Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi poslancovi Dostálovi za veľmi dobrý prejav a účinné argumenty. Dovolím si reagovať len na niektoré z nich.
Keď ste spomínali kompetencie rady školy, ktoré by mohli byť viac v tejto novele zákona zakomponované, ja som sa snažil do nej dať iba naozaj niektoré, pretože väčšinu kompetencií rady školy rieši vyhláška ministerstva školstva, čiže to by malo riešiť predovšetkým ministerstvo a nie poslanci Národnej rady, keďže sa jedná o vyhlášku.
Potom ste hovorili o tom, že sa vám zdá čudné, ak je tam zakotvené, že rada školy rieši podnety a sťažnosti pedagogických a nepedagogických pracovníkov a že je to bežne zaužívané na školách. Musím povedať, že čím ďalej na východ, tým menej sa rady školy zaoberajú problémami učiteľov a ich podnetmi a sťažnosťami. A neraz mi píšu učitelia, ktorí hovoria, že ich ani nepustili na radu školy, im zakázali sa zúčastniť zasadnutia a predniesť nejakú svoju sťažnosť alebo podnet. Alebo vám môžem povedať absurdný prípad z Košíc, keď predseda odborovej organizácie na škole, ktorý našiel nedostatky v činnosti vedenia školy, a teda riaditeľky školy zvlášť, a boli preukázané inšpektorátom práce a ďalšími orgánmi, musí čeliť šikanovaniu zo strany riaditeľky školy a rady školy, pretože predseda, a teraz počúvajte všetci, predseda rady školy dal naňho trestné oznámenie, že sa vyhráža vyhodením školy do povetria a tým, že proste donesie na školu bombu a ju zlikviduje. A musí chodiť po polícii, musí chodiť po vyšetrovaniach. Opakujem, predseda rady školy dal trestné oznámenie na predsedu odborovej organizácie, ktorý sa snaží riešiť problémy na škole. No už k absurdnejšej situácii ako k tomu, k takejto situácii dôjsť hádam v školstve, v slovenskom školstve nemôže. Asi toľko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi Sopkovi za veľmi dobrú faktickú poznámku. Len by som doplnil, keď hovoril o tom, že som spomínal isté prípady, medializované prípady škôl, učiteľov, ktorí sa sťažovali zriaďovateľovi a neskôr ministrovi školstva, tak o koľkých prípadoch ešte ani nevieme. Koľko učiteľov sa sťažuje nielen mne, ale určite aj ďalším kolegom, ktorí majú záujem zastupovať záujmy širokej učiteľskej obce, na to, aké sú pomery na ich školách, na to, aký bossing prevláda na ich školách, na to, akí sú bezmocní, ako žijú neustále v strachu. Koľkí píšu o tom, že sa pokúšali komunikovať s ministerstvom školstva, ale ministerstvo školstva alibistickým spôsobom všetky podnety odovzdáva zriaďovateľovi s tým, že nemá kompetencie riešiť problémy učiteľov a zasahovať do činnosti zriaďovateľa.
Preto tento návrh zákona, pokiaľ by prešiel, by umožnil ministerstvu školstva, a teda hlavne ministrovi školstva byť väčšou autoritou a väčšou oporou učiteľom a, samozrejme, pri vážnych prípadoch mať možnosť dať návrh na odvolanie riaditeľa školy, ktorý by zriaďovateľ musel akceptovať. Toto je najväčší prínos pre učiteľov, ktorý tento návrh dáva.
Ďakujem.

Ďakujem ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, bazálne ciele predkladanej novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, vychádzajú z primárnej premisy: Škola je vzdelávacia, výchovná a osvetová inštitúcia, ktorá napĺňa svoje poslanie prostredníctvom odborníkov a ďalších pracovníkov, aby tak pripravovala budúce generácie pre život a rozširovala obzory všetkým ostatným s využitím všetkých, čo najširšieho spektra novodobých poznatkov a prostriedkov. Rada školy je v skutočnosti nóvum v našej novodobej histórii a tak ako školstvo i ona prechádzala rôznymi podobami v rámci transformačných procesov.
Mohli by sme dlho polemizovať o tom, či boli prínosom, alebo skôr na škodu, či účelne využívame ľudský potenciál a finančné prostriedky, alebo nimi bohapusto plytváme, či - nebudem pokračovať vo výpočte, ale predpokladám, že sa iste zhodneme, že rada školy ako samosprávny orgán má svoje nezastupiteľné miesto ako orgán, v ktorom sú zastúpení všetci účastníci výchovno-vzdelávacieho procesu i odborne organizačného, technického procesu. Práve tento samosprávny orgán by mal byť akýmsi strážcom toho, aby všetky procesy, ktoré prebiehajú pod taktovkou riaditeľa školy, boli na prospech školy, jej pracovníkov a účastníkov vyučovania. Aby riadne a včas boli plnené všetky požiadavky a riešené všetky problémy vznikajúce v tomto komplikovanom procese.
