Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

7.12.2018 o 10:00 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.1.2019 9:53 - 10:02 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, zvyčajne vystupujem k sociálnej oblasti, ale teda máme pred sebou zákon, ktorý teda hovorí o odborných zamestnancoch v školstve, ku ktorým patria sociálni pedagógovia, a teda chcem možno apelovať na pani ministerku možno taký môj pohľad na to, aby teda ostali v pôvodnej kategórii odborných zamestnancov, pretože v predkladanom zákone má byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie iní odborní zamestnanci, teda nie samostatne pod názvom sociálny pedagóg, ako je to dnes.
Vychádzam z toho, že dnes máme v školskom prostredí pomerne stúpajúcu tendenciu sociálnopatologických javov. Ak sa pozrieme na tie dievčatá, čo sa šikanovali v Košiciach, alebo naozaj prichádza nám kybernetická šikana a tak ďalej, je veľmi dôležité, aby človek a odborný zamestnanec mal aj ten sociálny pohľad na veci. Pedagógovia v podstate sa vždy dávajú do tej roviny len vzdelávacej alebo výchovnej, ale sociálny pedagóg drží aj tú integračnú schopnosť, hej. Proste vidieť to dieťa, aby bolo schopné sa integrovať do bežného prostredia.
Preto si myslím, že nebude dobré ich dávať naozaj nejako do iných odborných zamestnancov, lebo oni stratia význam byť v podstate zamestnancami školstva. Čo si myslím, že bude na škodu veci, pretože mnohokrát viete, ako fungujú tie, medzirezortná spolupráca, ja to viem medzi zdravotníctvom a sociálnymi vecami, ale takisto vlastne funguje aj školstva a sociálne veci.
Takže ja chcem upozorniť naozaj, že možnože z pohľadu ľudí, ktorí to tvorili a ktorí možno sa nepohybujú v praxi práve s týmto odborom, hovorím, že to môže narobiť zbytočne veľa škody. Ak to naozaj nemá nejakú významnú pridanú hodnotu, tak by ste to mali zvážiť.
Naďalej nám stúpajú závislosti mládeže na drogách. Včera či predvčerom išiel vlastne taký šot, kde, ja som z Prešovského samosprávneho kraja, kde vlastne hovoria odborníci na drogové závislosti, že nám stúpa počet detí a mladých ľudí závislých na drogách. To je opäť profesia ten sociálny pedagóg, ktorý sa vie pohybovať na tej rovine resocializácie, aj teda toho výchovného procesu.
Takže opäť sa prikláňam k tomu, že je to ďalší, ďalší determinant, ktorý vlastne ovplyvňuje to, že ak nám odídu tí sociálni pedagógovia z toho školského prostredia, môže to mať následky aj pre túto oblasť, ktorú v podstate, vám poviem pravdu, že, že nemyslím si, že reedukačky by mali byť úplne len vo vašej pôsobnosti, pretože tie problémy, ktoré tam nastávajú aj s tými deťmi, opäť nevidia ten rozmer sociálny a tie deti neskôr sa nám dostávajú do iného typu v podstate sociálnych zariadení, kde aj tak, aj tak s nimi pracujeme. Čiže to je ďalší determinant, ktorý by som chcela spomenúť, že v podstate máte tam aj reedukačky a aj to nebude správne, aby sme tých sociálnych pedagógov nejako znechutili pracovať v školskom prostredí.
Veľkým problémom sú mladé dievčatá z rómskych osád, ktoré sa stávajú súčasťou obchodovania s ľuďmi. Ja sama teda mám kolegov profesných, ktorí pracujú práve s tými dievčatami, aby si skončili povinnú školskú dochádzku a tak ďalej. A tam je tiež problém v tom, že naozaj tieto dievčatá sa najímajú na prostitúciu do Anglicka a tak ďalej. A zase je dobré, ak v tom prostredí aj v školskom už ten človek vie identifikovať tie typy dievčat, aby sa nám vlastne nedostávali do tej patológie, ak opustia školský systém. My už vieme ako diagnostickými metódami nejakým spôsobom pozerať na to konkrétne mladé rómske dievča, že má tendenciu vlastne sa nechať manipulovať do týchto aktivít a potom je ťažko sa dostať z toho, lebo tam sú pasáci a tak ďalej. Čiže zase to gro a tá práca a tá identifikácia môže byť práve v školskom prostredí a práve aj tam zohráva úlohu teda sociálny pedagóg.
Tiež patria pod vás centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, kde významnú úlohu vždy je aj ten sociálno-pedagogický aspekt. Čiže opäť sa argumentáciou prikláňam k tomu, aby táto kategória zamestnancov mala samostatné postavenie pri odborných zamestnancoch.
Toto je môj naozaj praktický pohľad na veci, kde si myslím, že niekedy to je to, že nemáme reálne skúsenosti niektorí poslanci, ktorí sme v pléne, práve s tou konkrétnou praxou. Ja som ich mala, veď ja som v školskom prostredí dlhé roky robila prevenciu sociálnopatologických javov a práve u detí s poruchami správania. Čiže viem, akým spôsobom sme vedeli podchytiť túto mládež. A preto si nemyslím, že je to veľmi dobrý krok, ak teda toto spravíte.
