Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Navrhujeme prijatie uznesenia k 3. výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine. Toto uznesenie sme predložili 24. februára. Teda uplynuli 3 roky od tejto ničím nevyprovokovanej vojny. Toto uznesenie nadväzuje na predchádzajúce uznesenie prijaté Národnou radou Slovenskej republiky po začatí invázie v roku 2022. Takže mnohí aj koaliční, aj opoziční poslanci, poslankyne za to predošlé uznesenie hlasovali. Takže ja dúfam, že budú môcť podporiť aj toto. A je v súlade s oficiálnymi stanoviskami vlády Slovenskej republiky a ja som si skutočne ako podpredsedníčka Výboru pre európske záležitosti dala tú prácu a dala som si záležať na tom, aby sa tam nenachádzalo nič, čo koalícia nemôže podporiť. Pretože tie veci, ktoré sme tam teda dali a ja sa potom hlásim aj do rozpravy ako prvá, aby som ich vysvetlila. Tak skutočne s nimi chodí do Bruselu či už pán premiér, alebo pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Takže nebojte sa, kolegovia, kolegyne, nemáte na tom čo nepodporiť. Toto naše uznesenie tiež obsahuje rozsiahly popis faktov a dát o dopadoch tej 3 roky trvajúcej vojny na nášho partnera a suseda Ukrajinu a tu opäť ja si myslím, že to treba nielen politicky, ale aj ľudsky odsúdiť a čo sa týka tých dát a faktov, tak veľakrát sme sa tu rozprávali o tom, že aká pečiatka čo prebíja. Tak aj toto sú skutočne čísla, ktoré sú komunikované medzinárodnými organizáciami a opäť nemáte sa čoho báť.
Zároveň teda považujeme za dôležité pripomenúť aj naše záväzky voči Ukrajine a tu som sa opäť inšpirovala záväzkami, ktoré komunikuje vláda Slovenskej republiky napríklad po tých výjazdových rokovaniach, ktoré má s Ukrajinskou stranou v Užhorode, takže opäť žiadna pasca. A my máme za to, že keď sme predkladali teda toto, tento návrh uznesenia, tak sa začalo už hovoriť aj o mierových rokovaniach. Momentálne vieme, aký je stav, ale vrátim sa k tomu ešte teda aj v rozprave. Ale my máme za to, že aj Národná rada Slovenskej republiky by mala podporiť začatie mierových rokovaní a verím, že na tom sa teda zhodneme, lebo však všetci chceme mier, však? Tak je dôležité, aby teda toto uznesenie aj obsahovalo nejaké ustanovenie, čo sa týka teda toho, ako má vyzerať to mierové rokovanie, ktoré si predstavujeme. Zároveň, a opäť tu sa obraciam na kolegov a kolegyne z koalície, toto uznesenie je skutočne v súlade s dlhodobými pozíciami vlády. Čo sa týka teda mieru, ktorá neustále komunikuje či už na pôde Európskej únie, alebo iných medzinárodných organizácií a aj nášmu napadnutému susedovi, že mier by mal byť spravodlivý, komplexný a trvalý. Je to aj v záujme, samozrejme, Slovenskej republiky, pretože len tak sa môže zabezpečiť bezpečnosť regiónu, a teda aj našej krajiny.
Predložený návrh tiež pripomína, ale vravím, dostanem sa k tomu v rozprave a aj ďakuje teda za dobrosrdečnosť našich občanov a občianok, ktorí od začiatku invázie poskytovali utečencom a utečenkyniam z Ukrajiny domov a všetku potrebnú pomoc a podporu. A to je opäť niečo také, čo si myslím, že môžeme spoločne prijať, lebo často sa oháňame tým, že aké majú naši ľudia, nie teda "naši" ľudia, ale obyvateľstvo tejto krajiny aké majú veľké srdce a preukázali to práve aj po začatí tej invázie. Tak si myslím, že by bolo namieste nielen politicky, ľudsky ale aj symbolicky, aby im táto Národná rada za to poďakovala.
Ďakujem. Skončila som a hlásim sa teda do rozpravy ako prvá.

