Videokanál poslanca

Ja sa chcem vyjadriť k tej časti Martinovho prejavu, kde teda popísal tú situáciu, kedy tu máme ako keby v náznakoch naznačené, že nejakým dôvodom, pre ktorý sa vlastne poslaneckým návrhu ide zrazu dramaticky meniť tá štruktúra tohto Audiovizuálneho fondu, je aj dôvod, že teda tu máme rozdielne náhľady na to, ktoré kultúrne a filmové a iné umelecké diela za to stoja a ktoré nie, a teda by som fakt rada počula, že či to je naozaj tak. Lebo ak je to tak, tak sa pýtam, či Národná rada je pôda, kde máme meniť štruktúru umeleckých fondov len podľa nášho individuálneho vkusu. Lebo teda ja si pamätám, že také časy boli, áno, však Vladimir Nabokov alebo Henry Miller, klasici svetovej literatúry, sa kedysi museli súdiť, aby bola Lolita alebo Obratník Raka vydaní, lebo boli považované za škandalózne diela, Pier Paolo Pasolini a 120 dní Sodomy by tiež mohol rozprávať, ale tak mám za to, že v 21. storočí v slobodnej demokratickej krajine si uvedomujeme, že umenie je otázkou širokospektrálneho vkusu a že nie je na nás, na zákonodarnom zbore, aby sme menili akékoľvek inštitúcie, ktoré sa samospravujú a ktoré rozhodujú o rozdeľovaní prostriedkov na umenie prostredníctvom odborníkov a odborníčok len preto, že mám iný filmový vkus. Tak, prosím vás, kolegovia, vyveďte ma z toho omylu, že by dôvodom tejto zmeny mal byť, nebodaj, nejaký preferovaný umelecký vkus niekoho.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja nebudem hovoriť dlho, chcela som sa vyjadriť za klub Progresívneho Slovenska a zároveň aj ako členka ľudskoprávneho výboru. My sme včera mali možnosť hovoriť aj s pánom ministrom, aj s navrhovanou kandidátkou na pozíciu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov. V zásade k jej nejakej spôsobilosti a odborným kompetenciám ja nemám výhrady.
Čo chcem ale povedať, je, že tak ako na výbore, aj pri hlasovaní sa zdržíme, a to z dôvodu, že síce vnímam ten kontext, že bolo tu v minulosti vyhlásené výberové konanie, z ktorého teda nakoniec nevzišiel z rôznych politických dôvodov ten výsledok v podobe menovania nového predsedu alebo predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov a táto funkcia je dlhodobo neobsadená, úplne vnímam tú potrebu, že Úrad na ochranu osobných údajov potrebuje odborné vedenie, ja osobne by som veľmi rada konzultovala množstvo právnych otázok s úradom a s jeho predstaviteľom alebo predstaviteľkou, teda vedením. Ale zároveň nemôžem súhlasiť s tým, že neprebehlo výberové konanie. Myslím si, že je štandardom vo vyspelej demokracii, ako je Slovenská republika, je to súčasťou transparentnosti, aby sa dala šanca výberovému konaniu, do ktorého by sa boli mohli prihlásiť možno viacerí účastníci alebo účastníčky, kde by bolo to sito, kde by bola povinnosť povedať tú svoju víziu, obhájiť svoje videnie ďalšieho fungovania Úradu na ochranu osobných údajov, k čomu vlastne nedošlo. A v podstate my sme mali včera možnosť, samozrejme, pani kandidátke položiť otázky, ja sama som sa jej pýtala na jej víziu a v zásade nemám v podstate proti nej nejaké, žiadne výhrady. Ale myslím si, že aj vzhľadom na tú krátkosť času, kedy nie je možné od nás poslancov očakávať, že nahradíme to výberové konanie, keď nám to ani neprislúcha, by bolo bývalo lepšie a bolo by, alebo takto to poviem, že to, že sa nerobilo výberové konanie, podľa mňa je trošku znakom ako keby upadajúcej transparentnosti. Ja by som si bola bývala priala, aby sme na výbore už rokovali s človekom alebo s kandidátmi, ktorí by vzišli z výberového procesu.