A možno na moju podporu by som prečítala aj garantku sociálnej pedagogiky, vedúcu katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzita Mateja Bela, Jolanu Hroncovú, pani profesorku, ktorú si veľmi vážim a ktorá tiež vlastne sa prikláňa k tomuto názoru: "V pripravovanom zákone má byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie iní odborní zamestnanci, teda nie samostatne pod názvom sociálny pedagóg, ako je to v aktuálnom zákone č. 31/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Do tejto kategórie sú v navrhovanom zákone zaradení okrem sociálneho pedagóga aj školský logopéd a liečebný pedagóg odboru, ktorí by mali byť podľa nášho názoru logicky zaradení skôr do § 23, pretože boli pôvodne súčasťou odboru špeciálny pedagóg.
Z pozície garancie študijného programu sociálna pedagogika, ale aj predsedníčky Asociácie sociálnych pedagógov a v spolupráci s vedúcimi predstaviteľmi centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici a v Lučenci sme pripomienkovali návrh. Pripomienkovali sme aj § 39 školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní, ktorý nahrádza doterajšiu pozíciu školského koordinátora prevencie sociálnopatologických javov. Podľa nášho názoru je navrhovaný názov tejto funkcie veľmi všeobecný, všeobsiahly a nie sú úplne jasné činnosti, ktoré majú byť v rámci tejto funkcie vykonávateľné.
Skutočnosť, že sociálny pedagóg už nemá byť ukotvený v samostatnom § 24 ako doposiaľ, považujeme za podcenenie jeho významu oproti iným odborným zamestnancom, ktorí sú uvádzaní samostatne. Môže to mať vplyv aj na ďalší vývoj umiestňovania sociálnych pedagógov v školách."
Ja som to povedala prakticky, lebo som to prakticky robila, aby ste to videli v tých súvislostiach, ale podčiarkla som to teda aj pani profesorkou, že ten pohľad na tie veci je až škoda. Lebo naozaj veľa vecí, aj tie deti z rozvedených rodín, kde ten aspekt sociálny je potrebné vidieť, ale aj vzdelávanie detí v pestúnskej starostlivosti, kde opäť máte ten aspekt, hej. Potom máme inkluzívne vzdelávanie. Vždy je dobré, ak naozaj aj ten sociálny aspekt v tom školskom prostredí je akceptovaný a už je v podstate aj cez tie diagnostické metódy prítomný.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 13:53 - 13:54 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, tak stotožňujem sa s tým, čo si povedala, že vláda sa ulakomila na peniaze nešťastných rodín. Koľko peňazí bude stáť vlastne liečenie tých ľudí? Koľko stojí prevencia gamblerstva? Koľko ľudí sa nám dostane do hmotnej núdze, ktoré potom musíme zaplatiť? To sú všetko biedaci, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Jednoducho, ja som dnes už aj na výbore k hmotnej núdzi hovorila o tom, že my si myslíme, že ponúkneme rekvalifikáciu dlhodobo nezamestnanému človeku a on jednoducho hneď pôjde na tú rekvalifikáciu. No nie. S tým človekom treba pracovať. A keď my podporujeme hazard, tých ľudí dostávame na samé dno, a to je presne cyklenie chudoby a veľmi zlá spolupráca s tými ľuďmi, ako ďalej. Potom jasné, že sú na dávkach, že znivočia deti, znivočia ich rodiny, lebo naozaj hazard toto prináša. A my sa potom tešíme, že máme nejaké peniaze, ktoré dáme do športu. Ale veď, prepánajána, veď v konečnom dôsledku je to vždy len náklad štátu. Len, len tí, ktorí hazard prevádzkujú, majú z toho peniaze. Lebo to, čo prináša hazard, je vždy len trápenie a utrpenie samotných rodín a choroba. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2018 11:34 - 11:35 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, že si objasnil také základné zákonitosti trhu. Ak niečo zvyšujeme, tak je jasné, že sa to niekde musí premietnuť. S tým súhlasím a to je aj taký zdravý sedliacky rozum, že vždy to niekde vytlačí.
Ale možno by som sa ťa opýtala aj na jednu vec a tvoj názor. Ak platí, že príde to zvýšenie cien, lebo podľa tých zákonitostí to jasne, že príde skôr či neskôr. Ja už som hovorila, že vlastne rožky išli z 8 centov na 10 centov už dnes. No a potom aký variant pripraviť, keď zistíme, že mali sme pravdu všetci, čo tu tvrdíme, že tie ceny pôjdu hore? Ako by sa vlastne vláda, teda koaliční poslanci mali zachovať, aby vlastne ten chudák neostal chudobnejší. Čo by si navrhoval?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2018 11:15 - 11:17 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príspevok. Pozorne som ho počúvala a mňa ženu, ktorá žije pri poľských hraniciach, aj inšpirovalo, lebo som si uvedomila, že v podstate, keď si hovoril o tých slovenských farmároch, som pochopila jednu vec, že je dôležité pre nich, tak ako v Poľsku, ten predaj z dvora. My máme tak komplikovaný a tak s rôznymi vecami pozapletaný stav predaja z dvora, že tam je priestor na to, aby naši farmári neboli odkázaní pri tých nízkych produkciách, ktoré vytvárajú, len na predaj obchodným reťazcom, ale skôr na predaj z dvora. Čiže tam je priestor na to, aby sa legislatíva vylepšovala, aby sme sa naozaj pozreli na Poliakov, ako podnikajú.
Ďalšia vec je, že naozaj nedokážu vyprodukovať také množstvo naši slovenskí farmári, tí hlavne malí, ktorých chceme podporovať, aby to mohli dať do obchodných reťazcov. To znamená, musíme sa pýtať, prečo nedokážu. Či je to problém s pôdou, či je to problém s ľuďmi, ktorých nedokážu zamestnať. To je ďalší, ďalšia oblasť, ktorej by sme sa mali práve prioritne venovať.
