Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 375 zo dňa 19. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča o návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch zo spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 101 z 20. júna 2024. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na rokovanie predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predmetný zákon je v gestorstve Ministerstva financií Slovenskej republiky, ale predkladám ho z pozície ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a to hlavne vzhľadom na skutočnosť, že jeho účelom je umožniť využitie finančných nástrojoch financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť riadiacie, implementačné a kontrolné mechanizmy ich vykonávania.
Návrh zákona konkrétne reaguje na potrebu záchrany aktuálne 295 mil. euro z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a 102 mil. eur príslušného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, ktoré treba vyčerpať len v tomto roku, v roku 2024, nehovorí nám ešte o finančných prostriedkoch, ktoré treba vyčerpať v roku 2025, kde nám končí staré programovacie obdobie.
Návrh umožní implementovať uvedené prostriedky prostredníctvom nenávratných, teda návratných foriem pomoci prostredníctvom štátnej investičnej spoločnosti Slovak Investment Holding, doteraz tento postup nebol možný a v záujme toho, aby spomenuté prostriedky Slovenskej republiky neprepadli, je potrebné novelizovať zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch.
Dámy a páni, v zásade patríme medzi asi poslednú krajinu v Európskej únii, ktorá nemala pre sektor pôdohospodárstva zadefinované a nevyužívala v minulosti tieto finančné nástroje. Robíme to preto, aby sme zachránili finančné prostriedky, keď ich nebudeme vedieť vyčerpať, tak sa presunú do tohto holdingu a budú využívané tak, ako iné ministerstvá na Slovensku tieto finančné prostriedky využívajú.
Národnú radu Slovenskej republiky preto žiadam o schválenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem veľmi pekne.

Pokúsim sa to teda nejak skrátiť, ale ono, ja považujem tento návrh zákona za pomerne dôležitý, tak by som mu chcela aspoň dať nejakú dôležitosť.
Zákon sa týka doktorandov a doktorandiek v dennom štúdiu, ktorí teda nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť. Zameriavajú sa naozaj na oblasť vedy, výskumu, techniky, samostatnú, vykonávajú samostatnú tvorivú teoretickú činnosť a súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je aj vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti, treba povedať, a to v zákonom vymedzenom rozsahu. A napriek tomu, napriek vedeckým aj pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandkám a doktorandom ich činnosť žiadnym spôsobom pozitívne neodráža v starobe pri poberaní starobného dôchodku a ani v materstve. Takže toho sa týka môj zákon.
Rovnako nemajú tak mladé doktorandky teda nárok na materské v prípade tehotenstva počas štúdia. Pokiaľ by primárne doktorandky vykonávali svoju činnosť v pracovnom pomere, podľa prílohy č. 1 k zákonu 311/2001 Zákonníka práce s rovnakou náplňou práce by ich pracovné miesto bolo na pomedzí niekde 4. stupňa náročnosti práce a 5. stupňa náročnosti práce. Samozrejmosťou by tým pádom bolo aj započítanie odpracovaných rokov v starobe, aj finančná pomoc v tehotenstve vo forme napríklad tehotenského a následne aj v materstve prostredníctvom materského. Mám za to, že formálne označenie doktorandov ako študentov by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Aj samotné ministerstvo školstva vo svojom implementačnom pláne národného programu pre rozvoj výchovy a vzdelávania na roky ´24 až ´26 v kapitole venovanej doktorandskému štúdiu má za cieľ identifikovať vhodné modely podpory doktorandov s cieľom zlepšenia postavenia doktorandov a podmienok pre mladých výskumníkov. A ja si práve myslím, že priznanie nároku na materské je bezpochyby jedným z tých kľúčových sociálnych nástrojov podpory najtalentovanejších študentov a študentiek, aby sa mohli venovať vede, ale zároveň aj neodkladať materstvo.