V reálnom čase, na reálnom mieste by mal skúmať, posudzovať a navrhovať riešenia vzniknutých problémov v záujme príjemcov výchovno-vzdelávacieho procesu, ich realizátorov a tým aj štátu bez ohľadu na osobné záujmy riadiacich jednotiek, čiže riaditeľa školy i starostu.
Kameňom úrazu je jeho bezzubosť. Aj napriek tomu, že odbor školstva či školská inšpekcia nájde a potvrdí zo svojej činnosti pri riadení či napĺňaní zákonných postupov riaditeľa závažné pochybenia, aj napriek tomu, že dochádza k neplneniu si povinností, ba až preukázateľnému terorizovaniu účastníkov a realizátorov, ostávajú nekompetentní na svojich miestach a ostatným iba pachuť bezmocnosti v ústach. Zo všetkých kútov Slovenska sa ozývajú hlasy a prichádzajú podnety so žiadosťou o pomoc pedagógov a rodičov, keď riaditeľ školy, verejnej školy, si neplní svoje povinnosti alebo dokonca koná v rozpore s normami či dobrými mravmi, ale zriaďovateľ nekoná.
Spomeniem Základnú školu v Michalovciach, kde už roky sa nevedia domôcť svojich práv rodičia i učitelia. Strednú školu v Púchove, kde kritici nekalých praktík musia zo školy odísť a najnovšie i medializovaný problém v malej obci Cejkov, kde i napriek reálnemu zisteniu a konštatovaniu pochybení zo strany riaditeľa školy starosta obce odmietol jeho odvolanie.
Školy sa nám menia na bojiská. Bojuje sa o holú existenciu, o princípy. Šíri sa strach a bezmocnosť. Bossing sa stáva čoraz bežnejšou praktikou. Už počujem tie námietky, veď rada školy v podstate volí riaditeľa, tak čo tu riešime? Obce sa ihneď ohradia, že zase bude hrubo vstupované do ich kompetencií samosprávy. Štát financuje fungovanie školstva, jeho odborné a metodické i organizačno-technické zabezpečenie. Ale v konečnom dôsledku nemá právomoc rozhodnúť o tom, že keď konečný riadiaci článok v celom súkolí pochybí, aby zo svojej pozície odišiel. Logika vecí hovorí, že keď niečo financujem, dávam do toho svoje prostriedky, musím využívať kontrolné mechanizmy na celú činnosť, a pokiaľ nie je v súlade s dohodnutými cieľmi, formami a prostriedkami realizácie, človek, ľudia, ktorí svoje úlohy nezvládli, odchádzajú. Preto je nevyhnuté opraviť túto systémovú chybu. Rada školy, ale aj ostatní účastníci školských procesov musia mať možnosť iniciovať odvolanie riaditeľa školy aj v ďalšej inštancii. A minister školstva, prípadne zdravotníctva po dôkladnom prešetrení stavu mať právo dať návrh na odvolanie riaditeľa školy, ktorý, a to podčiarkujem, bude musieť zriaďovateľ zo zákona akceptovať.
Už s uvedenými skutočnosťami veľmi úzko súvisia funkcie a kompetencie rady školy, ktoré ako všetko v tomto rezorte prechádzalo a prechádza neustálymi transformáciami a tomu zodpovedá aj ich dnešná oklieštená podoba, kde niekedy je to už len účelovo viazaná komisia na voľbu vopred vybraného riaditeľa školy. Rada školy by mala mať takmer postavenie správnej rady. Rada školy by mala mať možnosť zaujať stanovisko k vylúčeniu žiaka zo školy, kde môže zistiť skutočný stav veci za predvolania si všetkých zainteresovaných strán. Rovnako pri riešení podnetov a sťažností pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy, žiakov a rodičov na postup riaditeľa školy na základe vlastných zistení má právo navrhovať zriaďovateľovi opatrenia na odstránenie nedostatkov v postupe riaditeľa školy či člena vedenia školy. V prípade navrhnúť odvolanie riaditeľa školy. Tomu by na druhej strane mala existovať povinnosť zriaďovateľa akceptovať ich návrhy a povinnosť zaoberať sa daným stavom, ako aj podať adekvátne vysvetlenie, ako v danej veci konal či nekonal a prečo.
Pokiaľ zriaďovateľ je nečinný alebo nemá záujem na odvolaní riaditeľa školy, má právo rada školy svoju sťažnosť adresovať kompetentnému ministrovi, ktorý je povinný konať a zjednať nápravu, prípadne zriaďovateľovi navrhnúť odvolanie riaditeľa školy, ktoré bude povinný akceptovať.