A tretie, je určite dôležité dotiahnuť kauzy farmárov do konca. Ak ich jednoducho nedotiahneme, tie problémy tých ľudí vždy ostanú tam, kde sú aj dnes. Takže hovoriť potom o nejakej pomoci farmárom sa nezdá.
No a chudák sa stane chudobnejší v tom, že už dnes išli rožky z 8 centov na 10. Neviem, či vy chodíte do obchodu, ale ja chodím a už to začínajú robiť tak, že teraz to zdvihli a v podstate od januára sa budú tváriť, že tie rožky nešli hore. Takže asi tak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2018 10:26 - 10:28 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. No, treba tlačiť aj zo strany ministerstva na kraje, a teda na služby krízovej intervencie, nízkoprahové služby a tak ďalej. To znamená, že musíme to mať všetko pod kontrolou, ak sa nám niečo nepáči a vidíme, že niekto iný zlyháva, je potrebné vlastne s tými ľuďmi jednať.
Určite je dôležité, že ak máme nejaký zákon o hmotnej núdzi, musíme si povedať, že to jedno teplé jedlo denne by tí ľudia mali dostať do žalúdka. A toto v podstate tu ako vôbec neriešime. Starí sú chorí, deti, no, to sa nám podarilo vyriešiť, ale tá mama alebo ten otec, ktorý ostane sám s deťmi, to je jedna katastrofa. Čiže naozaj je potrebné pozerať na tých núdznych.
A ja si dovolím vlastne možno tak na záver tejto schôdze, pán minister, vám venovať Mikuláša, lebo Mikuláš je svätec, ktorý pomohol vlastne dievčatám a dal im peniaze na to, aby sa mohli vydať, lebo ináč by boli vlastne prostitútkami. Takže naozaj vaše ministerstvo je to, ktoré môže dať nádej, ako dal svätý Mikuláš nádej tým ľuďom, že teda neskončili v kaluži a v blate. Mikuláša, ktorého vám dám, je symbolický preto, aby ste sa starali o núdznych, chorých a starých ľudí.
Ďakujem. (Rečníčka išla odovzdať ministrovi Mikuláša.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2018 10:00 - 10:22 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Máme pred sebou návrh zákona o hmotnej núdzi, teda novelu, a keďže celý život pracujem s ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v nedôstojných podmienkach na hranici chudoby, tak som sa pozrela na to trošku aj tak všeobecnejšie, ale aj budem dávať konkrétne také návrhy a verím, že teda budú, budú prijaté.
Vaša novela zákona o hmotnej núdzi sa sústredila z môjho pohľadu prevažne na podporu súbehu dávky a mzdy. Aj keď v podstate sa navrhujú aj navýšiť tieto dávky, verím, že aj, aj to bolo od vás vybojované, lebo osobne si myslím z tých analýz, čo som pozerala z ministerstva financií, tak nebola veľká ústretovosť voči tomu, aby, aby teda tie dávky boli zdvihnuté. To kvitujem, zase čo je pravda, to je pravda.
Avšak sústredili ste sa práve na túto problematiku súbehu dávky a mzdy, ale to je iba moment, ako motivovať, aby človek nastúpil do prvého zamestnania po období, keď bol nezamestnaný. Myslím si, že tento krok je dôležitý, ale práve v časoch prehrievania ekonomiky a tvorby nových miezd, ako je to v súčasnosti, čiže reagujete na aktuálnu situáciu, no však je potrebné si uvedomiť aj to, že máme otvorený zákon o hmotnej núdzi a musíme myslieť aj na kategórie ľudí, ktoré sa dlhodobo nachádzajú v ohrození chudobou.
Napríklad pokles príjmu po strate zamestnania je najvýraznejší u ľudí s nízkymi mzdami. Slovenský systém pomoci v hmotnej núdzi patrí v Európe medzi tie menej štedré v zmysle výšky dávok, minimálneho príjmu. Najčastejším príjemcom pomoci v hmotnej núdzi je jednotlivec bez detí. Medzi domácnosťami, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, je iba 3,9 % rodín s viac ako piatimi deťmi.
Čiže mali by sme sa naozaj snažiť o to, aby sme našej verejnosti hovorili o tom, že ak hovoríme o hmotnej núdzi, nehovoríme len o Rómoch, ale hovoríme o rodinách, kde teda sa jednotlivec osamostatní, kde sú rodiny s viac ako jedným dieťaťom. A naozaj počet tých rodín, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, viacdetných, je len 3,9 %. To znamená, že živoria síce tie rodiny, ale nie sú zaradené do hmotnej núdzi. Takže vždy nesústreďujeme svoju pozornosť, ak hovoríme o hmotnej núdzi, len k Rómom alebo k rodinám, ktorí nechcú pracovať a podobne. To nie je pravda.
Dnes rodiny nemajú na to, aby kúpili dvoje topánky dieťaťu. Keď príde zima, nemajú na novú bundu. To je problémom slovenských rodín. A preto si musíme hovoriť o chudobe aj takej, keď podrážka sa odchádza od topánky a mama nemá za čo kúpiť tomu dieťaťu tú topánku. Áno, nenachádzajú sa v hmotnej núdzi, ale nemajú za čo kúpiť tú topánku tomu dieťaťu.
