33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, doterajšie vystúpenia ukázali, že sa začali preteky medzi SMER-om a Slovenskou národnou stranou, kto je väčší bojovník proti neziskovým organizáciám. A musím povedať, že sa čudujem poslancom za SNS, že súhlasili so skrátením rozpravy podľa § 29a, pretože vďaka tomuto paragrafu získali poslanci SMER-u približne trojnásobok času na vystúpenie v rozprave a s faktickými poznámkami oproti poslancom za SNS, ktorí majú k dispozícii približne necelú hodinu. To znamená, že tie preteky teda logicky vyhrá strana SMER, čo je trochu aj taký politický paradox, pretože poslanci SMER-u predložili len návrh uznesenia, s čím je určite oveľa menej práce ako s návrhom zákona, a teda napriek tomu, že strana SMER mala menej roboty, tak v podstate tú smotanu zlížu práve poslanci za stranu SMER.
Čiže ešte raz, čudujem sa vám, pán Lučanský, pán Farkašovský a ostatní zo Slovenskej národnej strany, ktorí ste teraz v sále, že ste s takýmto niečím súhlasili, že si to necháte. Samozrejme, najväčším porazeným bude demokracia, ale to je na trošku dlhšiu debatu ako je jedna faktická poznámka. Takže k tomu potom si niečo povieme v rozprave.

Ďakujem za slovo.
Ja som si so záujmom vypočula vašu rozpravu, pán Glück, rovnako tak aj vaše tlačové konferencie, ktoré ste absolvoval s pani Kramplovou, s pánom Kaliňákom mladším či s pánom Gedrom, a musím povedať, že to bola studnica múdrostí. A vaše reči, ale, samozrejme, aj kroky celej tejto vlády sú ako z príručky arogantného diktátora, ktorého základným cieľom je zničiť demokraciu. A viete, Václav Havel povedal, že pravda a láska musia byť umlčané, ak má klamstvo a nenávisť vládnuť. A presne podľa tohto vzoru vy sa snažíte za každú cenu umlčať občianske organizácie, ktoré sú, samozrejme, veľmi nebezpečné, pretože podnecujú kritické myslenie a aktivizmus a, samozrejme, upozorňujú aj na pochybné kroky vlády, korupciu, papalášizmus, renty pre prokurátorov a tak ďalej. A preto takým tým prvým krokom je pod rúškom zvýšenia transparentnosti sprísniť kontroly financovania, čím, samozrejme, zvýšite byrokratické zaťaženie občianskych združení. A ruka v ruke s tým ide, samozrejme, očierňovanie, sú to agenti zahraničných mocností, sú financovaní Sorosom, americkou ambasádou, snažia sa rozvrátiť národné hodnoty. A ako to povedal pán Gedra na tej tlačovke? Sú nástrojom na ovplyvňovanie politík a spoločnosti s cieľom podporovať alebo poškodiť niektorej politickej strane. Tak chápem, že tou niektorou politickou stranou je asi SMER. No, je to jasný dôkaz, že vám nejde o transparentnosť, ale len o to umlčať svojich kritikov, no presne ako z tej príručky arogantného diktátora. (Potlesk.)

.

Odznelo tu od pána spravodajcu, taký povzdych to asi bol, že je veľký problém, že okolité krajiny nevedia prijať takúto právnu úpravu. Právnu úpravu, pripomínam, šikanujúcu občianske združenia. Ja hovorím, chvalabohu, že s tým okolité krajiny a vlády majú problém. Ony totiž s výnimkou toho spomínaného Maďarska okolité vlády v regióne považujú za absolútnu samozrejmosť, že občania majú svoje práva, že majú svoje názory a že majú svoje názory, ktoré sa vám občas nebudú páčiť a že majú ústavou garantovanú možnosť tieto práva vyjadriť aj listom, aj verejným zhromaždením a že majú dokonca tú ústavou garantovanú možnosť združovať sa do občianskych združení, keď zistia, že v tom nie sú samy a že ich je viacero, ktoré vnímajú skrivodlivosti či nepravosť tejto vlády rovnako a podobne.
A ja rozumiem tomu, že vo vašom svete sa takéto veci netolerujú. Vo vašom svete majú mať ľudia pri moci pokoj od otravných novinárov, ktorí sa pýtajú nepríjemné otázky, majú mať pokoj od ľudí a otravných občanov, ktorí vám vyčítajú prešľapy a vyčítajú chyby a vyhadzujú na oči svoju nespokojnosť s vašou správou tejto krajiny. Ale, dámy a páni, takto funguje demokracia. Preto musíme každých pár rokov skladať účty voličom a preto majú občania právo aj počas tých štyroch rokov, či ako dlho to volebné obdobie bude trvať, vyjadriť svoju nespokojnosť opäť či zhromaždením sa, či nejakými listami k nám, a to z toho nerobí lobing, to z toho robí len a len svoje ústavou garantované právo alebo možnosť prejaviť svoj názor a svoju nespokojnosť s touto vládu.
