Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej, Márie Kolíkovej a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, tlač 622.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 649 z 27. novembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky rokoval na svojej 30. schôdzi dňa 3. februára 2025, avšak neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia výboru nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a poslankýň podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Však teraz bol 49 bod, jak sa dostali sme sa na 56? (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho.) Len ešte raz sa spýtam pre informáciu, ten zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, to malo byť predtým. To je 447/2008. (Reakcia predsedajúceho.) Aha, tak to máme prehodené, okej.
Dobre, pardon. Ďakujem veľmi pekne. Na rokovanie Národnej rady predkladáme uznesenie, ktorým v prvom rade odsudzujeme akékoľvek prejavy násilia voči ženám a zároveň vyzývame vládu, ale aj Národnú radu týmto uznesením, aby prijala opatrenia, politiky a zákony, ktoré prospejú k ochrane žien.
Toto uznesenie sme predložili ešte v novembri minulého roka pri príležitosti medzinárodného dňa bojujúceho proti násiliu na ženách. Žiaľ, ako vidíte, je 11. apríl a až teraz sa dostalo na rokovanie, po takmer štyroch mesiacoch od jeho predloženia. Viac o dôvodoch predloženia tohto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Bajo Holečkovej, Márie Kolíkovej a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, tlač 622.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja len veľmi krátko ako spravodajkyňa chcem podporiť tento návrh, ktorý je veľmi užitočný pre podnikateľov, hlavne v tomto čase, kedy ich bude dusiť transakčná daň, pretože táto vláda nerobí pre podnikateľov že absolútne nič. Urobili sa nejaké malé opatrenia pre podnikateľov, ktorí majú obrat do 100-tisíc eur, ale sú to nesystémové opatrenia, ktoré nepomáhajú celému podnikateľskému stavu. Je veľmi výhodné, ak si podnikateľ môže sám určiť, ako minie zarobené peniaze a keď ich minie na to, aby zveľaďoval svoje podnikanie a teraz naozaj bude mať problém so svojím cash-flow v najbližšom období práve kvôli hlúpej transakčnej dani, tak je veľmi dôležité, aby vedeli tieto peniaze použiť na rozvoj podnikania.
A chcem ešte zdôrazniť, že naozaj je to win-win situácia aj pre štát, kedy si štát v podstate môže od podnikateľov dostať aj úroky za to, že podnikateľ si tieto peniaze zveľadí vo svojej firme a štát ešte za to dostane peniaze. Takže je to naozaj výborné opatrenie, je to propodnikateľské opatrenie, ktoré je dokonca výhodné aj pre štát.
Ďakujem pekne.

Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, milý predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne, Michal, za tento návrh, ktorý si predložil do Národnej rady, lebo tento návrh vyzerá ako niečo, čo je malé, ale v skutočnosti pre malé a stredné podniky, ktoré bojujú dennodenne s rôznymi problémami, je to veľmi dôležitá záležitosť. Vysvetlím trošku prečo. 86-2
Na Slovensku nielen pre inovatívne podniky, ale celkovo pre podniky ako také, je veľmi málo možností ich financovania. Skrátka na Slovensku sú banky veľmi konzervatívne, väčšinou sú to dcéry dcér zahraničných bánk, a preto nemajú až takú veľkú škálu financovať rôzne podnikateľské plány rôznych firiem na Slovensku. Majú, nazvime to, zviazané ruky. Zároveň na Slovensku, sme už to hovorili niekoľkokrát či už pri tejto rozprave, alebo rôznych iných rozpravách, zažívame veľmi veľa byrokracie. Byrokracia, ktorá je zo strany štátu, ale povedzme aj iných verejných orgánov veľmi intenzívna a podnikatelia častokrát nerobia nič iné, len komunikujú s orgánmi štátnej a verejnej správy namiesto toho, aby sa sústredili na svoje podnikanie, a tým pádom na tvorbu hodnôt, zamestnávanie ľudí a v zásade na zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska.
