Videokanál poslanca

Ďakujem ti, Vlaďa, ty máš schopnosť na malom priestore naozaj trefne zhodnotiť tú situáciu a to, čomu tu čelíme. Naozaj si treba povedať, že je veľmi pravdepodobné, ako si to povedala, že táto voľba bude zmarená aj preto, aby v nejakej ďalšej, alebo teda v roku 2026, kedy sa ešte jedno miesto uprázdni, mohol kandidovať Robert Fico, ktorý sa svojou ambíciou dostať sa na Ústavný súd v minulosti vôbec netajil. A to mi príde veľmi naozaj veľmi nebezpečná hra, pretože Ústavný súd nemá byť v podstate odkladiskom nejakých ľudí, ktorí sa, ktorí tejto vládnej koalícii alebo budúcej vládnej koalícii, alebo akejkoľvek vládnej koalícii sa niečím kedysi zavďačili, a preto ich tam ideme teraz nominovať alebo zvoliť, alebo odkladiskom pre politikov alebo političky, ktorí už majú svoje najlepšie roky za sebou a chcú dožiť na Ústavnom súde, kde dvanásť rokov budú požívať spoločenskú úctu, podieľať sa na zásadných rozhodnutiach, na ktoré mentálne, ani odborne, ani morálne nemajú, ale teda tá spoločenská úcta a prestíž bude súčasťou ich života aj v tom dôchodkovom veku, pretože si to inak nevedia predstaviť.
Naozaj by sme boli najradšej, keby Ústavný súd a miesta na ňom takouto trafikou neboli, pretože na Ústavnom súde majú byť tí najlepší z najlepších právnikov a právničiek v tejto krajine, keďže oni sú zárukou toho, že Ústavný súd bude prijímať kvalitné a odborné rozhodnutia bez ohľadu na to, kto je momentálne pri moci. A to je moje želanie, aby sme takýmto spôsobom aj dnes hlasovali.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, v tomto obmedzenom malom počte v utorok ráno. Voľba sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu je jednou z najdôležitejších úloh poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, škoda, že to tak nevyzerá v súčasnosti aj v tomto pléne. Je tomu tak preto, že tento akt má možnosť výrazne ovplyvniť to, akým spôsobom bude Ústavný súd rozhodovať či už o individuálnych sťažnostiach ľudí, ktorí sa naňho obracajú z dôvodu, že majú pocit, že ich občianske práva, základné práva alebo ľudské slobody boli ohrozené alebo porušené, alebo o súlade zákonov s ústavou, a to na obdobie, ktoré presahuje mandát každého z nás, keďže sudca Ústavného súdu vykonáva svoj mandát dvanásť rokov. Naším rozhodnutím, ktoré v tejto forme prijmeme, tak prispejeme k tomu, akým spôsobom sa bude formovať ústavnosť, právny štát a ochrana ľudských práv na viac ako jednu dekádu, čo je v živote každého človeka, ale aj v živote štátu a v tom kolobehu udalostí veľmi dlhé obdobie, za ktoré nastáva zvyčajne aj veľmi veľa rôznych zmien vývoja a rôznych udalostí.
Náš parlament a teda my ako poslanci a poslankyne máme túto možnosť hneď v podstate na začiatku nášho funkčného obdobia, keďže volíme nástupcu alebo nástupkyňu Jany Laššákovej, bývalej poslankyne SMER-u, neskôr ústavnej sudkyne, ktorá sa funkcie vzdala v septembri. Napriek tomu, aký je Ústavný súd dôležitý, uplynulo prakticky sedem mesiacov, odkedy došlo k vzdaniu sa funkcie sudkyne Ústavného súdu, kým sme sa vôbec k voľbe kandidátov na uprázdnené miesto dostali. Je tomu tak preto, že vládnej koalícii v osobe bývalého predsedu parlamentu Petra Pellegriniho ako keby najskôr vôbec nezáležalo na tom, že či si splnia svoju úlohu dbať na riadny chod všetkých ústavných orgánov, keďže vlastne s vyhlásením voľby na uprázdnené miesto ústavného sudcu alebo ústavnej sudkyne Peter Pellegrini váhal a urobil tak až po nátlaku najmä opozičnej SaS.
