Videokanál poslanca

Ďakujem pekne predkladateľovi za tento návrh novely zákona.
Myslím si, že aj z pohľadu toho, že som zdravotník, lekár, tak by som chcel podporiť tento návrh, možno ešte ctené plénum aj upozorniť na to, aký závažný problém to je.
Podľa zistení, ktoré som mal možnosť vidieť, a boli to dáta zo Spojených štátov amerických, tak zhruba 30 % populácie medzi 12 a 17 rokmi pravidelne konzumuje takéto energetické nápoje, a teda rozhodne asi nie len jeden takýto energetický nápoj za deň. Odporúčaná dávka alebo množstvo kofeínu, ktoré by mladiství maximálne mali prijímať denne, je 100 ml kofeínu ako denná dávka a to zodpovedá zhruba jednej šálke espressa za deň. Čiže ak konzumuje naša mládež viac takýchto nápojov, tak sa vystavuje skutočne riziku. A našiel som ešte taký starší, starší, staršiu štúdiu, ktorá hovorila, že v roku 2011 až 1 500 adolescentov v Amerike skončilo na urgentnom príjme z dôvodu práve užívania, nadmerného užívania takýchto nápojov.
Čo by som možno doplnil do tohto návrhu, že netýka sa to len kofeínu, draslíka a cukru, ale, teda taurín sa tam spomína, ale ešte okrem iného sú to aj látky ako L-karnitín alebo guarana, ktoré sú tiež veľmi často súčasťou, čiže to by tu bolo dobré ešte niekde doplniť.
No a čo sa týka toho lekárskeho hľadiska, tak áno, kardiovaskulárne problémy rôzneho typu, hypertenzia, arytmia, dokonca spontánna disekcia koronárnej tepny, vazospazmus a potom sú to neuropsychiatrické problémy, ako je atak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Opäť ďakujem za slovo.
Takže budem pokračovať v odôvodnení tohto návrhu. Myslím, že je to veľmi jednoduché aj zrozumiteľné. Mnohí ako rodičia, učitelia sme sa, sa s tým stretávame, že decká proste prichádzajú do školy alebo kdesi vonku, majú energeťáky z rôznych dôvodov, niekedy len taký imidžový, niekedy naozaj chcú sa trocha povzbudiť.
A čo sa týka tejto veci, tak tento posun, čo sa týka obsahu tohto návrhu zákona, tak sa rieši v krajinách, ktoré sú nám blízke, či už v Českej republike, alebo v pobaltských krajinách, ja ich potom ešte vymenujem. Čiže nie je to nejaká, nejaká lastovička alebo nejaká partizánčina, ktorá sa rieši len na Slovensku.
Najzaujímavejší bod je asi samotný vek. Tam v podstate boli dve možnosti, riešiť to do 15 rokov alebo do 18. V niektorých krajinách majú 18, v niektorých 15, z tých, ktoré spomeniem. My sme povedali, že pôjdeme na začiatok do prvého čítania s takou nespochybniteľnou vekovou hranicou, a to je 15 rokov. Myslím si, že na tom sa vieme zhodnúť, a, samozrejme, je to otázka diskusie, že skutočne nejak nebude chýbať deťom, ktoré majú menej ako 15 rokov, pitie energetických nápojov, že dokážu bez toho žiť, vydržať, a som presvedčený, že budú aj zdravší.
Takže teraz niečo z dôvodovej správy. V uplynulých rokoch si medzi mládežou a deťmi získali veľkú popularitu nápoje s vysokým obsahom kofeínu a/alebo iných podporných látok vrátane tzv. energetických nápojov. Takéto nápoje sú široko dostupné v predajniach potravín, čo bez problémov umožňuje prístup maloletých k takým nápojom a k ich pravidelnému nadmernému a inak rizikovému užívaniu.