Zároveň tu zápasíme, ako už som tu niekoľkokrát povedal za týmto pultíkom, s odchodom talentu. Skrátka naši podnikatelia a zamestnávatelia majú čím ďalej tým väčší problém nájsť talentovaných a schopných pracovníkov, lebo mnohí z nich už odišli či už keď boli na škole, alebo aj po škole, a tým pádom sa vlastne deje to, že nevedia nájsť schopných zamestnancov.
Nehovorím už ani o tom, aká galiba, aká katastrofa vlastne nastáva s tým, že ste včera schválili, alebo teda neschválili zrušenie transakčnej dane, hlúpej Ficovej transakčnej dane, ktorá vlastne znova ešte postihuje kvalitných a niekedy aj nekvalitných podnikateľov, lebo proste pri každom jednom výdavku alebo pri každom jednom pohybe na účte sa vlastne štát na tomto priživí, a tým pádom mi až tak nevadí, že by sa štát priživil, ale vlastne sa zníži, zníži konkurencieschopnosť podnikateľov a neskôr vlastne cez náklady aj spotrebiteľov. To znamená, že to okrem toho, že to je protipodnikateľská daň, tak je to aj antisociálna daň, a tým pádom vlastne znova pripomínam, že túto daň schvaľuje akože sociálnodemokratická vláda.
No a pri všetkých týchto piatich nešťastiach, ktoré sa valia na slovenských podnikateľov, tak v zásade by sme mohli aspoň v jednej veci, ktorá je v zásade nie veľmi náročná pre štát, vyhovieť podnikateľom. To znamená, že by sme im mohli nechať ich dane, ktoré v zásade majú zaplatiť až na konci daňového roku, aby si s tými daňami proste pracovali, aby vedeli investovať do svojho, do svojho povedzme skladu, alebo aby mohli zamestnať lepších pracovníkov, alebo aby mohli svojim kvalitným pracovníkom zvýšiť platy, ktorí by vytvorili väčšiu hodnotu a potom by pravdepodobne tá daň, ktorú by zaplatili štátu, bola ešte väčšia.
To znamená, že, vysvetľujem, že to, čo vlastne ty, Michal, navrhuješ, je vlastne len to, aby tie peniaze, ktoré majú zaplatiť až neskôr, nech zaplatia neskôr a aby im ako keby priebežne štát tie preddavky nebral. A vysvetlím aj prečo je to rozumné pre štát, lebo vlastne štát si požičiava za oveľa lacnejšie, ako si požičiavajú podnikatelia, a teda ľudia, štát si požičiava o niekoľko percentuálnych bodov lacnejšie, lebo keď si požičiava podnikateľ, tak si požičiava cez banky alebo povedzme to financuje, častokrát som počul, že podnikatelia financujú svoje zásoby alebo svoj cash-flow cez svoju súkromnú kreditnú kartu, pri ktorej je niekoľkonásobne väčší percentuálny úrok, ako majú podnikateľské subjekty. Tento nápad nie je úplne nový, však sa o ňom rozprávame v inovatívnom podnikateľskom prostredí už niekoľko rokov a vlastne už sme aj komunikovali s rôznymi štátnymi úradníkmi a povedzme dokonca až na úrovni štátnych tajomníkov a ministrov, problém bol v tom, že si vlastne nevedeli predstaviť, akým spôsobom by to spravili, lebo vlastne tvrdili, že sú takí a takí podnikatelia a niektorí sú takí, na ktorých sa nedá spoľahnúť vraj a niektorí sú takí, na ktorých sa dá spoľahnúť. No len my už máme dnes efektívny spôsob, ako povedzme mať rating spoľahlivosti podnikateľa. Mnohí viete, že každý rok, keď je spoľahlivý podnikateľ, tak dostáva v zásade taký papier, alebo ako sa to volá, Darina, certifikát spoľahlivého daňovníka, to znamená, že my vieme, ktorý daňovník zaplatí nakoniec tie dane a ktoré nie. To znamená, že je to len o ochote štátu v skutočnosti vyhovieť podnikateľom a vlastne uľahčiť im podnikať v tejto krajine.
