Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Tak ešte raz. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som trošku síce obšírnejšie, ale pokúsil sa zhrnúť to v podstate, prečo na tento návrh zákona do Národnej rady predkladáme, a zároveň sa trošku pokúsil zhrnúť aj tie problémy, ktoré zdravotníctvo má, a prečo sme sa rozhodli dať viac-menej takúto nahrávku na smeč aj súčasnej vládnej garnitúre, nakoľko veľmi dobre vieme, pán kolega to...
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Tak ešte raz. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som trošku síce obšírnejšie, ale pokúsil sa zhrnúť to v podstate, prečo na tento návrh zákona do Národnej rady predkladáme, a zároveň sa trošku pokúsil zhrnúť aj tie problémy, ktoré zdravotníctvo má, a prečo sme sa rozhodli dať viac-menej takúto nahrávku na smeč aj súčasnej vládnej garnitúre, nakoľko veľmi dobre vieme, pán kolega to spomenul, ja budem mnohé veci opakovať a zhŕňať po ňom, že je nevyhnutné dofinancovanie systému zdravotníctva tento rok. A tak ako každý rok, aj tento rok určite príde k navyšovaniu platieb za poistencov štátu. Aj minulý rok to tak bolo, bolo tomu v novembri, lenže bolo to spôsobom pozmeňujúceho návrhu veľmi rýchlo cez výbor a nebola k tomu adekvátna diskusia, a my sme si preto dovolili predložiť do Národnej rady teraz v tomto čase tento návrh zákona, aby mohol prejsť štandardným legislatívnym konaním, a teda s celou diskusiou, ktorú si naše zdravotníctvo v tejto situácii nutne vyžaduje.
Slovenské zdravotníctvo, ako bolo aj povedané, má jednu z najhorších štatistík v prežívaní na choroby odvrátiteľné systémom zdravotnej starostlivosti. Ak by sa optimálna zdravotná starostlivosť v našej krajine dostala všetkým, ktorí by ju potrebovali, tak až 45 % Slovákov by nemuselo umrieť, čo je závratné číslo, 11-tisíc ľudí ročne. Samozrejme, nikto nemá túto odvrátiteľnú úmrtnosť 100 %, lepšie povedané, teda na nulových hodnotách, ale vyspelé európske krajiny sa pohybujú okolo 24-25 %.
Taktiež máme aj jednu z najhorších dožití v plnom zdraví, ak nie úplne najhoršie, pretože u našich žien je dokonca úplne najhoršie dožitie v plnom zdraví, je to 54,6 roka, čo v podstate vám potvrdí viac-menej každý všeobecný praktický lekár. Tieto ambulancie sú plné chorých ľudí a denne údajne cez takú štandardnú ambulanciu prejde až 40 alebo až 60 pacientov, čo sa, samozrejme, nedá ani zvládať a, samozrejme, všetci starší ľudia sú na liekoch, čo potom neuveriteľným spôsobom zaťažuje aj celý systém. A analýza organizácie Health Consumer Powerhaus o úrovni zdravotnej starostlivosti v Európe zaradilo Slovensko za rok 2016 na 23. miesto, čo sa nezdá až tak strašne zlé, avšak my by sme sa mali porovnávať napríklad s našim susedom, čo je teda Česko. Toto susedné Česko sa umiestnilo v podstate za vyspelými európskymi krajinami na 13. mieste, čo len viac-menej potvrdzuje zlý politický manažment nášho systému od rozdelenia federácie. Ale treba povedať, že je to aj otázka financií, aj to tu bolo spomenuté. Vyspelé európske krajiny dávajú do svojho zdravotného systému oveľa viac financií. Jak niekto hovorí, že s tými financiami, ktoré súčasné slovenské zdravotníctvo má k dispozícii, sa dá robiť medicína porovnateľná so Západom, tak sa hlboko mýli. Len susedné Česko dáva až o 20 % viac, čo je v prepočte na jedného obyvateľa 311 eur na obyvateľa viac, a pán kolega Suchánek tu spomenul, v našom rozpočte by, keby sme sa chceli porovnať so susedným Českom, malo byť o 530 mil. eur viac. V Európskej únii priemer na obyvateľa ešte oveľa vyšší, o neuveriteľných 1 242 eur na obyvateľa. To je o 80 % viac.
