Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda a ďakujem pekne aj obidvom kolegom, ktorí obidvaja vystihli vlastne úmysel predkladateľov. A v tomto návrhu zákona nám nejde o nič iné, len to, a že myslíme na mladé ženy, mladé dievčatá, ktoré po štúdiu strednej alebo vysokej školy otehotnejú a súčasná legislatíva sa na ne nevzťahuje.
Čiže je to vlastne diera v súčasnej legislatíve, ktorú my chceme týmto zákonom napraviť. Ďakujem veľmi pekne aj obom kolegom.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne a kolegovia, populační prognostici za komunizmu sa zmýlili. Podľa ich posledných prognóz by malo Slovensko v súčasnosti mať viac ako 6 miliónov obyvateľov. Opak je však pravdou. Slovensko vymiera! To nie je strašenie, to je neodvrátiteľný fakt.
My sme sa nezobudili teraz, že sa spýtate, že prečo ste teraz s tým vystúpili. My sme na to upozorňovali už v roku 1998 a bolo to vyhlásené za konšpiráciu a strašenie. Nie je to strašenie. Je to, Slovensko zažilo jedno z najrazantnejších spomalení populačnej dynamiky v Európskej únii. Vplývajú na to viaceré faktory, prepad úhrnnej miery plodnosti, rýchle starnutie vyvolané poklesom pôrodnosti, zároveň stúpanie veku dožitia. O niekoľko desaťročí sa Slovensko stane najstaršou alebo jednou z najstarších krajín v rámci Európy. Tento názor nemáme len my, tento názor má aj Národná banka Slovenska. S týmto nadhľadom je dôležité, akým smerom sa rozhodneme ísť pri návrhoch riešenia tejto zlej prognózy. Môžeme sa pozrieť, ako sa snažili vysporiadať s nízkou pôrodnosťou iné krajiny. Napríklad v Nemecku sa rozhodli riešiť tento problém otvorením sa migrácii. Posledné prieskumy však poukazujú na to, že až 70 % nemeckej populácie vyjadruje znepokojenie nad týmto prístupom a žiadajú, aby sa zrevidoval prístup nemeckej vlády z 2015. Tento prístup, ktorý Nemecko prijalo, zvyšuje nároky na financovanie imigračných politík. Je tam nárast kriminality v mestách v kombinácii s nedostatočnou integráciou a vyvoláva to stále väčší odpor verejnosti voči migrácii. V kresťanskej únii si myslíme, že existuje lepšie riešenie a tým je priaznivá, otvorená prorodinná politika. Veríme tomu, že prorodinná politika je kľúčovým nástrojom pre zabezpečenie stability a budúcnosti spoločnosti. Predkladaný návrh môže prispieť k vytvoreniu prostredia ústretového pre rodiny a zvýšenie pôrodnosti.
Tento návrh zákona pomôže ženám, absolventkám strednej a vysokej školy, ktoré otehotneli do deviatich mesiacov po skončení štúdia. Ženy, ktoré otehotnejú tesne pred ukončením štúdia, sa totiž môžu ocitnúť v situácii, kedy nemajú nárok na tehotenské štipendium, a zároveň nemajú nárok ani na tehotenské. Túto novú sociálnu dávku, ktorú navrhujeme, pokrývajúcu zvýšené výdavky súvisiace s prípravou na materstvo, nebude môcť budúca matka poberať súčasne s materským príspevkom. Čiže ak by materský príspevok dostavala skôr a ešte by mala nárok aj na tento, ktorý predkladáme, tak ten ktorý predkladáme, jej zaniká. Poskytnutím príspevku však môžeme pomôcť ženám, ktoré otehotneli do deviatich mesiacov po skončení štúdia, pokryť finančné nároky, ktoré sú spojené s prípravou na narodenie dieťaťa alebo špecifickými potrebami, ako je nákup týkajúci sa výživových doplnkov, vitamínov alebo prípadne niektoré výdavky, ktoré súvisia so zdravotným stavom danej ženy. Zároveň tehotným ženám pomôžeme tento príspevok, im pomôžeme preklenúť obdobie, kedy budú môcť čerpať všetky príspevky pre rodinu, ktoré už teraz garantuje štát. Milí kolegovia, kolegyne, ak máme príležitosť ako spoločnosť podporiť tehotné ženy vo svetle demografickej situácie, ktorú som len veľmi v krátkosti opísala, je našou povinnosťou tak urobiť. Preto vás chceme poprosiť o podporu nášho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila návrh zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za kresťanskú úniu Anny Záborskej a Richarda Vašečku. Tento zákon sa týka príspevku pre tehotné absolventky štúdia. Je to tlač č. 42.