Možno aby som upresnil, že nielen také bežné potraviny alebo supermarkety, ale aj bežne rôzne také stánky. My sme boli s asistentom si ísť urobiť taký prieskum trhu a na jednom mieste, nebudem konkretizovať, aby som ani pozitívne, ani negatívne neovplyvňoval biznis, podnikateľské prostredie, tak v tom stánku jednak, že vedľa neho bol automat s tými dostupnými výrobkami HHC, a to už sa riešilo v rámci vládneho návrhu zákona, a takisto hneď vedľa bol stánok, kde teda bez problémov ktokoľvek si zakúpil taký energetický nápoj rôznych značiek a rôznych teda aj obsahov týchto látok, ktoré sú spomenuté v tomto zákone.
My sme pôvodne tento návrh zákona dávali ako dvojičku s tým obmedzením predaja HHC a tieto energetické nápoje, tie, to obmedzenie toho predaja HHC sme stiahli po tom, ako ministerstvo prišlo s komplexnejším návrhom. Sme za to vďační, podporujeme to a dúfame, že bude aj definitívne schválený tento zákon, keďže bol, keďže bol komplexnejší, tak sme nevideli potrebu, aby sme ďalej nechali o ňom rokovať Národnú radu. Myslím si, že to malo dostatočnú podporu, a chceme byť konštruktívnou opozíciou, nielen za každú cenu teda presadzovať si svoje návrhy.
Tento sme ponechali, keďže toto sa zatiaľ vo vládnej réžii nerieši. Je dosť možné, že postup bude podobný, že tento návrh zákona nebude koalíciou podporený a keďže opozícia je z podstaty názvu menšinou, tak že neprejde. A v tom prípade veríme, že to bude inšpiráciou pre ministerstvo zdravotníctva, prípadne pre ďalšie vládne, vládne orgány, aby pripravili komplexný návrh zákona, ktorý bude riešiť toto používanie, využívanie energetických nápojov mladistvými, a že s ním, že s ním prídu podobne, ako keď sme otvorili tú tému HHC, tak ministerstvo prišlo s touto vecou a koalícia to podporila a tak môžeme o tom rokovať ďalej. Takže ten jeden zákon sme stiahli, čo sa týka HHC, tento zákon ponechávame, ale sme, samozrejme, otvorení na konštruktívnu diskusiu a v prípade, že príde s takýmto návrhom koalícia alebo niekto, ktokoľvek iný, tak ho tiež podporíme, lebo nám ide o dobro našich detí, našej mládeže.
Podľa odborníkov konzumácia nápojov s vysokým obsahom kofeínu alebo iných látok s podobnými účinkami môže viesť k závislosti, ale aj k viacerým zdravotným problémom. Z odborných výskumov vyplýva, napríklad že deti a mladiství konzumujú v energetických nápojoch viac kofeínu, ako je zdravé pre ich vývoj. Sú tam, nájdete tam tie, tie citáty, odkiaľ to je vytiahnuté. Môžete si to potom pozrieť. Časté pitie energetických nápojov stojí podľa výskumu za množstvom zdravotných problémov u detí a mladistvých, ktorými sú napríklad zvýšenie krvného tlaku a kardiovaskulárne problémy, arytmia, diabetes, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku a vyššia kazivosť zubov. Preukázaná je tiež určitá korelácia s fajčením, konzumáciou alkoholu a iných ľahkých drog. Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu, taurínu alebo draslíka nad vymedzený limit osobám mladším ako 15 rokov.
Okrem vyššie uvedených rizík je tiež potrebné poukázať na vysoký obsah cukru, ktorý je v tzv. energetických nápojoch bežný a prispieva vo zvýšenej miere k výskytu obezity. K tomu by som povedal, že mali sme tu v parlamente tiež podobný zákon, ktorý sa dotýkal a diskutovali o ňom, a to bola vec dane z tých nápojov, ktoré sú sladené, sladených nápojov. Tiež je to otázka, že nakoľko je to príjem do štátneho rozpočtu, nakoľko je to zdravotná vec, ale bezpochyby zo zdravotného hľadiska častá alebo pravidelná konzumácia takýchto nápojov, a tie energetické sú aj sladené teda nápoje bežne, tak je riziková a je normálne, že nejakým spôsobom v takomto veku sa reguluje.