A sú len dve vlády v okolitom regióne, ktoré to vidia inak, už spomínané Maďarsko a už aj samotným navrhovateľom spomínané Rusku. Preto nie, neprestaneme nazývať tento zákon ruský zákon, sedí to do bodky, to, čo vás spája, Orbána, Putina a premiéra Fica, je nenávisť voči všetkému, čo v politike nekontrolujú.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Richard, ďakujem ti pekne za vystúpenie. Všetko, čo si povedal, povedal si to kľudne, slušne, stručne a hlavne nie osobne ako naši kolegovia z opozície. Odporúčam všetkým našim kolegom, aby si pozreli tú tvoju tlačovku, ktorú si mal na úrade vlády s kolegom Lučanským, Gedrom a Kaliňákom, tam ste im to jasne vysvetlili, ako tie naše mimovládky, v úvodzovkách, fungujú nezávisle, aké sú transparentné. Takže ešte raz, Rišo, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, Richard, výborný úvod. Musím povedať, že bez urážok, bez šírenia neznášanlivosti, vecný a reakcia opozičných poslancov dáva hovoriť za všetko, pretože tí sú jak poštípaní rojom ôs a nevedia udržať emóciu ani počas bežných faktických poznámok. Nie sú schopní sa pozrieť do zrkadla, a chcem vás poprosiť, aby ste ma nerušili. Vystúpenia k tvojmu príspevku jasne naznačujú, akým spôsobom sa chystajú diskutovať, pretože pre nich slovo transparentnosť znamená niečo iné čo pre nás. Pre nich slovo zákonnosť znamená niečo iné ako pre nás. A môžu nesúhlasiť, veď to je ich právo, tak ako my nesúhlasíme s ich názorom, my budeme dnes predkladať argumenty pre občanov, nie pre nich, pretože ich nepresvedčíme. Ale musím povedať, že toľko klamstiev a demagógií len z tých faktických poznámok, ktoré tu zazneli, určite ukazujú ten váš svet, ktorý máte okolo občianskych združení alebo mimovládneho sektoru.
A, Rišo, asi si si všimol, že už ťa kritizovali že odchádzaš od témy, ale pán poslanec Dubéci nemal problém hovoriť o tom, že tu je nejaká transakčná daň. Tak vám len pripomínam všetkým, kto tu zničil verejné financie a to aj pomocou mimovládneho sektoru.
A k tým osobným invektívam, o ktorých tu hovoríme, no pozrite sa, môžem aj ja začať rétoriku, že tu je rodina Šimečkovcov na čele s vašim šéfom, ktorá je skorumpovaná a ktorá čerpá finančné prostriedky, dobre? (Reakcie z pléna.) To je ten istý spôsobom, akým ste vy zaútočili, pani Števulová. A nerád by som bol, aby sa takto vyvíjala diskusia, ale budem vám na to reagovať určite aj následne.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Števulová, mňa mrzí, že ste namiesto argumentov boli osobná na adresu niektorých našich kolegov. A trošku vás poopravím, ja som to povedal aj vo svojom príspevku, že naopak, dostali vysvedčenie, a konkrétne jedna slovenská mimovládna organizácia, ktorá dostala 20 zo 100 bodov. Takže rozhodne nedopadla dobre.
Nepočul som ani jeden jediný argument, lebo v zásade hovoriť o autokracii mi príde z cesty, keď sa bavíme o transparentnosti. O ničom inom tento zákon nie je. O žiadnom zákaze, nie je o žiadnom umlčiavaní, je iba o tom, aby subjekty, ktoré robia s verejnými financiami, informovali slovenskú verejnosť. Aby subjekty, ktoré fungujú v systéme, aby občania mali vedieť, majú mať právo, odkiaľ majú peniaze. Nie je pravda, ospravedlňte ma, neviem, ktorá kolegyňa hovorila, že dnes musia všetko zverejňovať a že všetko je super transparentné. Nie je to pravda. V konkrétnom projekte za 16,9 mil. eur za rok 2023 zverejnilo výročné správy iba 46 % zúčastnených subjektov, alebo teda 110 mimovládnych organizácií, tak asi tiež nesedí tento argument. A argumenty o tom, že transparentné majú byť politické strany, áno, však my máme zákon a musia byť transparentný. Štátne inštitúcie, občan má právo dvestojedenástkou sa dopytovať, keď má pochybnosti. Firmy majú svoje zákony, ktorými sa musia riadiť. Rovnako tak požadujeme transparentnosť aj od mimovládnych organizácií.