Ale ja mám pocit, že odkedy v zásade ja som v tomto parlamente, tak každé dva mesiace, myslím, že to tak vychádza, že každé dva mesiace zasadíme nejaký úder podnikateľom a myslíme si, že v zásade sa to nikde neprejaví, že vlastne tým pádom vlastne len podnikateľov ničíme, ale v skutočnosti akože ľudí sa to nedotkne. Ale nezabúdajte, my máme na Slovensku strašne veľa živnostníkov, ktorí sú podnikatelia, máme strašne veľa spoluvlastníkov malých, malých spoločností s ručením obmedzeným a tak ďalej. To znamená, že ten konzument a podnikateľ sa častokrát proste spája v jednu osobu, dokonca do budúcnosti to bude tak, že ľudia budú aj zamestnanci, aj podnikatelia, lebo vlastne tá nová doba bude prinášať rôzne príležitosti, kde niekto môže byť aj zamestnanec, aj popritom podnikateľ. To znamená, že keď my nezídeme z cesty, kde budeme naozaj sa na podnikateľov pozerať takým spôsobom, že to je potenciálny človek, ktorý chce len na štáte získať a nie mu niečo dať, tak sa vlastne z tejto špirály nedostaneme.
Ja teda vyzývam koaličných kolegov, mnohí ste podnikatelia, viete, o čom to je, že skúste si premyslieť, že či náhodou práve aspoň túto bezbolestnú časť s preddavkami by ste nechceli podnikateľom dať ako kompenzáciu za všetky tie katastrofy, ktoré ste pre nich pripravili za posledných 18 mesiacov.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, milý predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne, Michal, za tento návrh, ktorý si predložil do Národnej rady, lebo tento návrh vyzerá ako niečo, čo je malé, ale v skutočnosti pre malé a stredné podniky, ktoré bojujú dennodenne s rôznymi problémami, je to veľmi dôležitá záležitosť. Vysvetlím trošku prečo. 86-2
Na Slovensku nielen pre inovatívne podniky, ale celkovo pre podniky ako také, je veľmi málo možností ich financovania. Skrátka na Slovensku sú banky veľmi konzervatívne, väčšinou sú to dcéry dcér zahraničných bánk, a preto nemajú až takú veľkú škálu financovať rôzne podnikateľské plány rôznych firiem na Slovensku. Majú, nazvime to, zviazané ruky. Zároveň na Slovensku, sme už to hovorili niekoľkokrát či už pri tejto rozprave, alebo rôznych iných rozpravách, zažívame veľmi veľa byrokracie. Byrokracia, ktorá je zo strany štátu, ale povedzme aj iných verejných orgánov veľmi intenzívna a podnikatelia častokrát nerobia nič iné, len komunikujú s orgánmi štátnej a verejnej správy namiesto toho, aby sa sústredili na svoje podnikanie, a tým pádom na tvorbu hodnôt, zamestnávanie ľudí a v zásade na zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska.
Zároveň tu zápasíme, ako už som tu niekoľkokrát povedal za týmto pultíkom, s odchodom talentu. Skrátka naši podnikatelia a zamestnávatelia majú čím ďalej tým väčší problém nájsť talentovaných a schopných pracovníkov, lebo mnohí z nich už odišli či už keď boli na škole, alebo aj po škole, a tým pádom sa vlastne deje to, že nevedia nájsť schopných zamestnancov.
Nehovorím už ani o tom, aká galiba, aká katastrofa vlastne nastáva s tým, že ste včera schválili, alebo teda neschválili zrušenie transakčnej dane, hlúpej Ficovej transakčnej dane, ktorá vlastne znova ešte postihuje kvalitných a niekedy aj nekvalitných podnikateľov, lebo proste pri každom jednom výdavku alebo pri každom jednom pohybe na účte sa vlastne štát na tomto priživí, a tým pádom mi až tak nevadí, že by sa štát priživil, ale vlastne sa zníži, zníži konkurencieschopnosť podnikateľov a neskôr vlastne cez náklady aj spotrebiteľov. To znamená, že to okrem toho, že to je protipodnikateľská daň, tak je to aj antisociálna daň, a tým pádom vlastne znova pripomínam, že túto daň schvaľuje akože sociálnodemokratická vláda.