Rada by som vás poprosila o podporu a do rozpravy sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja len v krátko zareagujem, ja som nikde nepovedala, že sa občan nemôže obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva. Ale iba toľko, že sú prípady, kedy tejto sťažnosti Európsky súd pre ľudské práva nevyhovie, pretože to nie je v jeho kompetencii.
Ďakujem pekne

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, téma tlaku európskych inštitúcií v poslednej dobe stále viac rezonuje v spoločnosti. Nebolo tomu inak ani počas prezidentskej kampane, kedy sme sa od niektorých kandidátov dozvedeli, že tlak európskych inštitúcií na členské štáty neexistuje a otváraním tejto témy sa len zbytočne straší a spo... polarizuje spoločnosť. Rovnaké argumenty som počula aj ja, keď sme spolu s kolegom Richardom Vašečkom podali náš návrh na uznesenie Národnej rady, v ktorom sa ohradzujeme proti súdnemu aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva z dôvodu, že sa snaží prisvojiť si normotvornú právomoc, ktorá mu nebola zverená. Dovoľte mi položiť otázku. Aký postoj má Európsky súd pre ľudské práva k súdnemu aktivizmu? Inými slovami, ako chápe svoju vlastnú úlohu a úlohu vnútroštátnych súdov v procese tvorby práva?
Európsky súd pre ľudské práva bol zriadený v roku 1959 a je zodpovedný za výklad a uplatňovanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd od počiatočnej fázy svojej činnosti presadzuje účelový výklad dohovoru. Súd chápe dohovor ako živý nástroj, ktorý sa musí vykladať s ohľadom na súčasné podmienky. Súd tak chápe svoju vlastnú úlohu ako vedúcu k prirodzenému a postupnému rozširovaniu ustanovení dohovoru. Súd sa necíti byť viazaný výslovnou vôľou členských štátov, pokiaľ si myslí, že došlo porušenia duchu dohovoru, ducha dohovoru.
Na základe vyššie uvedeného sa dá predpokladať, že súd chápe svoj vlastný aktivizmus ako legitímny prostriedok, pomocou ktorého zabezpečuje dohovoru účinnosť. Z tohto dôvodu súd často rozširuje ustanovenia dohovoru nad rámec ich pôvodného významu, aby vyplnil medzery, ktoré majú členské štáty vo vzťahu k ľudským právam vo svojej legislatíve, alebo preto, aby udržal systém dohovoru v súlade s vývojom spoločnosti.
Prvýkrát bol súd konfrontovaný s problémom medzery, teda chýbajúceho práva v dohovore už v roku 1975, v konaní Golder verzus Veľká Británia. Golder bol britský väzeň, ktorému bola odopretá možnosť kontaktovať advokáta, aby mohol žalovať svojich dozorcov za urážku na cti. Sťažoval sa na údajné odmietnutie jeho práva na prístup k súdu, ktoré bolo podľa neho chránené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Toto ustanovenie priznáva právo na spravodlivé, citujem: „na spravodlivé a verejné prerokovanie veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ale vyslovene neuznáva právo na prístup k súdom“.
Sudcovia stáli pred otázkou, či o práve, alebo slobode, ktorá nie je v dohovore spomenutá, uvedená alebo špecifikovaná, možno povedať, že je právom alebo slobodou, ktorá je nejakým spôsobom definovaná v dohovore. Súd skonštatoval, že jediné ustanovenie, ktoré by mohlo mať nejakú relevanciu, teda čl. 6 ods. 1, priamo nevyjadruje takéto právo. Napriek jasnému a doslovnému výroku o neexistencii práva na prístup k súdom, však rozsudok skončil záverom, že právo na prístup k súdu predstavuje prvok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou práva, uvedeného v čl. 6 ods. 1. Toto rozhodnutie predstavovalo šokujúcu novinku v tradícii medzinárodného práva, pretože nezohľadňovalo metódu textového výkladu. Súd sa snažil zakryť túto prelomovú povahu rozsudku tým, že vyslovene zdôraznil, že sa nejedná o rozšírený výklad, ktorý by zmluvným štátom ukladal nové povinnosti. Cesta k rozšíreniu ustanovení Dohovoru na ľudské práva, ktorá nie je vyslovene textom dohovoru chránená, bola napriek tomu otvorená.
Po tomto rozhodnutí je viditeľná tendencia súdu odmietať doslovné alebo historické argumenty pri výklade a uplatňovaní dohovoru a nahrádzať ich účelovými úvahami. Tento evolučný postoj však zdieľali, nezdieľali všetci sudcovia súdu a mnohí mali k nemu, k takémuto výkladu námietky. V roku 1979 sudca sir Gerald Fitzmaurice označil rozšírenie ustanovenia dohovoru sa prakticky zneužitie právomocí udelených súdu.
