Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pôvodne som myslela, že vám tu budem trošku mudrovať právne, prečo toto všetko je zlé a odkiaľ nás to všade vytrhne a čo treba všetko chrániť, ale nemám pripravené ani citáty veľmajstrov slova, ani Štúra, ani majstra Pavla či koho.
V sobotu sa stalo niečo, čo by som sa veľmi rada s vami o to podelila a myslím si, že na tom sa zhodneme, ako tak sa na vás pozerám, všetci tu máte vnúčatá, všetci tu máte deti a snáď deti nebudú kontroverzná téma. Bola som, na počudovanie z progresívnej bratislavskej kaviarne, v Stakčíne u rodičov s mojou dcérou a na parkovisku pred potravinami k nám prišiel malý chlapček, ktorý si proste prišiel pýtať peniaze na jedlo. A kým ja som hľadala nejaké drobné mince, medzi tými deťmi sa odohral veľmi ľudský a veľmi empatický rozhovor dvoch detí z jednej krajiny, z absolútne odlišných svetov. Nebudem vám popisovať, čo sa medzi nimi dialo, to nie je pointa tohto, aby som tu chválila svoje dieťa, ale nesiem vám od neho jeden odkaz. Moja dcéra má sedem rokov a po tomto rozhovore v aute sa ma pýtala, že prečo taký malý chlapček bol sám na parkovisku. A ja som jej vravela, že preto, že niektoré deti žijú ťažký život, lebo ich rodičia sa o nich nevedia dostatočne postarať a evidentne ani tento štát sa o nich nevie dostatočne postarať. Ona mi povedala, že tak v tej Národnej rade musíte pracovať viac, aby hladné deti na parkovisku neboli, že veď ty mi predsa vravíš, že keď ideš do práce, tak tam ideš preto, aby sa ľuďom a deťom žilo lepšie.
A ja vám poviem, že keď tu dnes tak počúvam túto rozpravu, si hovorím, že či tento deň sme, kolegyne a kolegovia, investovali do toho, aby sa tu deťom v tejto krajine žilo lepšie. Lebo tu žijú rôzne deti, tu nežijú len deti v tradičných rodinách. Aj keď môžeme si hovoriť o tom, čo je tradičná rodina. Tu žijú deti, ktoré žijú v jednorodičovských rodinách, deti, ktoré žijú v chudobe, deti, ktoré žijú v detských domovoch, tu žijú deti choré, tu žijú deti, ktoré sú síce zdravé, ale žijú v rodine, kde majú tak chorého súrodenca, že im nikto nevenuje pozornosť a všetky tieto deti, keď sa možno 6. júla zobudia a v ústave budú mať zadeklarované, že ich mama je žena a otec je muž, tak si hovorím, hm, tak to už sa im bude žiť lepšie, to už to tu bude pre tieto deti ako v raji.
Viete, my tu ideme deklarovať, že teda manželstvo je exkluzívny zväzok muža a ženy, musíme ho všemožne chrániť, napomáhať mu a neviem čo v dobe, kedy každé druhé manželstvo sa rozvádza. A nerobíme preto nič, aby tí ľudia spolu dokázali dobre žiť. Ja som nevidela jeden návrh, ktorý by zlepšoval prostredie napríklad psychologickej podpory rodín, ktorý by zlepšoval podmienky kolíznych opatrovníkov, ktorý by zlepšoval rozvodové konania, aby tie deti prešli tým procesom bez čo najväčšej, najmenšej ujmy. Ja som päť rokov pracovala na krajskom súde v rozvodovej agende, a teda vám poviem, že ak niekde tento štát zlyháva, tak napríklad aj v konaniach, kde rodičia sa nevedia dohodnúť o tom, ako sa budú starať o vlastné deti. A nevidela som za posledné dva roky, ani dávno predtým, aby sme túto problematiku išli nejakým spôsobom meniť.
Do ústavy zavádzame, že deti si môžu adoptovať v prevažnej väčšine len manželia. V čase najväčšej krízy manželstva my obmedzujeme deťom v detských domovoch možnosť, kto si ich môže osvojiť, lebo to viažeme na manželstvo, kde takmer každé druhé sa rozvádza. Prečo? Veď to nie je len o zväzkoch párov rovnakého pohlavia, to je aj o zväzkoch muža a ženy, ktorí nebudú žiť v manželstve. Prečo by takýto pár si nemohol adoptovať dieťa? Dieťa, ktoré evidentne nikto nechce, lebo je v detskom domove.
