Videokanál poslanca

Pán kolega Hajko, aj ja sa chcem pridať k mojim predrečníkom. Ja úplne súhlasím s tou vašou pripomienkou, ktorá sa týka toho, že transakčná daň sa má vzťahovať aj na občianske združenia, neziskové, charitatívne organizácie. To mi príde naozaj perfídne, hlavne keď si zoberieme, že tieto organizácie vlastne nerobia ziskovú činnosť, v mnohých oblastiach je štát na ne úplne odkázaný. Nedávno som sa napríklad dočítala, že v oblasti paliatívnej starostlivosti, tá je viac-menej celá postavená na týchto organizáciách, pomoc deťom, rôzne potravinové banky, čokoľvek. A mne to skutočne príde zvláštne, že keď si aj zoberieme, ako fungujú tieto organizácie, že trebárs dostávajú peniaze od súkromných darcov, ktorí teda očakávajú, že tie ich peniaze budú použité, tie ich dary práve na tú činnosť tých organizácií, ale v skutočnosti vlastne veľká časť z tých darov bude musieť byť použitá na to, aby tieto organizácie vôbec zvládli zaplatiť si tú svoju novú daňovú povinnosť. Aj to reportovanie, ak to chápem správne, budú musieť každý mesiac tie platobné operácie reportovať. A teraz ja sa pýtam, že či to nie je potom divné, keď tieto organizácie tiež budú dostávať rôzne granty, či už od štátu, Európskej únie, alebo samosprávy? Že im vlastne tie peniaze dáme, ale zároveň časť z nich si znova štát vezme v podobe tej transakčnej dane.
Naozaj si nemyslím, že toto je vhodné opatrenie a že tieto organizácie by určite mali byť z tej transakčnej dane vyňaté.

Ďakujem.
Ja budem pomerne stručná. Tento návrh sme predložili, aby sme vyriešili situáciu krízovú, ktorú v parlamente musíme dlhé mesiace znášať, odkedy sa stal bývalý predseda Národnej rady pán Pellegrini prezidentom Slovenskej republiky.
My máme za to v klube Progresívne Slovensko, že situácia kedy Národná rada nemá právoplatne zvoleného predsedu Národnej rady, ale má len povereného podpredsedu a ďalších, v súčasnosti len dvoch podpredsedov, ktorí vedú a riadia schôdze Národnej rade, je neudržateľná, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože v zásade Národnú radu by mal viesť človek, ktorý ako predseda Národnej rady získal dôveru všetkých poslancov, alebo teda poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto sme na túto schôdzu predložili uznesenie, na základe ktorého by Národná rada vyhlásila voľbu na predsedu Národnej rady a mohol by byť navrhnutý akýkoľvek kandidát alebo kandidátka. Predsedom by sa stal ten, ktorý by získal väčšinu hlasov.
Myslíme si, že táto situácia a prijatie tohto uznesenia by vyriešili aj tú situáciu, ktorú tu zažívame za posledné dni, kedy sa parlament zaoberá svojvoľným výkladom rokovacieho poriadku z hľadiska dvoch podpredsedov, s ktorými máme viacerí výkladové problémy, kde sa musíme zaoberať nálepkami, kde sú poslanci a poslankyne rôznym spôsobom excesívne upozorňovaní a kde človek, ktorý vedie schôdzu, častokrát, či už je to jeden, alebo druhý, používa skôr policajné metódy, ktoré sa nehodia do poslaneckej snemovne, kde, ako pripomínam, mandát poslanca a poslankyne je zakotvený ústavou, je daný ako slobodný mandát podľa svedomia konkrétneho poslanca a poslankyne ohraničený ústavným sľubom.Tá sloboda je v čo najširšej možnej miere a tie pravidlá,ktoré tu platia, ako aj povedal Ústavný súd v náleze Ústavného súdu, ktorý som citovala ešte aj na ústavnoprávnom výbore v stredu večer, majú byť predvídateľné, tak aby mandát ten poslanec alebo poslankyňa vedeli vykonávať spôsobom, že vždy vedia, že v prípade niečoho, ak nastane vec A, tak bude dôsledok B, ale nie, že sa pravidlá budú iracionálne a svojvoľne autoritatívne meniť počas výkonu nášho mandátu.