Najpočetnejšími príjemcami pomoci v hmotnej núdzi je jednotlivec bez detí, pričom rodiny s jedným dieťaťom tvoria 51 % rodín s nezaopatrenými deťmi a poberajú prídavok na dieťa v objeme 45 % z celkových výdavkov na tento typ podpory rodiny. To znamená, že naozaj problém majú aj rodiny s jedným dieťaťom, hej, ktoré, ktoré podporuje náš štát. Takže zase nehovoriac o tom, že problematiku hmotnej núdze zamerame len na problémy teda rómskych detí, ale musíme to zamerať aj na to, že ak má človek hoci aj jedno dieťa, ale má nízky príjem alebo ten príjem stratí, alebo je len na rodičáku, alebo mu niekto neuhrádza náhradné výživné, tí ľudia sú v obrovských finančných problémoch a skutočne nemajú čo tým deťom dať. Nehovoriac o tom, keď musia kupovať náhradnú výživu, keď ich majú kojiť, a teda nemajú finančné prostriedky na náhradnú výživu. Toto všetko musíme zohľadňovať.
Máme otvorenú hmotnú núdzu, musíme si povedať, že aj to je problémom Slovenska. Či sa nám to páči, alebo nie, nie je to len to kritérium, že máme nejakú hranicu. Ale musíme pozerať aj na ľudí, ktorí sa nám do hranice hmotnej núdzi nedostanú, ale sú biedni, žijú veľmi biedne.
Ak otvoriť problematiku novely zákona o hmotnej núdzi, treba si povedať, čo Slovensko chce zadefinovať ako verejný výdavok na pomoc takýmto rodinám, aby rodiny chceli mať deti, aby bolo peňazí do budúcnosti na dôchodky. Alebo sa len obmedzíme na to, že máš nejaký príjem, a teda nás už ďalej nezajíma, ako bude žiť.
Pán minister, v rozpočte sa znižujú výdavky pravidelne na kapitolu hmotnej núdzi z 201,9 mil. v roku 2017 na 173,3 mil. v roku 2018 a nasleduje ďalšie znižovanie. Ale problémy, o ktorých hovorím, sa nevyriešia samé od seba. To znamená, že ak šetríme tie finančné prostriedky, tak mali by sme ich vložiť do nástrojov riešenia nových situácií, ktoré prichádzajú práve pre ľudí, ktorí sú ohrození chudobou.
Nerátate v budúcnosti s prefinancovaním nových nástrojov riešenia hmotnej núdze tým pádom. Tiež celý rok 2019 v podstate nerátate s úpravami zákona, ktoré by zohľadnili to, že v rodinách môže byť počet detí vyšší. Nezohľadňuje sa osobná autonómia plnoletých či dodržiavanie ľudskej dôstojnosti na zabezpečenie základných životných podmienok. Jedno teplé jedlo denne mnohokrát tí ľudia nemajú zabezpečené. Dáme im dávku v hmotnej núdzi, ale títo ľudia mnohokrát nemajú teplé jedlo denne, pretože tie potraviny sú drahé. Mali by sme sa pozrieť na to, ako budeme riešiť potravinové balíčky, ktoré teraz rozdávame cez trvanlivé potraviny, do budúcnosti, keď tá podpora z eurofondov nepríde. Čo, čo komplexné, čo systematické nastaviť na podporu rodín, ktoré si nemôžu dovoliť urobiť riadny nákup.
Ja vždy hovorím o supermarketoch pre ľudí v hmotnej núdzi. Vypracovať systém naozaj, kde by sa dostávali potraviny z obchodných reťazcov, kde by za symbolickú cenu mali prístup rodiny s deťmi, ktorí by si mohli za nižšiu cenu kúpiť práve tovar, z ktorého by vedeli zafinancovať jeden teplý obed denne. Dnes 6 500 ľudí invalidov a starobných dôchodcov sa nachádza v hmotnej núdzi.
Ja som navrhovala, aby teda, ak sa financujú obedy z kapitoly hmotnej núdze, aby sa financovali pre ľudí, ktorí to potrebujú. Ten starý človek, ak nezje teplé jedlo denne, lebo je naozaj znechutený z toho, že proste nikto ho, nikto ani o neho nezakopne, nemá peniaze, je chudobný, on si už ani nevarí, ani nemá za čo navariť, proste tí ľudia z obcí a miest, kde by aj mohli brať tie obedy, lebo tam sa varí, nemajú za čo priplatiť tomu mestu. Preto som hovorila o tej možnosti, že ak, ak máme takého starého človeka, ktorý naozaj je v hmotnej núdzi, aby mal možnosť od toho mesta alebo obce mať tiež ten obed buď za symbolické euro, alebo zadarmo, aby sme vedeli, že garantujeme, že ten človek, ktorý je zraniteľný, je starý a chorý, aby mal to jedno teplé jedlo denne. Ak hovoríme o hmotnej núdzi, hovorme aj o základných životných podmienkach na zabezpečenie týchto podmienok.
Čo sa týka príspevku na bývanie, naďalej sa nechystajú zmeny, a teda je naďalej viazaný na hmotnú núdzu. Avšak práve štatistika toho, že rodiny majú problém zafinancovať inkasá, nájomné a podobne, od januára, si myslím, že keď pôjdu tie energie hore, bude to o to ťažšie práve u rodín, o ktorých som hovorila. Ani sa síce nenachádzajú v hmotnej núdzi, ale tým, že sa zvýšia energie a tie buď prídavok na dieťa, alebo aj ďalšie príjmy, ktoré majú z pracovnej činnosti, nepôjdu rapídne hore, tak budú mať obrovský problém s udržaním si bývania. A ak človek stratí bývanie, tam je tak ťažký návrat k normálnemu spôsobu života, že priam je to nemožné sa vrátiť k bežnému životu.
