Videokanál poslanca

Števulová. (Vyslovené mäkko.) Ďakujem. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie.
A k pánovi Podmanickému by som len chcela povedať, že to rozhodnutie vo veci pána Čurillu, kde bolo zamietnutý návrh na podanie neodkladného opatrenia, predsa znamená, že súd sa vo veci rozhodol, že cítil sa príslušný rozhodovať, nepovedal, že nie je možné v tejto veci žiadať o neodkladné opatrenie, ale v tom odôvodnení, ktoré je, mimochodom, podľa mňa pomerne slabé, zdôraznil, že mal navrhovateľ využiť inú cestu. Ale keby sa vôbec necítil kompetentný vo veci rozhodovať, tak návrh odmietne a môžu ho postúpiť príslušnému orgánu.
Vďaka.

Dobrý večer. Ja by som v prvom rade chcela povedať, že napriek všetkému, čo tu pred pár hodinami a pred chvíľou odznelo, tak tento prejav, ani vlastne podanie Progresívneho Slovenska, opozície, rozhodne nevznikla ani v Denníku N, ani v žiadnych iných médiách. Svoje dnešné vystúpenie som si napísala sama dnes ráno, takže to, aby som vyvrátila všetky špekulácie, ktoré sme tu od mojich predrečníkov počuli.
Takisto by som chcela povedať a pridať sa aj k predchádzajúcim príspevkom opozičných, v opozičných prejavoch, že my sme sa pokúšali o dôvodoch, pre ktoré chceme vysloviť pánovi ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi rokovať aj s koaličnými poslancami a poslankyňami, s nami, čo tu sedíme, aj s vami, ktorí ste už medzičasom odišli, keďže je osem hodín.
Ja osobne ako nečlenka ústavnoprávneho výboru som si trikrát našla čas a išla som na avizované mimoriadne rokovanie ku konaniu pána Šutaja Eštoka, ale teda, žiaľ, ani raz sa tento ústavnoprávny výbor neuskutočnil a pán minister nevyužil ani raz možnosť, aby s nami neformálne komunikoval a diskutoval o jeho postupe pri tom, ako postavil vlastne týchto vyšetrovateľov, o ktorých dočasne mimo službu. Naopak, toto využila aj predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, takisto aj právny zástupca vyšetrovateľov, ktorí nám podali veľké množstvo veľmi zaujímavých a dôvodných argumentov. Pán minister sa radšej venoval na chodbe médiám.
Ja by som si dovolila využiť tento môj čas, a teda vopred avizujem, že vzhľadom aj na ten čas sa budem pokúšať byť stručná na to, aby som túto diskusiu prinavrátila k podstate toho, o čom sme sa tu mali už od jednej rozprávať. A to sú teda dôvody, pre ktoré sa opozícia snaží vysloviť nedôveru pánovi ministrovi.
V prvom rade je to preto, že podľa nášho názoru pán minister vnútra konal svojvoľne a arbitrárne a nerešpektoval platné právne predpisy, keď vlastne postavil čurillovcov mimo službu. Podľa nás zároveň porušil zásadu rovnosti, antidiskriminačný zákon, a napriek tomu, že sa tu spochybňujú tie dve neodkladné opatrenia Mestského súdu Bratislava IV, ktoré boli vydané tým, že dnes bolo vydané iné rozhodnutie súdu, tak treba povedať, že tieto dve neodkladné opatrenia sú účinné a obe, minimálne v dvoch prípadoch, zaviazali ministra vnútra a ministerstvo vnútra, aby tie sporné personálne rozkazy neuplatňovala, aby sa zdržal ich uplatňovania.
V prvom rade to, čo my namietame, je, že pán minister v podstate tým, ako postavil čurillovcov mimo službu, postupoval, a použijem to slovo, napriek tomu, že premiér teda nám odporúča s týmto slovom narábať uvážlivo z dôvodov, ktoré sa javia ako pomsta. Je to tak preto, že tak, že celé jeho vlastne konanie k tomuto smeruje. Ak by bol chcel postupovať zákonným spôsobom, bol by si v prvom rade naštudoval aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Takisto by rešpektoval právnu úpravu, ktorá sa týka Úradu na ochranu oznamovateľov proti spoločenskej činnosti. Keďže je nesporné, že títo vyšetrovatelia majú priznaný status chráneného oznamovateľa a takisto by nespochybňoval možnosť mestského súdu v Bratislave konať prostredníctvom vydania a neodkladných opatrení v rámci civilného sporového konania. Keďže tak neurobil a zároveň ten jeho postup a spôsob rozhodovania pri tých vyšetrovateľoch a pri vydávaní tých sporných personálnych rozkazov javí znaky svojvôle, máme za to, že konal arbitrárne. Predovšetkým, bolo to tu už viackrát spomínané, aj pán bývalý minister vnútra a súčasný minister vnútra tvrdili, že musia konať, že musia týchto policajtov postaviť dočasne mimo výkon štátnej služby, lebo im tak vraj prikazuje zákon. No keď sa však pozrieme vlastne na zákon o štátnej službe policajtov, ten hovorí, že policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo spáchal trestný čin. Je teda zrejmé a pre právnikov by to malo byť zrejmé, že musia byť splnené viaceré podmienky a samotné, vlastne samotná otázka toho, že niekto je trestne stíhaný alebo je voči nemu vznesené obvinenie z trestného činu vzhľadom na prezumpciu neviny bez ďalšieho, nie je jediným dôvodom, pre kto... a smerodajným dôvodom preto, aby takýto človek mohol byť postavený dočasne mimo služby. Nakoniec veľmi správne to tu pred chvíľou spomínala aj pani poslankyňa Kolíková a v tomto smere vykladalo zákon aj vtedy platné v danom čase metodické usmernenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 15. 6. 2006.