No a pri všetkých týchto piatich nešťastiach, ktoré sa valia na slovenských podnikateľov, tak v zásade by sme mohli aspoň v jednej veci, ktorá je v zásade nie veľmi náročná pre štát, vyhovieť podnikateľom. To znamená, že by sme im mohli nechať ich dane, ktoré v zásade majú zaplatiť až na konci daňového roku, aby si s tými daňami proste pracovali, aby vedeli investovať do svojho, do svojho povedzme skladu, alebo aby mohli zamestnať lepších pracovníkov, alebo aby mohli svojim kvalitným pracovníkom zvýšiť platy, ktorí by vytvorili väčšiu hodnotu a potom by pravdepodobne tá daň, ktorú by zaplatili štátu, bola ešte väčšia.
To znamená, že, vysvetľujem, že to, čo vlastne ty, Michal, navrhuješ, je vlastne len to, aby tie peniaze, ktoré majú zaplatiť až neskôr, nech zaplatia neskôr a aby im ako keby priebežne štát tie preddavky nebral. A vysvetlím aj prečo je to rozumné pre štát, lebo vlastne štát si požičiava za oveľa lacnejšie, ako si požičiavajú podnikatelia, a teda ľudia, štát si požičiava o niekoľko percentuálnych bodov lacnejšie, lebo keď si požičiava podnikateľ, tak si požičiava cez banky alebo povedzme to financuje, častokrát som počul, že podnikatelia financujú svoje zásoby alebo svoj cash-flow cez svoju súkromnú kreditnú kartu, pri ktorej je niekoľkonásobne väčší percentuálny úrok, ako majú podnikateľské subjekty. Tento nápad nie je úplne nový, však sa o ňom rozprávame v inovatívnom podnikateľskom prostredí už niekoľko rokov a vlastne už sme aj komunikovali s rôznymi štátnymi úradníkmi a povedzme dokonca až na úrovni štátnych tajomníkov a ministrov, problém bol v tom, že si vlastne nevedeli predstaviť, akým spôsobom by to spravili, lebo vlastne tvrdili, že sú takí a takí podnikatelia a niektorí sú takí, na ktorých sa nedá spoľahnúť vraj a niektorí sú takí, na ktorých sa dá spoľahnúť. No len my už máme dnes efektívny spôsob, ako povedzme mať rating spoľahlivosti podnikateľa. Mnohí viete, že každý rok, keď je spoľahlivý podnikateľ, tak dostáva v zásade taký papier, alebo ako sa to volá, Darina, certifikát spoľahlivého daňovníka, to znamená, že my vieme, ktorý daňovník zaplatí nakoniec tie dane a ktoré nie. To znamená, že je to len o ochote štátu v skutočnosti vyhovieť podnikateľom a vlastne uľahčiť im podnikať v tejto krajine.
Ale ja mám pocit, že odkedy v zásade ja som v tomto parlamente, tak každé dva mesiace, myslím, že to tak vychádza, že každé dva mesiace zasadíme nejaký úder podnikateľom a myslíme si, že v zásade sa to nikde neprejaví, že vlastne tým pádom vlastne len podnikateľov ničíme, ale v skutočnosti akože ľudí sa to nedotkne. Ale nezabúdajte, my máme na Slovensku strašne veľa živnostníkov, ktorí sú podnikatelia, máme strašne veľa spoluvlastníkov malých, malých spoločností s ručením obmedzeným a tak ďalej. To znamená, že ten konzument a podnikateľ sa častokrát proste spája v jednu osobu, dokonca do budúcnosti to bude tak, že ľudia budú aj zamestnanci, aj podnikatelia, lebo vlastne tá nová doba bude prinášať rôzne príležitosti, kde niekto môže byť aj zamestnanec, aj popritom podnikateľ. To znamená, že keď my nezídeme z cesty, kde budeme naozaj sa na podnikateľov pozerať takým spôsobom, že to je potenciálny človek, ktorý chce len na štáte získať a nie mu niečo dať, tak sa vlastne z tejto špirály nedostaneme.