Preto ja navrhujem, aby príspevok na bývanie sa stal osobitnou štátnou dávkou a bol vyplácaný aj ľuďom, ktorí majú nízke mzdy. To znamená, majú rodiny, majú nezaopatrené deti. Nastaviť ho tak, aby nestratili bývanie. Ak stratia bývanie, deti sa nám dostávajú do detských domovov, do krízových centier. Sú to ďalšie náklady štátu. Je potrebné koordinovať túto pomoc a vtedy, keď je to potrebné. Nie keď už príde tá situácia, že tie deti potrebujeme umiestňovať niekde v detských domovoch.
Taktiež aktivačný príspevok sa nám viaže na evidenciu úradu práce. Ak hovoríme o tom, aby sme mladých Rómov, ktorí nedokončili možno ani základné vzdelanie, alebo teda možno nejakú odbornú školu, dostali do práce a mali pred sebou akú-takú budúcnosť, tak ak naozaj študuje na strednej škole, tak nedostane aktivačný príspevok, aj keď sa nachádza rodina v hmotnej núdzi. A pritom ak by bol evidovaný na úrade práce a išiel by na rekvalifikáciu, ktorá stojí financie, tak jednoducho zase by to ten systém len a len predražovalo. A tak by vlastne sa poriešilo to, že možno by sme motivovali aj tých zo sociálne slabších rodín si dokončiť vzdelanie, a teda brali to vzdelanie ako niečo, ktoré môžme porovnať neskôr s rekvalifikáciou, na ktorej by sme v podstate ušetrili.
Ďalej oceňujem, že chcete zvýšiť výšku neposudzovaného príjmu žiakov a študentov. No suma rovná trojnásobku je len pre študentov možnosť brigádovať jeden a pol mesiaca v roku. Ak by ste to dali na štvornásobok, študenti by mohli pracovať dva mesiace v roku, a teda podľa mňa by sa pomohlo konkrétne im, keď sú z chudobných rodín, lebo majú aj iné prázdniny, jesenné, zimné a tak ďalej a práve tie letné prázdniny, ak by ste im to povolili a dostali by teda tú hmotnú núdzu, tak by v podstate mohli použiť aj na zafinancovanie napríklad začiatku školského roku pre seba, resp. pre tých mladších súrodencov, kde tam tie výdavky sú opäť vyššie. Takže ak, ak naozaj chceme už niečo urobiť, mali by sme rozmýšľať v celistvosti a pozerať sa na bežný život tých ľudí, ako reálne funguje.
Teraz prejdem konkrétne k zákonu.
Tak posudzovanie príjmu. Je chvályhodné, že predkladateľ navrhuje zvýšiť sumu študentských príjmov, ktoré sa nezahrňujú do posudzovania hmotnej núdze, z 1,2 na trojnásobok životného minima. Len pozastavujem sa aj nad inou sumou a mám na mysli 25 % z materského, ktoré sa tiež nezahrňuje do posudzovania hmotnej núdze. Ak sa rodina s narodeným dieťaťom a s príjmom z materského ocitne v hmotnej núdzi, ide o tzv. pracujúcu chudobu a túto chudobu by sme mali odstraňovať čo najrazantnejšie.
Ako súčasť propopulačných opatrení navrhujeme, aby sa suma materského, ktorá sa zahrňuje do posudzovaných príjmov, zvýšila na 50 %, hoci najlepšie by bolo lepšie nezapočítavať materské vôbec, ale vzhľadom na rozpočtové možnosti takýto variant zatiaľ nenavrhujeme.
Chcem upozorniť na jednu vec. V § 7 ods. 2 písm. d) sa uvádza, že správny orgán neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť príjem v prípade, že posudzovaná osoba, citujem, "je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa". Čo má robiť osamelý rodič dieťaťa po tomto období, ak nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa do jaslí, ak vôbec v širokom okolí existujú, dieťa nevezmú a od roka a čo dovtedy? Navrhujeme predĺžiť obdobie 31 týždňov na jeden rok veku dieťaťa.
K bodu 17, § 9 ods. 2, v platnom právnom stave nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržujú v cudzine viac ako 30 dní. Navrhuje sa sprísnenie tejto podmienky tak, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikne vtedy, ak sa najmenej jeden člen domácnosti zdržuje v cudzine viac ako 30 dní. To prakticky znamená, že nik z domácnosti sa nesmie zdržovať v zahraničí viac ako 30 dní s výnimkou študentov.
Paragraf 34 ods. 9 zákona 5/2004 o službách zamestnanosti však uvádza, že uchádzačovi o zamestnanie nevzniká povinnosť preukazovať hľadanie zamestnania, citujem, "počas zaradenia do projektov a programov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky". Takýto človek môže byť mimo územia Slovenskej republiky viac ako 30 dní, ale je nezmysel, aby jeho rodina stratila nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
A čo s uchádzačom o zamestnanie, ktorý poberá dávku v nezamestnanosti a odíde si hľadať prácu mimo územia Slovenskej republiky a tam sa prihlási do evidencie tamojších služieb zamestnanosti? To obmedzíme voľný pohyb osôb za prácou v rámci Európskej únie tým, že jeho rodina stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi? To sa mi tiež nepozdáva.
Budeme určite pripravovať aj pozmeňujúci návrh k tomu. V záujme jednotnej aplikácie zákona a v územných orgánoch štátnej správy na úseku posudzovania hmotnej núdze navrhujeme upresnenie zaradenia nezaopatrených plnoletých detí do domácnosti.
