Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

12. 9. 2017 o 17:55 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 12. 9. 2017 17:55 - 17:57 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 665. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2017 16:45 - 16:47 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja by som, kolegyňa, sa chcela pozastaviť pri tých, pri tom povinnom dôchodkovom poistení, aby sme nezabudli aj na opatrovateľov, ktorí sú poistení z iného titulu, lebo môže sa stať, že majú nejaký pracovný úväzok alebo dohodu, preto nie sú poistení z titulu poberania opatrovateľského príspevku a s dosť veľkou pravdepodobnosťou však platia oveľa menšie odvody a ak by za nich platil štát za opatrovanie, tak z dôchodkov budú vlastne tým poškodení. Aby sme nezabúdali aj na to, aby sme sa netvárili, že to nevidíme, lebo skutočne je tam cieľová skupina, ktorá nám nesedí, práve tohto okruhu opatrovateľov, taktiež sú to tí klasickí, ktorých dieťa nadobudne 18 rokov.
Ale máme tu ešte jednu skupinu opatrovateľov, ktorá sa nám nachádza v tom systéme, kde ja vidím ako nespravodlivosť, a sú to opatrovatelia, ktorí síce vykonávajú opatrovanie, no za prácu nedostávajú žiadny príspevok, pretože príjem osoby odkázanej na opatrovanie prekročí stanovené hranice. Aj tu treba uvažovať o tom, že hoci príjem takéhoto opatrovateľa je nula euro, mal by mať nárok aspoň na dôchodkové poistenie, pretože v opačnom prípade dopláca na tento spravodlivý systém dvakrát, teda nemá žiadny príjem v reálnom čase a nemá žiadne poistenie. Nemá si z čoho to aj uhradiť. Spravidla je to u tých, ktorí sa starajú o toho člena domácnosti dlhší čas a jednoducho im prekročí príjem v rodine.
Potom mne príde logické skôr, aby už od začiatku bolo povinné dôchodkové poistenie zabezpečené prioritne z titulu poberania opatrovateľského príspevku a nie z titulu starostlivosti o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2017 16:05 - 16:07 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujeme, kolegyňa, že si spomenula aj služby krízovej intervencie, ku ktorým som ja už z časového hľadiska nedošla.
Každopádne pri prvom vašom odvolávaní som vám hovorila o systémových veciach, ktoré nám zlyhávajú kvôli resocializačným zariadeniam, a to je to, že neexistujú nízkoprahové služby pre deti a mládež. A vzhľadom k tomu, že teda aj nám začína sa zvyšovať počet detí, ktoré sú drogovo závislé, nám tento aspekt prechádza až do resocializácie. Opäť sme v novele zákona zabudli na nízkoprahové služby pre deti a mládež. Čiže vždy sa snažím hovoriť veci konštruktívne. Ale toto ma prekvapilo, že teda je tu novela a toto sa tam neobjavilo. Takže by som možno do budúcnosti zvážila, možno je lepšie len nadávať a nekonštruktívne hovoriť.
No a taktiež domovy na pol ceste. V praxi charity mávajú problémy, že tam môžu ísť len ženy, ktoré boli predtým v inštitucionálnej starostlivosti. To znamená, že prešli domovami, detským domovom. Ale plno žien sa nám dneska ocitá, aj čo niekedy vyrástli v sociálne slabších rodinách, ostávajú nám na uliciach. Ak ich chceme posunúť do vyššieho stupňa nezávislosti, tak domovy na pol ceste sú pre nich tým vhodným nástrojom. Čiže tam by som určite aj toto poprosila, aby sme sa na to pozreli. A už spomínané MOST-om – HÍD komunitné centrá, ktoré sa obávam, že skončia po eurofondoch.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2017 15:49 - 15:50 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ja by som sa dotkla tej vety, že hovoríte, že demografia je naozaj tu a že je neúnosná. Avšak musím povedať, že návrh nezavádza jednoznačnú lehotu, do ktorej sa na samosprávach zabezpečí dostupnosť pre odkázaných ľudí. To znamená, vyhli ste sa tomu, že preveríte priamu zodpovednosť za to, že rodina bude mať naďalej problém s presunom človeka z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť. To znamená, na jednej strane si uvedomujeme, na druhej strane je tu novela a toto nedokážeme zabezpečiť a toto je najväčší problém tých ľudí, keď z nemocnice do pár dní sa nevedia pohnúť s tým človekom, ktorý leží na lôžku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2017 15:22 - 15:24 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa pomenovala dosť veľa problémov, ktoré som ja sčasti vysvetlila pánovi ministrovi, že teda všetci, čo prídu po ňom, budú mať problémy s danou problematikou. Kľúčovým je, že nevalidoval zákon 448 a tým pádom sa nenašiel ten priestor, ako nastaviť nanovo systém.
