rozdeľoval spoločnosť, je treba stiahnuť.
Ďakujem pekne.