V čl. I za bod 4 budeme vkladať nový bod 5, ktorý bude znieť: V § 4 ods. 3 písm. c), to zmeníme, 50 % z materského, 25 % invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, a z vyrovnávacieho príplatku.
Odôvodnenie: Navrhujeme zvýšiť percento z materského, ktoré sa nezahrňuje do príjmu na posudzovanie hmotnej núdze na 50 %. Týmto návrhom sledujeme zlepšenie finančnej kondície rodín, ktorým sa narodí dieťa, a sú v hmotnej núdzi napriek tomu, že niektorý z rodičov vykonával zárobkovú činnosť, na základe ktorej vznikol nárok na materské.
Tiež z dôvodu neschopnosti osamelého rodiča v hmotnej núdzi zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa medzi 31. a 52. týždňom veku dieťaťa navrhujeme, aby sa posudzovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, sekundu. Viete, že sme v prvom čítaní?

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Áno. Ale ja to už hovorím dopredu.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Aha, okej. Nech sa páči.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Lebo potom nie je čas. (Zasmiatie sa rečníčky.) Idú, idú sviatky a potom sa v podstate k tomu nedostaneme.
Na pomoc v hmotnej núdzi zisťovala možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem až do jedného roku dieťaťa.
Hovoríme to dopredu. Dali sme si tú prácu, aby sme hovorili vecne, konštruktívne, aby sme naozaj pomáhali tým, ktorí to potrebujú. A ak ideme zvyšovať materské, musíme pozerať aj na to, že mnohí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, aj keď majú materské. Čiže ak máme otvorenú hmotnú núdzu, hovorím o tom.
Taktiež navrhujeme, aby sa okruh osôb, u ktorých zdržovanie sa v cudzine nemá vplyv na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, rozšíril o uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú zaradení do programov a projektov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky, počas ktorých nie sú povinní preukazovať úradu práce hľadanie zamestnania.
Ďalej je neprípustné, aby sa obmedzil nárok na pomoc v hmotnej núdzi osobám, ktoré si počas podpornej doby na poberanie dávok v nezamestnanosti hľadajú dlhšie ako 30 dní prácu v zahraničí v zmysle nariadenia u koordinácií systému sociálneho zabezpečenia Európskej únii, takže ide o nariadenie, ktoré budeme jednoznačne upravovať, aby sa podporila mobilita pracovníkov. Je mimoriadne vhodné, aby sa umožnilo vyhľadávanie zamestnávania v rôznych členských štátoch, preto je potrebné zabezpečiť užšiu a účinnejšiu koordináciu medzi systémami poistenia v nezamestnanosti a službami zamestnanosti všetkých členských štátov.
Naozaj sú to veci, ktoré, ktoré, ak chceme robiť veci systematicky, koordinovane, tak je potrebné hovoriť aj o týchto náležitostiach, pretože potom riešime veci čiastočne. Áno, ideme s navýšením materského, na druhej strane máme rodiny, ktoré aj keď sú poberatelia materského, tak sa nám nachádzajú v hmotnej núdzi.
Naozaj dali sme si tú námahu, aby sme povedali dopredu, čo teda chceme predkladať, lebo vieme, že prídu sviatky a jednoducho ten kontakt medzi parlamentom, poslancom a ministerstvom nie je tak, nie je tak intenzívny ako v bežnom roku, takže mala som tú potrebu to pripraviť už do prvého čítania. A verím, že vaša výzva, ktorá bola povedaná na začiatku, bude platiť, a teda naozaj budeme hľadať možnosti, ako pomôcť ľuďom na Slovensku systematicky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2018 9:22 - 9:23 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Takže určite som rada, že ste sa prihlásili do faktických, ale vždy mi z toho vychádza, že sú také dva problémy tohto, čo dnes je v návrhu zákona. Jedna je ekonomika, prehrievanie ekonomiky a voľné pracovné miesta. Druhá strana mince sú tí naši občania, ktorých, samozrejme, vždy neriešime, lebo si povieme, že oni chcú mať aj tak vyššie platy, tak jednoducho na Slovensko sa nevrátia, dajme tomu tie opatrovateľky. Alebo zase tí Rómovia, tak oni sú takí, oni už nechcú robiť a tak ďalej a tak ďalej, ale v podstate toto sú naši ľudia.
Ministerstvo práce by naozaj malo pozerať na ľudí, ktorí sú zraniteľní, a to sú práve tí, ktorí sú od rodín preč a dochádzajú na týždňovky, alebo na tých, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Už z rôznych príčin, či sa narodili v takom prostredí, alebo jednoducho niečo sa v ich živote stalo, a teda nevedia sa pohnúť z miesta a nemali by sme ich súdiť, ale mali by sme naozaj reálne s nimi pracovať aj cez iné nástroje, ako sú terénne sociálne služby, služby krízovej intervencie a podobne. Ale to povieme, že má na starosti mesto a obec, a to teda nemá ministerstvo v sekcii, tak s tým nebudeme robiť nič.
Ale ak by sme boli iniciatívni a zabojovali za tých ľudí, ja verím, že aj ten počet tých ľudí dlhodobo nezamestnaných by sme na ten trh práce tak či tak dostali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2018 9:06 - 9:17 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Takže dobré ránko ešte raz všetkým prajem. Opäť naše sociálne zákony vychádzajú buď večer, alebo skoro ráno, takže je nás tu požehnane (zasmiatie sa rečníčky), takže začnem možno svojou časťou. Bola búrlivá debata teda pri prvom čítaní. V druhom čítaní by som zhrnula možno také naše pripomienky a možno odôvodnenia, prečo hovoríme o týchto našich pripomienkach tak, ako hovoríme.