Čiže z tohto dôvodu nemôžeme túto nomináciu podporiť, budeme sa zdržiavať a apelujeme aj na vás, pán minister, aby ste do budúcna naozaj na takéto pozície sa pokúsili robiť výberové konanie, pretože to môže priniesť a práve to je ten nástroj, ktorý nám má priniesť do štátnych orgánov toho najkvalitnejšieho kandidáta alebo kandidátku. A myslím si, že pre všetky zúčastnené strany a nakoniec aj pre občanov a občianky tejto krajiny, ktorí si platia výkon, riadny výkon, efektívny výkon štátnych orgánov, je to tá najlepšia cesta, kedy môžu cez verejné výberové konanie posúdiť, či ten-ktorý človek bol vybratý na to miesto správne.
Samozrejme, čas ukáže, akým spôsobom nová predsedníčka, lebo predpokladám teda, že bude zvolená, sa ujme a chopí svojho úradu. Ja jej budem držať palce, aby to naozaj bolo odborné vedenie, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, alebo afiliáciu, ochrana osobných údajov je vec, ktorá je veľmi živá a veľmi dôležitá tak na celoeurópskej únijnej úrovni, ako aj u nás. Myslím si, že je veľmi veľa výziev, ktoré v tejto oblasti úrad aj ona pred sebou budú mať. A držím jej v tom palce, ale z dôvodu teda absentujúceho výberového konania nebudeme tento návrh podporovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Mária, mňa pri tejto tvojej obhajobe napadla ešte jedna vec, že v podstate toto bolo jediný, jediná tvoja príležitosť, kedy si vlastne mohla vystúpiť na vlastnú obhajobu, lebo tak, ako sme tento návrh neprejednali u nás vo výbore, kde podľa mňa sme v prvom rade mali prejednať, ak sú akékoľvek výhrady k tvojej práci, či už podložené, alebo nepodložené, tak vlastne tu, v tomto pléne toto bola tvoja jediná príležitosť, ako sa voči tým lživým výrokom a názorom, ktoré sú podkladom návrhu na tvoje odvolanie, môžeš brániť, a teda, mne to príde naozaj veľmi smutné a pripomína mi to také tie monsterprocesy z 50. rokov, že niekto si tu spíše nejaký krátky návrh... (Reakcia z pléna.)
Fakt, pán Migaľ, ja to musím takto povedať, lebo je to tak, že vy ste vlastne spísali 4-bodový stručný návrh, ktorý nemáte podložený dôkazmi, a v skutočnosti žiaden orgán nikdy nepovedal, ktorý má na to právomoc, že pani Kolíková porušila nejakým spôsobom zákon, takže sú to len vaše tvrdenia. A teraz v skutočnosti bude len vo svedomí nás poslancov a poslankýň, aby sme v toto prípade konali ako tzv. pomyselní sudcovia a rozhodovali sa na základe čoho? Sympatií? Toho, že vy ste to podali za koalíciu a všetci ostatní vaši kolegovia a kolegyne zahlasujú v súlade s tým, alebo na základe čoho, lebo fakty tu nemáme. A naozaj je to ako tie 50. roky, kedy tu ideme niekoho pomyselne odsúdiť a odvolať na základe vlastne ničoho.
Keď nemáme fakty, nemáme pravdu a ja sa naozaj obraciam na všetkých mojich kolegov a kolegyne naprieč koalíciou aj opozíciou, je to len na našom svedomí a nakoniec náš mandát je slobodný a zamyslite sa, či fakt za toto chcete hlasovať.
Ďakujem.

Vďaka.
Ja budem reagovať na pána poslanca Glücka, lebo teda on opakovane vznáša tú údajnú pravdu, že teda ona, Mária Kolíková nejakým spôsobom konala v rozpore s platným uznesením výboru, ale, ale to je prosto nepravda. Ona podala list, takisto ako sme my s kolegom Dubécim sa obrátili napriek tomu uzneseniu, tak sme sa obrátili na Generálnu prokuratúru a namietali sme vlastne to isté, čo namietala samotná Mária Kolíková, a nás za to nikto neperzekvuje a tuto sa to len zobralo ako nejaký zástupný dôvod, veľmi pochybný dôvod na jej odvolanie, keď ona len využila svoje právo poslankyne, ak má pochybnosti o zákonnosti konania, obrátiť sa na Generálnu prokuratúru. A pritom ona tam nenapísala, že, že koná z poverenia výboru. Ona len skonštatovala svoju funkciu. To je to isté, ako keby som ja napísala, že podávam ten výbor ako poslankyňa za Progresívne Slovensko, členka OKVS SIS a zároveň právnička, že otitulujem všetky svoje pracovné afiliácie a napíšem ich tam. Vy sám, pán poslanec Glück, musíte rozumieť ako právnik, že táto vaša argumentácia nemá oporu v zákone.
