Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie.
Takto, musíme rozdeliť jednak štrukturálne fondy, ktoré sú napr. pod pánom ministrom Rašim, to sú klasické štrukturálne fondy, toto sú finančné prostriedky v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, tzv. ten druhý pilier v rámci PPA-čky, hej, to sú tie projektové výzvy, ktoré rôzne sa vyhlasujú, a vlastne my sa teraz nebavíme o novom programovacom období, v zásade, okej, môžme to do budúcnosti používať v novom programovom období, ale my sa rozprávame ešte o tom starom programovacom období, my sme úplne v inom časovom rámci ako klasické štrukturálne fondy. My na... (rečník si odkašlal) v rámci druhého piliera v rámci starého programovacieho obdobia, budúci rok končí staré programovacie obdobie, my sme v zásade už od minulého roku už v novom programovacom období.
Bohužiaľ, poviem to tak, že my ešte ani sa nezaoberáme tým, že čo budeme robiť v novom programovacom období, aké výzvy budeme vypisovať, lebo my musíme spraviť všetko pre to, aby sme dokázali vyčerpať tieto finančné prostriedky, ktoré musíme vyčerpať do budúceho roku, tým sa reálne bavíme o tom, ž... posledné žiadosti o platby, ŽoP-ky, budú poľnohospodári, potravinári, lesníci podávať niekedy máj - jún budúceho roku. Čiže v zásade za rok, máme rok na to, aby sme vyčerpali, my sa bavíme reálne o nejakej sume 580 mil. euro do konca budúceho roku.
Pán poslanec, predchádzajúceho 3,5 roka ľudia na ministerstve a na PPA-čke ročne čerpali v tomto druhom pilieri v priemere 45 mil. euro, takže logicky, normálne keby sme sa nad tým sedliackym rozumom zamysleli, že za predchádzajúcich 3,5 roka ročne vyčerpali 45 mil. a nám nechali na v zásade na rok a pol, teraz rok, 580 mil. vyčerpať finančné prostriedky. To by museli 500-krát zvýšiť efektivitu zamestnanci a všetky procesy a tak ďalej, čo nie je, samozrejme, reálne možné, my sme spravili viacero krokov, ktoré reálne pomôžu tomu, aby tie, to čerpanie finančných prostriedkov, poviem, že rádovo niekoľko sa urýchlilo násobne, ale tieto toto využitie tých tohto finančného rámcu, alebo teda tohto finančného nástroju, v zásade to funguje na tom princípe, že záujem zo strany poľnohospodárov bude, tie mechanizmy cez ten SIH, hej, budeme vedieť využiť v rôzne iné, ono to vlastne funguje tým systémom, že vy tie, poviem, že nevyčerpané finančné prostriedky, ktoré nebudeme vedieť vyčerpať, chytíte a presuniete do toho holdingu, a tým pádom vlastne voči deklarácii, voči Európskej únii sú v zásade ako vyčerpané a my ich môžeme potom používať na rôzne mechanizmy, možnože to budú rôzne projekty, možno že to bude kompenzácia nejakých úrokov prostredníctvom tohto holdingu, tých možností je tam viacero. No len hovorím, robíme kroky krok po kroku tak, aby sme, poviem to tak, že budúci rok sa nepozerali na to všetko otvorenými ústami a očami, že čo ideme teraz robiť, predvídame a robíme tieto procesy dopredu. Hovorím, patríme asi medzi poslednú krajinu, ktorá nemá tieto finančné nástroje schválené aj pre sektor pôdohospodárstva a v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, to znamená záujem určite je zo strany.
Verím, že využijeme tie finančné prostriedky v tom druhom pilieri čo najviacej, poviem, na tie projektové výzvy pre tých poľnohospodárov, že budeme vedieť alebo minimálne presúvať tú čiastku do toho holdingu, aby sme ju vyčerpali, lebo môže nastať situácia, ak by som šiel podľa matematiky predchádzajúceho 3,5 roku, tak dajme tomu, ja neviem, 400 mil. vraciame naspať do Bruselu, čo je, samozrejme, asi pre nás všetkých nepredstaviteľné. Robíme kroky úplne všetky možné aj z hľadiska iných aktivít v kontexte Európskej komisie, aby sme tieto finančné prostriedky vyčerpali. Potom, keď chcete, kľudne individuálne.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja túto príležitosť využijem, aby, vidím, že ste tu, pán minister, takže využijem na, na pár otázok, nebol som pri prvom čítaní, ospravedlňujem sa, ale v tomto momente, keď máme druhé čítanie pred sebou, predsa sa len opýtam, v každom prípade vítam každý krok, ktorý bude spieť k tomu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov. Podľa poslednej správy, ktorú tu máme, tak čerpanie eurofondov z toho nového programového obdobia 2021 – 2027 predstavuje zatiaľ niečo pod 2%, a pritom sme už v polovici nového programového obdobia, takže vyzerá to dosť hrozivo a vyzerá to, že, myslím teraz reálne čerpanie, to, čo bolo vyplatené, vyzerá to hrozivo a že asi budeme tiež šturmovať, ako sme šturmovali pri predchádzajúcom programovom období, však napokon dobiehame to ešte dnes. Ale v každom prípade vítam každé opatrenie, ktoré umožní rýchlejšie čerpanie eurofondov a v akejkoľvek pomoci, ktorá prichádza z Európskej únie.