Ja teda vyzývam koaličných kolegov, mnohí ste podnikatelia, viete, o čom to je, že skúste si premyslieť, že či náhodou práve aspoň túto bezbolestnú časť s preddavkami by ste nechceli podnikateľom dať ako kompenzáciu za všetky tie katastrofy, ktoré ste pre nich pripravili za posledných 18 mesiacov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne ešte raz. Môj zákon sa týka preddavkov. O preddavkoch sme sa tu bavili celý minulý týždeň, keď sme tu rozoberali preddavky samosprávam a my sme dali pozmeňujúci zákon na zrušenie transakčnej dane, tak som rozmýšľal, či toto nevyužijem na ďalšiu obštrukciu a budeme sa baviť o zrušení transakčnej dane. Ale jednak som nechcem, aby ma tu predsedajúci zrušil, ale zároveň si myslím, že budúci týždeň podľa toho, ako vyzerá situácia, tak sa o nej ešte budeme celkom dosť baviť.
Preddavky sú pre podnikateľov veľmi dôležitá téma. Neviem, či niekto úplne vie presne, kto nie je podnikateľ, že o čo sa jedná. V zásade ide o to, keď máte firmu a darí sa vám nejaký jeden rok a máte aj zaujímavý zisk, zaplatíte daň a potom tú istú sumu tej dane musíte aj ďalší rok platiť každý jeden mesiac, čo vytvára častokrát pre podnikateľov veľký problém, pretože môže sa vám jeden rok dariť, môžete mať napríklad obrovský zisk, poviem príklad, to je jedno akýkoľvek a z toho musíte zaplatiť aj nejakú daň. Poviem príklad, zaplatíte daň 100-tisíc eur, 80-, 90-tisíc, 10-, 20-tisíc. Vy potom jednak túto daň zaplatíte, ale jednak potom ďalší ten nasledujúci rok musíte po mesiacoch platiť preddavky, ktoré sú zhruba dvanástina tejto dane. Čiže vy na jeden rok zaplatíte, dajme tomu, 100-tisíc a potom, zaokrúhlime, cca 10-tisíc ďalší mesiac musíte platiť preddavky. Ale takto lineárny svet nie je ani v podnikaní, častokrát jeden rok sa vám darí veľmi dobre a potom, keď sa vám darí veľmi dobre, tak chcete tie peniaze reinvestovať, aby sa vám darilo ešte lepšie. Ale zrazu zistíte, že vy tie peniaze na investície nemáte, lebo ich musíte platiť do preddavkov. Takže najväčší problém pre podnikateľov pri preddavkoch je práve cash-flow.
Firmy v zásade vedia skrachovať iba na jednu jedinú vec, a to je proste nedostatok peňazí. A hlavne takýto problém s preddavkami brzdí predovšetkým rast tých firiem, pretože musia s tým počítať. Áno, v dnešnej dobe sa tieto preddavky vedia riešiť, keď nastane takáto výnimočná situácia, vy môžete napísať na finančnú správu, dodať nejakú analytickú správu o tom, že prečo ste mali taký výnimočný rok a prečo už ten ďalší taký nebude, aby vám odpustili alebo nejak zmenili preddavky. Toto sa dá robiť, ale je to byrokratické peklo častokrát a častokrát to malí a strední podnikatelia ani len o tom nevedia a hlavne si to nevedia spraviť. Musia potom kontaktovať svojich účtovníkov, ktorí to za nich spravia. Problém toho je ale, že vy sa neviete spoľahnúť na tú finančnú správu. Veľakrát to prejde úplne bez problémov, ale veľakrát nie. Aj teraz boli prípady, keď sa podávali marcové daňové priznania, ozývali sa nejakí podnikatelia, že im finančná správa neschválila zníženie alebo vymazanie preddavkov a im to robí reálny problém.