Dovoľte mi ilustrovať súdny aktivizmus pri téme životného prostredia. To, že sme my v našom uznesení použili päť prípadov a, samozrejme, že nie sú, nie je to len týchto päť prípadov, a konalo sa to tak preto, lebo toto boli rozhodnutia, ktoré zazneli v priebehu posledného pol alebo trištvrte roka minulého roku. A práve preto chcem upozorniť teraz na súdny aktivizmus pri téme životného prostredia.
V roku 1990 vydal súd svoje prvé rozhodnutie vo veci žaloby týkajúcej sa životného prostredia. Žalobcovia boli britskí štátni príslušníci, ktorí tvrdili, že nadmerný hluk, spôsobený leteckou dopravou na letisku Heathrow, porušuje ich právo na rešpektovanie súkromného života chráneného podľa čl. 8 dohovoru. V tomto prípade súd neklasifikoval prípad ako environmentálnu záležitosť a sťažnosť sťažovateľov, podľa čl. 8 dohovoru ľahko zamietol. V roku 1994 vydal súd rozhodnutie vo veci pani López Ostrovej, žijúcej v blízkosti zariadenia na spracovanie tekutého a pevného odpadu. Sťažovateľka sa sťažovala, sa, sťažovateľka namietala, že tým bolo dotknuté jej právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života chránené čl. 8 dohovoru. Súd bez úplného odôvodnenia svojho tvrdenia uviedol nasledovné: „Následkom závažného znečistenia životného prostredia môže byť ovplyvnenie blahobytu jednotlivcov až znemožnenie užívania ich domovov“ takýmto spôsobom, že... „takým spôsobom, že negatívne ovplyvní ich súkromný a rodinný život, avšak bez vážneho ohrozenia ich zdravia.“ Rozhodnutie teda výslovne klasifikovalo sťažnosť ako týkajúcu sa znečistenia životného prostredia a uznalo, že v konkrétnom posudzovanom prípade tento druh znečistenia predstavoval porušenie čl. 8 dohovoru. Kazuistický prístup súdu ukázal jasnú tendenciu európskej judikatúry k uznaniu práva nebyť dotknutý znečisteniu... znečisteniu životného prostredia... znečistením životného prostredia.
Príkladom takejto absurdity súdneho aktivizmu je aj nedávny rozsudok v žalobe klimatických seniorek, senioriek verzus Švajčiarsko. Združenie klimatických senioriek vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s dôsledkami globálneho otepľovania a uviedlo, že švajčiarske úrady nepodnikli dostatočné opatrenia v záujme zmierniť klimatickú zmenu. Európsky súd pre ľudské práva im dal za pravdu a rozhodol, že Švajčiarsko konalo nedostatočne v boji proti klimatickej zmene. Ide o prvý verdikt vynesený voči konkrétnemu štátu v tejto otázke. Výsledok? Tento verdikt otvoril dokorán dvere pre environmentálnych aktivistov a položil základ pre ďalšie klimatické žaloby.
V súčasnosti štrasburskí sudcovia výslovne uznávajú, že dozorná funkcia súdu má nevyhnutný, tvorivý, legislatívny element, porovnateľný s funkciou súdnictva v zmluvných štá... v zmluvných krajinách. Tendencia súdu vyplniť medzery, ktoré chtiac či nechtiac vo svojej legislatíve zanechali členské štáty, sa stala nielen niečím bežným, ale priamo normálnym, dokonca očakávaným konaním zo strany tých najaktívnejších sudcov.
Osobitnou otázkou je rozhodovanie súdu v hodnotových otázkach. Predseda, prvý predseda Európskeho súdu pre ľudské práva na plný úväzok Luzius Wildhaber uviedol: „Podľa nášho názoru tvrdenie, že súd by mal byť oprávnený sám osebe vyjadrovať názory na hodnotu a morálku v rôznych členských štátoch bez komplexného výskumu alebo dôkazov, a pritom disponovať záväznosťou svojich rozsudkov, by malo byť považované za výsostne politické, a teda za nadmerné rozšírenie konceptu analýzy konsenzu.“ Súd by sa teda mal vyhnúť definovaniu konsenzuálnych v odpovedi na zložité sociologické otázky vo vnútri členských štátov. Legitimita medzinárodného práva sa totiž tradične považuje za viazanú na súhlas štátov.
Z toho vyplýva problém v súvislosti so súdom. Vzhľadom na to, že rozhodnutia súdu majú potenciálne legislatívny účinok, vždy, keď súd prijíma evolučný výklad, a tým rozširuje vecnú podstatu dohovoru, sa dá tvrdiť, že tieto rozhodnutia budú vždy potenciálne kontroverzné, a to aj v prípadoch, keď existuje drvivý konsenzus. Otázka konsenzu je teda kľúčová. Kedy môže súd predpokladať, že má dostatočný konsenzus, aby vnútil väčšinový názor zostávajúcej menšine? Nemáme totiž nikde uvedené, aká miera konsenzu je potrebná na to, aby súd mohol konštatovať, že sa dohovor podstatným spôsobom vyvinul a tým sa zodpovedajúcim spôsobom zmenil rozsah práv vyplývajúcich z dohovoru.