V tomto prípade ide o návratnú pomoc, to znamená, tá moja otázka, využívam túto príležitosť, moje vystúpenie bude krátke, tá moja otázka znie, či máte nejaký, nejaký prieskum, či je záujem o túto pomoc, či bude zo strany poľnohospodárov záujem o túto pomoc, prípadne ak ten záujem nie je, tak že či nejakým spôsobom chcete ten záujem, nejak motivovať tých poľnohospodárov, aby sa hlásili o tieto prostriedky.
A druhá otázka znie, či ide, či ide o vyslovene o účelovo viazané prostriedky, to znamená, že na konkrétny účel, na ktorý si budú môcť poľnohospodári tieto peniaze požičať, pretože vidíme, že je pri prideľovaní priamych platieb, stále sú tu problémy.
To sú vlastne dve otázky, ktorú, ktoré ma naozaj, budete ochotný, pán minister, na ne odpovedať, tak budem vám povďačný.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 375 zo dňa 19. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča o návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch zo spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 101 z 20. júna 2024. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na rokovanie predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predmetný zákon je v gestorstve Ministerstva financií Slovenskej republiky, ale predkladám ho z pozície ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a to hlavne vzhľadom na skutočnosť, že jeho účelom je umožniť využitie finančných nástrojoch financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť riadiacie, implementačné a kontrolné mechanizmy ich vykonávania.
Návrh zákona konkrétne reaguje na potrebu záchrany aktuálne 295 mil. euro z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a 102 mil. eur príslušného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, ktoré treba vyčerpať len v tomto roku, v roku 2024, nehovorí nám ešte o finančných prostriedkoch, ktoré treba vyčerpať v roku 2025, kde nám končí staré programovacie obdobie.
Návrh umožní implementovať uvedené prostriedky prostredníctvom nenávratných, teda návratných foriem pomoci prostredníctvom štátnej investičnej spoločnosti Slovak Investment Holding, doteraz tento postup nebol možný a v záujme toho, aby spomenuté prostriedky Slovenskej republiky neprepadli, je potrebné novelizovať zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch.
Dámy a páni, v zásade patríme medzi asi poslednú krajinu v Európskej únii, ktorá nemala pre sektor pôdohospodárstva zadefinované a nevyužívala v minulosti tieto finančné nástroje. Robíme to preto, aby sme zachránili finančné prostriedky, keď ich nebudeme vedieť vyčerpať, tak sa presunú do tohto holdingu a budú využívané tak, ako iné ministerstvá na Slovensku tieto finančné prostriedky využívajú.
Národnú radu Slovenskej republiky preto žiadam o schválenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem veľmi pekne.

Pokúsim sa to teda nejak skrátiť, ale ono, ja považujem tento návrh zákona za pomerne dôležitý, tak by som mu chcela aspoň dať nejakú dôležitosť.
Zákon sa týka doktorandov a doktorandiek v dennom štúdiu, ktorí teda nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť. Zameriavajú sa naozaj na oblasť vedy, výskumu, techniky, samostatnú, vykonávajú samostatnú tvorivú teoretickú činnosť a súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je aj vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti, treba povedať, a to v zákonom vymedzenom rozsahu. A napriek tomu, napriek vedeckým aj pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandkám a doktorandom ich činnosť žiadnym spôsobom pozitívne neodráža v starobe pri poberaní starobného dôchodku a ani v materstve. Takže toho sa týka môj zákon.
Rovnako nemajú tak mladé doktorandky teda nárok na materské v prípade tehotenstva počas štúdia. Pokiaľ by primárne doktorandky vykonávali svoju činnosť v pracovnom pomere, podľa prílohy č. 1 k zákonu 311/2001 Zákonníka práce s rovnakou náplňou práce by ich pracovné miesto bolo na pomedzí niekde 4. stupňa náročnosti práce a 5. stupňa náročnosti práce. Samozrejmosťou by tým pádom bolo aj započítanie odpracovaných rokov v starobe, aj finančná pomoc v tehotenstve vo forme napríklad tehotenského a následne aj v materstve prostredníctvom materského. Mám za to, že formálne označenie doktorandov ako študentov by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Aj samotné ministerstvo školstva vo svojom implementačnom pláne národného programu pre rozvoj výchovy a vzdelávania na roky ´24 až ´26 v kapitole venovanej doktorandskému štúdiu má za cieľ identifikovať vhodné modely podpory doktorandov s cieľom zlepšenia postavenia doktorandov a podmienok pre mladých výskumníkov. A ja si práve myslím, že priznanie nároku na materské je bezpochyby jedným z tých kľúčových sociálnych nástrojov podpory najtalentovanejších študentov a študentiek, aby sa mohli venovať vede, ale zároveň aj neodkladať materstvo.