Pokiaľ hovoríme o dospelej populácii, tak tú môžeme nejak pozitívne, negatívne motivovať, to azda možno má aspoň čiastočne v úmysle to zavedenie dane z tých sladených nápojov a v prípade mladistvých, maloletých, v tomto prípade do 15 rokov, tak je to možné aj formou regulácie, ako je to napríklad pri cigaretách.
Na uvedené zistenia sa odvoláva aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý participoval aj na znení vyhlášky ministerstva zdravotníctva, je tu jej číslo, o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, ktorá bola vyhlásená v roku 2023. Podľa uvedenej vyhlášky je v zariadení pre deti a mládež, v ktorom prebieha výchova a vzdelávanie žiakov do 18., do 18 rokov veku, možné doplnkové stravovanie, popri spoločnom stravovaní, a to také, aby sortiment tovaru v bufetoch, automatoch a iných formách ambulantného predaja zariaden... zriadeného v zariadení pre deti a mládež neobsahoval nápoje s pridaným cukrom nad 5 g na 100 ml a nápoje s obsahom kofeínu, taurínu, chinínu a iné. Aj z uvedeného vyplýva, že takéto nápoje sú pre deti a mládež škodlivé, a je preto dôvodné, aby sa na ich predaj vzťahovala prísnejšia regulácia.
To je to, čo som spomenul v úvodnom slove, že áno, my ako opozícia bežne navrhujeme zákony, lebo nemáme ministerstvá, takže navrhujeme túto vec riešiť zákonom. Ale iste, ak by ministerstvo zdravotníctva, školstva videlo, že je praktickejšie riešiť to formou vyhlášky, nech sa páči, znova budeme len radi, podporíme to.
Obdobná právna úprava je už účinná napríklad v Poľsku, Lotyšsku a Litve. Tam je zákaz predaja energetických nápojov do 18 rokov a pripravuje sa aj v Českej republike do 15 rokov. Pamätám si, minulý rok sme sedeli s asistentom poslanca, ktorý má na starosti pracovnú skupinu v českom parlamente, ktorá teda pripravuje prijatie takejto novely, a tiež tam bola diskusia, že či 15, alebo 18 rokov. Tam bola iná situácia, pripravujú to primárne koaliční poslanci, čiže má to veľmi veľkú nádej na to, že to bude úspešné. Ak by bol najväčší problém, že to predkladáme ako opoziční, urobme, čo bude v našich politických silách, aby, aby to mohlo prejsť pokojne aj formou, že si tento návrh adoptujú kolegovia z koalície a presadia ho väčšinou, ktorú majú.
Ja si myslím, že to na vysvetlenie stačí. Okrem toho asi je to veľmi jednoduché a zrozumiteľné, takže ak ma niekto záujem, ešte nejaké poznámky alebo otázky, nech sa páči.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu.
Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, ale prihlásil sa do rozpravy pán navrhovateľ, pán poslanec Vašečka.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 235.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležité... náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorý my tak spolu s naším tímom voláme že energeťáky, tak predkladám z toho dôvodu, že aj ministerstvo školstva, aj ďalšie organizácie a ľudia, ktorí s týmito, v tejto oblasti pracujú, hlavne teda čo sa týka ochrany zdravia, ale aj čo sa týka práce s mladistvými, napríklad v školstve alebo aj v iných, v iných inštitúciách, tak hovoria o tom, že používanie týchto energetických nápojov alebo nápojov, ktoré teda majú nejaký vysoký, zvýšený obsah cukru a ďalších látok, napríklad kofeínu, tak sú veľmi... veľmi negatívne vplývajú na zdravie týchto mladistvých maloletých. A my v tomto návrhu navrhujeme, ja to prečítam:
„Fyzické osoby, podnikatelia a právnické osoby nesmú predávať ani ponúkať zadarmo v rámci ochutnávok energetické nápoje osobám mladším ako 15 rokov. Energetickým nápojom na účely tohoto zákona je nealkoholický nápoj s obsahom kofeínu viac ako 20 mg na 100 ml alebo s obsahom taurínu viac ako 80mg na 100ml, alebo s obsahom draslíka viac ako 100mg na 100ml.“ To je všetko.