Tiež treba pripomenúť, že vo vzťahu minimálne k jednému z tých, z tých policajtov tu už máme vlastne uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 1. 10. 2021, kde bolo toto obvinenie vo vzťahu vlastne k skúmaniu dôvodov väzby vyhodnotené súdom už v prípravnom konaní ako nedôvodné. A po jeho prijatí, v podstate naďalej teda tento vyšetrovateľ nebol pozbavený a nebol dočasne postavený mimo výkon svojej služby. Takmer dva roky. Následne sa to stalo po tom, čo sa pán Matúš Šutaj Eštok ujal svojej funkcie ministra vnútra. Spravil tak po dvoch dňoch bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom odôvodnil, čo sa vlastne hmotnoprávne v tej veci tých ľudí vlastne zmenilo. A to, že vlastne jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné dôvody, si všimol aj samotný Mestský súd Bratislava IV, ktorý doslova vo svojom uznesení z 15. 11., teraz citujem, povedal: "Nad rámec vyššie uvedeného konajúci súd konštatuje, že personálny rozkaz ministra vnútra o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby žalobcu do právoplatného skončenia trestného stíhania nespĺňa ani základné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia tak, ako sú tieto definované v metodickom usmernení žalovaného a v zákone o štátnej službe policajtov."
Čiže samotný súd tu ministrovi vnútra, ktorý je zodpovedný za tieto personálne rozkazy, odkazuje, že nedokázal naplniť ani len základné znaky toho, ako má vyzerať jedno personálne rozhodnutie, ale napriek tomu nám tu koalícia bude už osem hodín alebo sedem hodín tvrdiť ústami aj exministra vnútra, aj súčasného ministra vnútra, že všetko bolo v súlade so zákonom. Z môjho pohľadu ako človeka, ktorý tiež viedol inštitúciu, ktorá vydávala rozhodnutia, ak by mi toto súd napísal a sama by som bola za toto rozhodnutie zodpovedná, tak by som sa vážne zamyslela nad tým, akým spôsobom vykonávam svoju právomoc a moc.
Druhým základným dôvodom, pre ktorý navrhujeme vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, a ktorý sa tu v tejto diskusii úplne opomína, je ochrana oznamovateľov kriminality a protispoločenskej činnosti. Nakoniec je úplne nesporné, že toto je základná vec, o ktorej by sme sa mali vlastne v dnešnej diskusii baviť, namiesto toho sa tu bavíme o tom, čo spravila bývalá vláda, o migrácii a neviem ešte o čom všetkom. Ale v skutočnosti to, akým spôsobom vlastne postup ministra vnútra ignoruje ochranu, ktorú táto republika a nakoniec aj bývalá vláda Fica, keďže zákon na ochranu oznamovateľov bol predsa prijatý za jeho bývalej vlády stodvadsiatimi deviatimi poslancami, teda v zásade mal viac ako ústavnú väčšinu. To, akým spôsobom sa vlastne tá, minister vnútra snaží spochybniť, že aj policajti majú nárok na ochranu zo strany úradu a na ochranu zo strany tohto zákona, je z môjho pohľadu a z pohľadu klubu PS jedným z najvážnejších zásahov do fungovania právneho štátu a ochrany oznamovateľov korupcie protispoločenského správania a kriminality vôbec.
Máme tu predsa zákon a úrad, ktorého hlavnou úlohou je ochraňovať ľudí bez ohľadu na to, či sú radovými zamestnancami alebo policajtami, ktorí prídu na nekalé správanie vo svojej inštitúcii. Tento zákon predsa nebol prijatý na to, aby riešil nejaké súkromné firmy ale podobne. On bol predsa prijatý na to, aby riešil korupciu a najmä v štátnych zložkách. Polícia jednou z takýchto zložiek je. Tak kto iný ako policajti a policajtky, čestní ľudia, ktorí teda na takéto nekalé správanie prídu a chcú ho oznámiť, už majú mať túto ochranu? A keď ju spochybňujeme, keďže je základom tej ochrany, a preto je táto ochrana aj súčasťou antidiskriminačného zákona.
A preto bolo podané to neodkladné opatrenie, a preto môže mestský súd v tejto veci konať, keďže rieši neodkladné opatrenia, je na to kompetentný, má na to právomoc a všetci právnici v tejto miestnosti by mi mali v tomto momente dať za pravdu, aj tí, ktorí sú z koalície. Tak preto aby ochránil týchto ľudí pred stratou zamestnania, pred šikanou a diskrimináciou, preto tento Úrad na ochranu oznamovateľov máme, a preto tí vyšetrovatelia mohli v tom konaní postupovať tak, ako postupovali. Lenže pán minister vnútra sa nám snaží nahovoriť, že policajti takúto ochranu mať nemajú, že oni takto postupovať nemali a oni predsa ani nemôžu byť diskriminovaní, lebo zjavne keď človek vstúpi do Policajného zboru, tak sa asi vzdá všetkých svojich ostatných práv. Napriek tomu, že aj samotný antidiskriminačný zákon, aj samotný zákon o štátnej službe polície hovorí úplne niečo iné a mohli by sme si tu citovať celý, všetky tieto ustanovenia, ktoré tu sú. A to my v PS považujeme za osobitne nebezpečné. Pretože pokiaľ sa takto verejne spochybňuje jednoznačná ochrana oznamovateľov korupcie, tak táto vláda hovorí čestným občanom bez ohľadu na to, akú funkciu vykonávajú, v akom pracovnom pomere ste, že si majú dať pozor na korupciu a protispoločenské správanie oznamovať nemajú. A toto my považujeme za jedno z najvážnejších zlyhaní ministra vnútra.