Čo sa týka tej domácej opatrovateľskej služby, tak ako hovorím, opäť bolo potrebné sa zamerať na to, komu by sa mala poskytovať, v akej kvalite by sa mala poskytovať, a teda zavádzať povinné percento z podielových daní obcí a miest k tomu. Z toho mi vychádza, že služby potrebujú novú typizáciu, ktoré budú zamerané teda na dlhodobú starostlivosť a služby krízovej intervencie podľa reality, ktorá teda nastala po roku 2009.
Druhú takú vec ste spomenuli odmeňovanie pracovníkov. Je to skutočne alarmujúce a hrozí kolaps skutočne odmeňovania, keďže valorizácia bola naposledy v rámci sociálnych služieb spustená v roku 2009, hoci minimálna mzda za tých osem rokov vzrástla zhruba o 20 percent.
A tretia vec, ktorá súvisí vlastne s tým, je aj ekonomicky oprávnené náklady. Tie sú u verejných poskytovateľov o 17 % vyššie, ako môžme my teda neverejní poskytovatelia refundovať na základe ekonomicky oprávnených nákladov. Tam chýba napríklad daň z motorových vozidiel. Ak robíte prepravu klientov zo zariadenia do zariadenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2017 14:46 - 14:47 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť kolegyňu v tom, čo hovorila o deťoch, že je veľmi významné podchytiť rodinu do tých šesť rokov vrátane dieťaťa. A objavujú sa nám v našich sociálnych službách aj teda maloleté deti s ťažkým zdravotným postihnutím, tak je potrebné zohľadňovať aj pri personálnych štandardoch, aj pri finančnom ohodnotení sociálnych služieb, ktoré pracujú s deťmi, aby finančné prostriedky boli vzhľadom k tomu priratávané viac, ako je to u dospelého, keďže naozaj tie metódy práce sú finančne náročnejšie.
A tiež sa dotknem tej kvality, tak podľa štandardov kvality, ktoré budú platiť od 1. 1. 2018, bude postačovať 60 % kvality z tých troch procesov na to, aby poskytovateľ získal príspevok na sociálnu službu, čo teda určite nemotivuje poskytovať sociálnu službu kvalitne. Takže asi toľko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2017 12:04 - 12:06 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. V prvom rade chcem povedať, že vychádzala som z toho, že pán minister hovoril o reforme a na základe toho som posudzovala systém tejto novely, čo považujeme za reformu a validáciu zákona 448. Na základe toho som urobila aj teda referát. A čo sa týka zavádzania odkázanosti, tam som skôr myslela, že pán minister robí, zavádza vlastne v odkázanosti to, že pri rôznom stupni odkázanosti dostávate iný príspevok, čo doteraz nebolo. Takže vlastne asi v tom ponímaní ste to mysleli.