Vytvorenie konkrétnych a pevných kritérií pre evolúciu práv totiž popiera zložitosť oblasti práva, ktoré musí súd posudzovať vo viac ako 40 jurisdikciách a nezávislých právnych systémoch. Napríklad aj v súvislosti s takými kontroverznými a citlivými otázkami, ako je napríklad adopcia či úprava eutanázie v členských štátoch. Štátne orgány členských štátov sú aj vzhľadom na priamy a nepretržitý kontakt so základnými hybnými silami vo svojej krajine v zásade lepšej pozícii ako medzinárodný súd... sa vyjadrovať k presnému obsahu požiadaviek, ako aj nevyhnutnosti obmedzenia, alebo trestu zameraného na ich splnenie.
Rozumieme, že záväzok chrániť individuálne práva je v neustálom napätí s úctou k vnútroštátnym rozhodovacím orgánom. Je však krajne nevhodné, aby Súdny dvor prijímal evolučné rozhodnutia na základe svojho dojmu o všeobecných spoločenských zvyklostiach v Európe. Je našou povinnosťou a zodpovednosťou vyslať Európskemu súdu pre ľudské práva jasný signál, že nesúhlasíme s tým, aby na seba preberal normotvornú právomoc členských štátov a staval sa do role názorového rozhodcu európskej politiky.
Na koniec ešte jeden argument. V roku 1989 sme povstali proti totalite, aby sme sa vrátili k slobode a demokracii. Demokracia hovorí o deľbe moci a zákonodarnej právomoci ľudu, resp. parlamentu. Súdom sme vymedzili právo aplikovať prijatú legislatívu. Ak teda súdy prekračujú svoje právomoci, ako to robí Európsky súd pre ľudské práva, je našou povinnosťou povedať, že je to protidemokratické, a treba to zastaviť. Nie kvôli mojej viere, ako tu radi zdôrazňujete, ale kvôli stabilite práva, kvôli našej demokracii, za ktorú, verím, že ako poslanci úprimne bojujeme. A to nie iba vtedy, keď nám to politicky vyhovuje.
Preto by som vás veľmi rada podpo... poprosila, aby ste podporili toto uznesenie, ktoré som predložila s pánom Richardom Vašečkom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila a požiadala vás o podporu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týka súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva.
Nielen my dvaja ako predkladatelia, ale viacerí, a nielen zo Slovenska, ale aj z iných štátov so znepokojením vnímajú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Nie sú to len tie prípady, ktoré sme my spomínali v uznesení, ale tých prípadov je ďaleko viacej. Ja si myslím, že Národná rada ako reprezentant vôle by mala cítiť a ohradiť sa proti súdnemu aktivizmu a protestovať proti tomu, aby si Európsky súd pre ľudské práva osoboval akékoľvek pokusy prisvojiť si normotvornú právomoc, ktorá mu nebola zverená. Myslím si, že toto, o toto by, teda chcem vás požiadať všetkých o podporu tohoto uznesenia, ale hlavne aj koaličných poslancov, pretože tí, ktorí sú pri moci, tým by v prvom rade malo ísť o to, aby bola rešpektovaná národná legislatíva a aby odmietli takýto aktivizmus.
Ochrana základných práv a slobôd je dôležitou úlohou Európskeho súdu pre ľudské práva a aktivistické zneužívanie právomocí, ktoré mu boli zverené, môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty, ako aj postupnej erózie autority Európskeho súdu pre ľudské práva.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Celkom len v takých heslách, aby som to stihla. Argumentuje sa siahnutím na život, ak sa nenaplní. Ale, pani poslankyňa, ak budete objektívna, sú štatistiky, kde si siahnu na život aj tí, ktorí tú tranzíciu nepodstúpia, ale aj tí, ktorí ju podstúpia a je to väčšinou, väčšinou u chlapcov. Ak hovoríte o tom, že keď on sa tak narodí a potom nevie a potom sa presvedčí, ako je to možné, že v nemeckom zákone, teraz prijatom, povedali, že môže to zmeniť raz za rok. Tak aké je to presvedčenie? V našom odbornom usmernení bolo napísané, že to môže urobiť len raz, jedenkrát za život. To znamená, že sú takí, ktorí sa možno potom vrátia, ale už to zmeniť nemôžu. Čo nám vadí, je to, že tá zmena, keď už hovoríme o tej, teda tom transsexualizme, tá zmena v tom zákone nie je stanovená presnými podmienkami, to záleží od odborného posudku alebo od posudku jedného jediného lekára. To v Nemecku, v Rakúsku a aj vo Francúzsku musia mať všetci lekári, ktorých sa, ktorých odbornosti sa len okrajovo dotýkajú, a ešte po tomto o tom rozhoduje súd. Ja viem, že je veľmi ťažké hovoriť o rode, hej, a že sa v tomto nezhodneme. Ale sama som posielala, posielala otázku na pani Reding, keď bola vicepredsedníčkou Európskej komisie, aký, aké medzinárodné právo alebo európske definuje rod? Viete, čo mi odpísala? Žiadna takáto definícia neexistuje, to je len zvykové právo. Môžem vám to doniesť, mám to dodnes, mám to dodnes odložené.