Takisto sa dá pozrieť, dalo by sa tu citovať celý zákon o ochrane oznamovateľov. Mohli ste si prísť, páni poslanci a poslankyne, vypočuť pani Dlugošovú, ktorá veľmi jednoznačne hovorila o tom, akým spôsobom bol povinný, bolo povinné ministerstvo konať. Nakoniec ten súhlas, ktorý si boli povinní vypýtať, mohol dopadnúť aj tak, že by ho mohli dostať. V každom prípade by im úrad, Úrad na ochranu oznamovateľov ten svoj postup nejakým spôsobom ozrejmil. Nestalo sa tak. Mestský súd v Bratislave jednoznačne potvrdil, že takýmto spôsobom mal minister vnútra konať. K tomu nedošlo. Z nášho pohľadu sa takto snažia, snaží táto vládna koalícia odradiť ľudí od toho, aby oznamovali korupciu, pretože títo ľudia dnes už nebudú veriť tomu, že vôbec, ak by sa o toto pokúsili, že im ešte niekedy niekto nejakú ochranu poskytne.
Naviac by som sa ešte chcela dotknúť toho, že Mestský súd v Bratislave, je tu teda neustále spochybňované to, že či vôbec mohli postupovať podľa antidiskriminačného zákona, či mohol mať kompetenciu na vydanie neodkladného opatrenia. Ak si to uznesenie prečítate, tak tam zistíte, že tento súd sa veľmi jednoznačne a veľmi jasne vysporiadal so svojou vlastnou právomocou v tejto veci konať, ktorá je jasne daná a dokonca ani to rozhodnutie, ktoré bolo prijaté, dnes tým súdom nespochybňuje možnosť prejednať túto vec práve preto, že ochrana oznamovateľov je súčasťou antidiskriminačného zákona, a teda policajti alebo všetci tí, ktorí má... ktorí majú postavenie ochran... oznamov... chráneného oznamovateľa a sú v Policajnom zbore, majú jednak možnosť podať rozklad voči rozhodnutiu ministra vnútra, voči tomu personálnemu rozhodnutiu a v prípade neúspechu ďalej pokračovať cestou správneho súdnictva. Ale takisto majú možnosť ísť cestou neodkladného opatrenia a civilného sporového konania podľa antidiskriminačného zákona. Je to súbeh dvoch možností a oni sa môžu slobodne rozhodnú, ktorú z nich využijú.
Ja osobne si myslím, že vláda, ktorá sa definuje ako ľavicová, dokonca sme tu mali prirovnanie teda k tej severskej ľavici, by mala výslovne spozornieť, keď nejaký súd povie ministrovi vnútra, že svojich zamestnancov v Policajnom zbore priamo diskriminoval. Pretože to je obsahom neodkladného opatrenia mestského súdu v Bratislave. Chcela by som vidieť, keby sme naozaj boli tou demokraciou severského typu a ľavicovou, akoby aj policajné odbory už teraz bili na poplach a každý deň vyzývali ministra vnútra, ktorý podľa súdu priamo dis... sa dopustil priamej diskriminácie vo vzťahu k policajným príslušníkom, aby teda podal demisiu a odstúpil sám.
No to sú také hlavné argumenty, pre ktoré vlastne my považujeme postup ministra vnútra za, v rozpore so zákonom za svojvoľný. Chcela by som ale ešte poukázať na to, že nejde len o to, že minister konal spôsobom, ktorý teda skôr hovorí o inej motivácii, ako o snahe vyhovieť zákonu a vysporiadať sa so všetkými policajtami, ktorí sú obvinení. Nakoniec keby to tak chcel urobiť, tak nepostaví dodatočne mimo službu ďalšie desiatky policajtov, ale urobí to naraz a so všetkými. To, že si takto dodatočne vytvára dôkazy, len znova a znova ho usvedčuje z toho, aká je skutočná motivácia jeho postupu.