Ale ešte by som chcela práve poukázať na to, že my sa tu takto doťahujeme, že vy máte názor, že ona niečo porušila, my máme názor, že ona nič neporušila. A kto toto rozhodne? Pretože toto všetko je len názor. Právna situácia je taká, že žiaden orgán, ktorý na to má právomoc, doteraz neskonštatoval, že Mária Kolíková, ako predsedníčka kontrolného výboru SIS porušila zákon. Toto všetko, čo si tu my hovoríme, sú len obyčajné názory, ktoré ani nie sú podložené faktami. Tak si to povedzme na rovinu. (Potlesk.)

Ja nadviažem na kolegu Dubéciho ako tiež členka kontrolného výboru SIS.
Musím vám, páni kolegovia, povedať, že naozaj tieto štyri krátke odseky ako odôvodnenie, pre ktorý ideme odvolávať opozičnú šéfku kontrolného výboru SIS, sú, naozaj, naozaj právne neobstoja, sú absolútne vágne, sú bez dôkazov, sú to v podstate len tvrdenia, s ktorými ani nesúhlasí celý výbor, že mne to naozaj príde, že ak toto, ako Martin Dubéci povedal, spravíte, vy tu reálne obrátite demokraciu naruby a ju pošliapete, pretože je tu nejaký úzus a nejaký všeobecný úzus, že máme kontrolný výbor, ktorého úlohou je kontrolovať SIS, a na jeho čele je opozičný poslanec alebo poslankyňa. V zásade je na opozícii, aby nominovala človeka, ktorý bude túto funkciu zastávať. A, samozrejme, aby sa stal tým šéfom alebo šéfkou výboru, potrebujeme vaše hlasy, veď preto ste koalícia, že máte väčšinu.
Ale ten úzus je, že sa, keď už je ten človek na tom poste a bol zvolený hlasmi aj koaličnými, pretože inak to nejde, tak je absolútne nemysliteľné, aby to bola práve koalícia, ktorá má Slovenskú informačnú službu prostredníctvom vedenia pod palcom, aby spochybňovala osobu predsedníčky alebo predsedu SIS, a to zrovna odvolaním sa na to, že by mala nejakým spôsobom verejne spochybňovať činnosť Slovenskej informačnej služby a verejne komunikovať nepravdivé informácie, ktoré tu nakoniec ani v tom návrhu nie sú definované.
Ja sa chcem spýtať, naozaj, kolegovia, však my všetci vieme, že máte na to hlasy, mohli by ste tu aj nič nenapísať a viete ju odvolať, len ja sa pýtam, je toto demokratické? Je toto to, čo si vy predstavujete? Veď boli ste v opozícii, viete, čo to je. Je toto to, čo si predstavujete, že by bolo k vám férové, keby ste vy boli opozičným šéfom SIS a koalícia by prišla s takýmito pokútnymi vágnymi, to ani neviem nazvať obvineniami, vetami, ktoré údajne niečo dokazujú a nič nedokazujú, a chceli by práve vášho šéfa alebo šéfku kontrolného výboru odvolať? Určite by ste s tým neboli spokojní a určite by ste so mnou súhlasili, že toto nie je ani spravodlivé, ani férové, ani demokratické.
Ja by som naozaj chcela, keď už prídeme k tomu vážnemu záveru, že nejaký predseda alebo predsedníčka výboru a zrovna takýchto citlivých výborov, ako sú výbory, ktoré sa venujú kontrole spravodajských služieb, sa dopustili tak vážneho konania, že je potrebné ich odvolať, lebo to je veľmi vážna vec, keď toto tvrdíme, aby sme najskôr na to mali nespochybniteľné, rukolapné, stopercentné dôkazy a hlavne aby toto odvolanie bolo robené s tým, že aj my, aj vy si uvedomujeme, že to pochybenie bolo vážne. Tu v tomto návrhu nič také nie je. Vy len tvrdíte, tvrdíte a ani len náš výbor sa na tom neuzniesol, že by ona mala opakovane verejne spochybňovať činnosť SIS, verejne komunikovať nepravdivé informácie, čím spochybňuje reputáciu tejto spravodajskej inštitúcie. Tak odmyslime si teda tú poslednú časť vety, že naozaj nie je úlohou predsedníčky kontrolného výboru SIS z opozície dbať na to, akú má reputáciu spravodajská inštitúcia, ktorú kontroluje. To si myslím, že reputácia je výsledkom činnosti alebo nečinnosti tej inštitúcie a jediný, kto môže túto reputáciu zlepšiť alebo zhoršiť, alebo spochybňovať, je sama SIS, to dúfam, že sa aspoň na tomto zhodneme, čiže túto vetu by ste jednoznačne mali vymazať.