Bavili sme sa s kolegami, že, samozrejme, toto presné znenie by bolo možno dobré v prípade, že by tento návrh zákona bol podporený, určovať alebo precizovať formou vyhlášky, aby sa nemusel otvárať vždycky zákon, keby sme chceli niečo zmeniť, ak sa zmení niečo na trhu.
Čo sa týka spôsobu uplatňovania, tak navrhuje sa, aby bolo porušenie tohto zákazu predajov, predaja takýchto nápojov nad určitý limit vymedzené ako správny delikt. A účinnosť navrhujeme od 1. septembra 2024.
A čo sa týka odôvodnenia, tak by som ho povedal v rozprave, aby prípadne mohli padnúť otázky alebo postrehy, takže týmto, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy ako prvý. A nateraz som skončil.
Ďakujem.

Ja už len na záver v krátkosti chcem sa poďakovať za príspevok pani Kalmárovej aj za faktickú poznámku pána Šmilňáka.
Ja osobne považujem školstvo za jednu z najdôležitejších oblastí v spoločnosti, a to obzvlášť v súčasnosti, kedy sa tu už z rôznych stránok, ale aj politických strán, či iných aktérov šíria nezmysly a konšpirácie, pretože jediný účinný spôsob sa proti tomu brániť je vzdelanie. Vzdelaní ľudí sa dokáže lepšie orientovať v tom nápore informácií a dokáže ich lepšie vyhodnocovať a kriticky myslieť, takže školstvo si zaslúži patričnú pozornosť. Je to investícia do budúcnosti nás a našich detí, preto si myslím, že ide len o... že nejde len o ďalšie vytváranie zbytočného úradu.
Veď áno, súhlasím, na Slovensku vznikajú aj rôzne zbytočné funkcie a úrady, ale to nemôže byť dôvod na nezriadenie úradu, ktorý je potrebné zriadiť. Ako som hovorila vo svojom prejave, na Slovensku máme vyše 117-tisíc učiteľov a 720-tisíc žiakov. Školský ombudsman by vystupoval ako obhajca práv pedagógov a žiakov, zároveň by mohol aktívne vytvárať v spoločnosti, otvárať v spoločnosti dôležité témy, ktoré sa týkajú školstva. A tých tém je mnoho, spomínala som diskrimináciu, šikanu, ale sú tu aj mnohé iné témy, takže naozaj si myslím, že ide o dobrý návrh, ktorý prispeje k tomu, aby sa školstvu venovala pozornosť, ktorú si táto oblasť zaslúži. Ten dopyt tu je aj zo strany samotných pedagógov a žiakov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k predloženému návrhu na zriadenie úradu alebo pozície školského ombudsmana. Hneď na začiatku poviem a bude to jasné zo všetkého, čo poviem, že úplne súzniem s tým stanoviskom, ktoré predniesol pán Šmilňák.
Iste nie je nič škodlivé na tom, že sa navrhuje zriadenie úradu, ktorý by mal chrániť práva a právom chránené záujmy ľudí, ktoré sú aktérmi vzdelávania, či už ide o pedagogických zamestnancov, alebo rodičov žiakov, študentov, žiakov, žiakov samotných. Ale otázka stojí tak, či dnes existujúce inštitúcie, ktoré majú vo svojom kompetenčnom portfóliu ochranu práv a právom chránených záujmov tejto skupiny, či teda takáto skupina inštitúcií existuje, a teda či naozaj nebude dochádzať k nejakej nadbytočnej duplicite.