A ja si myslím, že, je to môj názor jednoducho, že sa nepohneme, ak neurobíme kľúčové veci v tých, v tomto. Pretože zase minister ostane najhorší, pretože naozaj nebude mať peniaze pre nových poskytovateľov, ale keďže máme čakateľov 7-tisíc, to znamená, kde pôjde ten tlak? Na neho. A pokiaľ neurobíme v tej, už v tejto reforme kroky, aby sme vedeli naozaj zobjektivizovať, kto to potrebuje a kto to nepotrebuje, tak jednoducho sa nepohneme ďalej. Bude to jeden začarovaný kruh, či tam bude Richter, či tam budem, ja neviem, Blahová alebo ja, alebo kto, jednoducho vždy ten problém tam bude. A preto som to povedala. Nie preto, že si tu naháňam politické body.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 9. 2017 11:42 - 12:01 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý teda som si dovolila rozobrať práve v oblastiach, ktoré vnímam, že nie sú koncepčné. Možno to nebude dobré na počúvanie, ale teda mám za to, že je potrebné pomenovať problémy.
Hneď na začiatku chcem povedať, že určite je tam aj množstvo dobrých vecí, pán minister, ktoré sa zavádzajú, ale sú tam aj veci, ktoré ak neporiešime, tak jednoducho sa to v budúcnosti odzrkadlí na problematike sociálnej pomoci, kde patria sociálne služby, a teda mám za to, aby som sa tomu povenovala práve trošku dlhšie.
Takže novela zákona, ktorá vyšla z dielne pána ministra, nie je prijatá na základe konsenzu odbornej verejnosti ani poskytovateľov sociálnych služieb. Čo sa týka pripomienok, tak bolo vznesených 950 a z toho zásadných 638. Ak to porovnáme napr. so zákonom o sociálnom poistení, tak; ktorý sme prijímali v rámci starodôchodcov, tam bol počet vznesených pripomienok 45, z toho zásadných štyri. To znamená, aj to je vlastne tá prvá veta, ktorú chcem povedať, že množstvo vecí je potrebné nejakým konsenzom zasadiť do systému.
Čo mňa mrzí, že sa neuskutočnila validácia zákona 448/2008 ohľadne posudkového systému, ktorý v aplikačnej praxi funguje ako na voľnochode, t. j. človek s jednou diagnózou sa posudzuje štyrmi inštitúciami, a teda úradom práce, obcou, VÚC-kom, Sociálnou poisťovňou, pre rôzne príspevky, ktoré súvisia práve s tým, že človek je odkázaný. Tým zvyšujeme riziko manipulácie v posudzovaní odkázanosti. Problém je, že posudková činnosť sa neopiera o medzinárodnú klasifikáciu chorôb, pretrváva problém s posudkovými lekármi, sociálne posudzovanie odkázanosti sa robí iba podľa odpovedí príbuzných a nie podľa skutočného hodnotenia zbytkových schopností.
To znamená, v praxi sa vám môže a bude stávať, pán minister, že tým, že ste dali ten príspevok za odkázanosť, každý sa bude snažiť dostať ten najvyšší a obávam sa, že ak sme nezmenili posudkový systém, bude ešte väčší nápor práve na vás. Čiže ak pán minister nemení posudkový systém a zavádza príspevok v odkázanosti, bude to znamenať, že nezavádza kontrolný mechanizmus na stupeň odkázanosti, ktorý posudzujú rôzne inštitúcie rôznymi technikami, a teda bude s tým do budúcnosti problém.
V zariadeniach sociálnych služieb bolo v roku 2015 41 500 ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, 41 500 ľudí máme.
V súvislosti so zavedením príspevku v odkázanosti vôbec nezavádza reformu do služieb, ktoré patria do kategórie dlhodobej starostlivosti. To znamená, absolútne neriešite zavádzanie novej typológie sociálnych služieb, ktoré by slúžili pre imobilných klientov pripútaných na lôžko. Čiže typizáciu do budúcnosti, aby sa to prepojilo vlastne s tým zdravotníckym systémom.
Nezavádzate pre týchto ľudí sieť sociálnych služieb, ktoré budú poskytovať sociálno-zdravotné služby, ako som hovorila, s komplexnou KOS-kou, to znamená, komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou, aby lepšie pán minister Drucker sa vedel napojiť na jednotlivé typy sociálnych služieb. A teda naozaj ten posudkový systém už bol zavedený dobre a nie cez špekulantstvo, čo sa týka odkázanosti.