Neuralgickým bodom je však aj samotná kreácia rady školy, kde je priestor často využívaný na obchádzanie zákona či manipuláciu s voľbami do rady školy zo strany riaditeľov škôl tak, aby si zabezpečili pozitívne hlasy pre seba pri ďalších voľbách riaditeľa alebo čo najmenej konfliktnú realizáciu tejto funkcie. Zodpovednosť za voľbu rady školy nemôže byť na ramenách riaditeľa školy, čo je kontraproduktívne pre stret záujmov. Zodpovednosť za kreáciu musí niesť zriaďovateľ spolu s končiacim voleným orgánom tak, aby v dostatočnom predstihu, teda najneskôr 60 dní pred ukončením funkčného obdobia, a legálnym spôsob v priamych a tajných voľbách bol zvolený nový samosprávny orgán. Zriadenie volebnej komisie, ktorá bude zodpovedať za riadny a demokratický priebeh volieb, rovnako ako určenie podmienok platnosti volieb a ich lehoty a termínov, ako aj explicitné vyjadrenie možností volebných sťažností v dvojinštančnej podobe by mali byť zárukou uchovania nestrannosti a demokratických inštitútov školskej samosprávy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona môžeme pomôcť k náprave nežiaducich javov a stavu v školách i v školskej samospráve. Môžeme zvrátiť transformáciu škôl z bojísk na ustanovizne pre všetkých, ktorí majú záujem vzdelávať sa, participujú na procese výchovy a vzdelávania a majú záujem na otvorení škôl ako vzdelávania, kultúrnych a osvetových objektov, mnohokrát v obci jediných pre všetkých. V žiadnom prípade sa nechcem dotknúť množstva čestných a slušných ľudí, pedagógov, riaditeľov škôl a starostov, ktorým ide skutočne o vec, ktorým leží na srdci i mysli verejné blaho a najmä výchova a vzdelávanie budúcich generácií, uvedomujúc si našu závislosť na ich budúcich rozhodnutiach. Chcem sa dotknúť tých, ktorí v honbe za zabezpečením vlastného prospechu či naplnenia vlastných ambícií zneužívajú svoju moc pod rúškom legality a legitimity podľa zaužívaného hesla: "Keď je na papieri všetko v poriadku, je tomu tak i v reáli."
Musíme konečne nežiaducim javom predchádzať a nielen stále hasiť prichádzajúce problémy. Musíme povedať dosť rastúcim nekalým praktikám a efektívne využívať moc, prostriedky na zlepšenie občianskej spoločnosti, ktorej je školstvo a školská samospráva nedielnou súčasťou.
Vyzývam vás všetkých, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ktorým nie je ľahostajná budúcnosť a ide vám o vec bez ohľadu na stranícke záujmy, tie sú v tomto prípade irelevantné, aby ste podporili navrhované znenie zákona.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám dnes Národnej rade Slovenskej republiky do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je zabezpečenie a spriechodnenie riadneho výkonu štátnej správy na pozícii riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia, rozšírení funkcií a kompetencií rady školy pre skvalitnenie a zefektívnenie procesov vo fungovaní a riadení školy a školských zariadení, špecifikácia a lehoty spôsobu a platnosti kreovania rady školy v záujme zabezpečenia riadneho a demokratického priebehu volieb do samosprávneho orgánu.
Reálna potreba tejto navrhovanej zmeny je priam alarmujúca vzhľadom na skutočnosť, že vznikla na základe množstva podnetov o tom, ako dodržiavanie akýchkoľvek pravidiel je bezprecedentne zaznávané. O tom, že niektorí riaditelia škôl sa správajú a konajú ako diktátori, o tom, že starostovia obcí v snahe ovládať všetkých a všetko využívajú nastrčených riaditeľov škôl ako bezduché bábky na realizáciu osobných ambícií, resp. osobných plánov či záujmov. O tom, že i napriek tomu, že odborný nadriadený orgán v rámci fungovania školského systému skonštatuje porušenie noriem pri kreácii riaditeľa školy alebo nenaplnenie či porušenie povinností či kompetencií, niet sily, ktorá by zjednala nápravu.
Naplnením cieľov navrhovaného zákona máme šancu zatrhnúť bujnejúcu deštruktívnu aroganciu niektorých predstaviteľov najnižšieho stupňa riadenia štátnej správy v školstve, zamedziť osobným pomstám a zbaviť funkcie tých, ktorí svojou nekompetentnosťou nielenže kazia dobré meno poctivým a slušným riaditeľom škôl a starostom, ale svojím konaním poškodzujú aj prijímateľov výchovno-vzdelávacích aktivít. Škola, v ktorej jej zamestnanci pracujú v strachu a pod neprimeraným tlakom, kde klíma sa blíži k arktickej zime a prebieha boj o holú existenciu, nemôže vykazovať dobré výsledky v svojom primárnom i sekundárnom poslaní. Nemôže prosperovať a tým aj spôsobuje častokrát nenapraviteľné škody prijímateľom jej aktivít vôbec.
Rovnako tak inštitút samosprávy je neodmysliteľnou súčasťou každej demokratickej spoločnosti a v každej oblasti a na každom stupni musí byť zabezpečený tak, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu, a pokiaľ k tomu dôjde, keďže človek je tvor vynaliezavý, musia existovať inštitúty, ktoré takúto činnosť čo v najkratšom čase zastavia a pomôžu zjednať nápravu tak, aby sa dospelo do želaného stavu.
Toľko na úvod a potom sa prihlásim, lebo teraz som prihlásený do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na včerajšom zasadaní tesne pred obedňajšou prestávkou som predložil do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi na záver niekoľko slov.
