Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7. 4. 2017 o 10:53 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 4. 2017 10:53 - 10:55 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja si tiež osobne myslím, že je to dobrý návrh zákona. A teda vždy upozorňujem na to, že títo ľudia majú zvýšené výdavky pri starostlivosti hlavne do tých šiestich rokov, kedy tie najdôležitejšie operácie je potrebné urobiť práve do tohto veku života, hlavne šľachy, aby u detí, ktoré sú ležiace, aby chodili aspoň pokolenačky. No a myslím si, že je také smutné, že títo ľudia to zbierajú z dvoch percent alebo že sa im na to skladá verejnosť.
No ak zoberieme do úvahy ďalší aspekt, že príspevok za opatrovanie sa bude zdvíhať, môže sa práve stať, že táto cieľová skupina v konečnom dôsledku dostane menej finančných prostriedkov, ak pôjdeme v tej línii, ako hovorí pán minister, že chce príspevok z opatrovania zdvíhať do výšky minimálnej mzdy, lebo práve pre túto cieľovú skupinu, čiže rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnuté dieťatko do šiestich rokov veku života, budú mať za starostlivosť menej peňazí ako teda ľudia, ktorí sa budú starať o toto dieťa nad šesť rokov veku života.
Podporujem tento návrh zákona a naozaj je to vysledované v praxi, že je čas, aby sme sa zamysleli práve nad týmto princípom ako pomôcť tej rodine, ktorá je naozaj krehká, práve kedy sa spamätáva z toho, že takéto dieťa prišlo do rodiny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 4. 2017 2:29 - 2:48 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Takže je pol tretej ráno, skúsim sa zamerať na veci, ktoré považujem za zlyhania vo vzťahu k resocializačným zariadeniam, a potom sa vyjadrím teda k určitým pochybeniam možno Čistého dňa z tých takých profesných vecí, no a dotknem sa aj stanoviska vlády na ministra.
Čo sa týka zlyhania resocializačných zariadení, ktoré koordinuje teda ministerstvo. V prvom rade chcem upozorniť, že prestáva nám fungovať prevencia závislosti u maloletých. Deti nám začínajú fajčiť skoro, neskôr sa na to pridružuje mariška, začnú piť energetické nápoje a rozmáha sa nám šikanovanie. To je základ pre to, že nemáme záchytnú sieť na tej komunitnej úrovni k tomu, aby tieto deti vôbec neprichádzali do resocializačných zariadení.
Novelizáciou zákona v roku 2014, ktorá platila od januára 2015, krízové strediská boli rôznymi, rôznymi zmenami zaťažené tak, že prestali robiť ambulantnú, ambulantnú službu, a teda robili len pobytovky, čo sa na regionálnych úrovniach premietlo do toho, že práve deťmi s poruchami správania na komunitnom princípe sa prestáva robiť, školstvo si rieši svoje, a teda tým, že nízkoprahové služby a zariadenia prešli pod mestá a obce, tak takmer nijaké mesto nemá teda takéto typy zariadenia zamerané na voľný vstup a výstup detí, ktoré majú poruchy správania a sklon k zneužívaniu drog alebo deti závislé od drog. To je prvá vec, ktorú, ktorá nám zlyháva v systéme.
Druhá je teda závislosť. Závislosť je podľa svetovej zdravotníckej organizácie choroba a syndróm závislosti je vlastne diagnóza. Ja sa čudujem, že nikomu nevadilo, že pri stanovení choroby nemáme detoxikáciu zavedenú do systému predtým, ako zaradíme dieťa do resocializačného zariadenia. Ako odbor stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny dohliadol k tomu, odkiaľ prichádza práve dieťa s diagnózou, a ako sa s tým vysporiadava potom ten konkrétny sociálny pracovník, ktorý začína realizovať konkrétnu odbornú terapiu.
Tretie, kde vidím problém, je porušenie abstinencie drogových závislostí v zariadeniach SPO, má mať u maloletých spoločnú metodiku. Ak by malo spoločnú metodiku, nemuselo sa stať, že alkohol na chate za asistencie zamestnancov je len pracovno-, má len pracovnoprávne dôsledky, ak by bola spracovaná rovnaká metodika, tak mohlo by sa jednoznačne jednať o také porušenie, kde okamžite by sa mohla zrušiť akreditácia.