Ale povedzte mi, že kde je zoznam tých výrokov alebo jej činností, ktorými by mala verejne spochybňovať činnosť SIS a verejne komunikovať nepravdivé informácie. Vy ste to vôbec ničím nepodložili. Vy to tu len tvrdíte bez akýchkoľvek dôkazov, bez výpočtu tých konkrétnych tvrdení a bez dôkazu, že zrovna tieto tvrdenia sú po prvé nepravdivé a spochybňujúce a že majú až taký účinok, že spochybňujú nejakú reputáciu tejto spravodajskej inštitúcie. Na to by sme sa asi mali najskôr pobaviť o tom, že akú vlastne má teda SIS reputáciu a že či teda tie konkrétne vyjadrenia, ktoré sme tu nevideli a nie sú súčasťou tohto odôvodnenia, vôbec majú silu niečo, čo buď existuje, alebo neexistuje, spochybniť. Takto, ako ste to naformulovali, to vôbec nič nepreukazuje, je to len vaše politické tvrdenie a mne to príde hrozne málo, že prečo máme na základe nepodloženého politického tvrdenia my ako Národná rada Slovenskej republiky, to teraz nemyslím ako opozícia alebo koalícia odvolať predsedníčku kontrolného výboru SIS. Prečo? Sú toto vôbec reálne dôvody, ktoré, lebo to je podľa mňa tá skutočná otázka. Sú to reálne dôvody? Pretože z môjho pohľadu to, čo ste tu napísali, vágne, stručné, bez dôkazov, to nie sú skutočné dôvody. Však povedzte tie skutočné. Mne to prí... lebo mne to príde ako vaša politická pomsta voči Márii Kolíkovej, voči bývalej ministerke spravodlivosti, voči žene, ktorú obviňujete, ja neviem z čoho, ale toto, čo ste tu napísali, to sa nestalo, to sú poprekrúcané veci, to sú nepodložené veci. Tak keď mi teda niečo chcete povedať, tak aspoň majte tú odvahu a povedzte to na rovinu, však ona tu sedí. Veď ona by sa mala mať šancu brániť. My by sme mali mať šancu povedať, že či teda naozaj došlo k tomu, z čoho ju obviňujete, alebo, alebo nie. Ale nezakrývajte to, že po prvé tie dôvody nemáte, pretože ony neexistujú, pretože ja som tiež členka toho výboru, pretože som sedela na každom tom výbore a viem, že to takto nie je, čiže po prvé tie dôvody nemáte a že po druhé podľa mňa ide o politickú pomstu a také niečo by sa podľa mňa v reálne fungujúcej demokracii pri kontrole spravodajských služieb, kde platí úzus, že tento post platí opozícii, robiť nemalo.
Vy budete postupovať nespravodlivo, budete postupovať neférovo, viete to, nemáte na to dôvody, chcete sa jej pomstiť a podľa mňa toto je prosto cesta do pekla. Prečo to robíme? Prečo? Akt... a hlavne sa pýtam, že teda, keď ju odvoláte, lebo my tu všetci vieme, že máte na to tie hlasy. Veď my vám v tom nevieme, nevieme (povedané so smiechom) vás prečísliť, nevieme vás, vám v tom zabrániť, ale, keď toto sú dôvody, ktoré alebo činnosti, ktoré sa vám nepáčia, keď robí šéfka kontrolného výboru SIS, tak ja sa pýtam potom, že čo sú potom ale kvalifikačné kritéria na nejakého budúceho opozičného šéfa SIS, kontrolného výboru SIS, aby sa páčil koalícii, aby ho zvolila, alebo teda po zvolení neodvolala, že čo to potom je, že, že nemáte vy trošku mylnú a falošnú predstavu o tom, pretože pokiaľ tento výbor patrí opozícii, vy predsa nemôžte čakať, že celá opozícia, ktorá je v tom výbore, na čele so šéfkou kontrolného výboru si bude s vami podávať ruky, že bude s vami vo všetkom súhlasiť. Veď apriórne ten kontrolný výbor je postavený na tom, že je opozičný, aby kontroloval výkon tejto časti verejnej moci v štáte. A a priori je tam konflikt.