A ešte pani poslankyni Števulovej, že poďme sa rozprávať. Keď som podávala zákon o pomoci tehotným ženám, prvá vec, ktorá bola, som oslovila ženy a z organizácií, ktoré sú vám blízke. Viete, aká bola odpoveď? My sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Ja som tiež prekvapená, pani kolegyňa Kolíková, že ste to otočili na to náboženstvo, pretože tento zákon nemá absolútne nič spoločné s mojou vierou. Absolútne nič a ja toto beriem ako stigmatizáciu, že proste s takouto blbosťou, ako sme my predložili, môže prísť len človek, ktorý je veriaci a je zaslepený svojou vierou. Toto v mojom prípade nie je pravda. A poznám iks ľudí, ktorí sú neveriaci, ktorí žijú sekulárny život a ktorý majú presne tento istý názor o ná... o zákone o rodnom čísle, ako mám, ako mám ja.
Keď hovoríte, že tí ľudia si už všetkým prešli a my im potom zamedzíme, aby si zmenili, ničím si neprejdú, pretože ne... už je dobrovoľná je hormonálna liečba, dobrovoľná je chirurgická liečba, neexistujú u nás žiadne pravidlá, ktoré momentálne platia, čiže tí ľudia zostávajú takí, akí sú. Napríklad normálne by mali brať celý život hormóny, oni ich môžu odmietnuť nielen v puberte, ale vôbec. Čiže tu nie je to, že oni si niečím prešli. A na rozdiel od iných štátov, kde ešte stále platí, že musia prejsť napríklad chirurgickou tranzíciou.
Ja vám poviem len jeden príklad, a to je, to sa týka toho začiatku vášho, vášho vystúpenia. Čakala som vnuka vo Viedni na letisku, sedela som, mala som ešte trištvrte hodiny čas, prišiel za mnou mladý muž, na ktorom skutočne bolo vidno, že je, že je gay. A hovorí, pani Záborská, môžem si k vám prisadnúť. Ja hovorím, nech sa páči, samozrejme. Trištvrte hodiny sme sa rozprávali a viete, čo mi povedal na záver? Pani Záborská, podľa toho, čo o vás čítam a čo o vás hovoria... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, nebudem na ne reagovať osobitne, viaceré boli o tom, o čom tento zákon vôbec nehovorí. Ja som, Ferko Mikloško, ja nikde, ja, samozrejme, nikomu nechcem ubližovať, ja viem, že, a poznám takýchto ľudí a viem, že takíto ľudia majú problémy, ale je aj iks iných zákonov, či sú to zákony o zdravotne nezvýhodnených, zákony, ktoré, ktoré sú o dlhodobo chorých, o onkologicky chorých, ktoré ubližujú ľuďom, ktoré ubližujú ľuďom a boli prijaté, boli prijaté aj v tejto Národnej rade, alebo boli vydané vyhlášky, ktoré tým ľuďom ubližujú. Keď my na tri diagnózy onkologické dáme povolenie zahraničného lieku a na štvrtú nedáme, neviem, z akého dôvodu, tak to budú ľudia, ktorí majú 30 – 40 rokov, možno ešte menej, ktorí na základe toho zomrú. A to nikdy tuná v tejto Národnej rade nezaznelo, že by im ubližovali.
Ja len sa vrátim, Tomáš, k tomu, k tomu identifikačnému číslu. To nie je identifikačné číslo, či je to carte vitale alebo je to carte de sécurité sociale, všetky začínajú číslom buď jedna alebo dva, čo znamená, že je to muž alebo žena. A potom je tam sedmička a osmička, keď to nie je pri narodení jednoznačne diagnostikované.
Ja si myslím, že každý zákon má svoj dopad. Určite nebolo v úmysle žiadnom, aby vyjasnenie administratívy, pretože musíte uznať, že tento zákon nie je jednoznačný o rodnom čísle, že ak on nepriamo nieko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, žijeme v časoch, kedy si začíname pomaly zvykať na to, že základné pravdy, o ktorých by sme len nedávno tuná nediskutovali a nikoho by nenapadlo ani o tom diskutovať, sa dnes musia obhajovať a vysvetľovať na pôde Národnej rady. Je to tak aj v prípade návrhu, ktorý spolu s Richardom Vašečkom predkladáme. Týka sa objektívnej skutočnosti, jednoduchej pravdy, ktorú štát zaznamenáva o človeku pri jeho narodení.