Tak sami uznáte, že s tým, čo máme, skrátka špičkovú medicínu robiť nemôžme. Celý paradox tohto celého systému slovenského zdravotníctva, ktoré sa zdá byť aj dlhodobo podfinancované, neoptimálne manažované, kapitálové investície v štátnych inštitúciách sú neudržateľne nízke a neuveriteľne zanedbané, štátne nemocnice sa nám hrozivo zadlžujú, sú v nelichotivom stave, štátna poisťovňa v rekordnej strate, tak paradoxom je, že v tomto systéme si ešte stále mnohé firmy a podnikavci v zdravotníctve prídu na veľmi slušné zisky. Treba povedať, že zhruba 30 firiem, ktoré podnikajú v zdravotníctve, majú ročný zisk 3 mil. eur a 50 firiem až 1 mil. eur. Len keby sme sa pozreli na poskytovateľov laboratórnych vyšetrení a ich tržieb v roku 2015, zistili by sme, že vygenerovali zisk 22 mil. eur, z toho niektorí si prišli na neuveriteľnú rentabilitu tržieb, až 40 %. A jak to ja mám nejakým spôsobom hodnotiť, tak je to naozaj daň za nedokončenú reformu exministra Zajaca a neschopnosť strany SMER - sociálna demokracia riadiť naše zdravotníctvo.
Totiž ak v tejto situácii došlo k nedokončeniu reformy a odprivatizovali sa zo slovenského zdravotníctva len tzv. lukratívne hrozienka, s tým trebalo niečo robiť, a nie sa na to pozerať a dokonca sa na tom priživovať. A takýmto spôsobom, žiaľ, 10 rokov sa pozeráme ako sa nám zdravotníctvo humpľuje a zadlžuje. To znamená, štátne inštitúcie sú enormne zadlžené, zadlžujú sa každý rok. Budeme tu počúvať o tom, že je potrebné ich oddlžiť, ale ja sa pýtam, keď ich oddlžíme, ako to to bolo aj pred chvíľkou povedané, či sa nám znova nezačnú zadlžovať. Ja nemám absolútne žiadnu indíciu, že tieto nemocnice by sa mali prestať začať zadlžovať v budúcnosti. Možno to bude oddlžené len kvôli tomu, aby mohli do nich naliať ďalšie peniaze z eurofondov, pretože to je jedna z podmienok, aby neboli zadlžené, ale zoberte si, ako to vyzerá napríklad za posledný rok, a čo máme, čo máme k dispozícii čísla za éry nášho súčasného pána ministra. V roku 2015 vývoj dlhu v štátnych nemocniciach 589 mil., v roku 2016 narástol na 702 mil. To je aj viac ako tých 100 mil., čo hovoril kolega Suchánek. Takýmto spôsobom, žiaľ, sa tuná veci dejú a ja sa obávam, že po oddlžení, pokiaľ naozaj nebudú nastavené jasné podmienky, ako majú tieto inštitúcie fungovať, nebudú politickí nominanti vymenení za, za ľudí, ktorí budú mať hmotnú zodpovednosť. Nebude prijatá zákonná legislatíva, aby títo ľudia museli hospodáriť zodpovedne. Ja skrátka nemám momentálne v tejto situácii nejaký optimizmus.
Hovoril som o strate v Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tak tá je kumulovaná, a to sa tu tiež snažil aj pán minister aj médiá potom, samozrejme, zobrali tieto čísla, ako keby určitým spôsobom podhodnotiť. Povedali, že výsledok hospodárenia za rok 2016 je len 112 mil. eur. No tak áno, super len 112 mil. eur za rok 2016. Samozrejme, preúčtovali nejaké straty, ako povedal kolega Suchánek, do minulého roku, ale neuhradená strata minulých rokov je 117 mil. eur, čo dokopy vytvára kumulovanú stratu Všeobecnej zdravotnej poisťovne 230 mil. eur. Keď si zoberieme k tomu stratu, alebo teda dlhy štátnych nemocníc, dostávame sa na miliardovú stratu v zdravotníctve a nepočítame pritom skryté dlhy.
Povedzme si trošičku, ako sme sa dostali vôbec k tomuto problému Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože, žiaľ...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak, ak dovolíte, vzhľadom k tomu, že za chvíľočku odíde už tá naša detská návšteva, ak dovolíte, nepatrí sa mi, ale dovoľte, aby som privítal na balkóne študentov, žiakov zo Základnej školy z Chrabrian, pokiaľ som to dobre povedal, tak dúfam... (Povedané so smiechom.) Takže buďte vítaní v Národnej rade! (Potlesk.)
Takže prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.
Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som teraz trošku ďalej pokračoval a skúsil sa pokúsiť zhrnúť dôvody, prečo sa Všeobecná zdravotná poisťovňa ocitla v situácii, v ktorej sa ocitla, ktorú aj teraz a takýmto spôsobom riešime, pretože hlavný dôvod je ten, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, ako bolo povedané, v ozdravnom pláne má nadefinovanú dvojvetovú klauzulu. K ostatným úsporným opatreniam je investovaných 28 strán, ale v dvoch vetách je napísané, že bude nutné externé dofinancovanie našej štátnej zdravotnej poisťovni kvôli tomu, aby sa zabezpečila jej likvidita. Hej. Preto sa tu aj teraz bavíme, že sú nevyhnutné financie, dofinancovanie a relatívne urýchlene.