To, žiaľ, nesvedčí o tom, že by táto vládna koalícia mala nejaký výrazný záujem na tom, aby táto voľba prebehla skoro a je otázne, že či vôbec výsledkom tejto voľby, ktorá dnes alebo možno v nasledujúcich dňoch, ktorú v tomto parlamente vykonáme, bude aj zvolenie dvoch kandidátov alebo kandidátok, keďže na každé meno potrebujeme 90 hlasov, to znamená zhodu naprieč koalíciou a opozíciou.
Tento parlament, ak sa nič nepredvídané nestane, bude mať možnosť ovplyvniť zloženie Ústavného súdu pravdepodobne ešte raz, a to v roku 2026, kedy by mal skončiť mandát sudkyne Jane Baricovej, jedinej žene, ktorá je momentálne na Ústavnom súde. Z trinásťčlenného senátu Ústavného súdu, pléna Ústavného súdu tak vieme ovplyvniť zloženie dvoch sudcov alebo sudkýň, čo síce na počet nie je veľa, no vzhľadom na to, akým spôsobom môže každý sudca alebo sudkyňa Ústavného súdu ovplyvniť rozhodovaciu prax Ústavného súdu, veľmi dôležité.
Na aktuálne miesto, ktoré sa uprázdnilo odchodom Jany Laššákovej, sa v tej vyhlásenej voľbe prihlásilo len päť kandidátov alebo kandidátok. Keď si zoberieme, že v podstate je to jediná možnosť, jediné miesto sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu na dlhé roky, ktoré je možné obsadiť novým sudcom alebo sudkyňou, je z môjho pohľadu zarážajúce, že do tejto voľby sa prihlásilo len päť ľudí, pričom pri ich menách, so všetkou úctou k ich odbornosti a k ich doterajším skúsenostiam, sa dá len veľmi ťažko povedať, že ide o významné právne autority a právne elity v tejto krajine. A to je podľa mňa veľmi smutné. Je to veľmi smutné preto, lebo Ústavný súd Slovenskej republiky je garanciou ochrany práv nás všetkých, či už sme bežným človekom, obyvateľom alebo obyvateľkou tejto krajiny, alebo poslancom alebo poslankyňou vládnej koalície alebo opozície, ktorá sa snaží pred Ústavným súdom preukázať, že nejaký prijatý právny predpis je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Myslím si, že v skutočnosti právne elity sa do súčasného, do súčasnej voľby neprihlásili, resp. neboli menované oprávnenými subjektmi preto, že v skutočnosti tejto vládnej koalícii asi neveria, že tu existuje reálny a skutočný záujem na tom, aby na miesto, uprázdnené miesto ústavnej sudkyne alebo ústavného sudcu bol zvolený kandidát, ktorý bude morálnou autoritou, odbornou autoritou, ktorý bude mať za sebou dostatočne jasnú, zrejmú a nespochybniteľnú cestu, ktorá ho vlastne tou právnickou kariérou priviedla až k najvyšším priečkam v našom súdnictve, a to je k členstvu na Ústavnom súde. A zároveň podľa môjho názoru právne elity v súčasnosti neveria tomu, že by sme dokázali v tomto parlamente v súčasnosti zvoliť človeka, ktorý by mal jednu z najdôležitejších vlastností, ktorú by ústavný sudca alebo ústavná sudkyňa mala mať, a to, nebyť vďačný tým, ktorí ho zvolia, a byť schopný v zlomových prípadoch sa postaviť na stranu ochrany ústavnosti aj zákonnosti aj voči tým osobám, ktorí a ktoré ho do Ústavného súdu zvolili.