Nebudem ani reagovať na pána Dubéciho, ktorý hovoril o Sorosovi. Ale veď išlo to Sorosovi, tie peniaze išli Sorosovi, to je fakt. (Reakcie z pléna. Zaznievanie gongu.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som poprosil usmernenie, pán predsedajúci, ohľadom diskusie, lebo tu pán podpredseda Gašpar nazval rodinu konkrétneho poslanca skorumpovanou. A teda že či podľa vášho názoru alebo, neviem, povedzte celkovo, že či takto máme viesť túto rozpravu, že budeme hovoriť, že táto rodina je skorumpovaná, táto rodina nie je. Konkrétne meno konkrétneho poslanca, ja to považujem za nedôstojné, nehodné podpredsedu Národnej rady, so všetkou úctou voči pánovi Gašparovi.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, mám tú česť byť medzi prvými v dnešnom diskusnom pelotóne, tak to využijem. A využijem to na to, aby som skonštatoval, že moja úvodná konštatácia bude asi prijatá aj opozíciou, aj koalíciou ako zhodná.
Mimovládne organizácie sú horúcou témou týchto dní. V tom asi budeme súhlasiť jeden s druhým. Opozícia však podkuruje predkladateľom zákona zo všetkých strán, vrátane tej mediálnej. A je to niekedy až zúfalá kanonáda pochybnými a účelovo spájanými argumentmi. Uvediem príklad. Pred niekoľkými dňami som bol v televíznej relácii s kolegom pánom Valáškom, som veľmi rád, že je tu a môžem mu to povedať aj osobne, téma, okrem iných, samozrejme, aj mimovládnej organizácie. Pripravená tiráda, ktorú pán poslanec Valášek spustil, bola ozaj excelentná. Cunami plné pseudoargumentov o tom, načo a prečo rieši slovenská vládna koalícia práve mimovládky. Budem pána Valáška voľne parafrázovať: Veď sú tu desiatky iných problémov, máte tu slintačku a krívačku, máme tu vojnu na Ukrajine, máme to dokonca armagedon colnej vojny z amerických zdrojov a vláda tu rieši úplne odťažitú tému kontroly mimovládnych organizácií. Pán Valášek tiež hovoril o šikane a o trestaní mimovládok. Dokonca tomu nasadil úplne absurdnú korunu, a to počúvajte, keď prirovnal k označeniu ľudí žltou hviezdou v čase druhej svetovej vojny. To bol doslova naučený a odrecitovaný argumentačný balík. Keby som bol reagoval na všetky tieto argumenty, v úvodzovkách, tak sa relácia zmení na hádku, takže som zostal radšej vo vecnej rovine a nechal to na divákoch, nech si urobia svoj názor sami.
No vrchol argumentačnej pyramídy prišiel, keď pán poslanec Valášek vytiahol Ústavu Slovenskej republiky. Zaklincoval to citáciou Hlavy I čl. II. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, citujem presne: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." Koniec citátu. Čiže v ústave nie je žiadna explicitná zmienka o mimovládnych organizáciách. Takže pán Valášek si vysvetľuje ústavu po svojom, že priamy výkon štátnej moci majú občania uskutočňovať prostredníctvom mimovládnych organizácií alebo neziskoviek. Tak to už je myslím si naozaj argumentácia par excellence, samozrejme, v úvodzovkách. Priamym výkonom štátnej moci môže byť jedine plebiscit, v preklade teda referendum.
Postrehol to aj politológ Eduard Chmelár, ktorý to kritizoval na sociálnej sieti a dodal, že mimovládky sú preto mimo-vládky, že sa nezúčastňujú na vládnutí. Sledujú kroky aj činy, aj skutky vlády, ale nemajú kompetenciu konať ani v mene, ale ani proti vláde. No napokon treba povedať, že mnohé si toto buď neuvedomujú, alebo naopak veľmi dobre uvedomujú a robia to pod rúškom ľúbivých a neutrálnych sloganov či štatútov, v ktorých hlásajú ochranu ľudských práv, ochranu právneho štátu alebo ochranu princípov demokracie.