Čo my teda navrhujeme urobiť, aby takýto problém nevznikal a aby sme tu mali o to silnejšie, lepšie, výkonnejšie, lepšie zainvestované slovenské firmy. Ja navrhujem, aby podnikatelia tieto preddavky dostali pod svoju kontrolu podľa hesla moje preddavky, moje rozhodnutie. Aby si mohli sami rozhodnúť, či ich chcú platiť znížené, keď sa im darí menej, alebo ich vôbec neplatiť, ak dokonca očakávajú, že v aktuálnom roku budú v strate. Jednoducho štátu to iba oznámia, ako sa sami rozhodnú. Žiadna žiadosť, žiadne schvaľovanie, bolo by to automatické.
Tento návrh má tri parametre. Zmenu by mohli urobiť raz za kalendárny štvrťrok, aby mohli teda reagovať flexibilne na vývoj situácie. Bude to platiť pre firmy, pre ktorých daňová povinnosť v predchádzajúcom roku nebola vyššia ako 100-tisíc eur. Ten dôvod je preto taký, pretože keď už nejaká firma platí dane vyššie ako 100-tisíc eur, väčšinou už má aj rôznych daňových aj finančných poradcov, účtovníkov a už pre nich nie je problém si tento cash-flow nejakým spôsobom manažovať. Problém je to práve pre tie menšie firmy.
Ale čo je podstatné, aby štátu nevznikla nejaká veľká ujma, tak v prípade, ak to podnikateľ odhadne príliš pesimisticky a využije túto možnosť a zníži si preddavky, no po podaní daňového priznania sa ukáže, že mu vznikol vlastne nedoplatok, to znamená, že jeho skutočná daňová povinnosť je vyššia ako tá suma zaplatených preddavkov, tak tento nedoplatok musí zaplatiť s malým úrokom. Ja navrhujem efektívny úrok 3,5 %. Ak to podnikateľ odhadol správne, tak v zásade sa nič nedeje a systém funguje presne tak, ako má. Neposielajú sa žiadne peniaze hore - dole a podnikateľ ich môže pekne využiť na rast svojej firmy.
Prečo vlastne tam má byť nejaký úrok a prečo je to 3,5 %. Pretože štát si musí na poskytnutie výpadku daňových príjmov v priebehu roka, ktorý mu takto vznikne, požičať a dnes si požičiava v priemere zhruba za 2,5 %.
Zároveň ak by si podnikatelia namiesto zníženia preddavkov chceli požičať nejaké peniaze v banke, tak by museli platiť oveľa viac ako 3,5 %, pokojne niekedy aj dvojnásobok a viac. Nakoniec je toto teda win - win riešenie. Podnikatelia dostanú rýchly, jednoduchý a nenákladný spôsob, ako si môžu pomôcť v ťažkých časoch alebo ako si môžu pomôcť práve aj v raste. A verejné financie na tom v konečnom účtovaní nebudú nijako strácať.
Toto nám potvrdila aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej sme poslali tento náš návrh, ktorá ukázala, že tento po prvom roku nebude mať žiaden negatívny dopad, tento návrh, na štátny rozpočet. Takže aj vzhľadom na toto je to pekné win - win riešenie, znova pekné technické riešenie. Keď sa tu bavíme o tom, ako tu máme veľkú obchodnú vojnu s Amerikou, ako potrebujeme diverzifikovať našu ekonomiku a ako tým pádom potrebujeme podporovať našich malých, stredných podnikateľov, slovenské firmy, tak toto je jeden z malých, pekných, efektívnych nástrojov. Keď sa spýtate akéhokoľvek podnikateľa alebo účtovníka, čo si o tomto myslí, tak každý jeden vám povie, že toto už malo byť dávno a že je to super riešenie a veľmi by ich, veľmi by ich potešilo.
Budem veľmi rád, keď zvážite neideologicky, nekoalično-opozične tento návrh a skúsite pomôcť takto nie nám, nie Progresívnemu Slovensku, nie opozícii, ale slovenským firmám, a tým pádom aj slovenským občanom v týchto ťažkých chvíľach.
Ďakujem veľmi pekne.