V závere musím vyjadriť svoje rozčarovanie z toho, že počas jeho prerokúvania bolo v sále prítomných len niekoľko poslancov. A dokonca ani väčšina členov výboru pre vzdelávanie nebola ochotná prísť si čo i len vypočuť si tento návrh či diskutovať o jeho obsahu. Som smutný z toho, že samospráva v školstve sa tak v zornom poli viacerých poslancov javí ako marginálna záležitosť. A to i napriek deklarácii strán naprieč politickým spektrom o podpore študentov a ich snáh o kvalitnú a zmysluplnú samosprávu. Tak teda v krátkosti zhrniem, o čo v návrhu zákona ide.
Cieľom predkladanej novely je vytvorenie rámca pre riadne fungovanie žiackej a študentskej samosprávy, zvýšenie participácie žiakov a študentov na živote a organizácii ich školy prostredníctvom demokratických inštitútov, čím sa významne podporuje výchova a vzdelávanie smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu prostredníctvom zážitkového učenia a v neposlednom rade nastáva posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady a žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou.
Zákon umožňuje úplne nový spôsob volieb do žiackej a študentskej samosprávy, jej postavenie, funkčné obdobie, kompetencie, ako aj kontrolné a odvolacie mechanizmy dvojinštančného charakteru, ktoré by mali priniesť právnu istotu a zároveň podporovať záujem mladých ľudí o život verejný. Myslím si, že i po náročnom a ťažkom nočnom rokovaní máme povinnosť pokračovať ďalej. Máme povinnosť voči mladým ľudom, ktorým sme otvorene sľúbili pomoc a podporu v ich snahe meniť veci verejné. Máme povinnosť stáť si za slovom. Doprajme im aj sebe lepšiu občiansku spoločnosť. Oni si to zaslúžia.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úplne na záver odcitovať vyhlásenie Aliancie stredoškolákov, ktorá bola iniciátorom celého tohto procesu a významne participovala na tvorbe tohto zákona. Citujem: "Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Aliancia stredoškolákov je dnes najväčšou stredoškolskou organizáciou na Slovensku, ktorá reálne háji a zastupuje záujmy mladých ľudí tam, kde to má naozaj zmysel. Je našou povinnosťou urobiť maximum, aby sa hlas študentov nestratil. V novembri 2016 sme spustili petíciu, ktorú dovedna podpísalo skoro 30-tisíc žiakov stredných škôl. Jednou z požiadaviek petície bolo práve otvorenie zákona č. 596 a zmena § 26 Žiacka školská rada. V rovnakom čase sme predstavili desať návrhov pre reformu školstva počas historicky prvej tlačovej besedy stredoškolákov v Národnej rade Slovenskej republiky. Spoločne s poslancom Žarnayom sme sa následne dohodli na predložení návrhu novely zákona o žiackej rade do Národnej rady Slovenskej republiky.
Aliancia oslovila všetky politické strany a získavala pre náš návrh podporu. Rokovali sme s vicepremiérom Pellegrinim, s ministrom školstva a predstaviteľmi všetkých demokratických strán. Z diskusií a spoločných rokovaní nám vyplynulo, že voči nášmu návrhu nie sú žiadne hĺbkové výhrady, ktoré by jeho schválenie mohli ovplyvniť. Vyvinuli sme enormnú snahu a využili všetky legitímne prostriedky, aby mladí ľudia boli vypočutí. Naša aktivita je dnes veľmi ďaleko.
Je to historická chvíľa pre všetkých študentov a žiakov na Slovensku. S napätím budeme sledovať vaše rozhodnutie, ktoré urobíte. Stredoškoláci nie sú deti. Sme mladí a aktívni ľudia s vlastným názorom. Vybojovali sme si priestor, podporu a snažíme sa zvyšovať šancu, aby zmeny skutočne nastali. Myslite na to, že mladí ľudia tvoria 20 % populácie, no zároveň sme 100 % budúcnosti našej krajiny. Zabudnite na politické vyhlásenia a hrdinské bitie sa do pŕs – naše školstvo, učitelia, rodičia, študenti. Toto je téma, pri ktorej vaše politické vyhlásenia nikdy nebudú hrať rolu. Rolu zohrajú vaše činy, ktoré reálne urobíte."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne kolegovi Sopkovi za podporu tohto návrhu zákona. Myslím, že aj on sám ako učiteľ si uvedomuje, akú dôležitosť nesie tento návrh a že aj pri hlasovaní ho podporí a tak isto by som bol rád, hoci som, trošku ma to mrzí, že do rozpravy sa nezapojili aj iní členovia školského výboru, len jediný kolega Sopko, ale očakávam, že aj z ich strany príde podpora, pretože tu nejde o žiadne vytĺkanie politického kapitálu, ani o zviditeľňovanie sa mňa ako predkladateľa návrhu tohto zákona, ale ide skutočne o študentov a žiakov na Slovensku a o ich zapájanie sa, ako som už spomínal, do vecí verejných.