Štvrtá problémová oblasť sú sexuálne vzťahy neplnoletých osôb alebo osôb závislých na rôznych drogách. Zariadenie v prípade neplnoletých osôb má povinnosť chrániť deti pred zásahmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Nepomôže ani súhlas či podnet dieťaťa, resp. mladistvého k pohlavnému styku. V praxi nejde len o samotný pohlavný styk, ale o akúkoľvek manipuláciu, ktorá si kladie za cieľ vzrušenie toho dieťaťa. To znamená, zarátavame tam aj ohmatávanie pŕs cez šaty a podobne. Nehovoriac, že pohlavný styk môže priniesť do konkrétneho zariadenia aj pohlavné choroby, a kto bude zodpovedný za to, ak tieto pohlavné choroby spôsobia trvalé poškodenie zdravia takéhoto dieťaťa, ktorý bol, bol teda zverený do, súdom do starostlivosti zariadenia. Ak je to v inom zariadení sociálnych služieb a stane sa tam úraz, musí byť normálne spísaná dokumentácia o tzv. pracovnom úraze, ak sa to stane konkrétnemu klientovi v zariadení. To znamená aj v tomto prípade mal byť, mal byť, teda byť spísaný podklad k tomu, že tento úraz alebo to poškodenie zdravia sa v tomto zariadení stalo.
Ďalšia, ďalšie zlyhávanie, ktoré nedohliadlo ministerstvo, je aplikácia supervízie v resocializačných zariadeniach. To si vysvetľuje každé resocializačné zariadenie po svojom. Vyškolia si buď vlastného človeka, ktorý nemá nadhľad vo vzťahu k supervízii jednotlivých sekcií v danom zariadení a nevedie konkrétnu pomoc k zlepšeniu fungovania konkrétneho zariadenia, a pritom to musí robiť zo zákona. To znamená, ak by to ministerstvo dohliadlo, nemohlo by sa stať, že teda ak k takýmto pochybeniam dôjde v tomto zariadení.
Šiestym bodom sú štandardy kvality, na ktoré sa zariadenia sociálnych služieb pripravujú od roku 2015 a začnú platiť 1. 1. 2018. Štandardy kvality neboli vypracované pre zariadenia sociálnoprávnej ochrany, a teda majú iné náležitosti, ako sú to, ako je to v zariadeniach sociálnych služieb, čo vnímam opäť ako niečo, čo zlyhalo na ministerstve.
Čo sa týka materiálnych, procedurálnych a dodržiavania práv v konkrétnom zariadení sociálnoprávnej ochrany, tak každé fyzické násilie vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb, tobôž ak je nariadená výchova alebo výchovné opatrenie v zariadení sociálnoprávnej ochrany, tak je potrebné, aby, každé fyzické násilie musí mať spracovanú písomnú, v písomnej podobe svoje postupy, pravidlá a musí ísť o dodržiavanie v súlade s prirodzenou ľudskosťou. Znamená, že musí byť zabezpečená tzv. aktívna ochrana pred neľudským zaobchádzaním. V ponímaní ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí vás napadnú, nemôžte vrátiť tomuto klientovi tiež fyzický atak, preto existujú postupy, kde zamestnanci musia vedieť v prípade napadnutia klienta, ako spacifikovať toho klienta, ako použiť teda aktívnu ochranu klienta a zároveň konkrétneho zamestnanca. Toto teda, na to som sa pýtala aj v Čistom dni, a tieto postupy nemali vypracované.
Kto kontroluje v týchto zariadeniach práve aktívnu ochranu pred neľudským zaobchádzaním, z ústredia práce alebo teda konkrétne kolízne opatrovníčky, kto teda tieto veci dohliada? Opäť sa nám to zo systému stratilo. (Zaznievanie gongu.)
Čo sa týka konkrétnych vecí, ktoré mňa zaujali v procese Čistého dňa, tak sú to individuálne plány. Individuálny plán slúži na osobnostný rozvoj toho konkrétneho klienta. Ak ide o klienta v ochrane, je veľmi dôležité stanoviť si hlavný cieľ a čiastkové ciele, aby sme vedeli na základe resocializačného programu postupovať v pomalých krokoch k tomu, aby sme tomu klientovi pomohli. Ak to vôbec nebolo, tak je to obrovský problém a to zariadenie fungovalo len na základe toho, čo si asi ráno zrejme zmyslelo, lebo individuálne plány sa zo zákona musia aj vyhodnocovať. To znamená, máte tam záznamy o reakciách klientov, kde, ak preberá druhá služba následne smenu, tak vie, čo sa udialo predošlé, a nie je možné, aby tieto záznamy neboli kvôli tomu, že neviete si zrevidovať proces.