Myslím si, že táto nedôvera, okrem teda slabého záujmu o to uprázdnené miesto, je daná aj tým, že keď sa ktokoľvek pozrie na to, akým spôsobom vládna koalícia za posledných šesť-sedem mesiacov pristupuje k súdnictvu a akým spôsobom vykonáva a adresuje vlastne svoje názory, či už na počínanie predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana, alebo tie neprípustné tlaky premiéra Fica na predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu a sudcu Jána Klimenta, musí si povedať, že sa mu neoplatí v súčasnosti uchádzať sa o miesto ústavného sudcu alebo sudkyne, pretože nemá istotu, že ak aj prejde teda vypočúvaním v ústavnoprávnom výbore, tak bude mať tento parlament alebo jeho časť chuť a vôľu a pokyn zvoliť naozaj niekoho, alebo teda dve mená, ktoré budú naozajstnými odborníkmi alebo odborníčkami vo svojej oblasti a morálnymi autoritami.
Ako čerešnička na torte v tejto situácii alebo ako zlý vtip pôsobí tiež úvaha koaličnej SNS o tom, že by do Súdnej rady mohol byť zvolený znova Štefan Harabin, ktorý je symbolom toho najhoršieho, čo sme v našej justícii v našich dejinách, krátkych dejinách Slovenskej republiky zažili. Myslím si, že keď právne elity vidia tie pokračujúce útoky na súdnictvo, snahu vládnej moci ovládnuť všetkých kritikov, či už nezávislé médiá, nezávislé mimovládne organizácie alebo sudcov a sudkyne, ktorí si odvážia sa postaviť do čela, ktorí, ktorí sa odvážia postaviť voči tomu vládnemu valcu, ktorý si chcel z trestného práva spraviť návod na beztrestnosť, tak si niekoľkokrát rozmyslia, že či je tu skutočný záujem o to, aby toto miesto bolo obsadené najlepším právnikom alebo právničkou, ktorý sa na ústav... na miesto ústavného sudcu alebo sudkyne môžu dostať.
O tom, že je tu zjavne nezáujem v tejto voľbe niekoho naozaj zvoliť, svedčí aj priebeh vypočúvania kandidátov a kandidátok na ústavnoprávnom výbore. Väčšinu otázok, ktoré boli položené, sme v podstate kládli len my poslanci a poslankyne opozície. Veľmi málo otázok bolo položených zo strany koalície. Aj tieto otázky, ktoré koalícia kládla, ako keby z môjho pohľadu nesmerovali k tomu, aby sme naozaj kandidátov preverili zo všetkých strán. Uvedomme si, že funkcia sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu má byť v podstate vrcholom niečej právnickej kariéry. Človek, ktorý sa na takéto miesto chce dostať, ktorý je nominovaný, by v podstate nemal byť nepopísaným listom papiera a mali by sme dôkladne skúmať nielen jeho odbornosť, ale aj jeho morálku, etiku, názory na rôzne otázky v oblasti právnej vedy, a to nielen z pohľadu ústavného práva, ale aj z pohľadu rôznych výziev, ktorým v súčasnosti právny svet čelí, alebo ktorým aj bude čeliť v nasledujúcich dvanástich rokoch.
Preto sme sa v rámci opozície pýtali kandidátov a kandidátok detailné otázky nielen o ich hodnotovom, morálnom a etickom profile, ale aj o dôležitých právnych otázkach, ktoré sú v súčasnosti predmetom riešenia, boli predmetom riešenia, alebo budú predmetom riešenia nielen na našom Ústavnom súde, ale aj na Súdnom dvore Európskej únie, alebo na Európskom súde pre ľudské práva. Tieto výzvy a tieto otázky, o ktorých by mal mať budúci člen alebo členka Ústavného súdu prehľad a odborný názor, zahŕňajú široké penzum vecí, či už sa to týka napr. práva na rodinný a súkromný život, vzťahy queer párov, témy mimovládnych organizácií a ich označovania ako organizácií so zahraničnou pomocou, ale aj napr. témy slobody prejavu, rasizmu, podnecovania k hanobeniu rôznych menšinových identít, témy slobody prejavu, témy, ktoré sa týkajú digitálnych práv a podobne. Na toto všetko musí byť kandidát alebo kandidátka na miesto ústavného sudcu alebo sudkyne pripravený a musí vedieť zodpovedať otázky poslancov a poslankýň tohto pléna, pretože len to je jediná cesta, akou zistíme, že či ten človek je naozaj vhodným kandidátom alebo kandidátkou za to, aby sme zaňho v pléne o pár hodín alebo o pár dní zdvihli ruku.