Treba povedať, že novela zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2024, síce priznala nárok na materské aj študentkám doktorandského štúdia, ale až po úspešnom ukončení tohto stupňa štúdia. Čiže sa predpokladá, že absolventka štúdia musí vstúpiť na trh práce. Pracovná úprava stanovovala, že poistenkyňa, ktorá je tehotná a ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. A od januára 2024 sa situácia zmenila tak, že do tohto obdobia sa započíta aj doba štúdia na strednej škole, vysokej škola, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia sa teda započítajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia. Ale táto novela má niekoľko nedostatkov. Len tieto zhrniem, lebo tie presne hovoria o tom, prečo vlastne predkladám tento návrh.
Prvý problém je, že novela kladie dôraz na absolvovanie príslušného stupňa štúdia. Neodstraňuje kľúčový problém, a to je skutočnosť, že študentka doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistená, a teda nemá automaticky nárok na poberanie materského. Jej možnosti sú teda buď zamestnať sa, alebo si platiť dobrovoľné nemocenské poistenie. Väčšina doktorandiek však ale naplno chce vykonávať vedeckú činnosť, takže sa nezamestná. V súčasnosti vychádzame z predpokladu, že zhruba pätina študentov a študentiek doktorandského štúdia počas štúdia pracuje. Tí ostatní nie. Rovnako tak je málo pravdepodobné, že mladí doktorandi a doktorandky si budú chcieť platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, keďže aktuálne poberajú štipendium v hodnote 1 050 eur.
Ďalším problémom je, že novela neriešila starobné dôchodkové poistenie študentov a študentiek doktorandského štúdia.
Štvrtým problémom je, že týmto študentkám počas PhD. štúdia, ktoré keď otehotnejú, nevzniká nárok ani na tehotenský príspevok. Áno, majú štipendium tehotenské, ale to nie ani v takej sume a z môjho pohľadu by bolo lepšie, aby mali nárok na klasický tehotenský príspevok.
A posledným problémom je, že aj tým pádom aj muži doktorandi, ktorí sa počas štúdia stanú otcami, nemajú nárok na otcovské, materské.
Čiže keď to zhrniem, aby som to už celé nenaťahovala, ide mi o to, aby doktorandi a doktorandky nemuseli voliť medzi tým, či ostať na doktorandskom štúdiu, alebo ho opustiť kvôli materstvu, ktoré sa im častokrát stáva počas štúdia. Chcela by som, aby mali nárok na nemocenské a dôchodkové poistenie. Tým pádom ženy budú mať nárok na tehotenské a materské, muži na materské, otcovské a všetkým dokopy sa bude zarátavať tieto roky aj do dôchodkového, teda do dôchodku ako dôchodkové poistenie.
Toľko za mňa, budem veľmi rada, keď tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 337. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 337 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja sa posnažím, ale nemám to úplne na päť minút, mám to tak možno na desať. Tak snáď to dáme. Áno, čiže predkladám vám návrh zákona najmä o sociálnom poistení a, ale teda dotýka sa aj zákona o vysokých školách. A v skratke, cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentiek a študentov v dennej forme doktorandského štúdia tým, že tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení, pokiaľ nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť. Takto v skratke.
Rada by som bližšie predstavila tento návrh v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, a chcela by som poprosiť, či by som mohla z miesta ho uviesť kvôli tehotnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len doplním, že ten prieskum sme robili zhruba pred dvoma rokmi a z 97 miestnych, teda obecných alebo mestských úradov, bolo len 37 úplne bezbariérových.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela podčiarknuť práve ten aspekt nezávislosti a toho, aby sme umožnili aj osobám, ktoré majú nejaký typ bariéry vyplývajúci z ich zdravotného stavu, aby sme im zároveň čo najviac dopomohli k nezávislému životu a toto presne vnímam ako jeden z tých nástrojov.