Roky tu neriešime problémy procesu osvojenia. Máme nespočetné množstvo detí v detských domovoch, ktoré si nemôže nikto osvojiť preto, lebo máme nastavenú právnu úpravu tak, že stačí, keď ten ich rodič ich príde navštíviť dvakrát do roka a zaplatí minimálne výživné, dvakrát do roka. Minimálne výživné je 40 eur mesačne. 480 eur ročne stačí na to a dve návštevy, aby dieťa muselo zostať v detskom domove a nemohol si ho nikto osvojiť. Riešime to, kolegovia, kolegyne? Neriešime. My tu riešime, že tie deti budú mať v ústave napísané, že ich otec je muž a žena matka a oni budú do svojej dospelosti v detskom domove.
Kolegovia zo SMER-u, kolegyne zo SMER-u, 15 rokov ste pri vláde. Nevidela som jeden návrh, ktorý by riešil tú situáciu týchto detí na Slovensku. Za 15 rokov ste v tejto oblasti neurobili nič, tak mi vysvetlite, prečo by sme vám mali veriť nejaký dobrý úmysel, že teraz idete chrániť nejaké hodnoty. Koho hodnoty? Aké hodnoty? Komu toto zlepší život na Slovensku?
Alebo tu máme pojem takzvané sklenené deti. To ste podľa mňa ešte ani nepočuli. Sklenené deti sú deti, ktoré žijú v domácnostiach, kde majú tak vážne chorého súrodenca, že obaja rodičia, všetci rodinní príslušníci sa venujú tomu chorému dieťaťu a tie deti sú prehliadané, preto sa im hovorí sklenené. Kto týmto deťom pomáha? Občiansky sektor, nie štát. Štát pre tieto deti neurobil nič za celú dobu existencie.
Hovoríme tu o stáročnej národnej identite. Za 30 rokov sme neurobili nič pre veľké množstvo skupín detí na Slovensku, nič. A teraz, čo týmto deťom nesiete, že ich otec je muž a žena je matka? Toľko sme boli schopní pre tieto deti vygenerovať za 30 rokov.
Tak sa skúste zamyslieť, či tento deň sme nepremárnili opäť raz na tliachanie o prázdnych vetách, o prázdnych slovách, ktoré ešte do ústavy chcete dať, lebo to je teraz také akože, keď už to bude v ústave, tak to už potom, to už sa tu bude žiť, to už všetko bude vyriešené.
Komu tento návrh pomáha, je jedine Robert Fico. Robert Fico, ktorý potrebuje vyriešiť svoje koaličné problémy, ktorý potrebuje odviesť pozornosť od toho, že sa mu tu rozpadá koalícia. Veď to vidíme. Každý boží deň sa tu hádate a odkazujete si cez médiá rôzne konflikty. Naposledy dnes pán Kalivoda zaútočil na pána Ferenčáka v relácii v TA3. Toto? Týmto idete naozaj presviedčať ľudí na Slovensku, že toto je v ich prospech? Takáto zástupná téma, ktorá len nevyrieši nič, odvedie pozornosť od toho podstatného a my sa tu celý deň do noci budeme rozprávať o tom, že či národnú identitu tvorí ružový slon, alebo modrý pes, alebo čokoľvek. Zamyslite sa, prosím vás, kolegovia a kolegyne, či naozaj sa chceme na tomto podieľať, či chceme dať Robertovi Ficovi do ruky túto kartu, aby mohol sa oháňať tým, že zase politicky uspel.
Ja si myslím, že už stačilo. 15 rokov ste mali naozaj možnosť robiť pre ľudí, pre deti na Slovensku, niečo prospešné. Za 15 rokov ste vygenerovali tento návrh ústavy a teraz sa tvárite, ako vy idete chrániť hodnoty. Nejdete chrániť hodnoty a my vám tento dobrý úmysel neveríme, lebo to nie je dobrý úmysel. Tak ja takisto prosím kolegov z KDH, aby na to neskočili. Cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami a Robert Fico už povedal, že ak tam pôjde, tak na veľkom bielom koni. Tak mu to nedovoľme. Ďakujem. (Potlesk.)