Nezavádzate minimálne štandardy pre zdravotný personál tým pádom, ktorý by mal byť prítomný pri ležiacich klientoch v zariadení. My hovoríme len o tom, že tie sestry akú špecializáciu mali by mať, ale koľko tých sestier v rámci toho, že vy poskytujete sociálnu službu, kde je potrebná aj ošetrovateľská starostlivosť, tam nehovoríme o počte sestier. Tam vždy len hovoríme o počte personálu v rámci zariadenia sociálnych služieb.
Váš návrh nezavádza jednoznačnú lehotu, do ktorej má samospráva zabezpečiť dostupnosť pre odkázaných ľudí. To znamená, vyhli ste sa tomu, že preberiete priamu zodpovednosť za to, že rodina bude mať naďalej problém s presunom človeka z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť. Veď ste deklarovali, že zariadenia budú dostupné pre všetkých. Ak tam nedáte tú lehotu, ja viem, že je na vás tlak, ale ak ju nedáte, bude ešte väčší tlak na vás a nie na tých, ktorí to majú zabezpečovať. Jednoducho to si treba vybojovať, pán minister, aj keď to nebude populárny krok.
V súčasnosti je na čakacích listinách zariadení pre odkázaných 7 700 ľudí. To znamená, že aj keď by sme brali do úvahy, že niektorí môžu byť viackrát, aj tak je to dosť vysoký počet ľudí, ktorý je potrebné doriešiť, už za minulý rok sme mali toľko čakateľov. Zavedením zmeny v roku 2009, kedy sa zaviedlo zrušenie DSS-iek pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, to znamená na celoročný pobyt, ste dodnes nevyhodnotili a ani v novele neriešite problém, kde so štátnymi deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Dnes ležia v hospicoch pri umierajúcich deťoch alebo v detských domovoch bez ošetrovateľskej starostlivosti. To znamená, že po zavedení zmien, ktoré sa týkali zdravotne ťažko postihnutých detí, sa im poskytuje iná starostlivosť v inom type sociálnej služby, ktorá slúži na iný účel a ktorá nezohľadňuje zdravotné znevýhodnenie.
Nehovoriac, že nezavádzate rozdiely v poskytovaní sociálnych služieb pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím a pre dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím. Absolútne v zákone neriešite kľúčovú službu na komunitnom princípe, a to domácu opatrovateľskú službu. Tá ochranná lehota, to je dobrá vec, ale treba riešiť ďalšie náležitosti, lebo práve táto služba nám rieši zotrvanie seniora alebo ťažko zdravotne postihnutého invalida v domácom prostredí, čo nám šetrí financie zo strany štátu.
Nezavádzate odvážne zmeny, ktoré by stanovili percento podielových daní, ktoré budú musieť použiť samosprávy na účel komunitných sociálnych služieb. Zase veľmi nepopulárne, ale všetko sa bude vracať na vašu hlavu, ak to neurobíte. Ja viem, že ten tlak je veľký, ale ak neurobíme poriadok s tým, bude s tým do budúcnosti čo rok väčší problém, lebo už teraz máme čakateľov. Toto by nám šetrilo peniaze na pobytové služby a tým pádom by sme ich mohli presunúť do komunitných sociálnych služieb.
Vôbec ste nevyhodnocovali, nevalidovali, prečo je opatrovateľská služba prioritne zameraná nie na opatrovanie, ale na stravovanie a upratovanie. To je veľmi zlé smerovanie, čo sa týka odbornosti tejto sociálnej služby. A viete dobre, že na stravovanie máme iný typ sociálnej služby, a teda na upratovanie sú ďalšie, aby sme neplatili naozaj sociálnu službu tam, kde nemusíme platiť sociálnu službu.