Ale teda chcela som sa ešte dotknúť toho, že jeho konanie má aj vážne právne a iné finančné následky. Ako sme už aj v našom návrhu povedali, v prípade ak budú títo policajní vyšetrovatelia úspešní, môže to mať aj zásadné finančné dopady na štát. Jednak je to náhrada ušlej mzdy, náhla náhrada škody, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú si môžu uplatňovať. Pri tom ako notoricky dlho trvajú konania na Slovensku, trovy, samozrejme, ale bavíme sa aj o tom a takisto sme sa o tom rozprávali aj na neformálnom zasadnutí ústavnoprávneho výboru s Úradom na ochranu oznamovateľov. V ich konaní je možné uložiť zamestnávateľovi, ktorý nerešpektoval túto právomoc Úradu na ochranu oznamovateľov, pokutu až do výšky 100-tisíc eur, ak sa bavíme o siedmich ľuďoch, môže to byť kľudne krát sedem. Zároveň okrem finančných dopadov tým vážnym rizikom, ktoré som tu už spomínala a znova ho zdôrazňujem, pretože sa mi zdá ako veľmi významné, je práve to ohrozovanie dôvery ľudí v právny štát. Vieme, že na Slovensku táto dôvera nikdy vysoká nebola, avšak keď sa bavíme práve o tom, či čestní ľudia, úradníci, úradníčky budú mať odvahu ešte vôbec niekedy reportovať korupciu, myslím si, že takýmto konaním ministra vnútra a jeho podporou, ktorú my, mu zvyšok vlády celý deň vyjadruje, naozaj títo ľudia už k tomuto nepristúpia.
Zo všetkých týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré predomnou povedal pán Krúpa, chcem povedať, že my v PS budeme jednoznačne hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Mali by ste aj vy, milí poslanci a poslankyne koalície, za toto hlasovať, ak vám vôbec záleží na tom, akým spôsobom ľudia, bežní ľudia na Slovensku vnímajú právny štát a svoju vlastnú ochranu. Apelujem na vás, aj keď možno to nemá zmysel, ale teda bola by som rada, ak by sa tak stalo a, samozrejme, najlepšie by bolo, ak by si sám pán minister vstúpil do svedomia a podal demisiu, lebo z nášho pohľadu nemá na výkon tejto funkcie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, ja by som chcela reagovať na niekoľko zaujímavých momentov z vášho prejavu. V prvom rade ste povedali, že nehráme mediálne hry, ktoré rozdeľujú policajtov na dobrých a zlých. No veď áno, veď o tom je práve aj náš návrh na vyslovenie nedôvery, veď my sme tu tí, ktorí poukazujeme na to, že by sme nemali hodnotiť ten postup policajtov a postup ministra podľa toho, či ide o dobrých alebo zlých policajtov, ale podľa toho, či minister postupoval zákonne, alebo nie. Takisto ma veľmi prekvapilo, že vy aj vaši kolegovia vo svojich príspevkoch sa odvolávate na dianie počas príchodu ukrajinských odídencov z dôvodu agresívnej ruskej vojny na Ukrajine a že to teda využívate na obhajobu vášho ministra, keď v programovom vyhlásení vlády k predmetu pred pár dňami schvaľovali vám, ste sa veľmi vyhýbali vôbec zmienke o Rusku ako agresorovi, takže super, že aspoň teda odvolávanie ministra vás prinúti sa pozrieť na túto situáciu. No a veľmi oceňujem, že ste povedali o vašej ambícii byť ľavicou škandinávskeho typu. Áno, Škandinávia je aj naším vzorom a keby naozaj to bola pravda, že tu máme ľavicu škandinávskeho typu, ktorá vládne, tak dnes by sme sa nebavili predsa o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra, lebo už len za tie vyjadrenia, ktoré mal na adresu sudcu, za ktoré sa síce neskôr ospravedlnil, by podal v Škandinávii demisiu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, vy ste tu venovali teda veľkú časť vášho vystúpenia tomu, že ste nám tu čítali rôzne esemesky a podobne a zjavne teda so snahou spochybniť tie dôvody, ktoré sme uviedli ako dôvody pre odvolanie pána ministra poukázaním na možno vami zamýšľanú ako keby zlú povahu týchto čurillovcov, ale veď vy ste predsa boli policajný prezident, teraz ste poslanec, rozumiete tomu, že každý, kto má v tomto štáte moc, ju má ako uplatňovať zákonným spôsobom, bez ohľadu na to, aký ten človek vo vzťahu, ku ktorému ju uplatňujete, je. Tak ja nerozumiem podstate vášho vystúpenia, kedy vy sa snažíte spochybňovať legitimitu týchto ľudí sa brániť proti nezákonnému postupu ministra ich povahou. Však to, keď si policajný prezident toto dovolí, tak v akom štáte, bývalý policajný prezident, tak v akom štáte to žijeme, keď nerozumiete, čo je zákonný postup a problém tej nezákonnosti? Vďaka. (Potlesk.)

Pán minister, ja som s napätím čakala na toto vaše vystúpenie, keďže sme s vami chceli diskutovať už tri razy na pôde ústavného, ústavnoprávneho výboru, kde ste si ale zabezpečili, že ten dva razy nebol uznášaniaschopný a raz nebol schválený program, ale vlastne z toho, čo ste povedali, tak tu 90 % prejavu ste venovali tomu, čo sa dialo počas predchádzajúcej vlády, kto spravil to, hento, tamto a vecným argumentom podľa mňa ani päť percent prejavu. Nechcete si to ešte rozmyslieť a vystúpiť ešte znova v rozprave, aby sme mali aj o čom diskutovať? Bolo by to super, pretože naozaj tá vecná argumentácia tu chýba a to vaše neustále odkazovanie bolestínske na to, kto vám čo urobil, nielen vám, ale teda aj vašim kolegom z tých predchádzajúcich vlád, je podľa mňa práve skôr dôkazom toho, že tá motivácia nebola konať zákonne, ale práve z tej pomsty pred používaním tohto slova nás tu varoval váš predrečník, ale ja mám pocit, že vy sa sám vlastne usvedčujete, že vám nejde o to, aby ste konali zákonne, ale že vaše motívy sú iné.