Ako som však už povedala, jednou z najdôležitejších schopností, ktorú musí kandidát alebo kandidátka na toto miesto preukázať, je to, že bude morálne, eticky a odborne odolný, že bude morálne etický a odborne odolný odolať tlakom, ktoré naňho môžu byť vyvíjané po zvolení zo strany tých, ktorí mu ten hlas vo voľbe dali a ktorí ho na Ústavný súd prípadne menovali. Pretože jednou z najdôležitejších vlastností človeka, ktorý sa chce dostať na miesto ústavného sudcu, je schopnosť povedať, že nie je vďačný tým, ktorí ho zvolili, a že v otázkach ako napr. pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona sa vie postaviť v záujme ochrany ústavnosti aj zoči voči štátnej moci, ktorá sa mu môže napríklad aj vyhrážať za nejaké drobné pochybenia alebo údajné úniky.
Musím povedať, že v tejto situácii, keď sme vypočuli týchto päť kandidátov, ktorých máme, ktorých máme na zozname, nie všetky vystúpenia boli presvedčivé. Množstvo z týchto kandidátov, alebo teda pri počte päť je veľmi ťažké povedať slovo množstvo, teda niekoľko z týchto kandidátov a kandidátok nebolo schopných otvorene prejaviť svoje názory, otvorene odpovedať na otázky, čo v nás vzbudzovalo presvedčenie, že tak robia len preto, lebo sa boja, že svojím, svojou pravdivou odpoveďou alebo priznaním svojho názoru by nemuseli vyhovieť časti poslancov alebo poslankýň, u ktorých chcú nájsť dôveru na zvolenie. Ale to je práve tá chyba, ak aj v budúcnosti budeme absolvovať ako tento parlament, ako poslanci a poslankyne ďalšie vypočúvanie kandidátov a kandidátok, za Progresívne Slovensko môžem povedať toľko, že my osobne si dáme veľký pozor na to, že či títo ľudia, ktorí sa o najvyššiu funkciu v slovenskom súdnictve uchádzajú, sú schopní prejaviť svoj odborný, etický, morálny a hodnotový názor bez ohľadu na to, ako kalkulujú s tým, že či mu po tomto, po tejto úprimnosti poslanci a poslankyne dajú, alebo nedajú svoj hlas. Pretože pre nás je to jedna z najdôležitejších známok toho, akým spôsobom sa bude nasledujúcich dvanásť rokov ten konkrétny človek ujímať a vykonávať svoju funkciu sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu.
Preto vás vyzývam, skúsme byť zodpovední. Nezahrávajme sa s myšlienkou, že na zvolenie za sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu stačí obyčajná politická konexia alebo politická lojalita. V iných krajinách sa kandidát na sudcu Ústavného súdu pripravuje aj desiatky rokov. Trvajme na tom, že všetci tí, na ktorých leží zodpovednosť za to, akým spôsobom bude Ústavný súd prijímať svoje rozhodnutia, musia byť morálne zdatní, odborne podkutí a schopní odolať tlaku, nech už je na nich vyvíjaný z akýchkoľvek strán. Je to naša zodpovednosť, poslancov a poslankýň Národnej rady, pretože len na nás záleží, aký bude tento štát a aký bude Ústavný súd, ktorý má chrániť právo, základné slobody, práva a demokraciu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Irena, ja by som sa ti najskôr chcela poďakovať, že si opravila to, čo som ja tak nezrozumiteľne povedala, ale chcem hlavne poukázať na to, že som veľmi rada, že si spomenula, že aj ty si pracovala v mimovládke, lebo Ľudia proti rasizmu boli jednou z najdôležitejších organizácií, ktorá naozaj poukazovala na to, čo sa deje aj v našich uliciach, ale aj v tom prostredí tých výrokov a aký dopad môžu mať slová na individuálne ľudské bytosti, a obávam sa, že keby vtedy bol platil tento zákon, tak by ste rovnako museli čeliť, však čelili ste mnohým problémom, aj finančným, aj nenávistným, ale na dôvažok by ste si ešte museli dávať, že ste organizácia so zahraničnou pomocou, ale možno práve to chcú niektorí členovia vládnej koalície dosiahnuť, aby aj organizácie, ktoré sa napríklad venujú boju proti rasizmu, dezinformáciám a podobne, mali sťažené fungovanie, osobitne v našej spoločnosti, kde vidíme, že nielen bežní ľudia, ktorí, žiaľ, prosto prijímajú rôzne stereotypy a stigmatizujúce vyjadrenia v rámci nejakých nešťastných častí našej kultúry, ale máme tu aj členov tejto koalície, ktorí si bez problémov chodia sadnúť do relácie s hľadaným extrémistom a antisemitom Bombicom. Takže čo sa tu teraz čudujeme, naozaj že chcú tu organizácie označovať ako zahraničných agentov alebo im zastavovať pomoc.