Viete, pani kolegyňa, ja už tu naozaj vážne pochybujem o schopnosti niektorých ľudí čítať a počúvať s porozumením a neviem, čo mám k tomu viac dodať. Možno len poviem to, že tento návrh uznesenia, ktorým by sa celá Národná rada, to znamená aj koalícia, aj opozícia, ospravedlnila, je asi odpoveďou na tú vašu výčitku, že sa máme ospravedlniť my. Však, samozrejme, keby to bolo prijaté, tak asi sa celá Národná rada nerozlišujúc ospravedlňuje za karantenizáciu osád, ktorá v tom zákone, ktorý ste prijali, nie je. Možno si to dajte vysvetliť kolegami, ktorí viac rozumejú právu, ja už naozaj ako nemám ďalšie slová a vety na to, aby som vám tu robila nejaký skrátený kurz práva. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, či dobre počujem, čo sa tu rozpráva v tejto sále, ale to sú normálne ako niektoré veci. Vážená pani kolegyňa, vy ste si prečítala zákon, ktorý sme schválili o odškodnení fyzickým osobám? Je tam napísané, že Rómovia to nebudú? Veď vy tu robíte normálne etnické rozdiely. My sme jeden zákon schválili, kde je odškodnenie fyzických osôb, ktorí boli, ako sme hovorili, na hraniciach, v karanténe a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. A vy tu rozprávate, že treba odškodniť Rómov. My sme tam napísali, že Rómov neodškodníme? Vy tu normálne robíte etnické rozdiely medzi ľuďmi. Ako úplne scestné.
A ďalšia vec, chcete, aby my sme sa ospravedlnili, čo sa stalo za vlády, kde bol váš poslanec Valášek a za to hlasoval, PS, kde bola Sme rodina, SaS, OĽANO, my sme tu bojovali proti tým všetkým opatreniam, my sme tu boli šikanovaní, nás nepúšťali do Národnej rady, aby sme nemohli vykonávať mandát a my sa teraz máme niekomu ospravedlňovať za to, čo vy ste napáchali. Alebo čo napáchali naši už teraz v opozícii koaliční partneri a váš pán Valášek za to hlasoval. Však on hlasoval za všetky tie veci, pozrite sa. Takže sa im ospravedlňte vy a nerozprávajte o tom, že my sme prijali nejaký diskriminačný zákon, ktorý sme nikdy neprijali a my sme nikdy Rómov nevylúčili z toho, že ich chceme odškodniť. Ale vy tu normálne robíte etnické rozdelenie obyvateľstva, naháňate si body, čo sa týka zrejme rómskej populácie, pretože zrejme OĽANO tam najviac dominuje teraz a rozprávate tu o niečom, čo my sme v zákone absolútne, ktorý sme predtým prijali, nevylúčili. My sme tam dali, že fyzické osoby budú odškodnené. Je tam napísané, že Rómov neodškodníme? Ja neviem, či vy nechápete pojem fyzické osoby. A ešte raz vám hovorím, nikoho tu nenazývajte, že proste niekoho diskriminuje atď., pretože vy sa tu snažíte robiť pozitívnu diskrimináciu a ešte raz, budem veľmi rada ak aj kolegyňa, ktorá predkladá zákon povie, čo pre Rómov urobila. vymazať

Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, či dobre počujem, čo sa tu rozpráva v tejto sále, ale to sú normálne ako niektoré veci. Vážená pani kolegyňa, vy ste si prečítala zákon, ktorý sme schválili o odškodnení fyzickým osobám? Je tam napísané, že Rómovia to nebudú? Veď vy tu robíte normálne etnické rozdiely. My sme jeden zákon schválili, kde je odškodnenie fyzických osôb, ktorí boli, ako sme hovorili, na hraniciach, v karanténe a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. A vy tu rozprávate, že treba odškodniť Rómov. My sme tam napísali, že Rómov neodškodníme? Vy tu normálne robíte etnické rozdiely medzi ľuďmi. Ako úplne scestné.