A tiež, čo ma vyrušilo vo vašom prejave, bolo to, ako ste spochybnili, že či vôbec policajti majú využívať ochranu úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ja sa pýtam, že a to myslíte vážne? Pri základoch, na ktorých táto republika stojí, čo sme si užili za Mečiara, predtým za predchádzajúcich Ficových vlád, tak si myslím, že ak je tu niekto, kto potrebuje účinnú ochranu v prípade oznamovania korupcie a inej protispoločenskej činnosti, tak sú to práve policajti a policajtky.
Vďaka. (Potlesk.)

Ja som tiež chcela poďakovať kolegyni Veronike za to, že do Národnej rady prináša dôležitý hlas osôb so zdravotným znevýhodnením, rovnako ako kolega predo mnou si myslím, že toto je našou spoločnosťou veľmi opomínané a sama keď sledujem, koľko veľa problémov aj tu v týchto priestoroch alebo inde Veronika má, aby sa vôbec mohla aktívne zúčastňovať vlastne celého tohto života politického, ako my ostatní, tak sa až hanbím, že ako spoločnosť vlastne nedávame tomu dostatočnú pozornosť a nesnažíme sa, aby ľudia s rôznymi druhmi zdravotného znevýhodnenia mali úplne plný prístup k tomu, aby mohli realizovať všetky svoje práva a možnosti.
Takže ďakujem ti, Veronika, že toto aj za nás všetkých robíš a že svojou prítomnosťou tu na to poukazuješ a dávaš nám podnety na to, ako sa zlepšiť. Naozaj to veľmi potrebujeme. (Potlesk.)

Danka, ďakujem ti veľmi pekne, že si tu už ako druhá po Zore Jaurovej vniesla tému kultúry. A je mi ľúto, že zrovna o kultúre si musela hovoriť za takýchto podmienok, kde teda zjavne sú tu už všetci rečníci a rečníčky, ktorí vystupujú v tomto pokročilom čase, pasovaní s vyrušovaním a nezáujmom. Ja naozaj nechápem, načo sme teda vlastne hlasovali o predĺžení tejto dnešnej schôdze, keď v postate tu nikto nie je a nikto tu nechce vlastne reálne diskutovať. Je mi to ľúto, Danka.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslanectvo, ide vôbec o prvé programové vyhlásenie vlády, ktoré mám možnosť ako nová poslankyňa hodnotiť a musím vyjadriť svoje sklamanie. Z môjho pohľadu vo veciach, ktorým sa dlhodobo odborne venujem, a to sú témy spravodlivosti, ľudských práv a migrácie, je toto programové vyhlásenie asi najslabšie, aké si pamätám. Nevšíma si problémy, ktorými, a výzvy, ktorými žije moderná spoločnosť, najmä ženy alebo menšiny, a tieto, túto situáciu skôr konzervuje alebo vracia späť. Z môjho pohľadu sa tak v skutočnosti lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie okrem tejto vlády a jej spojencov nebude žiť nikomu z nás a to je podľa mňa nielen smutné, ale aj ďalšia premrhaná príležitosť zo strany tejto vlády.
V prvom rade téma spravodlivosti. Snáď každý a každá osoba v tejto sále, ktorá skladala sľub na ústavu, vie, že spravodlivosť, právny štát, demokracia, rešpekt k ľudským právam všetkých ľudí sú základom štátu, v ktorom sa žije dobre, pokojne a bezpečne naozaj každému vrátane ľudí, ktorí sú v tom najslabšom postavení a majú najmenej moci v krajine. V tomto smere však programové vyhlásenie vlády neponúka takmer nič a zlyháva. Áno, na papieri deklaruje návrat k štandardnému prostrediu demokracie, ale vlastne tie reálne nejaké opatrenia v téme právneho štátu, justície, legislatívy, prokuratúry nachádzame až takmer v závere a ľudské práva všetkých, nielen majority, sú úplne na okraji.
Okrem toho keď sme chceli o týchto otázkach diskutovať včera na pôde ľudskoprávneho výboru, koaliční poslanci na poslankyne nenašli ani len toľko odvahy, aby prišli prediskutovať aspoň svoje vlastné PVV-čko, keď už nie teda mimoriadny výbor k otázke daňovej asignácie mimovládnych organizácií. Preto by som sa aj z tohto miesta chcela spýtať kolegov a kolegýň z koalície, či sa nás tak boja, že nevedia prísť obhájiť vlastné programové vyhlásenie na ľudskoprávny výbor a baviť sa o tom, akým spôsobom funguje ochrana whistlebloverov, daňová asignácia pre občiansku spoločnosť alebo opatrenia týkajúce sa napríklad väzenstva, rodovej rovnosti alebo práv menšín.
Keďže však na tomto výbore ostal štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ktorý nám, s nami ostal diskutovať, avšak nepovedal nám veľa, chápem to aj tak, že možno v skutočnosti ani za týmito peknými rečami neexistujú reálne opatrenia, vízie a stratégie, o ktorých by sa v súčasnosti dalo diskutovať. Keď som sa tak totižto pýtala na konkrétne veci, nedozvedela som sa takmer nič.