Ako aj povedal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, ktorý sa týkal práve toho momentálne sporného paragrafu zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že či, čo sú teda tie iné obdobné vizuálne pomôcky alebo zobrazenia, tak síce parlament má právo prijať vnútorný predpis, ktorým môže regulovať svoju činnosť a postupy, avšak táto regulácia nesmie byť excesívna, nesmie zasahovať a obmedzovať reštriktívnym spôsobom slobodný výkon ústavou garantovaného mandátu poslanca alebo poslankyne Národnej rady.
Myslím si preto, že zvolenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky by mohlo aj ukončiť tieto žabomyšie vojny a spory a bolo by signálom, že Národná rada si uvedomuje, že tento stav je neudržateľný.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Na túto schôdzu Národnej rady spolu s kolegom Martinom Dubécim a kolegyňou Zuzanou Mesterou predkladáme návrh na uznesenie Národnej rady, ktorou, ktorým sa vlastne bude, ktorým sa Národná rada uznesie na voľbe predsedu Národnej rady, a bližšie o tomto návrhu poviem v ústnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem ti, Zora, za tvoj výborný príspevok, veľmi sa mi páčia aj tie odkazy vlastne jednak na tvoju náboženskú príslušnosť, aj celkovo o to, ako si spomenula farizejov, pretože práve pri tom by som sa chcela pristaviť, naozaj ako si aj hovorila vo svojom príspevku, to dianie tu dnes mi príde veľmi farizejské a možno by som rada teda pripomenula, že farizeji boli považovaní za najväčších takých protivníkov Ježiša Krista, ktorý teda vyznával a dával prednosť láske k Bohu a blížnemu v kontraste s nimi, ktorí zdôrazňovali formalizmus a nejaké rituály a predpisy o rituálnej čistote.
A v tejto súvislosti sa mi tieto dva citáty veľmi hodia.
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí až všelijakej nečistoty. Preto vám hovorím, ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ja žiadam, aby sa teda dôsledne dodržiaval rokovací poriadok pri každom. V iných prípadoch sa tu rečníci opravujú, alebo teda napomínajú, keď sa odchýlia od toho, čo majú robiť, takisto to malo byť zachované pri pani Plevíkovej. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, ja som, ja sa s vami nezhodujem vo vašom výklade rokovacieho poriadku.
Pokiaľ si pamätám, tak ústavnoprávny výbor v stredu povedal, že nálepky môžu byť – nie, že vždy sú – iným obdobným zobrazovacím prostriedkom, a chcela by som vás poprosiť, aby táto Národná rada prestala šikanovať poslankyňu Luciu Plavákovú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov – PS, SaS, KDH a SLOVENSKO – podávam návrh na zaradenie bodu č. parlamentnej tlače 492, čo je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. 9. 2024, na program tejto schôdze.
Odôvodnenie: Myslíme si, že tieto výroky, a vďaka za vaše slová, ale myslíme si, že tieto výroky boli natoľko zasahujúce do cti poslankyne a boli prednesené vo foyer Národnej rady, že Národná rada Slovenskej republiky by sa ako kolektívny orgán mala týmito výrokmi zaoberať, ospravedlniť sa poslankyni a vyzvať pána Huliaka na ospravedlnenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Szalay, ja úplne podpisujem to, čo si tu povedal, podľa mňa je to absolútna pravda, pridala by som, že v čase pandémie ja som pracovala pre mesto Bratislava, však sme spolu aj komunikovali, starala som sa o zariadenia pre seniorov a to bola prosto jedna veľká katastrofa. My sme tam dni začínali rátaním mŕtvych reálne, pretože nám tam nechodili lekári, ktorí sa báli, pretože ministerstvo práce nevedelo a nebolo ochotné nám poskytnúť jedinú koordinačnú informáciu, ja som striehla celé dni pri tom nahlasovacom systéme na očkovanie, aby sa aspoň tí zamestnanci mohli dať očkovať, takisto sme robili prvé, pilotné očkovanie tých seniorov, senioriek v zariadeniach, všetko sme si v podstate museli vybaviť sami a s vašimi informáciami a informáciami ďalších ľudí, čo boli ochotní to zdieľať.