A teraz by som ešte chcel v záverečnom slove, neviem, či budem mať na to priestor, keďže je už dvanásť hodín.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prv než pristúpim k priblíženiu cieľov navrhovaného zákona, jeho obsahu, chcem z tohto miesta zdôrazniť, že predkladaný návrh zákona je zásadnou podporou a pomocou školských, študentských a žiackych samospráv. Je zároveň splneným verejným prísľubom, ktorý bol daný na prvej historickej tlačovej konferencii Aliancie stredoškolákov na pôde Národnej rady Slovenskej republiky 16. novembra 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že som sa touto problematikou zaoberal po dlhšiu dobu, už pred samotným verejným vystúpením a prostredníctvom neformálnych stretnutí a konzultácií som ju podrobil dôkladnej analýze spolu s odborníkmi v pedagogike, psychológii, sociológii, práva a so žiakmi a študentmi, vznikol úplne nový pohľad na nové smerovanie žiackej a študentskej samosprávy.
Cieľom predkladanej novely je vytvorenie rámca pre dianie fungovania žiackej a študentskej samosprávy, zvýšenie participácie žiakov a študentov na živote a organizácii školy prostredníctvom demokratických inštitútov, čím sa významne podporuje výchova a vzdelávanie smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu prostredníctvom zážitkového učenia a v neposlednom rade nastáva posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady, žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou. Ak rozmeníme už uvedené na drobné, dostaneme súbeh parciálnych cieľov, ktoré ako celok prinášajú reálne a celostné fungovanie žiackej a študentskej samosprávy ako platnej súčasti občianskej spoločnosti.
Kreovanie študentských rád a žiackych parlamentov nie je v našej spoločenskej praxi obvyklým javom. Súčasná zákonná úprava uvádza len takzvané žiacke školské rady s pôsobnosťou pre stredné školy s dôvetkom, ak sú ustanovené. Čiže ponecháva na vôli riaditeľov stredných škôl iniciatívne podporiť existenciu žiackej samosprávy. Tento stav považujem za nedostatočný, pretože už v samotných deťoch a mládeži je potrebné budovať vedomie byť aktívnym účastníkom a spoluvytvárateľom komunity, v ktorej žijem a pracujem. Byť pripravený aktívne sa podieľať na živote v občianskej spoločnosti.
Doterajšie ponímanie kreovania a fungovania tejto samosprávy v zákonnej podobe bolo veľmi vágne, čo spôsobovalo študentom so záujmom o verejný život množstvo prekážok. Preto som sa v návrhu zákona snažil vyriešiť proces volieb do žiackej a študentskej samosprávy, jej postavenie, funkčné obdobie, kompetencie, ako aj kontrolné a odvolacie mechanizmy dvojinštančného charakteru, ktoré by mali priniesť právnu istotu a zároveň podporovať záujem mladých ľudí o život verejný. Považujem za mimoriadne dôležité vytvárať podmienky a podporovať ich snahu o zmeny v ich komunite. Vytvárame tak priestor na rozvoj kritického myslenia, participácie na riešení problémov a kreácie a realizácie nových myšlienok a nápadov. Zároveň však takto upravený systém žiackej a študentskej samosprávy prakticky pripraví budúcich verejných činiteľov a voličov. Budú ako prvovoliči mať reálnu predstavu o dôvode, procese a dôsledkoch akýchkoľvek volieb v spoločnosti, pretože ich počas svojho pôsobenia na základných a stredných školách zažijú niekoľkokrát v duchu myšlienky "nestačí raz počuť, treba zažiť". Budú mať možnosť zistiť, overiť a cibriť si vlastné schopnosti, možnosť zapojiť sa a ovplyvniť ich veci verejné, fungovanie komunity školy, napomáhanie budovania kvalitnej občianskej spoločnosti s väzbami na miesto, kde žijem a zodpovednosťou za toto miesto i moju participáciu.
Každý človek má túžbu niekam patriť. Dieťa opúšťajúce prvotnú komunitu rodinu sa socializuje vo väčších a väčších komunitách, ako sú trieda, škola, obec. Práve v tomto procese socializácie, ktorý zásadne ovplyvní jeho dospelý život je významný proces učenia, učenia sa, ako koexistovať a kooperovať s ostatnými, ako realizovať svoje práva tak, aby iba v nevyhnutnej a prijateľnej miere zasahovali do práv iných v kontexte so zodpovednosťou za moje povinnosti. Pochopenie a realizácia tohto mechanizmu je problematická i u bežnej dospelej populácie a aj preto má fungovanie žiackej a študentskej samosprávy rozhodujúce miesto.
Mnou navrhovaný zákon stanovuje základné kompetencie študentskej rady, a to v možnosti vyjadriť sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, v možnosti podieľať sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, možnosti zastupovať študentov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladať im svoje stanoviská a návrhy, zastupovať študentov aj navonok, možnosti vyjadrovať sa k vylúčeniu a podmienečnému vylúčeniu študentov zo školy v lehote do 10 dní od oboznámenia sa s návrhom na vylúčenie alebo podmienečné vylúčenie študenta, v možnosti podieľať sa na organizácii školských a charitatívnych, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží a možnosti zúčastniť sa predsedovi študentskej rady na zasadnutí pedagogických rád a porád vedenia školy podľa potreby. Zákon tiež stanovuje, že náklady na činnosť študentskej rady sa uhrádzajú na základe schváleného rozpočtu študentskej rady na dané volebné obdobie, povinnosť školy podieľať sa na finančnom rozpočte študentskej rady v súvislosti s mimoškolskou činnosťou a umožní aj ďalšie financovanie činnosti študentskej rady z výnosov z organizovania študentských, športových, spoločenských či kultúrnych podujatí a z darovaných príspevkov fyzických a právnických osôb a grantov.