Programové vyhlásenie vlády hovorí o obnove a návrate k princípom demokracie, právneho štátu a rešpektu k ľudským právam, avšak nehovorí nič k témam ako segregácia rómskych detí v prístupe k vzdelaniu, odškodnenie nezákonne sterilizovaných rómskych žien, či o opatrení týkajúcich sa rodovej rovnosti, napríklad vyrovnávania platových rozdielov, o ktoré, o ktorých malo Progresívne Slovensko tlačovú besedu len pred pár hodinami pri príležitosti toho, že dnes tu máme európsky deň platovej rovnosti a že Slovenky už od začiatku novembra pracujú zadarmo.
Pýtala som sa aj na deklarovanú snahu o modernizáciu a humanizáciu trestného práva v súlade s judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu, ale dozvedela som sa od ministerstva spravodlivosti, že pôjde skôr o reakciu na rozsudky týkajúce sa kajúcnikov a nie o snahu vziať si ponaučenie z rozsudkov týkajúcich sa obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou, za ktorú bola zodpovedná predchádzajúca vláda pána Fica. Tak isto pokiaľ ide o snahu zaoberať sa podmienkami v trestnom konaní, ako si veľmi dobre spomínam, tak tieto napríklad CPZ-ky, pripútavanie zadržiavaných o predmety kedysi kritizovali predchádzajúce dve ombudsmanky, za to si však od predchádzajúcich vlád pána Fica vyslúžili kritiku a ignorovanie. Dnes to zrazu po tom, čo mnohí z politických predstaviteľov okúsili, čo to je byť v CPZ-ke alebo vo väznici, vládu zaujíma.
V oblasti humanizácie väzenstva som sa tiež nedozvedela, akým spôsobom a za aké peniaze ideme zlepšovať podmienky v našich väzniciach, ktoré naozaj potrebujeme zlepšiť, aby boli v súlade s odporúčaniami CPT a keďže CPT nám vo svojich posledných odporúčaniach z roku 2019 napríklad odporúča zlepšiť to úbohé a slabé ohodnotenie práce väzňov, bolo by vhodné, keby sa o tomto našla aspoň jedna zmienka v aktuálnom programovom vyhlásení vlády. A ja budem dúfať, že túto vládu budú zaujímať aj problémy bežných väzňov, ktorí v našich väzniciach žijú, a nielen politicky exponovaných ľudí, ktorí museli absolvovať nejaký pobyt v našich väzniciach.
Napriek tomu, že v posledných týždňoch sme boli svedkami viacerých tragických príbehov rodovo podmieneného násilia na ženách a táto téma je dlhodobo problémom Slovenska a týka sa viac ako polovice tejto populácie, ktorá tu žije, programové vyhlásenie vlády obsahuje len deklarovanie, že vláda bude presadzovať nejaké zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Tieto sľuby sú však nekonkrétne a všeobecné. Absentuje akékoľvek pomenovanie príčin tejto situácie, ktorým je rodovo podmienené násilie, vrátane jeho prevencie, postihovania a najmä práce s celou spoločnosťou, ktorá v prvom rade musí takéto správanie jasne odmietnuť. Mnohí aj v tejto sále veľmi radi zdôrazňujú vznešenú úlohy ženy a matky, potrebu ochraňovať naše ženy, keď však majú navrhnúť skutočné a reálne opatrenia, ktoré by ženám v tejto krajine pomohli, ako sú napríklad dôstojné pôrody, vyrovnané platy, odstránenie dôchodkovej nespravodlivosti, prístup k bezpečnej a medikamentóznej interrupcii alebo napríklad redefinícia znásilnenia, keďže sa bavíme aj o reforme trestnoprávnych kódexov, a pomenovanie teda príčin rodovo podmieneného násilia, tam už mlčia.
Ako bývalá riaditeľka centra právnej pomoci musím povedať, že ma veľmi mrzí, že napriek tomu, že táto vláda si hovorí sociálna, nenašla som v programovom vyhlásení vlády žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom chce vláda rozšíriť prístup ľudí v materiálnej núdzi k bezplatnej právnej pomoci, pričom sa už dlhodobo upozorňuje na to, že v súčasnosti stanovená finančná hranica, koeficient na to, aby človek mohol získať bezplatnú právnu pomoc od centra právnej pomoci, dnes nezahŕňa už ani bežného dôchodcu s priemerným dôchodkom. Veľmi ma mrzí, že ani na toto opatrenie alebo na pomyslenie, že ľudia v materiálnej núdzi na Slovensku naozaj potrebujú zlepšiť prístup k bezplatnej právnej pomoci, v programovom vyhlásení nie je miesto.
Jedným z mojich najobľúbenejších častí tohto programového vyhlásenia vlády je záväzok prijať pravidlá na zabezpečenie etiky a integrity najvyšších štátnych funkcionárov v okruhu svojej pôsobnosti formou kódexu správania sa. Nuž v tom vám držím, milá koalícia, naozaj palce, pretože ak sa podarí prijať takýto kódex a bude sa naozaj dodržiavať, nemali by sme už zo strany najvyšších štátnych funkcionárov zažívať nenávistné vyjadrenia alebo strašenia imaginárnym nepriateľom, či už sú ním ľudia v migračnom postavení, médiá alebo aktívna občianska spoločnosť. Veľmi by som si želela žiť v takej spoločnosti, kde sa takýto kódex podarí nielenže prijať, ale aj dodržiavať. Ak by to bolo myslené vážne, z programového vyhlásenia vlády by museli vypadnúť tie časti, ktoré sa napríklad týkajú delenia občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií na dobré a zlé, politické a nepolitické, tie, ktoré si peniaze zaslúžia, a tie, ktoré si peniaze nezaslúžia.