Čo sa týka psychoterapie, ktorá sa používala bežne, ktoré sa tam hovorili, že, že sa používa, tak musím povedať, že musí mať človek ukončené vysokoškolské vzdelanie aj absolvovaný dlhodobý psychoterapeutický výcvik. Jedna z podmienok nestačí. To znamená, ak nemal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, hoci mal absolvovaný dlhodobý psychoterapeutický výcvik, pán riaditeľ nebol spôsobilý vykonávať psychoterapiu. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kresák, poprosím vás.

Gaborčáková Soňa, poslankyňa NR SR
Odborní zamestnanci, vždy je, vždy je v zákone určené, že teda kto priamo je v kontakte s klientom, musí mať následnú odbornú spôsobilosť, nemôže ísť len o bývalých klientov, ktorí sa stanú pomocnými zamestnancami, a nemôžu robiť v priamej línii s klientom, čiže na skupinách terapeutických, lebo sa musia považovať za odborného zamestnanca a splniť požiadavky tohto charakteru.
Teraz sa pristavím pri stanovisku vlády, ministra. Je potrebné povedať, že, pán minister hovorí o tom, že navýšil počet ľudí, ktorí pracujú v sociálnoprávnej ochrane. Ja verím, že to vyčísli aj tých, ktorí sú prijatí cez eurofondy, a tí, ktorí sú na trvalých pracovných miestach, lebo to spôsobuje aj problém priamo v praxi našim kurátorkám, vždy začleňovať človeka, aby bol vieruhodný, aby bol zaškolený naozaj v týchto činnostiach. Čiže tam si treba povedať, koľko ľudí bolo prijatých cez eurofondy a koľko nám prežije po skončení eurofondov.
Taktiež hovorí, že za jeho pontifikátu sa podarilo vybojovať deväť úkonov, ja chcem upozorniť pána ministra, že je to len 11 zariadení, ktoré tieto, deväť úkonov realizujú, pretože je to totálne neschopný systém, ktorý nefunguje, a len pre obraz chcem povedať, že takýchto zariadení je 1 074, z toho 11 sa poskytuje tých deväť úkonov, ktoré za pontifikátu boli zavedené.
Čo sa týka možno počtu ľudí, ktorí za jeho pontifikátu boli teda prijatí do služby zariadení pre seniorov, tak tam chcem poukázať na jednu záležitosť. V roku 2013 sme mali ľudí nad 62 rokov 890-tisíc, a teda vlani to už bolo 996-tisíc, to znamená o 100-tisíc ľudí viac, a ako teda by sme mali reagovať podľa tých počtov, ktoré boli premietnuté do zariadenia pre seniorov.
Čo sa týka opatrovania zdravotne ťažko postihnutých, ako som hovorila, 59-tisíc ľudí sa trápi so svojím zdravotne ťažko postihnutým členom v domácnosti, v rodine a striedajú sa a sú naozaj psychicky aj telesne už unavení a z toho 9-tisíc ľudí na komunitnom, na komunitnom princípe môže navštevovať teda denné stacionáre. Problém je v tom, že 50-tisíc ľudí nedokáže využiť na komunitnom princípe, to znamená len na niekoľko hodín počas dňa tieto služby. A je veľká pravdepodobnosť, ak tieto služby budeme postupne likvidovať, títo ľudia nezvládnu, jednak tá rodina nezvládne starostlivosť o toho člena domácnosti buď už telesne, alebo psychicky a budú sa nám presúvať do teda zariadení pre seniorov, ktoré, pán minister hovorí, že teda podporil.
Ja možno na financovanie zariadení pre seniorov poviem, že od roku 2004 do roku 2017, kedy tieto fungujú, tak za 13 rokov sa suma minimálnej mzdy zvýšila o 101 %, a teda išlo o nárast 219 eur a dotácia na zariadenia za ten istý časový úsek, od roku 2004 do roku 2017, to znamená taktiež za 13 rokov, bola zvýšená o 5,17, to znamená zo sumy 304,28 eura na 320 eura. Čo je nárast 15,72 eura ku 219, ktorá bola nariadená minimálnou mzdou.