A ďalšia vec, chcete, aby my sme sa ospravedlnili, čo sa stalo za vlády, kde bol váš poslanec Valášek a za to hlasoval, PS, kde bola Sme rodina, SaS, OĽANO, my sme tu bojovali proti tým všetkým opatreniam, my sme tu boli šikanovaní, nás nepúšťali do Národnej rady, aby sme nemohli vykonávať mandát a my sa teraz máme niekomu ospravedlňovať za to, čo vy ste napáchali. Alebo čo napáchali naši už teraz v opozícii koaliční partneri a váš pán Valášek za to hlasoval. Však on hlasoval za všetky tie veci, pozrite sa. Takže sa im ospravedlňte vy a nerozprávajte o tom, že my sme prijali nejaký diskriminačný zákon, ktorý sme nikdy neprijali a my sme nikdy Rómov nevylúčili z toho, že ich chceme odškodniť. Ale vy tu normálne robíte etnické rozdelenie obyvateľstva, naháňate si body, čo sa týka zrejme rómskej populácie, pretože zrejme OĽANO tam najviac dominuje teraz a rozprávate tu o niečom, čo my sme v zákone absolútne, ktorý sme predtým prijali, nevylúčili. My sme tam dali, že fyzické osoby budú odškodnené. Je tam napísané, že Rómov neodškodníme? Ja neviem, či vy nechápete pojem fyzické osoby. A ešte raz vám hovorím, nikoho tu nenazývajte, že proste niekoho diskriminuje atď., pretože vy sa tu snažíte robiť pozitívnu diskrimináciu a ešte raz, budem veľmi rada ak aj kolegyňa, ktorá predkladá zákon povie, čo pre Rómov urobila. vymazať

Dobrý deň. Chcem ešte teda uzavrieť túto rozpravu niekoľkými možno vysvetľujúcimi vetami. V prvom rade asi je samozrejmé a jasné každému, že návrh tohto uznesenia sme podali v reakcii na zákon, ktorý sme tu schválili v stredu, ktorý sa volá o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám počas pandémie a hlavne preto, že o jednej, ak sa tu teda bavíme o tom, že komu bola počas pandémie spôsobená krivda, tak o jednej jedinej krivde sa tu doteraz naozaj nič nehovorilo a nerieši ju ani ten schválený zákon, a to je práve krivda, ktorou sa snažíme riešiť týmto uznesením, a teda plošná karantenizácia založená na etnickom základe v prípade Rómov a Rómiek. A chcela by som povedať, že neriešime to preto, lebo časťou toho zákona sa chce naprávať imaginárna krivda, ktorá sa podľa koalície stala ľuďom, ktorí vlastne platili pokuty za to, že nedodržiavali tie opatrenia. Nie. Dôležité je povedať, že jediná časť zákona, s ktorou som ja osobne súhlasila, bolo to odškodnenie za štátnu karanténu, o ktorej Ústavný súd povedal, že bola nezákonná a je to správne, pretože štát v žiadnom prípade nemôže slobodných ľudí len tak zavrieť, nedať im o tom rozhodnutie, nedať im možnosť odvolať sa a potom ešte vlastne od nich požadovať náhradu týchto nákladov. Ale keď, vážení kolegovia a kolegyne z koalície, máme tento názor o plošnej karanténe, teda o karanténe ľudí, ktorí prichádzali zo zahraničia a bola nútene na nich uvalená a keď aj Ústavný súd povedal, že takáto karanténa bola nezákonná, tak v takom prípade vy logicky musíte uznať, že aj tie plošné opatrenia, ktoré boli uvalené na Rómov a Rómky len preto, že žili v osadách, boli rovnako nesprávne a rovnakým spôsobom sa musíme týmto ľuďom ospravedlniť. A ja keď som sa bavila o tomto uznesení s vami, kolegyňami a kolegami, naprieč koalíciou, ale aj z radov opozície, ktorí boli vtedy pri tom, tak neboli nadšení, že toto podávame a mali pocit, že tým ideme proti predchádzajúcej vláde a že veď to bolo správne a padali všetky rôzne veci, ktorú tu už ako keby rôzne predsudky, dojmy, ktoré tu už moje kolegyne ako keby zvýrazňovali predo mnou, najmä teda to, že Rómovia a Rómky, ktoré žijú v tých osadách, sa nebudú vedieť izolovať, keďže žijú viacerí v tých chudobných malých priestoroch a podobne. Ale tu treba povedať dve veci.
Po prvé, to, akým spôsobom žijú, nemôže mať vplyv na to, že keď príde k najzlomovejšej udalosti v našich životoch, hraničnej situácii ako pandémia, tak my ich potrestáme za to, že ich naša spoločnosť vytesnila na okraj. Pretože my sme zodpovední ako väčšinová spoločnosť za tú generačnú chudobu, za tú stigmu, s ktorou žijú, za to, čo sa im všetko deje, za to, že nemajú dostatočnú lekársku starostlivosť, že ich ženy sterilizovali v rozpore s právom a milión ďalších vecí, ktoré by som tu mohla popísať. Čiže aj keby bola pravda to, z čoho tieto škandalózne opatrenia vychádzali, aj keby bola pravda, tak stále tvrdím, že tie opatrenia takéto byť nemali a že sme ich vlastne potrestali za život, ktorý im ale my nanucujeme našou spoločnosťou a tým, že ich dlhodobo ignorujeme a nechávame ich žiť na jej okraji. Čiže toto ako ospravedlnenie nikdy nebude stačiť. Nemôžme ich prosto potrestať za niečo, čo sme im sami spôsobili a v čom ich nechávame žiť.