Významnejšiu rolu v novom ponímaní žiackej a študentskej samosprávy zohráva aj rada školy, samosprávny orgán, v ktorom sú zastúpení všetci dôležití hráči - pedagógovia, nepedagogickí zamestnanci, rodičia, žiaci a študenti a zriaďovateľ na školskom ihrisku. Nepôsobí ako nadriadený, ale kooperujúci orgán so špecifickými kontrolnými, pokiaľ ide o narábanie s finančnými prostriedkami a odvolacími, pokiaľ ide o voľby do žiackej a študentskej samosprávy a vybavovanie sťažností kompetenciami.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súčasnosti, keď sa na Slovensku v čoraz väčšej miere začínajú prebúdzať a aktivovať rôzne extrémistické skupiny, keď sa spoločnosť radikalizuje a mladí ľudia majú problém sa zorientovať v spleti populistických názorov niektorých politikov, je nanajvýš dôležité, aby sa práve mladej generácii poskytlo čo najviac možností, ako by sa mohli sami podieľať na správe vecí verejných. Ak chceme túto spoločnosť očistiť od morálneho bahna, v ktorom sme po 28 rokoch od nežnej revolúcie uviazli, musíme dať priestor práve mladým ľudom, aby mohli prejaviť a nahlas hovoriť svoje názory a dať im šancu poukazovať na nespravodlivosť v tom najširšom slova zmysle. Možno ich názory nebudú úplne objektívne a nie vždy správne, ale dôležité je, že nebudú mlčať. Slovensko potrebuje aktívnu generáciu mladých ľudí, ktorí sa budú vyjadrovať k najrozmanitejším zmenám a problémom v slovenskej spoločnosti a zároveň na nich pracovať.
Budúcnosť tejto krajiny stojí práve na mladej generácii, ktorá sa nesmie stať len pasívnym prijímateľom spoločenských zmien a nanútených predstáv o fungovaní demokracie. Každá dnes prijatá zmena sa v konečnom dôsledku dotkne v priebehu najbližších rokov mladých ľudí, ktorí budú chcieť zostať na Slovensku žiť, ale v normálnych podmienkach. Odsúvať ich na vedľajšiu koľaj, či ignorovať ich hlasy, sa nám môže kruto vypomstiť. Čím menej ich budeme zapájať do aktivít a posilňovať v nich právne a spoločenské vedomie, tým viac dávame šancu extrémistom, ktorí sa veľmi radi ujmú svojej úlohy formovať názory a postoje mladých ľudí tápajúcich v neistej a demoralizovanej dobe.
Predpokladám, že sa zhodneme na tom, že vytvorenie akéhokoľvek nového systému je proces mimoriadne náročný. Každý systém je potrebné naštartovať a pokiaľ sú kritériá nastavené správne, začne fungovať. Isteže v jeho procese sa vyskytnú nuansy, ktoré bude potrebné upraviť, doladiť, inovovať, zmeniť. Každý živý systém týmto prechádza. Podstatné však je, že iniciatíva na jeho vytvorenie prišla od tých, ktorých sa to priamo dotýka, od mladých ľudí. Ich stotožnenie sa s týmto procesom v predkladanej podobe zohráva kľúčovú úlohu. Systém, zákon môže byť kvalitatívne vytvorený, nastavený, prepracovaný, no ak jeho aktéri sa s ním nedokážu dobrovoľne vžiť, neprijmú ho, zanikne a s ním sa stratí i nádej a vôľa meniť svet a veci v ňom k lepšiemu.
Preto aby sme zabránili týmto zásadným stratám, ktoré ovplyvnia budúcnosť všetkých, je našou povinnosťou otvoriť dvere do demokracie pre našich žiakov a študentov dokorán. Nenechať ich len ako štatistov sledovať dianie cez úzku škáročku. Dať im priestor nadýchnuť sa a rozhliadnuť, zakričať "Patrím sem!" a do rúk s vyhrnutými rukávmi vložiť pomyselný štafetový kolík.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podporme spoločne iniciatívu a záujem žiakov a študentov meniť veci verejné. Doprajme im aj sebe lepšiu občiansku spoločnosť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je vytvorenie rámca pre riadne fungovanie žiackej a študentskej samosprávy, participácia žiakov a študentov na živote a organizácii ich školy prostredníctvom demokratických inštitútov. Výchova a vzdelávanie je smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu pod prostredníctvom zážitkového učenia. Posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady a žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou.