Dôvod vážnosti situácie je naozaj zjavný a nemocnice avizujú, že museli navyšovať platby za teda tú valorizáciu platov, ktorá každoročne prebieha, ten mzdový automat všetkých zdravotníkov, a, samozrejme, aj nemocnica najprv v minulom roku veľmi vytrvalo tvrdila, že na žiadne zvýšenie v tomto roku peniaze mať nebude. Čo sa, samozrejme, zmenilo určite aj po politických tlakoch, a teda nakoniec v januári Všeobecná zdravotná, potom následne ďalšie poisťovne zazmluvnili poskytovateľom zvýšené, zvýšené, teda zvýšené výkony, tak aby mohli vykryť, vykryť potrebu nárastu platov. Avšak bolo to len do 1. 7. do roku, 1. 7. tohto roku, takže hrozilo reálne, že od 1. 7. ten systém nám skolabuje a Asociácia súkromných nemocníc naozaj hrozila rôznymi opatreniami od prepúšťania až po to, že napadne mzdový automat na Ústavnom súde, tak ako to bolo v prípade sestier. To sa, samozrejme, teraz politicky zmenilo, aj keď ja by som sa naozaj pýtal, že odkiaľ Všeobecná zdravotná nám berie tie peniaze, ale tieto zmluvy boli predĺžené do konca roka, takže ten, ten hroziaci kolaps nám už teraz našťastie nehrozí.
A prečo sa dostala naša poisťovňa do tejto situácie? Každému jednoducho logicky zmýšľajúcemu, pragmaticky uvažujúcemu politikovi je jasné, že uviedla ju do tejto, do tohto, tejto, do tohto stavu nezodpovedná politika a bola to nezodpovedná politika strany SMER. A nakoľko ich nápady, resp. balíčky, ktoré, ktoré uplatnili v minulom období, neboli dofinancované, ale len hodené na plecia poisťovní a dokonca, čo sa ukazuje aj teraz, a hovorí to otvorene aj pán minister, bol zle odhadnutý odvodový bonus. Tým pádom si vlastne môžme povedať, že SMER takto nám rozdáva sociálne bonusy a niektorí ľudia si prídu na malé prilepšenie, avšak všetkým ostatným nám hrozí takmer kolaps zdravotníctva.
Čo napríklad sa dialo v minulom roku? Poisťovne boli v minulom roku povinné vykryť navýšenie platov zdravotníckych zamestnancov, ako som hovoril, dofinancovať ambulantnú sféru po zrušení poplatkov za prednostné ošetrenie, financovať rozšírenie skupín prijímateľov doplatkov za lieky či v ročnom zúčtovaní vrátiť nízkopríjmovým osobám ich odvodovo odpočítateľné položky. Len tieto opatrenia stáli Všeobecnú zdravotnú poisťovňu viac ako 100 mil. eur. Ďalšiu vec si treba povedať, že, že naša štátna poisťovňa bola nezodpovedne riadená politickými nominantmi SMER-u, ktorí zazmluvnili aj to, na čo poisťovňa nemala financie. Machináciami upravili minuloročné účtovníctvo a následne si vyplatili štedré odmeny za dobrý hospodársky výsledok. Toto je skrátka realita súčasnej vládnej garnitúry. Takto sa hospodári v najväčšej štátnej poisťovni.
No a posledná vec, ktorá sa niekedy podceňuje, niekedy preceňuje, klientelistické až tunelárske praktiky nominantov SMER-u pri zazmluvňovaní zdravotnej starostlivosti. Áno, máme tu tú známu tetu Anku, masérov Kostkov. Môj názor je, že je to naozaj len vrchol ľadovca a tých, tých, takýchto zazmluvnených klientelistických je oveľa, oveľa viac.