A teraz k tomu, že by to malo byť nejaké opatrenie, namierené proti nejakej konkrétnej vláde. To si tiež nemyslím, že treba takto vnímať, pretože je to väčšinová spoločnosť ako taká, ktorá ma zodpovednosť, hlavnú zodpovednosť za to, v akých podmienkach títo ľudia v tých osadách žijú. My sme to spôsobili, my to nechávame dopustiť a akákoľvek vláda, myslím si, že väčšina vlád, ktorá by sa ocitla v takejto situácii, ako bola teda táto celosvetová pandémia, by sa, žiaľ, práve z dôvodu, že tá stigma, v ktorej Rómovia a Rómky žijú, že tie predsudky, že tá diskriminácia idú prosto naprieč našou spoločnosťou, čo sme nakoniec mali možnosť počuť aj pred chvíľou tu v jednom príspevku, tak ja si myslím, že takmer všetky vlády by mali veľmi blízko k podobnému rozhodnutiu, ak by na Slovensku vládli.
A práve z toho ja vyvodzujem tú našu kolektívnu zodpovednosť, aj zodpovednosť terajšej vlády, aby sa ospravedlnila za to, o čom si možno myslí, že na tom nemá žiaden podiel viny. Ale my sa tu nebavím o tom, kto teraz má podiel viny, lebo to uznesenie má poukázať na to, že tu sme všetci vinní. Tu sme všetci zodpovední za to, akým spôsobom sme sa v zlomovej historickej situácii postavili voči najslabším a najostrakizovanejším ľuďom v našej spoločnosti a ja si jednoducho myslím, že by sme všetci rovnako vedeli zlyhať, a preto sa im teraz musíme ospravedlniť. A preto vás prosím, aby ste toto uznesenie podporili. Ďakujem.

Aj ja vám želám pekný deň, pán podpredseda. Možno budem teraz trochu priama, ale musím sa v prvom rade poďakovať, Beáta, za to, že si urobila takú hlbšiu sondu do vlastne ľudských práv a ozrejmila si, k čomu všetkému došlo počas pandémie COVID-19 aj voči rómskym komunitám. A mne bolo tak smutno, keď si hovorila, lebo ja mám za ten rok a pol, čo som tu už pocit, že ľudské práva táto vláda vníma, rešpektuje a počúva na nich len vtedy, keď ide o skrátené legislatívne konanie, ktorým sa vtedy oháňa, tými ľudskými právami alebo vtedy, keď potrebujú šíriť ruskú propagandu a svoje populistické názory a vtedy sa oháňajú slobodou slova, ale vo vzťahu k menšinám, či už k kvír ľuďom, alebo aj k Rómom v tomto prípade sú absolútne necitliví a hluchí. Táto vláda prekrúca pravdu tak, aby im jednoducho vyhovovala a napriek tomu, že sú jasné dáta, ktoré som aj citovala, o tom, že ľudia v tých rómskych komunitách práve kvôli tej izolácii naozaj hladovali, tak niekto im ešte aj to závidí, že sa našli nejakí dobrí ľudia, nejaké organizácie, ktoré im tam išli pomáhať a dali im potraviny zadarmo. Tak ja už neviem, v akej krajine to žijem, že sa takáto reakcia vlastne dostáva od ľudí, že im závidíme ešte aj to, že hladujú a že im niekto pomôže. Ja sa vôbec potom nečudujem, že táto vláda prichádza aj s takými návrhmi zákonov, ako je odoberanie dávok v hmotnej núdzi. Ako my sa k nim správame fakt ako ku zvieratám. Ako keby to neboli naši spoluobčania, naši bratia a sestry, ktorí tu s nami žijú niekoľko stoviek rokov. Vyháňame ich na okraj obce, izolujeme ich a potom, keď sa nedokážu integrovať, pretože sú chudobní niekoľko generácií, stoviek rokov za sebou, tak ich ešte aj diskriminujeme, nepustíme ich medzi seba, nepodporujeme ich a závidíme im ešte aj to nič, čo majú. Ja tomu fakt nerozumiem, kde to žijem, v akej krajine.