Toľko na úvod. Ďalšie, v ďalšej časti by som sa prihlásil do rozpravy.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne. Ja som sa snažil podať len taký objektívny pohľad na daný problém s tým, že som vychádzal zo skúseností rodičov alebo škôl, ktoré možno chceli zaviesť školské uniformy, ale po rozprave v zborovniach alebo s rodičmi nakoniec dospeli k záveru, že to neurobia. Opieral som sa o názory psychológov, ktorí na to tiež majú názor, ktorý nemusí byť zase rovnaký, ale tiež sa nevedia zhodnúť v tom, či uniformy v školách sú naozaj prostriedkom na odbúranie sociálnych rozdielov, alebo nie.
To, čo spomínal pán Pčolinský, ja som si vedomý, že sú školy, kde si pochvaľujú školské uniformy. Na druhej strane si myslím, že aj tých dvesto euro, ktorých, ktoré ste spomínali, že to nie je taký veľký peniaz, ktorý by zaťažil rozpočet, zaťažil rodinný rozpočet, tak si myslím, že to nie je až taká pravda, pretože ja som mal žiakov, ktorí boli z veľmi sociálne zle postavených rodín, a niektorí nemali ani tých dvesto eur na niekoľko mesiacov, aby si mohli dovoliť, a ich deti chodili v tom istom oblečení celé mesiace. A ja som, ja som konštatoval vo svojom príspevku, že je to v právomoci školy, dohodnúť sa s rodičmi a zakotviť to vo svojom školskom poriadku, ale nesúhlasím s tým, aby to bolo zákonom upravené ako plošné, plošná povinnosť pre riaditeľov škôl, zaviesť túto možnosť do školského poriadku. Nech si to každá škola upravuje sama po dohode so zriaďovateľom a po dohode s rodičmi. Ale nech sa to nezavádza plošne cez zákon. Toto bola moja výhrada, s ktorou sa neviem, s týmto návrhom sa neviem stotožniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaná novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. mi pripomína holandský prebytkový rozpočet s tým, že už nevieme, kam dáme peniaze, ale na rozdiel od nich, my sme principiálne problémy a základné smerovanie školstva nevyriešili, resp. ich meníme častejšie ako ľudia bez domova ponožky.
Ak túto novelu rozmeníme na drobné, dostaneme tri riešené problémy. Prvým je predprimárne vzdelávanie v súvislosti s výskytom dyslálie a potreby asistentov v materských školách, tí sú opodstatnení pri integrácii detí so zdravotným znevýhodnením, čo by sa malo riešiť individuálne. Pri pohľade na chystanú reformu primárneho vzdelávania deti terajších predškolských tried budú patriť do nultého ročníka základných škôl, kde asistent učiteľa má svoje opodstatnenie a kde je ich vzhľadom na podmienky stále málo, najmä pri vyššej integrácii detí so zdravotným znevýhodnením alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia. Kvalitný učiteľ materskej školy pri práci s deťmi prostredníctvom riekaniek a iných jazykových cvičení má možnosť odstraňovať jednoduché vady a pracovať na správnej výslovnosti a po prvotnej diagnostike výslovnosti dieťaťa následne odporučiť návštevu logopéda pri výraznejších problémoch s výslovnosťou. No je to predovšetkým na zodpovednosti rodiča, aby so svojím dieťaťom pracoval a navštevoval logopéda.
Na druhej strane neviem si ani len predstaviť, ako by navrhované riešenie zaťažilo aj tak poddimenzovaný rozpočet školstva. Nič nebráni tomu, aby si rodičia spolu so škôlkou a zriaďovateľom zriadili a platili takýchto odborníkov i dnes, pokiaľ majú na to finančné prostriedky, ktoré poskytnú od donátorov. A tým, že slovo môže je uvedené i v navrhovanej právnej úprave hovorí, že nemusí, ale ak chce a získa nejakú podporu. Tak poďme sa napojiť na rozpočet školstva.
Druhým problémom je zakotvenie povinnosti riaditeľov škôl upraviť školský poriadok tak, aby obsahoval nosenie školskej uniformy. Téma zavedenia povinných školských uniforiem na Slovensku bola otvorená už niekoľkokrát. Takmer na všetkých prestížnych základných či stredných školách v zahraničí sú bežnou súčasťou každodenného študentského života. U nás o ich nosení rozhoduje samotná škola po dohode s rodičmi.
Prapôvod uniformy možno nájsť v klasických anglických chlapčenských školách alebo v švajčiarskych dievčenských školách, kde má svoju tradíciu. Išlo o to, aby sa zotreli rozdiely medzi bohatšími a chudobnými, resp. medzi veľmi bohatými a menej bohatými, aby výchovný proces mal jednotný ráz. V Anglicku boli po prvýkrát zavedené už v 16. storočí za vlády kráľa Henricha VIII., v Japonsku platia od konca 19. storočia. V Poľsku sú povinné od roku 2007 a boli zavedené vtedajším ministrom školstva ako reakcia na rastúce sexuálne násilie na školách. Zriedkavé nie sú ani v Rusku, Taliansku, v Austrálii či Spojených štátoch. Uniforma je určitý symbol. V Číne symbolizuje poslušnosť a oddanosť režimu. V Anglicku zas elitárstvo a konzervativizmus.