Čiže vy nemôžte kvôli tomu, keďže tak to máme nastavené fungovanie týchto inštitúcii preto, prečo sú nastavené, zároveň šéfku tohto výboru odvolať. A teda keď ju chcete odvolať, tak povedzte, čo by teda mal ten opozičný šéf alebo šéfka v budúcnosti robiť, aby vám vyhovel, a ako sa vôbec to, tá vaša predstava, že by vám ako koalícii mal v niečom vyhovieť, ako, ako je to vôbec v súlade s tým, ako tieto výbory máme nastavené, lebo podľa mňa taký človek neexistuje. To potom nemôžu tie výbory byť opozičné. Z princípu mocenského boja medzi opozíciou a koalíciou vám vždy ten šéf bude vadiť a mal by vám vadiť, veď takto sú nastavené pravidlá.
Tak, prosím vás, buď povedzte, aké sú vaše reálne dôvody, buď prezentujte reálne dôkazy k týmto štyrom bodom, ktoré ste tu napísali, alebo ten návrh stiahnite, lebo nie je to dobré, že to robíte. Je to neférové, je to nespravodlivé. Pokazí nám to spoluprácu v tom výbore. My tam budeme spolu ešte tri roky a naozaj si myslím, že aby tu nejaká kontrola spravodajských služieb fungovala, tak takéto veci by sme si nemali robiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja som nemala v tejto rozprave možnosť sa vyjadriť z dôvodu choroby, ako asi je jasné, ale teda aj som čítala ten pozmeňujúci návrh pána Gašpara, ja som si vás vypočula doma. V posteli som počúvala celú túto rozpravu a chcela som v podstate povedať, že vy, keď tvrdíte, že ja rozumiem, že vy máte pocit, že ste v súlade s judikatúrou ESĽP a podobne, ale z môjho pohľadu, tak ako to bude schválené najmä tam, kde ide o tú blízkosť obydlia funkcionárov a to pozmenené ustanovenie týkajúce sa vlastne obytných zón, tam podľa mňa sa dostávate na hranu ústavnosti, pretože ja som sa pôvodne chcela, ak by som mohla vystúpiť v rozprave, práve tomuto venovať. Ide o ten problém, ktorý sa v zahraničnej právnej literatúre nazýva že residential picketing a je o tom naozaj živý právny spor v súčasnosti nielen u nás, ale aj v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii, či môžu byť zakázané zhromaždenia pred domami politikov alebo iných funkcionárov, alebo v obytných zónach, a práveže na to nie je jednoznačný právny názor, a tak... A zároveň Benátska komisia, ale aj výklad Európskeho súdu pre ľudské práva alebo aj splnomocnenca OSN pre slobodu zhromažďovania hovorí, že plošné zákazy v práve nemajú byť. Ja si myslím, že tieto dve ustanovenia spôsobia, že ten prípad, ak bude na Ústavnom súde, prehráte, lebo skôr ste dali do zákona výkladové pravidlo, ktorým by sa obce mali riadiť, keď rozhodujú o tom, či napríklad nejaký, nejaké zhromaždenie nepovolia, ale že takto to v zákone nemôže byť napísané, že tam by som ja osobne uvítala, keby ste sa nad týmito ustanoveniami zamysleli, lebo nemyslím si, že obstoja.
Vďaka.

Vážení kolegovia, kolegyne, ja sa budem tiež snažiť byť stručná. Ako som už povedala v tej predchádzajúcej rozprave, aj na ústavnoprávnom výbore, my podporujeme určite filozofiu tohto zákona, pretože je naozaj dôležité prejsť z celoplošných príspevkov na adresnú pomoc ľudom, ktorí sú v postavení odídencov a odídenkýň z Ukrajiny. A zároveň chcem veľmi oceniť aj kooperáciu koalície a opozície, keď sme teda včera riešili tie naše možnosti ako krajiny nejakým spôsobom zmierniť ešte teda túto novelu a rozšíriť či už tú prechodnú dobu, ktorá bola práve teda prednesená v rámci pozmeňujúceho návrhu pána poslanca kolegu spravodajcu, pána Barteka, a zároveň aj tú diskusiu o možnostiach, že či je nejakým spôsobom možné rozšíriť vlastne tie zraniteľné skupiny tak, ako sú nadefinované v rámci tejto novely, keďže za nás máme pocit, že naozaj by bolo správne, ak by sme teda prikročili ešte k trochu väčšej otvorenosti. Ale chápeme teda tie rozpočtové možnosti.