K týmto otázkam chcem poznamenať, že dnes v Slovenskej republike existuje systém inštitúcií, ktoré plnia túto úlohu, a teda aj tú, ktorú by mal po novom podľa návrhu plniť školský ombudsman. Ide predovšetkým o ochrancu verejných práv. Ja ho volám pracovne veľký ombudsman. Ďalej ide o komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením, o tom sme tu dnes nepočuli, ale ten sa tiež venuje ochrane práv detí v školskom prostredí, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, a nedostáva sa im vzdelania, ktoré je prispôsobené ich hendikepu. Môžem spomenúť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Môžem spomenúť môjho bývalého zamestnávateľa, teda Štátnu školskú inšpekciu, a ako sa ukázalo aj nedávno, aj Generálnu prokuratúru v súvislosti s reedukačnými centrami.
A teraz prejdem k tomu veľkému ombudsmanovi. Aby bolo jasné, čoho sa zhruba dotýka jeho činnosť v oblasti vzdelávania. On najčastejšie rieši podnety, ktoré sa týkajú, rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti vzdelávania, napríklad o neprijatí dieťaťa na vzdelávanie, o vylúčenie zo štúdia. Rieši podnety, ktoré sa týkajú postupu riaditeľa školy pri riešení šikany, ktoré tu boli spomenuté, či iných konfliktných, alebo nežiaducich situácií v škole. Dokonca rieši aj postup Štátnej školskej inšpekcie pri výkone inšpekcie alebo vybavovaní sťažností v tom kontexte, či neboli porušované práva klientov. Rieši problémy segregácie žiakov a žiačok z národnostných menšín zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tak by som mohla pokračovať. Nebudem čítať ďalej, čo robí v tejto oblasti komisár pre deti alebo komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Navrhovatelia môžu namietať, že ak bol Úrad školského ombudsmana zriadený v Českej republike, tak prečo nie u nás, lebo to tu zaznelo v tom návrhu. Tak sa teda pozrime na porovnanie oboch krajín v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov občanov.
Obe krajiny majú verejného ochrancu práv. Česká republika nemala dopos... nemá komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Slovenská republika ho má od roku 2015. Pozíciou komisára pre deti Česká republika zriadila 1. 3. 2024. My ho máme od roku 2015. Česká republika má ustanoveného školského ombudsmana, nie však zákonom. Ide o podobný model, aký mala Slovenská republika v roku 2017, to spomínala pani poslankyňa Škopová, ale keďže ten sa neosvedčil, myslím, ten model u nás, tak v Slovenskej republike bol zrušený.
Aká je funkcia školského ombudsmana v Českej republike? No ja by som povedala, že skôr je ornamentálna ako nejaká funkčná. Čo má spoločné so školstvom? No to, že sídli v budove Ministerstva školstva Českej republiky, ale nepatrí do jeho štruktúry. A teraz má tri základné kompetencie. Školský ombudsman rieši sťažnosti v prípade, ak nie je niekto spokojný s predchádzajúcim vyriešením svojej sťažnosti. V Slovenskej republike na rozdiel od Českej republiky existuje zákon o sťažnostiach, kde existuje trojstupňový model jeho riešenia, teda ak sťažovateľ nie je spokojný, môže sa obrátiť na nadriadeného toho, kto sťažnosť prešetroval, a napokon, nakoniec aj na verejného ochrancu práv. V Čechách školský ombudsman robí pravidelné návštevy škôl, ktoré sú príkladom pre vytváranie bezpečnej klímy, alebo, naopak, takých škôl, kde problém v tejto oblasti existuje. A to je podľa môjho názoru ornamentálna funkcia. A po tretie jeho úloha je preventívna a môže byť mediátorom prípadných sporov vo vnútri škôl a školských zariadení.