58-2
Zároveň nikto nebol doteraz schopný preukázať, že či tieto opatrenia skutočne efektívne zabránili akémukoľvek šíreniu a ani vtedy vláda neprišla s menej reštriktívnymi opatreniami. Pretože áno, aj v kontexte pandémie, keď sa niečo takéto deje, tak, samozrejme, že sú obmedzenia, ktoré sa nielenže môžu, ale musia prijať, ale je na zodpovednosti tej vlády navrhnúť ich tak, aby čo najmenej obmedzovali tie ľudské práva dotknutých osôb, ale zároveň teda chránili aj ten všeobecný záujem, a síce v tomto prípade zdravie celej populácie. Táto nevyhnutnosť opatrení nebola preukázaná doteraz a nezohľadnili sa, samozrejme, ani špecifické potreby v tých daných lokalitách. A o tom hovorila aj kolegyňa Kosová, že jednoducho v tých skupinách, ktorých sa tieto opatrenia týkali, tak často chýbala voda, pretože vieme, aká je situácia vo vylúčených komunitách, samozrejme prístup k zdravotnej starostlivosti a ďalšie, ďalšie obmedzenia. A jednoducho na to sa nejakým spôsobom vtedy nedbalo, tie osady sa jednoducho uzavreli.
Ja tiež spomeniem, že tento týždeň sme tu odškodňovali vraj krivdy, ktoré sa stali ľuďom, ktorí nedodržiavali pravidlá a, naopak, tu sa nevieme, lebo teda tak to vnímam, že koalícia toto uznesenie opäť raz nepodporí, tu sa nevieme vyhradiť voči skutočným krivdám, ktoré sa stali týmto ľuďom, pretože ako som už spomínala, tak jednoducho nijakým spôsobom nie je preukázané, že prečo sa toto muselo diať, či tam neexistovala iná možnosť a ako boli teda obmedzené tie ich ľudské práva. A ja súhlasím s tým, čo povedala aj pani poslankyňa Kosová, že jediné, čo sa týmito opatreniami dosiahlo, boli len ďalšie nenávistné prejavy voči rómskej menšine, pretože ja veľmi dobre na to spomínam, akú náladu to opäť vyvolalo v spoločnosti, keď sa začalo hovoriť o ohniskách nákazy, ktoré prichádzajú z osád a podobne. A namiesto toho, aby sa kompetentní venovali tomu, že odkiaľ skutočne ten vírus pochádza, kde máme tie ohniská, tak jednoducho iba takýmto spôsobom šírili hoaxy a predsudky o tom, že nám to tu dovliekli ľudia, ktorí cestovali z Británie, a teda určite to budú Rómovia a určite to donesú do tých osád a z tých osád sa to bude ďalej šíriť. Jediné teda, čo sa tým dosiahlo bolo ešte prehĺbenie, ešte väčšie prehĺbenie tejto nenávistnej rétoriky. A viete, ja by som vás tak chcela aj poprosiť, kolegovia, kolegyne, že v tom čase počas pandémie sme sa podľa mňa k rómskej menšine a nie je to ani prvý a, žiaľ, teda očividne ani posledný prípad, sme sa k ľuďom teda z rómskej menšiny správali, akoby boli nejaké zvieratá. Pretože skutočne a možno sú to silné slová, ale ja si neviem predstaviť, že by sa iní ľudia v inej krajine, kde fungujú nejaké demokratické princípy, právny štát atď., správali k časti populácie tak, že ideme vás zavrieť do klietky a dosť. To je skutočne, skutočne neľudské a ja si želám, aby sme aj my tu na pôde Národnej rady robili skutočne všetko pre to, aby sme, keď už chceme teda my sa pasovať tým veľkým slovom s veľkým písmenom Ľ ako ľudia, tak aby sme sa aj k iným ľuďom tak správali. To je také moje želanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No ja sa obávam, že ma začnete volať vegeta, lebo že sa miešam do všetkého, lebo som tu vystupovala aj predtým, ale nedá mi, ja si myslím, že ľudských práv by sme sa mali zastať všetci a všetky a že hlasom utláčanej diskriminovanej rómskej menšiny by nemali byť len samotní Rómovia a Rómky.
Aj keď teda, samozrejme, že ja som hrdá na to, že tu majú zastúpenie aj teda v Progresívnom Slovensku, ale myslím si, že hlavne my, zákonodarcovia a zákonodarkyne by sme mali dbať na to, aby sa ľudské práva všetkých dodržiavali a sme tu na to, aby sme ich hájili a nie naopak, aby sme ich potláčali.