Hovorím o rodnom čísle, unikátnom čísle, ktoré by malo s výnimkou nesprávne určeného pohlavia u určitých osôb ostať rovnaké po celý život. Pretože rodné číslo je iba jedno, tak ako je len jedna žena a jeden muž.
Prečo predkladáme tento zákon? Ten narastajúci záujem o zmenu rodného čísla, najmä medzi mladými ľuďmi pod vplyvom módnych vĺn. Ministerka Dolinková síce nateraz stiahla odborné usmernenie o tranzícii, no kde je napísané, že o pár týždňov ho nevytiahne na svetlo sveta. Trendy a vlády sa menia, no rodné číslo by im nemalo podliehať.
Rada by som v úvode odpovedala na dve základné otázky súvisiace s prerokovanou novelou zákona o rodnom čísle. Čo je to rodné číslo a prečo potrebujeme spresnenie platného zákona? Rodné číslo je v zmysle platného zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Rodné číslo je jediný univerzálne používaný identifikátor, ktorý má každý občan Slovenskej republiky a ktorý je pre každého občana jedinečný.
Prečo je rodné číslo dôležité pre štát? Je treba zdôrazniť, že štát v rodnom čísle zaznamenáva objektívne informácie o človeku, konkrétne dátum narodenia a biologické pohlavie. Rodné číslo tvorí právnu identitu občana a poskytuje štátu základné informácie o občanovi, potrebné pre jeho registráciu a identifikáciu, dátum narodenia a pohlavie osoby. Využíva sa napríklad na jednoznačnú identifikáciu osôb v zdravotnícke, v systéme sociálneho zabezpečenia, pracovnoprávnych a iných verejnoprávnych vzťahoch. Zmena rodného čísla sama osebe nezmení pohlavie ani dátum narodenia. Tým, že štát v rodnom čísle určitým spôsobom zachytáva informáciu o pohlaví jedinca, nijako neodráža, ako sa jednotlivec vníma. Štát v rodnom čísle zaznamenáva objektívnu informáciu o pohlaví nositeľa, nie to, či nositeľ rodného čísla vníma túto skutočnosť ako rozporuplnú zo svojimi osobnými pocitmi. Čiže informáciu o žene alebo mužovi.
Medzi praktické príklady nadväzujúce na právnu identitu jednotlivca patrí napríklad povinnosť štátnych orgánov pri výkone trestu umiestniť jedinca podľa jeho pohlavia. Teda ak by mal človek v občianskom preukaze zaznamenané rodné číslo uvedené ako ženské pohlavie, nemôže byť umiestnený do mužskej väznice napriek tomu, že jeho pohlavie je biologicky mužské. Rovnako pri hospitalizácii na prijímacie, príjmové oddelenie nad právnou identitou sa riadi... príjmové oddelenie sa riadi príjmovou identitou jedinca v občianskom preukaze, teda ak má osoba napísané ženské pohlavie, nemôže byť hospitalizovaná na mužskom oddelení. Z uvedeného, dámy a páni, vyplýva, že rodné číslo nevyjadruje pocity, ale fakty a malo by ostať trvalým identifikačným osobným údajom.
Tu sa dostávam k odpovedi na druhú otázku, prečo potrebujeme spresnenie platného zákona. Platný zákon je potrebné spresniť, nakoľko v aplikačnej praxi došlo k nejednoznačnému výkladu pojmu pohlavie v súvislosti s prerokovaným zákonom. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza z chápania pojmu pohlavie ako objektívnej biologickej skutočnosti, na ktorú je naviazaný výkon určitých funkcií štátu, preto evidencia skutočnej biologickej reality pohlavia je pre štát rozhodujúca a smerodajná. Príkladom je Ústava Slovenskej republiky, ktorá na základe tehotenstva ako biologickej skutočnosti viažucej sa na výsostne, viažucej sa výsostne na ženské pohlavie zaručuje tehotným ženám osobitnú starostlivosť a ochranu v pracovnoprávnych vzťahoch a podmienky, ktoré, pracovné podmienky, ktoré tomu zodpovedajú. Rovnako je z ústavy, je v ústave zakotvená definícia manželstva ako biologická komplementarita dvoch pohlaví ako nevyhnutného predpokladu pre vytvorenie, pre vytvorenie potomkov.