Ešte by som chcela povedať k ošetrovateľskej starostlivosti o ľudí, ktorí teda nám ležia v zariadení sociálnych služieb. Do zariadenia pre seniorov sa nám dostali ľudia, ktorí v minulosti boli v špecializovaných zariadeniach. Ide o veľmi ťažké stavy, veľa ľudí sa nám dostáva práve vo vigilickej kóme. To znamená, že ide o ležiacich pacientov, ktorí nevnímajú ten svet, ale je potrebné, aby teda dožili dôstojne. Ale keďže im nie je poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť, ako som hovorila, len teda v 11 zariadeniach sa uplatňuje tých deväť úkonov, ktoré boli zriadené za pontifikátu, tak jednoducho títo ľudia zomierajú nedôstojne, zariadenia nemajú peniaze na, na sestry, ktoré v minulosti pôsobili práve v týchto zariadeniach. Ale zavedením taríf pre sestry si ich nevedeli teda zaplatiť, a práve preto odišli nám zo systému. A, bohužiaľ, tí ľudia nám prichádzajú nad 80 rokov vo veľmi ťažkých stavoch. Sú to krehkí ľudia s dekubitmi, s dehydratáciou, majú úplne jemnú kožičku a naozaj je potrebné povedať, že si ich hádžu medzi sociálnym zariadením a medzi nemocnicou ako takou. A naozaj ak by išlo o našu mamu, našu starú mamu, tak tiež by sme nechceli, aby, aby naozaj skončili takýmto spôsobom.
Ďalšia vec, ktorá bola obmedzená práve v súvislosti s deviatimi úkonmi, bolo to, že ak sestra skončí buď strednú školu ako osobný asistent, alebo teda ošetrovateľstvo na vysokej škole, bežne v nemocnici môže vykonávať profesiu sestry. Čo sa týka v domovoch sociálnych služieb alebo v zariadeniach sociálnych služieb celkovo, okrem toho, že môžu vykonávať len deväť úkonov, teda sú preplácaných deväť úkonov, ony môžu vykonávať koľko chcú, ale nevyrobia si na ten plat, je ďalšia obmedzenosť a to, že musia mať ukončené, tie sestry, ktoré sú vzdelané v odbore, si musia ešte dorobiť komunitné ošetrovanie, aby teda boli kvalifikované pre sociálne služby. V nemocnici nám nevadí v takejto kvalifikácii, ale v zariadeniach sociálnych služieb pre..., zaťažujeme teda poskytovateľa sociálnych služieb, aby poslal vyškolenú, vyvzdelávanú, riadnu sestru ešte na komunitné vzdelávanie.
Takže asi takto by som vysvetlila systém pontifikátu pána ministra.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 4. 2017 23:11 - 23:13 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem tiež kolegyni, že zhrnula problematiku, ktorej sa venuje v rámci ministerstva pán minister. Mňa zaujalo miera chudoby, o ktorej si hovorila, a naozaj nám rastie počet rodín, ktoré sa dostávajú na hranicu chudoby a práve sú to rodiny s troma deťmi a viacerými deťmi. A minimálne je paradoxné na tom to, že na tento rok bolo na prorodinnú politiku použité menej peňazí ako minulého roku v rozpočte, čo nie je veľmi chvályhodné, ak tá miera chudoby rastie.
A čo sa týka sociálnych služieb, ktoré si spomínala, budem ich analyzovať bližšie, ale každopádne chcem povedať, že postupne likvidujeme ambulantné sociálne služby, ktoré slúžia na podporu rodiny, ktorá má zdravotne ťažko postihnutého člena v domácnosti, a bude sa stávať práve to, že tie rodiny to psychicky ani telesne nezvládnu a budú sa posúvať tí ľudia do pobytových služieb, ktoré sú omnohokrát a viackrát násobne drahšie, ako sú ambulantné. A to svedčí o tom, že nemáme pripravenú stratégiu, čo ďalej s tými ľuďmi, lebo tých seniorov naozaj narastá a nie je koncept komunitného princípu nastavený vôbec.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 4. 2017 20:55 - 20:56 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán minister, prezentujete sa zvýšením miest v zariadení sociálnych služieb za roky 2013 – 2016, za vášho pontifikátu, ale je potrebné povedať aj druhú vec. Za práve toto obdobie pribudlo ľudí nad 62 rokov 100-tisíc a len posledné dva roky nad 80 rokov ďalších 2-tisíc ľudí. To znamená, absolútne to nezodpovedá miestam, ktoré zariadenia pre seniorov musia znášať.