A, žiaľ, tu teda nemohla byť kolegyňa Hanuliaková, ktorá je spolupredkladateľka, a zároveň my sme o tom už mali takú neformálnu diskusiu aj na výbore pre verejnú správu a odznelo tam aj to, že naozaj aj na základe monitoringu, ktorý kolegyne Veslárová a Hanuliaková realizovali, veľká časť miestnych úradov nemá bezbariérový vstup, ani len v okresných mestách a to nehovoríme ešte o tých menších, menších mestách. Čiže naozaj je to jednoducho taký ústretový krok k tomu, aby aj oni si vedeli vybavovať všetko, všetko, čo potrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, určite to poznáte, taký klasický deň a vy si potrebujete úradne osvedčiť listinu pre nejaký ďalší administratívny úkon. Dostavíte sa na úrad a pokiaľ máte šťastie, tak do pár minút môžete odísť s vybavenou vecou. Pre zdravotne znevýhodnených a seniorov to tak veľakrát nefunguje. Prečo? Pretože nie každého zdravotný stav dovoľuje navštíviť úradnú miestnosť za účelom osvedčovania listín a osvedčovania podpisov na listinách. Preto sme s kolegyňou Janou Hanuliakovou podali návrh zákona.
Jeho cieľom je zaviesť povinnosť pre samosprávu v prípadoch, ak ide o osvedčovanie listín fyzickej osoby, ktorej zdravotný stav nedovoľuje dostaviť sa do úradnej miestnosti, vykonať osvedčenie v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu tejto osoby alebo na inom vhodnom mieste.
V súčasnosti je daná vec pre samosprávy len možnosťou, ale my chceme, aby bola povinnosťou. Chceme uľahčiť prístup osobám so zdravotným znevýhodnením k osvedčovaniu listín a podpisov na listinách tak, aby ich zdravotný stav nepredstavoval obmedzenie alebo znemožnenie výkonu tohto aktu.
Tisícky kilometrov, toľko som od začiatku tohto roku prejazdila po celom Slovensku. Nie, nemám obsesiu v prevážaní sa autom a výletovaní. Toľko kilometrov som však precestovala pre iniciatívu monitorovania bezbariérovosti slovenských miest. Od Bratislavy po Prešov. Pri týchto návštevách som sa stretla s množstvom bariér pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Hovorím však aj o bariérach na mestských úradoch, úradoch práce, poštách, či iných administratívnych budovách dennej potreby, ktoré by mali byť prístupné bez problémov pre všetkých. Nanešťastie však nie sú. Schody, rampy v zlom stave, sklon, chýbajúci schodolez, nefunkčný výťah či bezbariérový prístup len do určitej časti. Ako chceme, aby slovenskí občania zvládali byrokratickú záťaž, keď pre nich nedokážeme vytvoriť a zabezpečiť ani vhodné podmienky pre ich každodenný pohyb a vôbec samotné dostavenie sa na miesto? Zabezpečme týmto návrhom zákona rovnaký prístup k verejným službám a dodržujme tak univerzálny dokument dodržiavania práva osôb so zdravotným znevýhodnením, ku ktorému sa Slovenská republika v roku 2010 zaviazala, dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.
V minulosti sa bežne stávalo, že samosprávy mali dobrovoľne vyčlenený jeden deň v týždni na takéto overovanie mimo úradov. Dnes už to také bežné nie je. Trpia tým najmä osoby, ktoré sa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nemôžu dostaviť na úrad osvedčiť svoj podpis, napríklad seniori a zdravotne znevýhodnení, a potrebujú si vybaviť nejakú sociálnu službu, kde je potrebné okrem iného ku žiadosti doložiť aj vyhlásenie o majetku fyzickej osoby na účely platenia úhrady na sociálnu službu, kde je potrebné mať podpis overený na matrike alebo notárom. Toto tlačivo je potrebné osvedčiť a je prílohou ku žiadosti o opatrovateľskú službu v domácnosti, dovoz obedov, ale aj o pobytové služby. V prípade, že si potrebuje žiadateľ vybaviť príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje dostaviť sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podpísať žiadosť o príspevok, môže splnomocniť niekoho iného, ale aj táto plná moc musí byť osvedčená. Tieto peňažné príspevky a sociálne služby dopomôžu k nezávislému spôsobu života a začleneniu do spoločnosti, o čom hovorí aj čl. 19 dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Preto prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu za výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predmetnom návrhu zákona, tlač 331.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby výbory prerokovali návrh do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.