Budem sa ale venovať tomu tvojmu uzneseniu, Ingrid, a skutočne som hrdá na to, že moje kolegyne a kolega s týmto prišli do Národnej rady. Ja by som ťa tak trošku poopravila, možno si hovorila, že sme boli jedinou krajinou, ktorá toto robila, robilo to aj Bulharsko. No tak čuduj sa svete, zrovna dve krajiny, ktoré sú známe tým, ako strašne diskriminujú rómsku menšinu, tak jednoducho aj počas pandémie sa opäť zamerali na takéto potláčanie základných ľudských práv a cielili na rómske komunity také opatrenia, ktoré nerobili voči majorite. Ja si vždy tak, keď sa niečo takéto deje, keď je nejaký takýto prípad, robím test Francúzskom, lebo som tam dlho žila a aj vás by som sa teda opýtala, kolegyne, kolegovia, že čo si myslíte, čo by sa stalo napr. vo Francúzsku, keby teda vláda tam počas pandémie rozhodla, že ide jednu štvrť, ktorá je teda štvrť, v ktorej žijú ľudia vo viacgeneračnej chudobe, že ich ide týmto spôsobom karantenizovať, viete si to predstaviť, že by sa niečo takéto udialo vo Francúzsku, v Paríži, v St.- Denis napríklad? No nie, lebo to, čo by nasledovalo, to si ani nechceme predstaviť.
A u nás sa to deje bežne a okrem teda kolegýň a kolegu, ktorí priniesli toto uznesenie a, samozrejme, vtedy verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej a ďalších ľudsko-právnych aktivistov, aktivistiek, tak v podstate všetkým je to aj naďalej jedno a mňa toto veľmi mrzí, a teda o to som radšej, že tu máme toto uznesenie. To, čo sa dialo počas pandémie a teraz hovorím špeciálne teda rómskej menšine, tak bolo, samozrejme, v rozpore s princípom nediskriminácie alebo teda rovnakého zaobchádzania, a to hneď v niekoľkých právach, samozrejme, že to obmedzenie slobody pohybu alebo aj obmedzenie, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, tak tam boli také markantné, že ja si neviem predstaviť, ako môže toto niekto obhajovať alebo ako predtým môžeme ako spoločnosť zatvárať oči? Je to v rozpore, samozrejme, s týmito právami, ku ktorým sme sa my ako Slovenská republika dobrovoľne, slobodne zaviazali, keď sme prijali napr. Európsky dohovor o ľudských právach alebo aj smernicu EÚ o, a ja strašne nemám rada to slovo, ale tak sa volá, rasovej rovnosti.
Takže my na jednej strane tu máme medzinárodné dohody, ku ktorým, ešte raz, sme sa dobrovoľne zaviazali a na druhej strane ich potom opäť raz dobrovoľne porušujeme. Toto, čo sa dialo, tak sa dialo za asistencie polície a niekedy aj armády, ale však, samozrejme, že plnili príkazy a ten, kto za to nesie zodpovednosť, tak je v prvom rade tá minulá vláda a tu vidíte, že my sme to kritizovali aj vtedy, kritizujeme to aj teraz, pretože celá tá karantenizácia vlastne sa diala bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov o tom, že práve v týchto osadách alebo vylúčených komunitách sa vírus šíri, alebo že by sa teda mohol rozšíriť aj za ich hranice.

Pán predseda, ja navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky ospravedlnila hosťom a hostkám na balkóne, ktorí museli mať pocit, že sú na trhu a nie v Národnej rade. A ja si myslím, že nie vždy to tak vyzerá, obzvlášť nie v piatok, keď tu vystupuje väčšinou teda iba opozícia a koaliční poslanci a poslankyne sa nejakým spôsobom nezapájajú, no tak, žiaľ, asi vychytali nejaký zlý deň. A zároveň som tam teda videla ľudí v uniformách, pravdepodobne teda z našej armády, neviem aký oddiel, tak by som im chcela teda poďakovať a môžeme teda to vyjadriť aj potleskom za ich prácu napr. aj počas pandémie, keď oni vlastne dohliadali na dodržiavanie pravidiel. A táto koalícia sa im zrovna tento týždeň vysmiala tak, že ľudí, ktorí nedodržiavali pravidlá, tak odškodňujú, tak poprosím aj o jeden potlesk pre našu armádu, zdravotníkov a vôbec všetkých, ktorí dbali na to, aby sa pravidlá dodržiavali na rozdiel od tejto koalície. Ďakujem. (Potlesk.)