V službe včasnej intervencie síce zavádzate nové odborné činnosti, čomu sa ja určite teším, aj personálny rámec pozostávajúci z odborného tímu, ale nezavádzate jednotnú výšku príspevku za hodinu takejto služby pre rodinu, kde sa narodilo dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, do veku šesť rokov dieťaťa. To znamená, ja viem, že poviete, že je to kompetencia VÚC-ky, ale ja vám poviem hneď, jak to môžte urobiť. Tým VÚC-kam dať, aby minimálne to dali do VZN-iek. Ak by ste to riešili takou právnou cestou, aspoň by bolo viditeľné, ktorá VÚC-ka koľko platí, a vy sa viete k tomu vyjadriť, jak ide na vás tlak.
Denné stacionáre likvidujete na základe monitoringu, ktorý ste vykonali. Avšak zaujímalo by ma, koľkým ste pozastavili vyplácanie príspevku na základe tohto monitoringu, lebo aj to musí byť odzrkadlené, do čoho ideme húfne a likvidujeme hlava-nehlava alebo máme na to argumenty.
Ďalšou hrubou chybou z mojej strany sa dopúšťate tým, že pri denných stacionároch nerozdeľujete stacionáre pre prijímateľov v dôchodkovom veku a pre deti. Tým pádom nezavádzate rozdielne financovanie. Odborné činnosti a formy práce s deťmi sú mimoriadne náročné aj pre odbornosť, aj pre pomôcky.
Absolútne si neuvedomujete, že ak ubúda denných záchytných služieb pre odkázaných, pribúda jednoznačne pobytových služieb. Je absurdné a neodborné, že personálny normatív stanovujeme pri ambulantných službách podľa počtu klientov a nie podľa odkázanosti, čo znamená, že zavádzanie počtu zamestnancov nesúvisí s náročnosťou úkonov, ktoré je potrebné vykonať pre klienta. Zariadenia s menej odkázanými klientmi budú mať rovnaký počet personálu ako tie, ktoré zabezpečujú služby pre ťažké stavy. Hádajte, čo to v praxi urobí, hej? To znamená, nastavíte nejaký model, ale v konečnom dôsledku tam, kde budú tie ťažšie postihnutia, bude aj veľa problémov s tým, že dôjde aj k rôznym dekubitom, pretože tí budú mať až prezamestnanosť a tí sa zase nevystarajú o tých klientov tak, ako by sa mali.
Zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opäť zavádzate obligatórnosť spolufinancovania na prevádzku cez VÚC-ky. Áno, hovoríte, že to má mať príslušnosť, zavádzate príslušnosť, ale opäť nedávate obligatórnosť v prevádzke, aby im museli dať tie peniaze. V praxi to bude vyzerať tak, že ak zariadenie bude mať klientov rôznych stupňov odkázanosti, dostanete príspevok v odkázanosti, ktorý v dobrej viere dávate, že dostanú viac, ešte menej ako doteraz, lebo tým, že budú mať rôzne stupne, oni im ten prevádzkový nedajú, tak v konečnom dôsledku dostanú ešte menej. Ale už teraz sa to nedá utiahnuť pri tých ľuďoch, ktorých tam majú, a vlastne im sa ešte môže znížiť ten príspevok. To znamená, mali by ste pripraviť aj nejakú prechodnú dobu, v ktorej zabezpečíte to, že dostanú vyrovnávaciu dávku, aby nedostali menej ako doteraz, to znamená, že aby sme garantovali aspoň to, čo majú, hoci budú mať nižší stupeň odkázanosti.
A nakoniec by som sa dostala k hodnoteniu zmien, ktoré zavádzate ako kľúčový mechanizmus pre sieťovanie sociálnych služieb. Zavádzate príspevok na odkázanosť. Ako som spomínala na začiatku rozpravy, nezavádzate však nový model posudzovania. Vzhľadom k tomu považujem príspevok v odkázanosti skôr za nejakú valorizáciu príspevku na odkázanosť, lebo žiadne kvalitatívne ukazovatele nezavádzate. Tým pádom dostanete len jednu hodnotu, že vyrovnáte peniaze, ale spätne kvalitu sa nebude vyžadovať. Valorizácia nebola zavedená od roku 2009, hoci minimálna mzda za tých osem rokov vzrástla zhruba o 20 %, hej?