Prívrženci uniforiem argumentujú, že sa jej nosením zotierajú rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími deťmi, posilňuje sa vzťah žiaka ku škole, ako aj hrdosť na kolektív, ku ktorému žiak patrí, spolupatričnosť medzi žiakmi a k ich samotnej inštitúcii a aj pre rodičov sa tým odbúravajú starosti s tým, ako obliecť dieťa do školy. Nuž hoci sú argumenty v prospech uniforiem logické, pre iných sa môžu javiť ako prejav čohosi archaického, konzervatívneho a pripomínať prísnu disciplínu čias minulých, atmosféru starého skostnateného Anglicka a despotizmus internátnych škôl. Odporcovia uniforiem poukazujú na utláčanie identity dieťaťa, jeho individuality v rámci kolektívu, jeho tvorivosti pri výbere oblečenia, na to, že to rodičom môže priniesť výdavky navyše, pretože okrem uniformy dieťa potrebuje tak či tak oblečenie na bežné nosenie, a navyše s jednou uniformou na školský rok nevystačí.
Je ťažké určiť, ktorý z týchto odlišných prístupov má viac kladov či nedostatkov a ktorý z nich by si získal širšiu podporu zo strany žiakov a ich rodičov. Veď napríklad paradoxne uniforma možno potláča individualitu v rámci kolektívu, ale môže aj posilňovať hrdosť na kolektív, ku ktorému patríme. Otázkou zostáva, či sa pocit nadradenosti z elitných rodín podarí odbúrať tým, že im zakážeme nosiť značkové tričká a navlečieme ich do rovnošaty. A čo mobilné telefóny, retiazky, drahé hodinky a iné veci, ktorým sa od seba deti líšia a ktoré medzi nimi vytvárajú ešte väčšie sociálne rozdiely? Tie zakážeme úplne nosiť do školy? Také jednoduché to asi nebude.
Škola vychováva, ale predovšetkým vychovávajú rodičia. Nezameniteľnú úlohu zohráva rodina, ktorá má budovať charakter svojho člena. Len dieťa so sebaúctou a prirodzenou hrdosťou dokáže odolávať posmechu a nie je pritom dôležité, či uniformu má alebo nemá. Nič nebráni školám, aby si zaviedli školské uniformy po dohode s rodičmi a zriaďovateľom a po vyriešení financovania tejto záležitosti. Zároveň s týmto významným úkonom súvisí aj zakotvenie úkonov, ktoré priamo súvisia s nosením školskej uniformy, v školskom poriadku. Preto nevidím logický dôvod zavádzať túto povinnosť zákonom plošne.
Tretím problémom je predĺženie termínu na postupné znižovanie počtu žiakov na 8-ročných gymnáziách až do školského roku 2020/21. Diskusia na tému 8-ročné gymnáziá, ich potreby naplňovania študentmi a smerovania prebieha už dlhodobo, najmä od momentu, kedy došlo k redukcii počtu žiakov na týchto školách. Položme si otázku, či stále pretrvávajúci extrémne vypuklý problém, najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom, a zo strany ich žiakov a ich zákonných zástupcov je enormný záujem o 8-ročné gymnáziá, ako je uvedené v dôvodovej správe, je tým opodstatnením, ktoré musí smerovať k zmene zákona. Podľa mňa nie. Požiadavky rodičov sú subjektívne a rezort školstva musí riešiť objektívne požiadavky spoločnosti podľa možností i so subjektívnymi požiadavkami zákonných zástupcov, ak sú aspoň trochu v súlade s tými objektívnymi. Ak budú rodičia požadovať viac lekárskych fakúlt, tak ich otvoríme, aby sme splnili požiadavku bez ohľadu na kvalitu štúdia a schopnosti študentov? To určite nie.
Ďalší problém je geografický, a to komunikácia, a to kumulácia požiadaviek najmä v jednom z ôsmich krajov. A kde sú ostatné kraje? Budeme robiť zákonnú úpravu plošne pre naplnenie ambícií rodičov v jednom z krajov? To asi nie. Gymnáziá mali pred vyše 20 rokmi status výberových škôl, ktorých primárnou úlohou bolo okrem poskytnutia čo do šírky a hĺbky všeobecného vzdelania a prípravy na štúdium na vysoké školy. Bol o ne záujem, ale zároveň podmienky prijatia i samotného štúdia boli podstatne náročnejšie, ako sú dnes.
Dnes sme túto štafetu akoby posunuli na 8-ročné gymnáziá, ktoré tvoria marginálnu časť z celkového počtu gymnázií. Pokúsme sa sústrediť na kvalitu vzdelávania na klasických gymnáziách, na stanovenie kritérií na zvýšenie študijných predpokladov prijímaných študentov i na to, aby boli naši študenti pripravovaní na reálny život.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podčiarknuté, zhrnuté, podľa môjho názoru táto novela neprináša do školského života natoľko komplexné a pozitívne riešenie predložených problémov, aby som ju podporil.
Ďakujem za pozornosť.