Chcem povedať, že si naozaj vážim aj prácu ľudí z migračného úradu a ministerstva vnútra, ktorí aj v krátkom čase boli ochotní sa teda nejakým spôsobom takto kompromisne dohodnúť. A, samozrejme, sme veľmi radi za túto zmenu, ktorá dnes prišla, a určite ju teda potom podporíme.
Ja by som ale teda chcela predniesť ešte aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje vlastne na list mimovládnych organizácií, ktorý sme dostali vlastne a ktorý navrhuje nejakým spôsobom trochu rozšíriť tie zraniteľné skupiny, ktoré budú oprávnené či už na ten finančný príspevok, alebo na zotrvanie v azylovom zariadení, keďže máme za to, že vzhľadom na tie rôzne životné situácie, v ktorých odídenci a odídenkyne sú, bolo by bývalo možno vhodné sa zamyslieť nad tým, či aspoň o niektoré skupiny by sme ich nemohli rozšíriť.
Preto si dovolím informovať vás, že predkladám pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 354.
A teraz tento pozmeňujúci návrh prečítam.
1. V čl. I bod 14 sa mení § 36 ods. 3 takto:
„(3) Zraniteľnou osobou na účely ubytovania v azylovom zariadení sa rozumie
a) osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov,
b) osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa, alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa na základe rozhodnutia súdu,
c) dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa osoby podľa písm. b),
d) osoba, ktorá je príbuzným v priamom rade osoby podľa písm. a) alebo b).
Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 14 sa mení § 36 ods. 4 takto:
(4) Zraniteľnosť podľa odseku 3 preukazuje odídenec ministerstvu
a) dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. a),
b) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. b) a c)
1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa, alebo
2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa na základe rozhodnutia súdu,
c) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. d), čestným vyhlásením osoby, že ide o osobu, ktorá je príbuzným v priamom rade osoby podľa odseku 3 písmena a) alebo b), a dokladom podľa písmena a) alebo b).
Bod 3 pozmeňujúceho návrh. V čl. I bod 15 sa mení § 36a ods. 2 takto:
(2) Zraniteľnou osobou na účely poskytovania príspevku sa rozumie
a) člen domácnosti, ktorý je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi,
b) osoba so závažným zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje dotácia na podporu humanitárnej pomoci osobe so závažným zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,
c) osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov,
d) jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa na základe rozhodnutia súdu,
e) dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa osoby podľa písmena d).
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 15 sa mení § 36a ods. 3 takto:
(3) Zraniteľnosť podľa odseku 2 preukazuje odídenec oprávnenej osobe a obci
a) potvrdením o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. a),
b) oznámením o priznaní dotácie, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. b),
c) dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. c),
d) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. d) a e)
1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa, alebo
2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa na základe rozhodnutia súdu.
Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 15 § 36a ods. 4 sa v písmene c) na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno d) s nasledujúcim znením:
d) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi v ubytovacom zariadení na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu, ubytovacím zariadením sa rozumie budova, v ktorej sa verejnosti celoročne alebo sezónne poskytuje prechodné ubytovanie a s ním spojené služby.
A bod 6 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 19 § 54i ods. 2 sa mení takto:
(2) Odídencovi, ktorý je zraniteľnou osobou podľa § 36 ods. 3 a je ubytovaný v azylovom zariadení 30. júna 2024, uplynie obdobie, na ktoré je ubytovaný v azylovom zariadení 31. augusta 2024, ak odídenec nepodá ministerstvu žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení najneskôr do 15. augusta 2024, použije sa ustanovenie § 36 ods. 7 písm. b)."
Skončila som s čítaním pozmeňujúceho návrhu, pán spravodajca.