Treba povedať, že novela zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2024, síce priznala nárok na materské aj študentkám doktorandského štúdia, ale až po úspešnom ukončení tohto stupňa štúdia. Čiže sa predpokladá, že absolventka štúdia musí vstúpiť na trh práce. Pracovná úprava stanovovala, že poistenkyňa, ktorá je tehotná a ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. A od januára 2024 sa situácia zmenila tak, že do tohto obdobia sa započíta aj doba štúdia na strednej škole, vysokej škola, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia sa teda započítajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia. Ale táto novela má niekoľko nedostatkov. Len tieto zhrniem, lebo tie presne hovoria o tom, prečo vlastne predkladám tento návrh.
Prvý problém je, že novela kladie dôraz na absolvovanie príslušného stupňa štúdia. Neodstraňuje kľúčový problém, a to je skutočnosť, že študentka doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistená, a teda nemá automaticky nárok na poberanie materského. Jej možnosti sú teda buď zamestnať sa, alebo si platiť dobrovoľné nemocenské poistenie. Väčšina doktorandiek však ale naplno chce vykonávať vedeckú činnosť, takže sa nezamestná. V súčasnosti vychádzame z predpokladu, že zhruba pätina študentov a študentiek doktorandského štúdia počas štúdia pracuje. Tí ostatní nie. Rovnako tak je málo pravdepodobné, že mladí doktorandi a doktorandky si budú chcieť platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, keďže aktuálne poberajú štipendium v hodnote 1 050 eur.
Ďalším problémom je, že novela neriešila starobné dôchodkové poistenie študentov a študentiek doktorandského štúdia.
Štvrtým problémom je, že týmto študentkám počas PhD. štúdia, ktoré keď otehotnejú, nevzniká nárok ani na tehotenský príspevok. Áno, majú štipendium tehotenské, ale to nie ani v takej sume a z môjho pohľadu by bolo lepšie, aby mali nárok na klasický tehotenský príspevok.
A posledným problémom je, že aj tým pádom aj muži doktorandi, ktorí sa počas štúdia stanú otcami, nemajú nárok na otcovské, materské.
Čiže keď to zhrniem, aby som to už celé nenaťahovala, ide mi o to, aby doktorandi a doktorandky nemuseli voliť medzi tým, či ostať na doktorandskom štúdiu, alebo ho opustiť kvôli materstvu, ktoré sa im častokrát stáva počas štúdia. Chcela by som, aby mali nárok na nemocenské a dôchodkové poistenie. Tým pádom ženy budú mať nárok na tehotenské a materské, muži na materské, otcovské a všetkým dokopy sa bude zarátavať tieto roky aj do dôchodkového, teda do dôchodku ako dôchodkové poistenie.
Toľko za mňa, budem veľmi rada, keď tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 337. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 337 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja sa posnažím, ale nemám to úplne na päť minút, mám to tak možno na desať. Tak snáď to dáme. Áno, čiže predkladám vám návrh zákona najmä o sociálnom poistení a, ale teda dotýka sa aj zákona o vysokých školách. A v skratke, cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentiek a študentov v dennej forme doktorandského štúdia tým, že tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení, pokiaľ nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť. Takto v skratke.
Rada by som bližšie predstavila tento návrh v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, a chcela by som poprosiť, či by som mohla z miesta ho uviesť kvôli tehotnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len doplním, že ten prieskum sme robili zhruba pred dvoma rokmi a z 97 miestnych, teda obecných alebo mestských úradov, bolo len 37 úplne bezbariérových.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela podčiarknuť práve ten aspekt nezávislosti a toho, aby sme umožnili aj osobám, ktoré majú nejaký typ bariéry vyplývajúci z ich zdravotného stavu, aby sme im zároveň čo najviac dopomohli k nezávislému životu a toto presne vnímam ako jeden z tých nástrojov.
A, žiaľ, tu teda nemohla byť kolegyňa Hanuliaková, ktorá je spolupredkladateľka, a zároveň my sme o tom už mali takú neformálnu diskusiu aj na výbore pre verejnú správu a odznelo tam aj to, že naozaj aj na základe monitoringu, ktorý kolegyne Veslárová a Hanuliaková realizovali, veľká časť miestnych úradov nemá bezbariérový vstup, ani len v okresných mestách a to nehovoríme ešte o tých menších, menších mestách. Čiže naozaj je to jednoducho taký ústretový krok k tomu, aby aj oni si vedeli vybavovať všetko, všetko, čo potrebujú.
Ďakujem.