Ako ďalej s politikou zamestnanosti na Slovensku? Návrh, ktorý máme dnes v pléne, prešiel cez skrátené legislatívne konanie. Čo je vlastne potvrdením toho, že ministerstvo nemá cieľ na koordinovanú politiku zamestnanosti. Doplácame na to, že západ krajiny sa stal priemyselnou časťou Slovenska a východ nemá rozvinutú infraštruktúru, takže priemysel tam ani nedostaneme.
Koho tam prevažne máme na tom východnom Slovensku, sú dlhodobo nezamestnaní. Pracovné miesta, ktoré vytvoríme pre dlhodobo nezamestnaných, sú vytvorené len aktívnymi opatreniami trhu práce, ktoré rýchlo vidíme, ale však sú krátkodobo udržateľné. Vláda slabo, resp. málo efektívne pracuje na aktivovaní pracovných síl, ktoré sú nevyužité z rezervy slovenskej ekonomiky. Chýba taká koordinácia práce pre Rómov, to znamená prác s nízkou pridanou hodnotou cez tzv. inkluzívne zamestnávanie. Máme stále viac a viac úradníkov bez toho, aby sa urobil audit štátnej správy, mohli by sme obsadzovať voľné pracovné miesta aj týmito ľuďmi. Chýba podpora jednoosobových živnostníkov, tí sa trápia, pretože či murár, či stolár, či obkladač platí nemalé odvody a jednoducho mnohokrát mu nevychádza ani mzda, ktorú zarobil, keď bol v pracovnom pomere. Zabúdame na tých ľudí, že musia dokupovať rôzne veci, s ktorými pracujú, stavbári vercajg, kaderníci rôzne nožnice a farby a tak ďalej. A toto všetko vlastne našich jednoosobových živnostníkov dostáva do strát, alebo teda naozaj majú obrovské problémy s tým, aby prežili.
Namiesto teda poctivej cielenej práce, ktorú sme nerobili v čase prehrievania ekonomiky, nie sme už v podstate odkázaní na to, aby sme pustili občanov z tretích krajín, aby obsadzovali pracovné miesta. Zabudli sme však na jednu vec, že tých lepších občanov tretích krajín, to znamená tú kvalifikovanú pracovnú silu, nám už vykradli Češi, Poliaci a Maďari práve tým, že sme možno, naopak, tú kvalifikovanú pracovnú silu mohli pružnejšie prijímať v časoch, keď ešte k nám chcela ísť.
Súhlasíme teda, že kvalifikovaná pracovná sila je potrebná a vítaná na slovenskom trhu práce. To by sme vlastne išli proti Slovenskej republike, ak by sme povedali, že teda týchto ľudí tu nepotrebujeme, bolo by to populistické. Na druhej strane určite nesúhlasíme s urýchlením prijímania občanov z tretích krajín, pretože obávame sa práve brzdenia a ohrozenia toho, že ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nezískajú pracovné miesta na trvalý pracovný pomer. Tiež sa obávame toho, že aj opatrovateľky z Rakúska sa nám nevrátia na Slovensko. Tiež v podstate sme rezignovali aj na, aj vo vzťahu k tomu, že máme ešte v zahraničí občanov, našich slovenských občanov, ktorí majú rodiny na Slovensku, lebo bude ťažko získať Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí tam majú už aj svoje rodiny, nehnuteľnosti a podobne. Ale čo je veľkou príležitosťou ekonomiky, potencionálnej ekonomiky na našom slovenskom trhu práce, sú tí ľudia, ktorí chodia na týždňovky do Rakúska alebo prípadne mesačne do Holandska a podobne. Tí sa stále vracajú ku svojim rodinám a to je veľký potenciál, aby sme nerezignovali na politiku návratu našich Slovákov zo zahraničia domov, pretože máme tam šikovných murárov, tesárov, obkladačov, ale aj strojárov, lebo pôvodne aj moja generácia bola generáciou, ktorá sa vzdelávala bežne v odborných školách, čiže máme kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by sa vrátila.
Avšak musíme popracovať na daňovo-odvodových úľavách, aby tá čistá mzda bola vyššia, a musíme každopádne začať robiť benefity pre našich občanov, aby, hoci nebudú zarábať peniaze ako v Nemecku alebo v Rakúsku, ale na druhej strane dostanú benefity v podobe toho, že bude štát priateľský k rodinám. Ja budem v podstate hovoriť aj pri hmotnej núdzi o nejakých ukazovateľoch, že v podstate u nás sú najviac ohrozené rodiny s deťmi, aj to vlastne tlačí či už tie ženy ísť do Rakúska, alebo tých chlapov ísť na stavbu do Česka, do Holandska alebo do Nemecka. Preto naozaj musíme zvoliť nové formy pomoci a zatraktívniť Slovákom, aby ostávali v našej krajine, lebo do budúcnosti tu bude viac občanov z tretích krajín ako nás Slovákov. A to nesmieme dopustiť, aby naši ľudia odchádzali preč len preto, že je dôvodom to, že sa v našej krajine necítia dobre, necítia sa tak, že štát je priateľský k ich rodine.
Možno som spomínala dlhodobo nezamestnaných, pár čísel. Počet dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov je k októbru 68 700 ľudí, viac ako 48 mesiacov je 33 856 ľudí.