Musím povedať, že snaha postihovať aktívnu občiansku spoločnosť pre mňa osobne nie je nič nové, stojím tu ako človek, ktorý v roku 2015 a 2016 bol riaditeľkou občianskeho združenia Liga za ľudské práva a stal sa obeťou pomsty vtedajšieho ministra vnútra pána Kaliňáka po tom, čo sme upozornili na zásah polície v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Následne sme stratili prístup do útvaru, projekty a peniaze, čiže vieme,, čo to znamená, keď vláda zaútočí na aktívnu občiansku spoločnosť. Tentoraz sa rozhodla, že zoberie cez daňovú asignáciu a zasiahne vlastne celý sektor a keď zvoláme ľudskoprávny výbor, tak koaliční poslanci odmietnu prísť o tomto opatrení diskutovať. Ja však musím povedať, že v Progresívnom Slovensku budeme tieto snahy vlády dôsledne sledovať a budeme si všímať snahy o obmedzovanie aktívneho občianskeho sektora, pretože aktívne občianky a aktívni občania sú základom zdravej demokratickej spoločnosť a nástrojom kontroly moci.
No a na záver migrácia. Migrácia je téma, ktorá sa v tej či onej podobe vinie takmer celým programovým vyhlásením vlády, až mám pocit, že je to téma, ktorou je časť tejto novej vlády priam posadnutá. Nebolo by nič zlé na tom, ak by sa záujem o túto tému pretavil aj do reálnych opatrení, ktoré by krajinu posunuli ďalej. Musím však povedať, že toto sa nestalo a programové vyhlásenie vlády je konkrétne v tejto téme stratené kdesi v roku 2015 alebo ´16 a plné hoaxov a poloprávd. Pre súčasnú vládu je zjavne nelegálna migrácia jednou z hlavných bezpečnostných hrozieb pre krajinu, úplne však ignoruje skutočnú bezpečnostnú hrozbu, ktorá sa nachádza hneď za našimi hranicami, a to je ruská vojna na Ukrajine. Rusko ako agresora alebo ako zdroj rôznych cyberútokov, ktoré aj samotná Európska únia označuje ako nebezpečenstvo, sa táto vláda bojí označiť v celom programovom vyhlásení vlády a tak úplne ignoruje agresívnu politiku Ruska, ktorá je pre našich obyvateľov a obyvateľky oveľa väčšou hrozbou ako pár zúbožených ľudí na našich hraniciach.
Klimatická kríza, súťaž o zdroje, hybridné a cyberútoky, dezinformácie, to sú bezpečnostné hrozby, ktoré uvádza aj Európska únia, ale o tých vlastne veľa v programovom vyhlásení nenájdeme. Pokiaľ ide o klimatickú krízu, tak tam sa vláda v súvislosti s migráciou dokonca uchýlila k alarmistickému vyjadreniu o tom, ako nám hrozí masová imigrácia z Afriky a Ázie, pričom s autoritou človeka, ktorý sa téme migrácie venuje viac ako 15 rokov, musím povedať, že tento alarmistický argument je dlhodobo vyvrátený a takéto niečo nám v súčasnosti naozaj nehrozí.
Namiesto toho, aby vlastne reagovali na skutočné hrozby, tu však nájdeme len strašenie a vytváranie imaginárneho nepriateľa, prípadne inšpirovanie sa autoritatívnymi politikmi ako Viktor Orbán, ktorí svojou politikou ohrozujú jednotu a súdržnosť Únie a hľadanie spoločných riešení zvládnutia príchodu mnohých ľudí v rôznej migračnej situácie najmä do južných štátov Európskej únie. Ak je politika Viktora Orbána v oblasti azylu, migrácie vzorom tejto vlády, treba pripomenúť na tomto mieste, že to, čo Viktor Orbán v tejto téme dosiahol, je celý rad rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie o tom, že Maďarsko svojimi tranzitnými zónami, nemožnosťou podania žiadosti o azyl na území Maďarska a kriminalizáciou pomoci žiadateľom o azyl porušuje právo Európskej únie. A keď sme už pri migrácii v Maďarsku a dodržiavaní spoločných pravidiel, programové vyhlásenie vlády neobsahuje ani zmienku o tom, že reálnou hrozbou je v skutočnosti maďarské ignorovanie readmisnej dohody a bezprecedentné prepustenie viac ako 1 400 prevádzačov z väzníc len tento august. Takisto pokiaľ ide o ten boj proti kvótam, toto možno bolo reálne v roku 2015 a 2016, dnes už to ale nie je na stole, čo táto vláda dobre vie, pretože v súčasnosti EÚ rokuje o určitej forme povinnej solidarity... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále, nech má pani poslankyňa dôstojné prostredie na vystúpenie. Nech sa páči.