Obávam sa, že v časoch, keď si ty pôsobila v mimovládnych organizáciách, alebo teda že už vtedy to bolo ťažké a rovnako ťažká doba znova pre tieto organizácie, ktoré robia takúto záslužnú činnosť, ktorej sa veľmi málo ľudí venuje, lebo je beztak nebezpečné, že pre nich to bude ešte ťažšie, a to mi je veľmi ľúto.

Ja tiež sa chcem poďakovať pánovi Saloňovi za túto polemiku, a práve preto, že to z môjho vystúpenia možno nebolo úplne jasné, pán Dostál upozornil na to. Ale môj zámer bol od začiatku jednoznačný, a aj keď som to nepovedal možno presne tými slovami a neodcitovala som presné znenie tohto ustanovenia, tak mi je to ľúto a chceli sme to napraviť. Chápem, že máte proti tomu výhradu.
Beriem, nabudúce bude presnejšia.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakciu, aby, a veľmi pekne ďakujem, kolega Dostál, za upozornenia, áno, aby to bolo úplne jasné, podala som návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), že chcem, aby sa hlasovalo o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrh zákona. To, dúfam, aj pani spravodajkyňa, teda nech je to jasné.
A ďakujem aj, kolega Grendel, za tú poznámku o Nadácii Zastavme korupciu. Neviem, že či ste teraz touto, touto informáciu aj možno nezamiešali karty. Dúfam, že to tak je, ale možno sa dožijeme toho, že bude pozmeňovací návrh, kde sa všetky tie organizácie budú slovne vymenovávať, na ktoré sa teda má tento zákon v budúcnosti vzťahovať, čo ešte len bude zaujímavé. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Vážení kolegovia, kolegyne, myslím, že v tejto rozprave už toho bolo naozaj povedaného dosť. Veľmi veľa argumentov tu padlo, ktoré neustále znova a znova potvrdzujú, že tento predložený zákon je nesprávny, je zlý, je v rozpore s právom Európskej únie aj so slovenským právnym poriadkom, a z môjho pohľadu je aj neopraviteľný.
Myslím si, že v tomto na našej strane niet sporu, žiaľ, tieto argumenty akosi unikajú pozornosti našich kolegov a kolegýň z koaličných parlamentných lavíc. Mám za to, že v tomto by ich mala presvedčiť aspoň včerajšia návšteva podpredsedníčky Európskej komisie pani Jourovej, ktorá rovnako pripomenula premiérovi Ficovi a všetkým nám, že v prípade, ak tento návrh zákona prejde našim parlamentom, tak bude v rozpore s právom Európskej únie a Európska komisia bude musieť konať. Verím, že aspoň na toto naši kolegovia a kolegyne zareagujú, a v prípade, ak by sa teda o tomto zákone hlasovalo, tak ho nepodporia. Ja si dokonca dovolím tvrdiť, že akékoľvek pozmeňovacie návrhy, ktoré by v tom druhom čítaní prišli, či už by sa týkali napríklad obmedzenia platnosti tohto zákona vo vzťahu k tým športovým zväzom alebo k nejakým charitatívnym organizáciám, by tomu nepomohli, pretože by sme sa v skutočnosti dopustili znova len porušenia princípu diskriminácie, ktorý je aj súčasťou našej ústavy, teda zákazu diskriminácie, a, samozrejme, stále vo vzťahu k tým organizáciám, ktoré by museli preukazovať to, alebo sa teda označovať ako organizácie so zahraničnou pomocou, aj keby trebárs mali peniaze vedľa z Českej republiky alebo z Maďarska, alebo z Poľska by stále platilo, že porušujú právny poriadok Európskej únie, predovšetkým voľný obeh kapitálu, ale aj ostatné práva ako právo na ochranu súkromia, právo na združovanie a právo na ochranu osobných údajov.