V aplikačnej praxi sa stáva, že dochádza k nejednoznačnému výkladu pojmov pohlavie v súvislosti s prerokovávaným zákonom. Podľa § 8 platného zákona o rodom čísle totiž ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla na základe bližšie nešpecifikovaného lekárskeho posudku o zmene pohlavia. Ja som tu spomínala vo faktickej poznámke francúzsky zákon a pán kolega Prostredník hovoril o tom, že sama som pripustila, že je to možné. Ja sa nehádam. Tu ide o tú jednoznačnosť a podmienky, ktoré je treba urobiť. V tom francúzskom zákone ide totiž o, pri zmene pohlavia o okrajovú pripomienku, ktorá nemení rodné číslo a pripisuje sa k rodnému číslu ako doplňujúci prvok rodného, rodného listu, podobne ako keď sa, ako iné zmeny, ako dieťa, meno, úmrtie, manželstvo, čiže bude to na tejto úrovni a zostáva tam pôvodné pohlavie, len ako doplnok sa dopíše to pohlavie, ktoré, ktoré si ten dotyčný vybral. Čiže podľa mňa je to, je to zásadný rozdiel. Ale poďme o tom diskutovať.
Predmetný zákon o rodnom čísle na jednej strane v druhom paragrafe hovorí o zabezpečení jednoznačnosti v informačných systémoch a vo ôsmom paragrafe nejednoznačne pracuje s termínom pohlavie. Môže byť pohlavie nejednoznačné? Dovoľte mi zacitovať z príručky uplatňovania rovnosti príležitostí v projektoch spolufinancovaných Európskou úniou, ktorú spracovala pani Oľga Pietruchová, citujem: "Pohlavie, anglicky sex, je biologická danosť človeka, čiže skutočnosť, či je z anatomického hľadiska ženou alebo mužom. Je identifikovateľné na základe pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov." Pojem pohlavia je teda nespochybniteľnou biologickou súčasťou, ktorá okrem iného súvisí s genetikou. Spresnenie platného zákona teda potrebujeme preto, aby sme jednoznačne povedali, že ak v rodnom čísle a registri uvádzame pohlavie človeka, myslíme tým biologické pohlavie. Doposiaľ bola možnosť zmeny rodného čísla v prípade, že požadovaná zmena bola dokladovaná lekárskym posudkom. Tento posudok však nikde v zákone nebol bližšie špecifikovaný. Jedine, čo existovalo, alebo aj existuje, je metodický pokyn pre pracovníkov matriky, že na základe lekárskeho potvrdenia majú tento, toto rodné číslo zmeniť. Stáva sa, že, a to preto, že tam je napísané, že sa jedná o trvalý a nemenný stav, ale za dva roky, sú to konkrétne prípady, príde s ďalším potvrdením, že sa jedná o trvalý a nemenný stav a treba to pohlavie vrátiť, tak ako bolo pred dvoma rokami. Ja si myslím, že, a zdôrazňujem to, že matrika nemá rozhodovať o zmene rodného čísla, má ju iba sprocesovať na základe zákonom jasne stanovených kritérií, ktoré nateraz určené nie sú.
Čo navrhujeme? Nóvum navrhovanej novely spočíva v jasnom zadefinovaní, čo lekársky posudok dokladuje, a síce genetické pohlavie osoby. Zmena rodného čísla bude teda možná iba v takom prípade, ak lekársky posudok preukázal originálne nesprávne určené pohlavie, čo sa môže stať v prípade osôb s poruchou sexuálneho vývoja. Myslím, že to tu bolo dané aj ako príklad, že čo keď zistia, že je to taký a onaký syndróm, pri narodení napísali zlé pohlavie. To sa v tomto zákone vôbec nespochybňuje a je to možné na základe lekárskeho posudku zmeniť, ale podmienkou zostáva lekársky posudok, ktorý preukazuje na základe genetických testov, že došlo v minulosti k nesprávnemu určeniu pohlavia. S ohľadom na funkcie a potreby štátu a spoločnosti je rozhodujúce a smerodajné evidencia skutočnej biologickej reality pohlavia, aby bolo možné aplikovať právny poriadok v súlade s pôvodne zamýšľaným zámerom zákonov.
Či znemožní takáto novela tranzíciu? Samozrejme, že takáto novela tranzíciu neznemožní. Sociálna a medicínska časť tranzície je možná, tá sa nevylučuje. Takzvaná právna tranzícia, čiže zmena dokladov, sa nemá riešiť jednou vetou v zákone. Toto, v tomto, v tom, čo som teraz povedala, je ten základný problém, prečo dávame novelu tohto zá... keby to bolo bývalo v zákone presne určené a nie, môže to byť aj tak, aj tak, tento zákon by sme nedávali.