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Toto už vlastne dnes nie je na stole. V rámci Európskej únie, a to táto vláda dobre vie, sa rokuje o tom, že žiaden štát nebude nútený k premiestneniu žiadateľov o azyl, ale na stole je určitá forma flexibilných riešení, z ktorých si bude môcť každý štát vybrať. Nakoniec, veď to je niečo, čo vláda Roberta Fica predtým navrhovala pod pojmom flexibilná solidarita. Je škoda, že vláda radšej tému migrácie nevyužila na to, čo by Slovensku naozaj pomohlo, nedostatok ľudí v pracovných pozíciách naprieč pracovným trhom, potreba lákať na Slovensko talenty na naše školy do vedy a výskumu a praxe a starnutie populácie, keďže už Eurostat prognózuje, že Slovensko bude čoskoro treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou v rámci EÚ. Urgentný nedostatok pracovnej sily a potreba prijímať zahraničných zamestnancov a zamestnankyne je dlhodobo známy problém a zamestnávatelia dlhodobo žiadajú vlády po tom, aby sa prijímanie zahraničných zamestnancov zefektívnilo. Dnes totiž proces prijatia zamestnanca zo zahraničia do zamestnania trvá aj viac ako šesť mesiacov, je plný byrokracie a pre bežného zamestnávateľa príliš komplikovaný. Zároveň v lákaní talentov, ale aj v zamestnávaní ľudí z Ukrajiny, ktorí sú dnes na našom území, výrazne zaostávame dokonca aj za našimi susedmi. Zamestnanosť odídencov dosahuje dnes len okolo 30 % a len, a až 46 % z nich sa nedokáže uplatniť vo svojich profesiách, ktoré by zodpovedali ich vzdelaniu. Konkrétne riešenia okrem prázdnych sľubov, ako sa s týmto vysporiadať, však v tomto programovom vyhlásení nenájdeme. Dnes tu však žije viac ako 238-tisíc cudzincov, ktorí u náš žijú a pracujú, 165-tisíc z nich je z Ukrajiny. Toto sú ľudia, ktorými sa treba zaoberať a pre ktorých úspešnú integráciu treba navrhovať opatrenia, ak ich tu, samozrejme, chceme. Ľudia sa totižto dnes rozhodujú, talentovaní ľudia sa totižto dnes rozhodujú, že si vyberú krajinu, do ktorej prídu uplatňovať svoj talent, nadanie a pracovnú silu podľa toho, aké politiky v oblasti prijatia a inklúzie v tejto krajine nájdu.
Veľmi dobre to zhrnula naša vlastná občianka len pred pár dňami, afgánska filmárka a utečenka, ktorej Slovensko poskytlo azyl a občianstvo, Sahraa Karimi a ktorá je dnes známejšia vo svete ako u nás doma, keď povedala, že byť migrantkou nie je až také zlé ani exil nie je až taký zlý. Je to síce bolestivé, plné smútku a osamelosti, ale zároveň aj plné príležitostí a možností, ale tie neprichádzajú samé od seba. Systém, pravidlá a zákony krajiny by mali človeka podporovať. Ak neexistujú programy uľahčujúce integráciu ľudí do novej kultúry, tak takýto človek bude v novej spoločnosti vždy len outsiderom.
Slovensko naozaj takéto talenty, ako je Sahraa, potrebuje v mnohých oblastiach – IT, zdravotníctvo, kultúra, veda, výskum – a bolo by veľmi fajn, ak by sme v programovom vyhlásení vlády našli oveľa viac opatrení, ako ich na naše územie prilákať. Ak sem však v najbližších rokoch prídu, bude to podľa mňa skôr napriek ako vďaka tejto vláde. Aj z týchto dôvodov považujem toto programové vyhlásenie za nedostatočné a slabé, ktoré neprinesie obyvateľom a obyvateľkám tejto krajiny lepší, pokojnejší a bezpečný život, a preto ho nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Čaučík, ja by som sa vám chcela poďakovať, že tu konečne niekto zdôraznil potrebu rozvojovej a humanitárnej pomoci v kontexte migračnej situácie ľudí, ktorí sú nútení opúšťať svoje krajiny, v ktorých prebiehajú vojny a prenasledovanie, diktatúra a podobne, pretože naozaj síce táto vláda je podľa svojho programového vyhlásenia zjavne posadnutá témou nelegálnej migrácie, ale to, že by v ňom hľadala a ponúkala tejto krajine reálne riešenia, ktoré spočívajú naozaj v masívnej podpore humanitárnej a rozvojovej pomoci v krajinách, kde je to naozaj potrebné a kde sa dajú riešiť príčiny tejto migrácie, to naozaj absentuje.
Takže ďakujem vám, že ste na to upozornili.

Pán minister Taraba, viete, čo je slovo mansplaining? Je to spôsob blahosklonného a povýšeneckého vysvetľovania vecí mužom žene, keď si myslí, že má viac odborných znalostí ako ona a vy ste nám to práve v pléne výrazným spôsobom predviedli vo vzťahu ku kolegyni Marcinkovej, ktorá je vyštudovaná právnička, dvojnásobná poslankyňa, a chcela s vami odborne diskutovať. Ja dúfam, že nabudúce sa proti takémuto spôsobu rečnenia, dvadsaťminútovému, ohradia aj iní kolegovia a kolegyne, pretože to posledné, čo momentálne poslankyne pri tých nízkych počtoch, ktoré tu v parlamente dlhodobo sú, chcú počúvať sexistické a blahosklonné a povýšenecké reči nejakého muža. Ďakujem. (Potlesk.)