A na záver by som chcela teda znova povedať, že verím a viem aj z tých v rozprave na ústavnoprávnom výbore, aj s ministerstvom vnútra, že v prípade, ak sa vyskytnú udalosti, ktoré by nejakým spôsobom ukázali, že je potrebné aj možno ten navrhovaný zákon, tak ako bude schválený, kde je potrebné riešiť dodatočne situácie ľudí, ktorí budú v tej zraniteľnej situácii, na ktorú možno ten zákon nemyslí, že je tam vôľa na, potom na individuálne vyriešenie takejto situácie a za to im veľmi ďakujem.
A tiež by som sa úplným záverom chcela poďakovať z tohto miesta naozaj všetkým ľuďom, štátnym orgánom a organizáciám, ako aj mimovládnym organizáciám, jednotlivcom, firmám a podnikom, ale aj ľuďom, kolegom a kolegyniam, vám tu v sále, ministrom a ministerkám, mnohí z vás ste stáli či už pri nastavovaní tej schémy pomoci na Slovensku, alebo pri schvaľovaní nejakých jej zmien a dodatkov a ja osobne ako človek, ktorý robí v téme azylu a utečencov od roku 2005, si myslím, že to, akým spôsobom sa Slovensko postavilo k pomoci ľuďom z Ukrajiny na našom území, je veľkým víťazstvom Slovenskej republiky a jej obyvateľov a obyvateliek a je to naozaj niečo, na čo môžeme byť právom hrdí. A bola som aj ja nesmierne hrdá, keď som zažívala to, ako k nám chodili a chodia medzinárodné organizácie, ktoré dovtedy robili v úplne iných krajinách sveta, v úplne iných podmienkach a s úžasom pozerajú na to a oceňujú to, čo Slovensko v tejto oblasti dokázalo. A verím, že tam budeme robiť aj naďalej aj s touto už nie plošnou, ale adresnejšou pomocou. Myslím si, že Slovensko sa dostane ako keby do takej ďalšej dôležitej fázy pomoci ľuďom z Ukrajiny, kedy bude dôležité ich pripraviť práve na tú samostatnosť, sebestačnosť v našej krajine, na to, aby sme vlastne dokázali využiť potenciál každého jedného a jednej z nás bez ohľadu na to, či sa nakoniec rozhodne tu na Slovensku ostať, alebo ak sa naozaj podarí Ukrajine vojnu vyhrať, vrátiť sa do krajiny a budovať ju nanovo.
Takže chcela by som sa ešte raz vám všetkým poďakovať, ktorým leží na srdci dobro ľudí odídencov a odídenkýň z Ukrajiny, ako aj víťazstvo Ukrajiny ako takej.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Chápem, ďakujem. Máme na to rôzne právnické pohľady, ale však o tom je diskusia. Takže si vážim aj vaše vysvetlenie. Ďakujem.

Tak ešte raz. Ja budem stručná, v zásade som predtým v rozprave v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, a len stručne zosumarizujem, povedala, že ja nemám problém s tou transpozíciou. Mala som tam v zásade tri výhrady, ktoré sa jednak týkali povinnej skúšky zo slovenčiny v prípade dlhodobého pobytu, prehliadania telefónov a elektronických zariadení, zadržaného cudzinca vlastne, tiež neudelenia alebo neposkytnutia pobytu v prípade bezpečnostných dôvodov. V zásade aj vítam, že tie pozmeňujúce návrhy vás, pán spravodajca, tú skúšku zo slovenčiny upravili tým spôsobom, že tam naozaj tá nadbytočná povinnosť účasti zástupcu ministra vnútra, ministerstva vnútra nebude potrebná. Myslím, že, ja stále síce nesúhlasím vôbec s tou skúškou zo slovenčiny, ale myslím si, že toto zmiernenie v zásade je prospešnejšie celej situácii a trh ukáže, akým spôsobom sa s tým jazykové školy aj samotní cudzinci a cudzinky vysporiadajú.
A tiež chcem povedať, že aj tá navrhovaná právna úprava, ktorá sa týka vlastne zdôvodňovania rozhodnutí, ktoré obsahujú utajovanú informáciu, tak ako sme si to vyjasnili na ústavnoprávnom výbore so zástupcami ministerstva vnútra, ma v zásade uspokojila. A pokiaľ teda tá prax bude naozaj taká, ako bolo deklarované, tak verím tomu, že sa vyhneme tretiemu nálezu Ústavného súdu, lebo mám za to, že je to naším spoločným cieľom, aby už tie odôvodnenia a aj tie konania boli v súlade s tým, čo už dvakrát od nás Ústavný súd požadoval. A v zásade ale teda by som s tým zákonom ako celok nemala vôbec problém, len teda moja veľká výhrada smeruje už aj k tomu, čo namietal aj pán verejný ochranca práv vlastne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Je to práve ten článok I bod 80, ktorý umožňuje vlastne prehliadanie elektronických zariadení vrátane telefónu zadržaných cudzincov na základe ich písomného súhlasu.