Teraz pár poznámok k forme predloženého návrhu. Tento predložený návrh štrukturálne dokonale kopíruje zákon č. 176/2015 Z. z., teda zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale dopady na rozpočet v doložke vplyvov tohto zákona sú niekoľkokrát nižšie ako u spomínaných dvoch inštitúcií. A konkrétne to vyzerá takto, navrhovatelia uvádzajú dnes, teda v súčasnosti, v roku 2024 potrebu rovnakého objemu finančných nákladov na prevádzku úradu, teda 250-tisíc eur, ako to bolo v roku 2019, keď zákon predkladali alebo návrh zákona predkladali po prvýkrát. Rozpočet Úradu komisára pre deti, ktorý má zhruba rovnaké kompetencie, aké by sme chceli pre školského ombudsmana, je na tento rok 641-tisíc, rozpočet komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením je 638-tisíc a pre úplnosť dodávam, že rozpočet veľkého ombudsmana je 1 760-tisíc eur.
Ja si myslím, že úrad školského ombudsmana nemôže fungovať s takým rozpočtom, aký sa navrhuje, tak aby plnil tie funkcie, ktoré by plniť mal. Jednoducho od roku 2019 sa mnohé zmenilo, ale ten rozpočet, návrh rozpočtu sa nezmenil. Napokon súčasťou tohto návrhu zákona je dosť kritické stanovisko ministerstva financií. Ale to sa, samozrejme, dá zmeniť.
Dôvodová správa predložená k tomuto zákonu nebola aktualizovaná, obsahuje odvolávky na články z roku 2017 a 2019, teda vtedy, keď bol ten návrh zákona predkladaný. Návrh zákona je recyklátom, úplne presným z roku 2019, teda z času, keď OĽANO bolo v opozícii, vo vládnych časoch predložený nebol. A teraz, keď opäť bývalé OĽANO – a teraz SLOVENSKO – je v opozícii, návrh sa predkladá opäť.
Ale čo je pre mňa najkľúčovejšie? Ja by som naozaj zvažovala to, či budeme predkladať a prijímať zákony o zriadení nejakej inštitúcie v časoch, keď je zrejmé, akým spôsobom a kto personálne tie inštitúcie obsadzuje. Toto je pre mňa teda dosť varujúce. Takže nehovorím, že ten návrh je neprijateľný, že je zlý, ale mám isté pochybnosti o tom, ako by mohol fungovať v danej dobe, v ktorej žijeme, a za okolností, ktoré som práve uviedla, mám na mysli najmä tie ekonomické.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na kolegyňu Škopovú Anežku.
Som veľmi vďačný, že sa venuješ tejto téme. Určite je dôležitá. Šikana na školách je vážny problém. A čo je ešte alarmujúce, že nám narastá. Ja z dlhoročnej praxe vám poviem, že nástroje, ktoré máme na odhaľovanie a spravodlivé vyriešenie takého problému, kde sa vyskytla šikana, sú na Slovensku veľmi neúčinné a chaotické. Sú nedostatočné. Učitelia, riaditelia často nevedia, čo majú robiť, a veľmi nelichotivý a neférový stav je veľmi často taký, že šikaner alebo agresor ostáva na škole a zo školy utekajú obete, lebo sa tá šikana nerieši dostatočne rýchlo a adresne.
Otázkou je, že či práve školský ombudsman je ten nástroj, ktorý toto má vyriešiť, pretože problémom Slovenska je, že máme príliš veľa úradníkov na počet obyvateľov, sme krajina, ktorá je, ktorá má státisíce úradníkov, a ako si už spomínala, je tu verejný ochranca práv a je tu komisár pre deti, a či len zavedenie ďalšieho úradu aj s nejakými drobnými kompetenciami, že či toto pomôže. Z môjho pohľadu má veľmi mizivé a neúčinné právomoci povedzme riaditeľ školy a, a takisto tie pravidlá, ako sa rieši šikana a čo to vlastne šikana je, nemáme presne zodpovedané. Učitelia, riaditelia by privítali taký jednoduchý a jasný vecný manuál, čo sa robí v takom, v takom, v takom prípade, ako keby sme nevedeli, ako keby sme tápali a ten problém riešili len tak nejako pocitovo alebo na základe nejakých skúseností. Nie je to dostatočné.