To znamená, že aj tam máme rezervu a od toho vlastne ja tak odôvodňujem, že ta valoriza; ten príspevok za odkázanosť by som nazvala skôr valorizáciou, keďže nejdeme do kvality. Preto zariadenia opatrovateľských služieb a zariadenia pre seniorov financujete predsa vy dnes, hej? Nemožno hovoriť o systémovej zmene, keďže príspevok, ale nevalorizovaný, ministerstvo aj dnes platilo neverejným i verejným poskytovateľom. Podľa mňa je to správne, že ste to vtedy zobrali, lebo ktovie, kde by sme boli dnes, keby ste to vôbec nezobrali. Ale v podstate ako nič nové tam nie je, keď im nedáte obligatórnosť zase cez VZN-ká a tak ďalej.
Ak sa pozrieme na reálne mzdy v zariadeniach sociálnych služieb a prepočítame ich na klienta, zistíme, že klientovi sa priemerne venuje zamestnanec päť hodín denne. V tom sú zarátané už aj kuchárky, upratovačky a podobne. A tak v pobytovej službe, kde sú ľudia s V. a VI. stupňom odkázanosti, sa klientom venuje odborný personál jeden až dve hodiny denne.
Pán minister, do sociálnych služieb dnes smeruje 4 % z rozpočtu obce a z VÚC-iek 17 percent. Tlak je na vás. Pobytová služba nás stojí 800 až 1 000 eur. To znamená, že ak tam neurobíme niečo s tými percentami, my neudržíme cenu tej služby a bude vytváraný tlak na ministerstvo od všetkých. Toto všetko absolútne nevyrieši iba príspevok odkázanosti, ktorý bude prioritne vyplatený tým poskytovateľom, ktorí sú už teraz registrovaní. Noví poskytovatelia budú totiž financovaní iba podľa toho, koľko rozpočet dá. A to je preto, že sme neurobili iné mechanizmy.
Zavádzanie koeficientu 0,9 podľa počtu VÚC je nesprávny, lebo nezohľadňuje už dnes dva samosprávne kraje, ktoré majú akože nadpočet zazmluvnených klientov. A tiež 0,9 obyvateľstva by podľa vás mohlo vychádzať z celkového počtu kraja. Upozorňujem však aj na to, že jeden kraj má toľko odkázaných a starých ľudí a iný kraj má menej alebo viac. Nemožno preto vychádzať z celkového počtu obyvateľov v kraji. Veď napríklad na východe ostávajú starí ľudia a mladí odchádzajú preč v dvochtýždňových turnusoch alebo týždňových, alebo sú v Bratislave. To znamená, že aj toto tam nezohľadníte, hej? Čiže treba tam urobiť aj zmeny nielen v tom, že na celkový počet, ale určite podľa toho, čo to má riešiť, hej? Keď odkázanosť, poďme podľa čísiel odkázaných ľudí a nie celkového počtu, lebo sa nám urobia problémy veľké v jednotlivých krajoch.
Nakoniec poviem iba jedno, sociálne služby ako celý pilier sociálnej pomoci je potrebné reformovať a zaviesť také mechanizmy, aby boli efektívne, merateľné a finančne udržateľné. Táto novela je maximálne valorizáciou, ale nie reformou. Nezavádza žiaden nástroj, či sa kvalita sociálnej služby zlepšuje, či za rastúci objem peňazí získavame aj kvalitu. Lebo naozaj hovoríte, že dávate viac peňazí, ale merateľnosť alebo to, čo za to získa ten, ktorý tam je v tých zariadeniach, nemáme zmerané a nevieme, či získa kvalitu.
Nemáme ani poriadne údaje o dostupnosti služieb, hej, čiže aj tam treba poriešiť tieto veci, aby nám to súviselo, aby nám to tam blikalo. Jaký je problém, aby zbytočne, my tým, že dakde niekto zatlačí, aby sme sa nedali zmiesť inou cestou, ale to, čo naozaj je potrebné riešiť v tejto krajine.