A ďalšia vec, financovanie zariadení pre seniorov. Čo sa týka nárastu minimálnej mzdy, tak od roku 2004 do roku 2017 išlo o nárast 219 eur 24 centov a čo sa týka zvýšenia príspevku na zariadenie pre seniorov, je to 15 euro 72 centov. Čo sa týka denných stacionárov, pán minister, 59-tisíc ľudí je opatrovaných v domácom prostredí. 9-tisíc miest je v denných stacionároch. To znamená, 50-tisíc ľudí sa stará o svojho príbuzného doma. A vám sa vidí, že je to veľké číslo, lebo sa to zneužíva? A keď sa to zneužíva, je potrebné nastaviť podmienky tak, aby nelikvidovali kvalitných poskytovateľov a neubližovali rodinám so zdravotným znevýhodnením.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 4. 2017 14:54 - 14:57 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán minister, vraveli ste, že to indikuje lekár konkrétneho zariadenia. Viete o tom, že majú problém s tým, že ak dostaneme klienta na celoročný pobyt a má trvalý pobyt mimo, mimo vlastne miesta, kde sa nachádza zariadenie, majú problém vôbec mať obvodných lekárov. To znamená, majú neskutočné problémy v zariadeniach, hlavne kde sa starajú o seniorov, vôbec zazmluvniť obvodného lekára, keďže majú inde trvalý pobyt. A ďalšia vec je, že nám pribúda ľudí vigilikov a ďalšie ťažké stavy, čo predurčuje práve ten šiesty stupeň. Je pravdou, že máme aj ľudí v päťke, v šestke, ktorí teda možno nepotrebujú intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť, tam by stačila ADOS, ale sú aj ľudia, ktorých máme v bdelej kóme a tých pribúda za posledné roky a tam je potrebná 24-hodinová starostlivosť. Čiže určite nie je na mieste to riešiť len cez ADOS-y. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 4. 2017 11:37 - 11:42 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak už toho bolo dosť povedané, ale určite chcem sa zastať aj ľudí, ktorí pracujú v sociálnych službách a neštátnych zariadeniach a pracujú teda aj v soboty a nedele. A zamestnávateľ nie je povinný teda im dať príplatok za takúto prácu. Mnohokrát aj v štátnej správe máme nízke, nastavené mzdy práve v sociálnych službách a len rôznymi kľučkami sa ľuďom dodáva do minimálnej mzdy. Nehovoriac o tom, že sa obchádza a aj teda príplatky a nejde o málo ľudí v Slovenskej republike, a preto je potrebný takýto návrh zákona, lebo ak máme stanovenú minimálnu mzdu, je potrebné stanoviť aj príplatky, pretože aj samotný štát má v tabuľkovom systéme nastavené mzdy takým spôsobom u niektorých zamestnancov, že nedosahujú ani minimálnu mzdu. A obchádzame to rôzne. O čo viac to obchádzajú ľudia, ktorí teda nie sú v štátnej správe, ale sú v neverejnom sektore.
Druhou oblasťou, ktorej sa budem venovať a ktorú tu už opisovali aj moji kolegovia, hlavne pán Matovič, bolo, že je veľmi ťažké odmietať prácu v nedeľu alebo v sobotu u ľudí nad päťdesiat rokov, lebo im hrozí, že sa opätovne nezamestnajú, tak si poriadne rozmyslia, či to teda urobia alebo neurobia. Ja pár čísel.
V roku 2015 bolo evidovaných 90-tisíc starších ako 50 rokov na úradoch práce. Čiže boli to uchádzači o zamestnanie a oproti roku 2014 klesol tento počet len o 3 900 ľudí. To znamená, že ľudia nad 50 rokov majú naozaj mizivé, mizivé percento k tomu, aby sa počas roka zamestnali a musíme práve brať do úvahy túto zraniteľnú skupinu obyvateľstva. Napríklad v roku 2015 tvorili títo ľudia nad 50 rokov až 25 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, čo je pomerne vysoké percento a preto to musíme premietnuť niekde do legislatívy.