Pripomeňme si teda, čo by mali mimovládne organizácie robiť. Vo vymedzených kompetenciách pomáhať riešiť agendu a problémy v oblasti charity, boja proti chudobe, starostlivosti o zdravotne alebo sociálne odkázaných ľudí, ale aj v záujmových oblastiach, napríklad u mládeže, vo vzdelávaní, umení, v športe, v kultúre a tak ďalej. Mnohokrát suplujú mimovládne organizácie povinnosti štátu, vyvíjajú záslužnú, užitočnú a bohumilú spoločensky prospešnú činnosť, ktorej spoločným menovateľom je pomoc a starostlivosť. Chvályhodné aj úctyhodné a dodám ešte, že aj zmysluplné. Zaslúžia si preto uznanie a podporu zo strany občanov i samotného štátu. Mimovládnych organizácií je na Slovensku, teda sú na Slovensku desaťtisíce. Na činnosť dostávajú príspevky od občanov vo forme 2 % daní, alebo aj zo štátneho rozpočtu vo forme rôznych grantov, alebo od domácich či zahraničných darcov. Na prvý a letmý pohľad teda niet čo vlastne riešiť. Ale, ako to už v živote býva, nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Je však veľa mimovládnych organizácií, ktoré pracujú naozaj v zmysle svojich stanov a štatútov a robia naozaj to, čo majú. Je však veľa mimovládnych organizácií, ktoré majú pekne znejúce štatúty, alebo stanovy, ak chcete, o ochrane ľudských práv, ako som hovoril, o ochrane právneho štátu, o ochrane princípov demokracie, ale ich samotná činnosť už taká nezištná a nevinná nie je. Lebo pekne znejúci štatút je len maskovanie ich skutočnej činnosti, tou je politický aktivizmus, nazvime to pravou mierou a pravým menom. Pomáhajú združovať občanov pod určitou ideológiou a s cieľom, ktorý nie veľmi korešponduje s dobre znejúcim štatútom. Ten skrytý ideologický cieľ je spravidla kritika vládnej moci, jej predstaviteľov a štátu. Ešte aj toto by sa dalo tolerovať, lenže s jedlom rastie chuť a ten skrytý ideologický cieľ je spravidla teda kritika a rozdiel je v tom, že často sa tá zamatová časť štatútu mimovládnej organizácie mení na krutú realitu. A tá krutá realita je často balansovaním na hrane zákona, napríklad organizovanie nekonečnej série protestov občianskym združením Mier Ukrajine. Pokiaľ ide o podporu mieru a ľudí utekajúcich pred vojnou a celkove humanitárneho základu, bolo by to všetko v poriadku. Ale to, čo v poriadku nie je, je vyslovene zameranie protestov proti vláde, ktorá vzišla z legitímnych volieb.
Nie je v priadku ani to, že na protestoch rečníci dehonestujú štát, dehonestujú predstaviteľov exekutívy a podnecujú účastníkov protestov k nenávistným prejavom. V konečnom dôsledku takto rozdeľujú spoločnosť, zasievajú nevraživosť a najmä účelovo zavádzajú či dokonca prepisujú históriu, ako príklad, že nás v druhej svetovej vojne údajne oslobodili Spojené štáty. Viď nezmyselné a zavádzajúce heslá ako Slovensko je Európa, Slovensko je v NATO, a keď už aj najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky jednoznačne vyvrátili a potvrdili, že sme v Európe a že sme v NATO, čo dokonca potvrdil aj generálny tajomník NATO, keď tu bol v Bratislave, tak vytiahli dosť podľa mňa nejapný slogan v znení „Nie ruskému zákonu".
Pýtam sa na logiku. Občianske združenie Mier Ukrajine, ktoré vychádzajúc z názvu má poukazovať a protestovať za mier, v skutočnosti protestuje proti údajnému ruskému zákonu a proti vládnej moci, legitímnej vládnej moci na Slovensku. Aký to má iný než čisto a výhradne politický rozmer a politický zmysel? Keď občianske združenie Mier Ukrajine na proteste, ktorý by vychádzajúc z názvu mal byť za mier a ukončenie vojny, namiesto toho urobí protest proti vláde, ktorá má úplnú legitimitu v tejto spoločnosti. Všetky aktivity a zvlášť tohto druhu niečo stoja a nie sú to malé peniaze, to vieme všetci. Občania, verejnosť i štát majú preto legitímne právo pýtať sa mimovládnych organizácií, odkiaľ im plynú finančné prostriedky a to ešte veľkoryso až pri daroch nad sumu päťtisíc eur, ak má neziskovka ročne vyšší príjem ako 35-tisíc eur. Kto teda poskytuje financie, koľko poskytuje financií a na aký účel to mimovládna organizácia využíva, na čo to míňa, na aký účel boli peniaze minuté?
Prosím vás pekne, aká je toto šikana a aké je to trestanie? Je to len a len transparentnosť, ktorá pomôže aj samotným mimovládkam v konečnom dôsledku. Zvýši totiž ich spoločenskú dôveryhodnosť v očiach verejnosti. A na opakovanú mantru opozičných kolegov, že mimovládne organizácie majú obavy a strach z nejakej novej zákonom uloženej povinnosti, len stručná odpoveď: Prevažná, a toto zdôrazňujem a trikrát podčiarkujem, prevažná a drvivá väčšina mimovládnych organizácií na Slovensku robí svoju činnosť poctivo, čisto a v súlade so svojím štatútom a stanovami.
Na záver poviem len toľko, že bojí sa iba ten, kto nemá čisté úmysly. Bojí sa iba ten, kto musí a má čo tajiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

.