Pýtam sa, či táto vaša novela zavádza mechanizmus na zvládnutie starnúcej populácie, ktorý je nezvratný. Či už keď prijímame vo vzťahu k teda valorizácii odkázanosti. Či celý tento systém, ktorý zavádzate, naozaj pozerá na zvládnutie starnúcej populácie. Ako sa rastúci objem peňazí odrazí v kvalite služby pre trpiaceho človeka, ktorý je odkázaný na lôžku v nejakom zariadení? Ako to pocíti? Ako vaša novela zákona odzrkadľuje požiadavku OSN o deinštitucionalizácii? To znamená sociálne služby na komunitnom princípe, ako ich rieši, aby boli udržateľné aj bez eurofondov. A nastaviť ten primeraný mechanizmus pobytových a komunitných.
Ako chráni vaša novela deti zo zdravotným znevýhodnením? Ako vaša novela podporí prácu odborníkov s deťmi s poruchami autistického spektra, ktorý sa poskytuje v službách zariadení sociálnych služieb? Vieme, že tých detí pribúda a rodičia sú bezradní. V školskom systéme majú napríklad tieto deti okrem odborníka, to znamená učiteľa, aj asistenta. Čo ste pre nich urobili vy ako minister sociálnych vecí a rodiny? Lebo je to veľmi náročná práca ich mať v zariadeniach sociálnej služby. V škole majú asistenta a my nemáme. Nám sa počíta to, jak keby to bol normálny klient, a pritom potrebuje aspoň troch ďalších zamestnancov. A pokiaľ to zase neudržíme my, tak tá rodina ho dá do pobytovky, lebo to psychicky nezvládne.
Prognóza hovorí, že v zariadeniach bude v roku 2035 približne o 15-tisíc ľudí viac nad 80 rokov, ako je ich dnes. Táto novela nie je reformou toho, čo čaká naše Slovensko na ďalšie roky. Vôbec nie je koordinovaná s rezortom ministerstva zdravotníctva, ktorý zavádza zmeny vo vzťahu k dlhodobej starostlivosti. Ale tým, že ten posudkový systém nie je nastavený priamo s ministerstvom zdravotníctva, kde sa vytypujú jednotlivé typy zariadení, že sa nastaví, že zazmluvní napríklad len 15-tisíc lôžok ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte...

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Už končím. Ak by sme to nastavili takto, aj tie peniaze, čo teraz pán minister Drucker teda zarezervoval, tak by boli efektívne. A tak sa obávam, že zase len budú plošne niekde stiahnuté a zase ten trpiaci človek na lôžku to nepocíti.
Takže ja v dobrom a teda v tom, že ja aj tak, pán minister, či to uznáte, alebo neuznáte, ja budem ďalej robiť na tých veciach, lebo v tom systéme je naozaj čo robiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11. 9. 2017 18:17 - 18:22 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ešte ostali, lebo väčšinou tie sociálne zákony idú až večer a tak rýchlo prebehnú, a pritom sú také dôležité pre život vonku tých ľudí, až ma srdce bolí.
Tento návrh zákona, ktorý teda predkladáme, vznikol ako podnet od ľudí. Problém s nedostatkom škôlok rástol od roku 2003. Vláda však reagovala rôznymi nástrojmi až v roku 2015. Tým, že významná reakcia štátu prišla až s dvoma výzvami a v roku 2016 treťou, spôsobí opäť, že sa zameriame viac-menej na výstavbu, prístavbu alebo rekonštrukciu škôlok. V praxi to znamená, že pokiaľ pristavíme, rekonštruujeme alebo vystavíme nové škôlky, neporiešime potreby, ktoré vychádzajú z demografického trendu, ktorý nám rástol od roku 2014 a bude nám kumulovať najvyšším počtom detí do veku 6 rokov v roku 2018. Keďže ide o obdobie pár rokov, kedy bude veľký nápor na materské školy, je nevyhnutné a efektívne, aby bol na Slovensku zavedený príspevok rodičom na starostlivosť o dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy. Tento príspevok by mohol slúžiť do budúcnosti ako koncepčný prvok pre podporu zosúladenia práce a rodiny. Keďže dnes to funguje len pre deti do troch rokov, tak koncepčne, ak chceme podporiť aj ženy, ktoré sú dlhšie na materskej alebo na rodičovskom príspevku a teda sú trebárs do šiestich rokov veku života a ťažko sa dostávajú na trh práce, tak je to veľmi významným prvkom aj do budúcnosti.