Som rád, že sa tomu venuješ, aj keď otázka zavedenia len ďalšieho úradu a bez systémového riešenia, mne to príde zatiaľ nedostatočné, ale veľmi pekne ďakujem za snahu.

Dovoľte mi predstaviť návrh zákona na zriadenie školského ombudsmana.
Cieľom tohto návrhu je posilniť ochranu práv tých, ktorí vo vzdelávacom a výchovnom procese ťahajú za kratší koniec. Na Slovensku pôsobí viac ako 117-tisíc učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov, ktorí sa starajú o 720-tisíc žiakov. Ja sama vychádzam z tejto oblasti. Mnohé roky som pôsobila ako sociálna pedagogička a z osobných skúseností zo školského prostredia viem, aké dôležité je chrániť práva všetkých účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu.
Počas môjho pôsobenia na škole som sa stretla s mnohými prípadmi porušovania školských práv, či už išlo o šikanu, porušovanie práv pedagógov a rôzne formy bossingu. Na školách síce môžu pôsobiť podporné tímy, ktoré majú v náplni práce preventívne aktivity a zaoberajú sa ochranou práv či šikanou, nikde však nie je zaručené, že ak škola tím má, že ten tím má aj dobré vzťahy so žiakmi. Z vlastných skúseností viem, že niektoré tímy nefungujú tak, ako by mali fungovať. Niekedy napríklad nestíhajú obsiahnuť celú školu a venujú sa týmto témam len okrajovo a taktiež tam nemusí byť vytvorená dôvera medzi študentmi. A práve tu sa naskytuje priestor pre školského ombudsmana, ktorý by mal s týmito podpornými tímami spolupracovať.
Pred pár dňami som sa rozprávala so školskou psychologičkou, ktorá roky pôsobí na základných a stredných školách, a podľa jej názoru má funkcia školského ombudsmana opodstatnenie. Situáciu na školách vníma tak, že pedagogickí, ale aj odborní zamestnanci sa mnohokrát cítia nevypočutí. A to sa v značnej miere odráža aj v klíme pedagogických zborov a škôl, ktorú viacerí učitelia nevnímajú ako bezpečnú. Pedagógovia, žiaci, študenti a v neposlednom rade aj rodičia sa potykajú s rôznymi problémami, ktoré si vyžadujú riešenia a mediáciu prípadných sporov.
Problémom tiež je, že mnohí žiaci a pedagógovia nevedia, kam sa v jednotlivých prípadoch obrátiť a akým spôsobom sa domáhať spravodlivosti. Spôsobené je to širokým spektrom problémov, s ktorými sa možno v školskom prostredí stretnúť, pričom rôzne problémy spadajú pod rôzne úrady a inštitúcie. Niektoré problémy sú adresné pre štátnu inšpekciu, niektoré pre inšpektorát práce či odborové organizácie, niektoré pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, niektoré pre ombudsmana, niektoré pre komisára pre deti a niektoré dokonca aj na orgány v trestnom, na orgány činné v trestnom konaní. Vytvára to istú neprehľadnosť a zmätenosť v tom, na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli, s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť, ako postupovať ďalej.
Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť, je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom. Na tento problém neupozorňujú len samotní pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019/2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúce – psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomiam, to všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie, akej sme boli svedkami prednedávnom.
Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby, ako proti šikane bojovať, a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu.
Nedávno na výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu, a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia, na koho sa obrátiť, a ak sa aj obrátili, tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne, na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť.
Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácii, na Slovensku, v srdci Európy naďalej dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy len kvôli farbe svojej pleti, je, žiaľ, mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. V demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod.
Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny, deti etnických skupín či deti zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál.
Školský ombudsman by nielenže chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií, čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadenie školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania.
Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika, pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 Slovenská komora učiteľov vo svojej pripomienke k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku Slovenskej komory učiteľov: „Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešenie spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie, preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov.“ Koniec citátu.
Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj Inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy, opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí, čo má robiť.
Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých, preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu.
Ďakujem.