Čiže tento návrh zákona v skutočnosti by sa ani nemal dostať do druhého čítania a ja navrhujem, aby Národná rada hlasovala o tom, že sa ním nebude ďalej zaoberať, pretože z môjho pohľadu tento zákon naozaj nemôže prekročiť prah tejto rozpravy v prvom čítaní.
Ale keďže mám ešte pár minút, chcela som využiť tento čas, ktorý mám v ústnej rozprave, na to, aby som poukázala na to, že tento zákon je len súčasťou širšieho ťaženia vládnej koalície proti mimovládnym organizáciám, proti občianskym organizáciám, proti občanom a občiankam Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú využiť svoje právo združovať sa a slobodne vyjadrovať svoj názor na fungovanie vecí verejných v oblastiach, ktoré sa tejto vládnej koalícii nepáčia, či už je to kritika verejnej moci, kritika korupcie alebo napríklad zasadzovanie sa za ochranu ľudských práv, komunít a skupín obyvateľstva, ktoré sa z nejakého dôvodu niekomu nepáčia, či už sú to ľudia s migračnou skúsenosťou, utečeneckou skúsenosťou alebo queer ľudia.
A všimli sme si to a vidíme to tým, že na začiatku sme sa tu bavili o hrozbe, že sa zoberú teda a tá možnosť asignácie dvoch percent z daní, potom bola na začiatku roka zrušená dotačná schéma pre ľudské práva, z ktorých sú financované mnohé projekty aj kritickej spoločnosti voči štátnej moci, aj projekty, ktoré sa týkajú boja proti dezinformáciám, hoaxom a aj projekty, ktoré sa týkajú ochrany práv ľudí, ktorí sú príslušníkom menšinových komunít.
Vysvetlenie pre zrušenie tejto dotačnej schémy bolo veľmi slabé, argumentovalo sa akýmisi nedostatkami a auditom, ktorý mal prísť. Doteraz sme ešte nevideli výsledky toho auditu a napriek tomu, napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti doteraz nepovedalo, aké dôvody v skutočnosti stáli v pozadí zrušenia tej dotačnej schémy a či sa potvrdili tie podozrenia o tom, že tam malo byť nejaké ovplyvňovanie alebo protiprávne prideľovanie prostriedkov, tak včera do skráteného medzirezortného pripomienkového konania predložili novelu vyhlášky, ktorá sa venuje tejto dotačnej schéme, kde veľmi, nastavujú veľmi netransparentné podmienky pre to, akým spôsobom budú tieto dotácie prideľované, pretože jednak z tej posudzovacej komisie, z tej odbornej komisie, ktorá má hodnotiť kvalitu projektov a ktorá bola zložená participatívne, vylučujú zástupcov a zástupkyne občianskeho sektora, ale ešte aj zrušujú verejné vypočutie ľudí, ktorí sa uchádzajú o podporu svojich projektov.
Tak sa chcem spýtať aj predkladateľov tohto zákona, že keď v dôvodovej správe tento zákon odôvodňujú, že ako je potrebné zvýšiť tú netransparentnosť finančných tokov, údajnú netransparentnosť vo vzťahu k organizáciám občianskej spoločnosti, a je potrebné ich začať označovať nálepkou, že sú to organizácie so zahraničnou pomocou, a v podstate celá tá dôvodová správa k tomuto návrhu zákona je postavená na údajnej väčšej transparentnosti, tak ako toto súhlasí s tým, že samotné ministerstvo spravodlivosti má momentálne zámer spraviť jednu dobre fungujúcu transparentnú schému, kde každý si môže skontrolovať, akým spôsobom boli projekty pridelené, komu boli pridelené, kto bol vo výberovej komisii, môže sa zúčastniť verejného vypočutia, tak toto všetko ide ministerstvo spravodlivosti teraz zrušiť. To je tá transparentnosť?