Keďže naozaj tento ukazovateľ, ak si zoberieme aj analýzu alebo revíziu sociálnej oblasti, vypracovanú ministerstvom financií, tak zistíme, že najväčší problém máme práve s kategóriou mladých žien, a to nielen detí do troch rokov, ale aj do šiestich rokov. To znamená, s týmto musíme niečo urobiť a toto je jeden z nástrojov, ktorý ponúkame, aby sme zosúladili naozaj ten profesný život s tou rodinou.
Príspevok môžme jednoducho sedliackym rozumom odôvodniť tým, že podľa ústavy má každé dieťa právo na bezplatnú predškolskú výchovu. Štát prispieva na každé dieťa v štátnej škôlke sumou, ktorá pokryje prevádzkové a mzdové náklady. Ak by sa zaviedol do zosúladenia rodiny a práce príspevok tak, ako to navrhuje hnutie OĽANO, bolo by to lacnejšie ako prevádzkovať prázdnu škôlku v budúcnosti, keďže som hovorila, že naakumuluje sa nám to v roku 2018, potom môžme dostavať a zrekonštruovať budovy, ale môže sa nám stať to, čo sa nám stalo pred desiatimi rokmi, že sme nemali tie budovy naplnené. A preto ten počet detí bude klesať a tým pádom by sme nestavali len budovy, ale flexibilne by sme vedeli reagovať na jednak situáciu, ktorá vznikne na Slovensku, a jednak by to bolo lacnejšie pre štát. Naopak, vytvorí sa teda koncepčný prvok v našom právnom systéme, ktorý umožňuje rodičom detí do 6 rokov uhradiť si aj iné formy starostlivosti o deti. Rodičia by takýmto príspevkom teda mohli uhradiť tzv. detskú skupinu, ktorej zástancom sú aj kolegovia z opozície, ale aj súkromnú škôlku, alebo viaceré zamestnankyne, ak by sa dohodli na pracovisku, mohli by si z toho zaplatiť tzv. detský kútik, ktorý sa skúša v rámci európskej výzvy a tiež mal celkom dobrý ohlas. Až keď to skončilo v rámci eurofondov, tak to nepokračovalo. Takže toto by vlastne po tých eurofondoch mohol byť reálny nástroj ako pokračovať aj s tými detskými kútikmi u zamestnávateľov. Starostlivosť o deti do 6 rokov by sa zefektívnila a riziko spojené s demografickou krivkou by štát minimalizoval.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 9. 2017 17:54 - 17:56 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak adoptívni rodičia sú ľudia, ktorí sa skutočne oprú o to, že chcú tie deti vychovať pre toto naše Slovensko, kde sa rodí vždy menej a menej detí. Takže naozaj robiť nejaké bariéry, čo sa týka legislatívy, je nevhodné a absurdné. A tento návrh vznikol z praktickej skúsenosti môjho kolegu z práce, ktorý čakal na deti päť rokov. Takže keď manželka skutočne už vedela, že príde, príde adoptívne dieťa do rodiny, dokonca adoptovali si obe deti, tak zistili, že stráca prácu, ale budú určitý čas bez finančných prostriedkov. Ale keďže môj kolega je učiteľ, tak naozaj mali čo robiť, aby tú dobu vyriešili nejak finančne, a opäť zase im pomáhali ich rodičia.
Takže naozaj tento štát musí vidieť veci v súvislostiach. Nesmieme to vidieť ako úradníci. Samozrejme, úradne potom pristupovať k veciam, ak budeme legislatívne navrhovať, ale toto sú praktické veci zo života, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí.
Ďakujem.
Skryt prepis