A úplne podpisujem, že takéto veci by mali byť prešetrené a malo by byť z toho vyvodené nejaké, nejaké východisko, aby sme nabudúce vedeli, že čo máme robiť lepšie, aby ten systém fungoval, lebo tie smrti v tých zariadeniach, to bolo strašné s tým začínať každé ráno, ja doteraz na to spomínam s hrôzou, a to ani nie som príbuzná tých ľudí.
A absolútnou hrôzou ma napĺňa to, že vlastne z našich daní, pán podpredseda Žiga, je tu platený človek, ktorý tu verejne vyhlasuje, že chce zakázať tieto vakcíny.
A ja by som napríklad chcela poukázať na to, že, si zoberte len také tehotné ženy, ktoré keď dostanú covid, tak si ani blbé kvapky do nosa nemôžu dať a musia to celé pretrpieť v podstate bez liekov, pričom keď sa dajú očkovať, tak to chráni vlastne aj to dieťa po narodení.
A tento človek chce prosto zakázať niečo takéto, podľa mňa je to absolútne škandalózne a celá Národná rada by sa proti tomu mala ohradiť.

Pán predkladateľ, ja musím zareagovať na ten váš argument, že údajne, keď to bude v charte, tak už potom nebudeme môcť nič regulovať.
Však pozrime sa, koľko práv máme v charte, koľko práv máme v Európskom dohovore ľudských práv. A chcem sa spýtať, že to tu všetci seniori naprieč Európskou úniou majú rovnaké právo sociálneho zabezpečenia? Všetky deti naprieč Európskou úniou majú úplne všetky rovnaké štandardy? Všetci ľudia, ktorí majú právo na manželstvo, majú naprieč Európskou úniou rovnocenné podmienky, aby do nich mohli vstupovať?
A keď sa vám toto nepáči, tak sa spýtam, však právo protestovať je základné ľudské právo, len prednedávnom sme si ho tu obmedzili a v rozpore s tým, aký je štandard v rámci Európskej únie.
Takže prosím vás, pokiaľ chcete používať právnické argumenty, tak si to najskôr naštudujte. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Juraj, za tento príspevok. Som veľmi rada, že si sa napojil na tú tému dôvery alebo nedôvery, ktorá sem bola vznesená. A myslím si, že aj veľmi správne, lebo treba povedať, že téma nedôvery medzi rôznymi názorovými a hodnotovými skupinami v slovenskej spoločnosti je dlhodobo vnímaná ako veľmi kritická. Keď si pozrieme vlastne výskumy sociologické, tak naozaj na Slovensku si ľudia hlboko nedôverujú a myslím si, že to, čo bolo pred chvíľou povedané tu v tejto sále, je len ako keby ďalším dôkazom toho širšieho obrazu a rámca. Lenže to by práve nás ako zákonodarcov a zákonodarkyne v tejto sieni malo priviesť k otázke, že či by sme my práve nemali byť tým vzorom pre našu spoločnosť, ako tieto zákopy vlastne prekonávať. Lebo čo chceme robiť?
Niekedy ľudia majú takú ilúziu, že keď budú veľmi kričať a budú dávať najavo svoj odpor voči tej druhej skupine, s ktorou nesúhlasia, že tá skupina zmizne. Ale to sa pri obyvateľoch nestane. Takisto ako tu vždy budú voliči SMER-u a HLAS-u, budú tu vždy voliči Progresívneho Slovenska alebo SaS-ky, prosto tí ľudia nikam nezmiznú, oni tu budú dvadsať, tridsať, štyridsať, päťdesiat rokov, kým sa buď neodsťahujú, alebo nezomrú, budú tu ich deti a podobne.
A našou spoločnou zodpovednosťou je nájsť cestu. Ako však my nemusíme spolu súhlasiť, ale ako vybudovať základnú dôveru medzi týmito skupinami obyvateľstva, pretože predsa nejaká súčinnosť tu musí byť, nejako spolu musíme tú krajinu spravovať, pretože nikto z nás odtiaľto neodíde. A ja si myslím, že je aj zodpovednosťou koalície a predovšetkým koalície, keďže má v rukách moc, aby ona bola tá prvá, ktorá nám dá ten príklad a dobre, keď si teraz nedôverujeme, tak povedzte, čo ideme teda robiť, aby sme si dôverovať postupne začali. Na to naozaj čakám. (Potlesk.)