Uznávam, že ide o cieľovú skupinu, s ktorou je potrebné obdobne pracovať ako s cieľovou skupinou zdravotne znevýhodnených, ktorých chceme dostať na trh práce, ale bolo na to 12 rokov, a teda naozaj mali sme sa pokúsiť robiť s tými ľuďmi, aby sa dostali na voľný trh práce, aby sa zamestnávali nie cez aktívne opatrenia trhu práce, ale aby sa zamestnávali na trvalé pracovné miesta, dnes rôzne výkopové práce a podobe už nemá kto robiť. Takže naozaj ich koordinovať, trošku ten ich životný štýl prebrať cez terénnu sociálnu prácu do starostlivosti a verím, že by sme aj takúto kopu ľudí vedeli po prvé dostať na trh práce a po druhé neboli by závislí od dávok, ktoré znižujú ich životnú úroveň, a musím povedať, aj ľudskú dôstojnosť tých ľudí.
Je 21. storočie, ekonomike sa darí, Slovensko patrí medzi úspešné krajiny Európskej únie, takže myslím si, že nie je namieste, aby ľudia nemali prácu, a preto musíme im podať pomocnú ruku a s týmito ľuďmi pracovať.
Priemerné náklady na jedného uchádzača o zamestnanie sú približne 1 200 eur ročne pred započítaním nákladov na aktívne opatrenia trhu práce. To znamená, že naozaj je potrebné zefektívniť nástroje aktívnych opatrení trhu práce a pracovať s týmito ľuďmi, pretože už nejde o to, že či bude v podstate miesto preobsadené, ale je potrebné tým ľuďom dať dôstojný život. A to len vtedy, ak budú mať prácu. Ale ak im nepodáme tú pomocnú ruku, tak jednoznačne nikdy v živote ich z toho bahna nedostaneme.
Som veľmi rada, že bude aj teda hmotná núdza a k nej tiež poviem také svoje pripomienky.
Záleží mi na tom, aby naša krajina bola krajinou, kde sa ľudia budú cítiť dobre a kde ľudia naozaj budú mať čo jesť, budú mať strechu nad hlavou a nebudeme odkázaní len na to, kto príde z toho zvyšku sveta a povie si, no, dobre, zatiaľ idem na Slovensko, tam sa zaučím, ako to v Európe funguje, a odídem do Rakúska, prípadne do Česka, lebo teda bude aj rozumieť.
Je potrebné určite nastaviť efektívnejšiu alokáciu financovania aktívnych opatrení trhu práce, tým by bolo možné viac ako zdvojnásobniť dostupnosť nástrojov aktívnych opatrení trhu práce pre registrovaných uchádzačov o zamestnanie a zvýšiť tak počet umiestnených prostredníctvom týchto nástrojov až o 46 %. Zvýšenie dostupnosti služieb zamestnanosti bez navýšenia prostriedkov smerujúci do tejto oblasti je možné dosiahnuť detailnejšou profiláciou klientov a následným segmentovaním poskytovaných služieb.
Čiže, jednoducho povedané, potrebujeme reformu a revíziu aktívnych opatrení trhu práce a nastaviť nový trend v politike zamestnanosti na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 9:57 - 9:58 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak, kolega, ja s tebou súhlasím s tým, že podpora bývania by mala byť súčasťou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože naozaj to, že dlhodobo máme problém so Štátnym fondom rozvoja bývania a aj celkovo sa nám nedarí na Slovensku plánovať nájomné bývanie, lebo je to len neskôr v gescii tých regiónov, tak v podstate nám chýba taká základná os, ako, ako nastaviť bývanie na Slovensku. Pretože to je naozaj okrajová časť ministerstva dopravy, tak naozaj si myslím, že preto je to všetko hodné prekopania, hej.
Súhlasím aj s tým, že tie veci by mohli byť adresné, a teda podporili by sa ľudia, ktorí to potrebujú. Jednak by sme dokázali v rámci toho realizovať aj tzv. nájomné bývanie pre ľudí, ktorí dochádzajú za prácou. Čiže vedeli by sme urýchliť mobilitu za prácou a neťahali by sme tu vlastne občanov z tretích krajín, ale možno aj z východu, ak by mali nejakým spôsobom zabezpečené ubytovanie, tak, by na prechodný čas, tak by dokázali fungovať vlastne aj v regiónoch, kde tých pracovných miest je.
Čiže naozaj je to problematika rezortu sociálnych vecí a rodiny a niekedy v minulosti sa to dalo pod ministerstvo dopravy a my sme s tým spokojní. Takže ja ďakujem, že si to povedal takto verejne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 16:25 - 16:26 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, som veľmi rada, že teda prichádzame práve s týmto návrhom zákona, lebo skutočne taký bordel, ako je s ošetrovateľskou starostlivosťou v zariadeniach sociálnych služieb, je nevídaný. Jednoducho, keď naozaj sa stáva, že hocikto podáva lieky, hocikto pichá injekcie, je to znamenie toho, že jednoducho, ak nie je registrované zariadenie ako zdravotnícke zariadenie, ale len ako zariadenie sociálnych služieb, tak, samozrejme, že ten kontrolný mechanizmus chýba.
Veľmi sa mi páči, že by to mala vykonávať aj sestra vyššieho územného celku, pretože ak sa; tá môže vplývať preventívne, kdežto dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sleduje len výkon registrovaných zariadení sociálnych služieb a nie každé zariadenie sociálnych služieb rovná sa registrované zariadenie zdravotnej starostlivosti. Čiže naozaj, ak chceme plošne predchádzať tomu, aby ľudia zomierali v destabilizácii a manipulácii nie zdravotníkom, tak toto je jediná cesta.
Ďakujem.
Skryt prepis