Vy vyčítate mimovládnym organizáciám netransparentnosť, to, že nemáte prehľad o finančných tokoch, a sami touto vládou idete spraviť z dotačnej schémy na ľudské práva jeden netransparentný tok peňazí, kde bohviekto dostane za bohvieakých podmienok a bohviekým finančné peniaze, ktoré sa doteraz prideľovali transparentne. Tak to vám veľmi gratulujem. To naozaj je vzor transparentnosti a toho, akým spôsobom má jedna vládna moc narábať s verejnými financiami, na ktoré sa tu my všetci skladáme z našich daní. Gratulujem vám.
Myslím si, znova to zopakujem, že tento zákon je bič na mimovládne organizácie, je to snaha vlády umlčať kritikov, ktorá sa prejavuje aj v tejto oblasti, aj pri médiách, aj pri súdnictve. Tento zákon je neospravedlniteľný a neopraviteľný, a ak ho posuniete do druhého čítania alebo ak ho schválite, budete porušovať zákony tejto krajiny aj Európskej únie. Ste si toho vedomí, zoberte na seba tú zodpovednosť a nehlasujte zaňho v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ondrej, mne sa veľmi páčil tvoj príspevok v tom, ako si celú túto tému poňal aj z toho uhla, že či by sa nám páčilo, keby slovenskú humanitárnu a rozvojovú pomoc v zahraničí tie prijímajúce krajiny označovali tie organizácie, ktoré v zahraničí podporujeme my, ako organizácie so zahraničnou pomocou a chceli by takýmto spôsobom na tie domáce organizácie útočiť. Naozaj podľa mňa veľmi dobrý príklad, vôbec mne to nenapadlo, ale máš pravdu. Si predstavujem, ako všetky tie dobré projekty, ktoré naša humanitárna a rozvojová pomoc rozvíjala alebo rozvíja v krajinách ako Afganistan, Irak, Sudán a podobne, budú zrazu tamojšou vládnou mocou označované ako projekty a organizácie podporované zahraničnou pomocou. To by naozaj bola krásna vizitka a verím tomu, že by sa nám to nepáčilo.
A pri tejto príležitosti, ja to strašne nerada robím, veľmi nerada porovnávam, používam také prívlastky, že sú ako Taliban a podobne, ale keďže naši kolegovia a kolegyne z SNS sú už imúnni voči tomu, keď ich prirovnávame k nedemokratickým vládam v Rusku alebo, alebo k tomu orbánistanu, tak si dovolím uviesť jeden príklad, že rovnako ako u nás chceme ostrakizovať mimovládne organizácie preto, lebo prijímajú pomoc zo zahraničia, hlavne keď sa nám to nepáči, lebo sú príliš kritické, tak si spomeňme, že veľmi podobný cieľ, aj keď iným prostriedkom, dosiahlo teroristické hnutie Taliban, ktoré ovláda Afganistan a chce ženy vykázať z akéhokoľvek verejného priestoru, zaviedlo tam rodový aparteid, tak im prosto zakázal robiť pre všetky domáce aj zahraničné mimovládne organizácie, ktoré sú tam podporované, a tým efektívne dosiahli, že tí ľudia nemajú žiadny prístup k tej humanitárnej pomoci. Tak nebuďte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som sa tiež rada vrátila k podstate tohto zákona a k tomu, ako si veľmi správne, Mária, popísala tie následky, ktoré nám hrozia v prípade, ak by bol prijatý. Jeden je, samozrejme, jednak to možné konanie pre Súdnym dvorom Európskej únie a, samozrejme, konanie zo strany samotnej Európskej únie, ktorá určite nebude s tým váhať, a možno zastavenie prostriedkov finančných. Ale dôležité mi príde znova upozorniť na to, že táto kampaň vládnej koalície voči mimovládnym organizáciám má už teraz desivé následky. Nie je náhoda, že som včera v mojej rozprave čítala to, čo hovoria všetky medzinárodné organizácie vrátane nášho Slovenského národného strediska pre ľudské práva o tom, ako sa výrazne zhoršuje