Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. To je posledný bod dnes? Nie? Ešte bude? (Reakcie z pléna.) Ešte budeme mať nejaký bod? (Povedané so smiechom.) Či to tu rozbalím, ale nie, žartujem trošku.
Ja kratučko tiež. Však kolega Galek to veľmi, veľmi dobre povedal. Ja by som možno do toho ešte vniesol ten rozmer, že aby to bolo pochopené. Tá najväčšia, najdôležitejšia pointa toho, čo tu odznelo, je to, že centrálne zdroje tepla sú naozaj dobré, pokiaľ sú ekonomicky efektívnejšie. A oni by dokonca mali byť ekonomicky efektívnejšie. A to je ten paradox na Slovensku, že po prvé, nevieme úplne presne, či sú, pretože máme tu práve tento, ako by som povedal, takú trhovú uzáveru, ktorá sa tu udiala v roku 2014, myslím, nie? A svojím spôsobom máme tu aj taký, by som povedal, príklady zlej praxe práve u týchto centrálnych zdrojov tepla. Ja si myslím, že tie centrálne zdroje tepla tí, ktorí ich začali prevádzkovať, totižto oni boli, väčšina z nich bola vybudovaných ešte za bývalého režimu a s cieľom teda, aby naozaj boli efektívne, aby zásobovali väčší objem domácností a podobne.
Ak by boli dobre obhospodarované od svojho prvopočiatku, ak by bolo do nich investované a využívané nové technológie, tak si myslím, že by tento, naozaj by nečelili, by sa nemuseli dneska báť o svoju trhovú ochranu, pretože by vedeli prinášať efektivitu. A tam, kde nie sú efektívne, tak neni význam, aby boli. A toto je to najdôležitejšie, čo si treba pri tom uvedomiť. Čiže ak sú efektívne, tak prežijú aj bez zákonnej ochrany. Ak nie sú efektívne, tak je otázka, prečo ich chceme zákonom chrániť svojím spôsobom. A tie príklady zlej praxe sú naozaj viaceré, kde vidíme, že tí, ktorí prevádzkovali tieto centrálne zdroje tepla, tak to, čo na nich zarobili, neinvestovali späť. Väčšinu zisku niekedy, napríklad v mestách bolo štandardom, že mesto si zisk, ktorý vygenerovalo z tohto, použilo na niečo iné a neinvestovalo späť do obnovy technológie. No a dnes máme historický dlh na týchto zariadeniach automaticky, keď dneska idú obnovovať, tak je otázka, tak to stojí omnoho viacej peňazí a v takom prípade to navyšuje tú cenu. A tým, že sú uzamknutí, zákonom sú chránení, tak požívajú ten komfort toho, že či investujem alebo neinvestujem a či investujem dostatočne alebo neinvestujem dostatočne, tak mám garantovaný biznis. No ale to je práve tá anomália, kde na to dopláca zákazník a kde zneužívajú svoju pozíciu. A práve preto je tento systém tak nepoctivý voči samotným ľuďom, ktorí potom majú vysoké, vysoké ceny tepla.
Takže je tam problém toho, že je to zásah do podnikateľského prostredia, ktoré by malo byť naozaj otvorené, pretože nie je nikde pomenované, že toto bude ako keby nejaká chránená, chránený sektor. Nikde sa to nepomenovalo. Je to štandardné podnikateľské prostredie, ale zrazu tu chránime určitú skupinu, určitú skupinu podnikateľov. A to, že ich chránime, im umožňuje sa viezť na vlne garantovaného biznisu a nemusia rozmýšľať ekonomicky, nemusia rozmýšľať podnikateľsky, nemusia si naozaj trápiť závity na to, aby to ich podnikanie bolo cenovo zaujímavé a pre zákazníkov účinné, pre zákazníkov zaujímavé a tým pádom aj účinné. A toto je tá anomália, ktorej potom čelíme a ktorá v konečnom dôsledku spôsobuje teda tie vysoké ceny tepla.
Takže preto my hovoríme, že vráťme to teda normálne do reálnej súťaže, nech sa ukáže, a tí, ktorých centrálne zdroje tepla, ktoré budú efektívne, tie si ten svoj biznis ponechajú. Tie, ktoré to nerobia dobre, tak nech buď zmenia predstavenstvo alebo majiteľa alebo čokoľvek, alebo nech to položia, pretože nevedia to robiť dobre. A prečo by sme mali platiť za teplo niekomu, kto to nevie robiť dobre? Radšej nech ľudia majú naozaj efektívne teplo a za primerané ceny. Takže to je tak trošku zjednodušene povedané.
Ďakujem veľmi pekne.