Dámy a páni, rodné číslo je už vo svojej podstate číslo a nevypovedá nič o vnútornom prežívaní osoby. Nakoľko v súčasnosti je právna identita naviazaná v našej legislatíve na rodné číslo, je potrebné nájsť iný spôsob, akým sa bude riešiť zmena právnej identity transrodovej osoby. Vo Francúzsku: jednotka, dvojka, muž a žena, trojka, keď to nie je jasné, a keď je tam neidentifikovateľné pohlavie hneď pri pri narodení, tak je to sedmička alebo osmička. Čiže takisto majú viacej čísiel, ku ktorým sa dá dopátrať aj teda počas života toho dotyčného človeka, a ja si myslím, že ich to nijako nestigmatizuje.
Niektorí odporcovia predkladaného návrhu argumentujú, že nerešpektuje právo na rodovú identitu osôb, ktorá je ako súčasť práva na sebaurčenie a osobnú autonómiu zakotvená v čl. 7, ods. 1 charty, a teda návrh porušuje ich právo na telesnú a duševnú integritu a právo na súkromný život. Ak ale existujú objektívne dôvody, pre ktoré je vhodné zaznamenať určité informácie, a to je prípad pohlavia, správa na súkromie podľa čl. 7 ods. 1 charty nemožno vyvodiť, že ak sú niekomu tieto informácie nepríjemné, štát by ich nemal zaznamenávať alebo namiesto toho zaznamenať informácie, ktoré nezodpovedajú objektívnej skutočnosti, pretože by sa tým úplne poprel účel tohto zaznamenávania.
Ináč je tomu napríklad v prípade štátnej príslušnosti, v súvislosti s ktorou čl. ods. 2 charty vyslovene ustanovuje, že každý má právo slobodne rozhodovať o svojej štátnej príslušnosti, pričom zakazuje akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodnutia a všetky formy nátlaku smerujúce k odnárodneniu. Rod ani jeho rodové vyjadrenie v podobe práva na rodovú identitu však nie je v základnej charte a nie je to nijako subjektivizované. V súčasnosti môžeme sledovať v krajinách, ktoré umožnili zmenu právnej identity narastajúci zmätok v bežnom živote, napríklad pri organizácii športových udalostí, v ktorých ženským športom začínajú dominovať biologickí muži. Už v dvadsiatich deviatich ženských športoch máme príklady, kedy sú ženy porážané biologickými mužmi, napríklad Thomas, transžena, ktorá je biologický muž a vyhráva v ženskom plávaní. Ja si myslím, že ak sledujeme, sledujeme správy a noviny, tak vidíme, že v športe to robí obrovské problémy a začínajú rozmýšľať nad treťou kategóriou alebo iným riešením tejto situácie.
V krajinách, kde za posledných 20 rokov stúpol počet transosôb percentuálne o tisícky percent, viacerí hovoria o epidémii alebo dokonca o pandémii. Napríklad vo Veľkej Británii bolo v roku 2004 5-tisíc transosôb, dnes je ich 270-tisíc. V Nemecku bolo od roku ´64 do ´98 100 785, dnes ich je odhadom 500-tisíc. Dnes je... ktorí sa identifikujú ako trans. V USA je podľa posledných štatistík 1,6 milióna transosôb a v roku 2010 to bolo odhadom okolo 100-tisíc.
Takéto množstvo zasahuje do fungovania štátu. Hovoríme o tom že napríklad v kontexte relevantnosti štatistík, napríklad pri plodnosti žien, čo je z hľadiska demografie dôležitý údaj pre štát. Keď si zoberieme preventívne prehliadky u mužov alebo u žien, ak by trans muž alebo trans žena boli zaznamenaní v úradných dokladoch a neboli by podrobení operácii, čiže by zostali všetky ich orgány tak ako predtým, tak tieto ženy alebo títo muži by nedostávali predvolávanie na preventívnu prehliadku krčka maternice alebo karcinómu prostaty, karcinómu krčka maternice, čiže má to ďalekosiahle dôsledky. Preto sa v týchto štátoch začína hovoriť o tom, akým spôsobom upraviť zákony tak, aby štát stále evidoval biologické pohlavie osoby pri narodení, nakoľko je to jediná objektívna informácia, o ktorú sa dajú ukotviť určité procesy vo fungovaní štátu.
Milí kole... milé kolegyne, milí kolegovia, nehovorí zo mňa ani nenávisť, ani zášť, ani nerešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ani nerešpektovanie istých teda osôb, ktoré sa hlásia k inému pohlaviu, aké majú biologické telo, ide tu hlavne v tomto zákone o čisto administratívnu záležitosť. A nehnevajte sa, ja by som si nikdy nedovolila povedať o svojich kolegoch, že to, čo prezentujú, je iné, čo si myslia, čo je úplne bežným zvykom hlavne pri mojej osobe. Myslím si to, čo som tu pred chvíľočkou povedala a čo predkladám v tomto zákone. Čiže ja pevne dúfam, že vo svojich faktických poznámkach sa vyvarujete tomu, čo si myslím a čo hovorím nahlas.
Ďakujem pekne.