bezpečnostná situácia ľudí, konkrétnych ľudí, ktorí v týchto organizáciách pracujú a ktorí zažívajú aj online, aj offline útoky. A to nie je, to nie sú nejakí imaginárni ľudia, to sú občania a občianky tejto krajiny, ktorí vykonávajú svoje právo ústavné združovať sa v týchto organizáciách a dostávajú za to hejterské emaily, komentáre, niektorých priamo napádajú. A to sa nedeje teraz prvý rok. To bolo za vlády, aj za predchádzajúcich vlád, v ktorých figuroval SMER alebo SNS, pretože ja som sa venovala téme ľudí s utečeneckým a migračným pozadím od roku 2006 a veľmi dobre si pamätám, keď vláda Roberta Fica na moju organizáciu zaútočila, aký nárast hejtu a nenávisti to voči mne a voči mojim kolegom a kolegyniam vyvolalo. A tá situácia sa od roku 2015 výrazne a výrazne zhoršila. Ak sa tu pod vplyvom tejto vašej nenávistnej snahy a rétoriky a kampaní naozaj niekomu niečo stane, budete ho mať na svedomí a my sme vás varovali. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Znova mi neostáva nič iné, len v reakcii na tvoj príspevok zopakovať, že tak ako to tu už bolo povedané aj včera, aj dnes, tento zákon je zlý, je v rozpore aj s ústavou, aj s právom Európskej únie, predkladatelia ho vedia, to vedia a ja verím, že poslanci a poslankyne tejto Národnej rady pri hlasovaní o tom, že či posunú tento zákon do druhého čítania, si toto uvedomia a budú naozaj hlasovať tak, ako sľubovali na ústavu, keď sme tu všetci skladali naše poslanecké sľuby, a nepodporia návrh zákona, ktorý je od začiatku vedome v rozpore so všetkými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktorého jediným účelom a cieľom je stigmatizovať a ostrakizovať ľudí, ktorí len vykonávajú svoje základné ľudské právo na združovanie občanov za akýmkoľvek účelom, ktorý považujú pre seba za, a pre spoločnosť za vhodný. To nie je dôvodom na stigmatizáciu, zákonodarca nemá právo takýmto spôsobom zasahovať do tohto práva všetkých občanov, ktoré je základom demokratickej spoločnosti a nemá vôbec žiadne zákonné právo takýmto spôsobom zasahovať alebo posudzovať, alebo odsudzovať to, akým spôsobom občania v rámci zákonom dovolených limitov vykonávajú svoje právo slobodne sa združovať a slobodne vyjadrovať svoje názory či už na fungovanie krajiny, politiky alebo svojho mesta, obce, alebo akejkoľvek záležitosti, pre ktorú sa združujú.
Ďakujem.

140.
Pán Ľupák, ja verím tomu, že vekový rozdiel medzi mnou a vami vysvetľuje, že prečo sa tak veľmi odlišujeme pri chápaní demokracie, keďže ja som zažila občiansku náuku a náuku o spoločnosti už za iných pomerov na strednej a vysokej škole ako, ako vy za minulého režimu, takže v zásade len toľko k tomu, čo ste povedali. A doteraz som hrdá na svoje pôsobenie v občianskom združení Liga za ľudské práva, ktoré sa venuje právam utečencov a ľudí s migračným pozadím. A okrem toho som pracovala napríklad aj pre Domov seniorov Archa v Bratislave a takisto som viedla centrum právnej pomoci ministerstva spravodlivosti. Ale aj keby som teda tieto iné pracovné skúsenosti nemala, tak naozaj nerozumiem, čo by bolo zlé alebo nesprávne na tom, že človek s pracovnými skúsenosťami z občianskeho sektora sa stane poslancom alebo poslankyňou Národnej rady. Je to rovnako prirodzené a je to rovnako životná cesta, ako keď sa takýmto poslancom alebo poslankyňou stane automobilový pretekár alebo bývalý vekslák, ktorý bol aj predsedom parlamentu, a iné ďalšie osoby a osobnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)