Možno pre vašu zaujímavosť chcem povedať aj to, že v roku 2015 zaplatil štát poistné za týchto nezamestnaných nad 50 rokov 37 143 676 eur, čo je pomerne veľké percento, čo sa týka vynakladania peňazí na aktívnu sociálnu politiku a preto by sme sa naozaj mali zamyslieť nad tým, aby sme týchto ľudí dostávali do procesu aj spôsobom, ako to navrhuje naše hnutie a teda naši poslanci. Je to vec naozaj na diskusiu, ale je potrebné povedať, že v roku 2015 bolo z tých uchádzačov o zamestnanie starších žien nad 50 rokov až 23 500. V roku 2016 to bolo 21 000 týchto žien. Znamená, že musíme obrátiť pozornosť aj na túto cieľovú skupinu, ktorá má ešte v nedohľadne dôchodok a na druhej strane v nedohľadne to, kto ich zamestná. Práve to môže byť nejaký taký motivačný prvok pre to, aby naozaj sme neplatili nemalé peniaze práve za poistné pre týchto uchádzačov o zamestnanie a hľadali možnosti, ako ich integrovať do pracovného procesu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5. 4. 2017 19:52 - 19:54 hod.

Soňa Gaborčáková
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5. 4. 2017 19:44 - 19:45 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Takže dnes tu padli aj, aj sociálni pracovníci v zariadeniach sociálnych služieb, a chcem naozaj povedať, že za chvíľu tam nebude mať kto pracovať, a chcem potvrdiť to, čo hovoríte. Ja som to vlastne aj hovorila viackrát pánovi ministrovi, že jednoducho odborné činnosti, ktoré sa vykonávajú v zariadeniach sociálnych služieb, majú tarify platov, ako keby to robili nekvalifikovaní ľudia, a za chvíľu nebudeme mať opatrovateľky tu, ale budeme mať ich v Rakúsku alebo v iných krajinách a o našich starých a nevládnych ľudí sa nebude mať kto postarať. Nie je len nastaviť výšku minimálnej mzdy, ale je potrebné potom dotiahnuť veci do konca a to tento návrh zákona rieši, a preto si myslím, že, že minimálne by ho mohli okopírovať, a teda schváliť ako vládny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5. 4. 2017 19:18 - 19:19 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 470. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4. 4. 2017 17:51 - 17:53 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Možno by som objasnila, ten šiesty stupeň odkázanosti sú hlavne deti a mladí ľudia, ktorí, tie deti, ktoré sú od narodenia zdravotne ťažko postihnuté. Potom sú to mladí ľudia, ktorí skončili špeciálne školstvo alebo boli integrované. A hlavne pribudli ľudia nad 80 rokov, kedy ide o chronické diagnózy a tým pádom sú posúdení na šiesty stupeň.
Máte pravdu, podľa mňa vôbec by nemali byť v stacionári zadelené päťky, šestky, lebo ak ide o komunitný princíp, tak mali rozdeliť tie stacionáre úplne iným kľúčom. Ale, bohužiaľ, teda toto neurobili a následne sa to nedá teraz nejako vyčistiť, lebo je tam ako štvorka, tak aj päťka, tak aj šestka, dokonca trojka bola, aj dvojka, a tým pádom vzniká problém a hádžeme to, ako keby tam boli len nižšie stupne odkázanosti. Ale hlavne v menších mestách je to problém, lebo keďže nemajú iný typ sociálnej služby, tak práve využívajú takúto službu aj ľudia so šiestym stupňom odkázanosti.
Čo sa týka posudkového systému, podľa mňa tiež nie je dobre nastavený. Je potrebný zjednotený posudkový systém sociálno-zdravotný a hlavne jednotný. A čo sa týka tej kapacity, tak ide o to, že kapacitu musíte dodržiavať, len ide o to, že v jednu hodinu tam nesmie byť viac ľudí, ako je stanovená kapacita. Ale pokiaľ ich prerozdelia do iných hodín, tak je to možné točiť, tých ľudí dookola. A tak to vlastne aj robia, aj budú robiť, ak ich budeme k tomu tlačiť a tí ľudia nedostanú to, čo majú dostať, ale v podstate ten príspevok dostanú rovnakí poskytovatelia.
Skryt prepis