Ja, aby bolo úplne jasné, teda idem k tomu podať aj pozmeňujúci návrh o chvíľku, len teda, aby som to vysvetlila, nemám problém s týmto oprávnením, že myslím si, že ministerstvo vnútra má právo zaviesť takúto právnu úpravu, ale podľa môjho názoru, tak ako je napísaná v tejto novele, nespĺňa ústavnoprávne požiadavky na možnosť zásahu štátu do práva na súkromný život, pretože vlastne neobsahuje ako keby ustanovenie, ktoré by hovorilo o tom, že je to iba to ´measure of last resort´, teda ako keby nevyhnutné opatrenie, ktoré sa použije len v prípade, keď nie je možné použiť iné opatrenia na zistenie tej totožnosti alebo, alebo krajiny pôvodu. Takisto mi tam chýba zdôvodnenie, teda právna úprava, ktorá by upravila, že teda ten súhlas, keďže by mal byť v súlade s nariadením o, o GDPR, že je teda odvolateľný bez nejakých následkov. Akým spôsobom a v akom rozsahu má právo ten policajt prehliadať ten telefón, čo bude robiť s tými získanými údajmi, kde budú zaznamenané a dokedy budú niekde uložené, či sa môže ten cudzinec niekde odvolať v prípade vlastne, keď nesúhlasí s tým zásahom alebo má pocit, že s tými údajmi je, je neoprávnene nakladané. Čiže ja si myslím, že by bolo vhodnejšie z takého ústavného a zákonného hľadiska, ak by tento konkrétny článok bol, tento bod vypustený a ak by zákonodarca zvážil jeho prepracovanie a predloženie naozaj po dôkladnom teda posúdení z hľadiska súladu s ústavou a so všeobecným nariadením o, o ochrane osobných údajov.
A preto podávam tento pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci a pán spravodajca, je to pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225.
Bod 1. V článku I sa vypúšťa bod 80.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som. A teda vzhľadom na tieto argumenty, ktoré som uviedla, vás prosím o podporu tohto návrhu a zváženie vypustenia, tohto bodu a teda jeho prepracovania, predloženia v nejakej nasledujúcej novele.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len v krátkosti by som chcela povedať, že v zásade ako človek, ktorý nastavoval právnu, teda celkovú pomoc odídencom a odídenkyniam z Ukrajiny a v zásade viem, ako fungujú tieto príspevky, viem, že vlastne do 30. 6. je tam predĺžená tá schéma, čiže treba to naozaj urýchlene upraviť a máme stále tú mimoriadnu situáciu, nemám problém ani so skráteným legislatívnym konaním, ani v zásade s filozofiou toho zákona. Však kým som ešte pôsobila v Lige za ľudské práva, tak sme hneď na začiatku vlastne toho príchodu odídencov vydali aj štúdiu, ktorá je založená vlastne na tom, že máme skúsenosť s integráciou ľudí s azylom a doplnkovou ochranou a naozaj ten princíp pri integrácii je taký, že tá najmasovejšia pomoc má byť poskytnutá na začiatku a potom tá pomoc má ustupovať a má sa tlačiť vlastne k tomu, aby tí ľudia boli čo najviac samostatní a sebestační. A v zásade na, s tým ako keby plynúcim časom sa už tá pomoc má adresne poskytovať len zraniteľným skupinám. Čiže ja v zásade vecne nemám vôbec problém s tým, ako je to navrhnuté, ale chcem sa vás, pán minister, spýtať, pretože si myslím, že aj vzhľadom na tú krátkosť času, aj vzhľadom na to nastavenie tých zraniteľných skupín, či sa tam dá ešte hovoriť, možno o rozšírení nejakých kritérií, trebárs pre deti nielen do päť rokov, ale napríklad do 18 a podobne. Super.
Tak ak ste tomu otvorení, tak my v zásade nemáme problém ako klub s týmto návrhom zákona.
Ďakujem veľmi pekne.