Najväčší problém je, že ozdravný plán, viac ako polovicu problému, ako som povedal, 150 mil. eur z 265 mil. eur, ozdravný plán na túto sumu neposkytuje reálne riešenie, ale, žiaľ, iba odsúva iba problém ďalej. Kým riešeniu 115 mil. eur sa mu venuje 28 strán, tak tejto časti sú venované dva riadky, ako som spomenul, a budú nutné externé, bude nutné externé dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne z cudzích zdrojov. Lenže čo je tým v podstate myslené? Keď sa nad tým zamyslíme, tak sa nám tu vlastne vynárajú viac-menej dve možnosti. Odpredaj kmeňa, o ktorom nikto nechce ani počuť, alebo potom pôžička a úver. Ja som veľmi zvedavý, ako to tu dopadne, ale už teraz by som chcel upozorniť všetkých, že pokiaľ sa na takéto riešenie nájde pôžička alebo úver, to nielenže odsúva toto riešenie, ale aj prehlbuje problém, ktorý Všeobecná zdravotná poisťovňa má, pretože táto pôžička bude určite zaťažená nejakým úrokom, nejakými poplatkami a pôjde to opäť na ťarchu poistencov, teda z našich odvodov sa bude realizovať aj tento úrok a tieto poplatky, z odvodov, z ktorých by mala byť financovaná zdravotná starostlivosť.
Ďalší veľmi závažný fakt je, ktorý som povedal, že poisťovňa v princípe nezazmluvňuje nových poskytovateľov, a teda nedvíha limity súčasných poskytovateľov. Treba si však uvedomiť, že takýto, takýto systém alebo takto zakonzervovať zdravotnú starostlivosť nie je možné, pretože naša populácia je z roka na rok viac prestarnutá, a teda nutne limity musia byť dvíhané, len keby sme mali hovoriť o zachovaní štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je to teda neúnosná situácia a ono sa hovorí, že tento ozdravný plán sa nedotkne základnej zdravotnej starostlivosti, ale keď si to preložíme do tohto, čo som povedal, tak je logické, že už tu sa šetrí na zdravotnej starostlivosti, pretože my keď nenadvihujeme limity, čo poisťovňa nerobí, my v podstate nespôsobujeme stagnáciu, ale pokles úrovne zdravotnej starostlivosti v našej krajine.
Ďalšia veľmi nepríjemná správa je a povedal už sám pán minister, že ozdravný plán, tak ako je teraz nastavený, priatelia, by trval 18 rokov. 18 rokov by bola poisťovňa v ozdravnom pláne a takéto úsporné opatrenia by sa mali kvázi vzťahovať na nás. A teraz, samozrejme, každý z nás je rád, že v rámci toho ozdravného plánu sa snaží efektívnejšie hospodáriť, snaží sa vychytávať problémy, ktoré vo financovaní niektorých položiek boli. Avšak treba jednu vec povedať, že je to naozaj neúnosný systém. A preto, a hovoril som o problémoch nemocníc, ktoré s tým majú, k tomu sa už teraz viac venovať nebudem.
Čo by som však chcel povedať je to, že situácia medzi zamestnancami Všeobecnej zdravotnej poisťovne je tiež veľmi kritická. A najmä po telefonáte pána premiéra generálnemu riaditeľovi na mnohých skrátka, ktorí aj pracovali na ozdravnom pláne, a skrátka nebolo, nebolo im jednoducho a v súčasnosti naozaj niektorí kľúčoví zamestnanci už odišli zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a niektorí mi povedali, samozrejme, anonymne, že taká situácia alebo taká klíma, aká tam je, tam nebola 11 rokov. A čo ma viac mrzí, že niektorí kľúčoví ľudia majú na stole nové ponuky, a, samozrejme, nemusím hovoriť, že sú kvalitné konkurenčné ponuky od finančných skupín, ktoré sa snažia v našom zdravotníctve pôsobiť.
Takisto pán Kočan si dosadil do poisťovne časť svojich ľudí, ktoré síce majú aké-také skúsenosti z poisťovníctva, ale nevyznajú sa v zdravotníctve, a čo je horšie, že časť týchto ľudí je, pre nich je príznačná určitá arogancia a dokonca niektorí, čo viem dostali pozície, ktoré najskôr ani nemali definovanú pracovnú náplň.
Pozrime si len napríklad na takýto problém e-Healthu. Ten nám je všetkým veľmi dobre známy, stál minimálne 47 mil., nehovoriac o ďalších stratách. A na tento systém sa skladáme všetci, skladáme sa cez príspevky našich poisťovní, ktoré musia odvádzať do NCZI pravidelne ročne. Za minulý rok v roku 2016 takto z nášho poistenia bolo do Národného centra zdravotníckych informácií prevedených viac ako 16 mil. eur. Za tieto, za túto sumu sa buduje e-Health. Paradoxom v tejto situácii a v stave, kedy je Všeobecná zdravotná poisťovňa, je vec, že predstavte si, že čo sa stalo. E-Recept, pán minister sa s tým teraz začína chváliť, že to bude fungovať od budúceho roku. Viete, akým spôsobom sa dostaneme k e-Receptu? Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je v ozdravnom pláne, si zaplatila e-Recept alebo softvér na e-Recept od spoločnosti Mediworx, ktorá je od svojho založenia, je 100 % dcérskou firmou Dôvery, a v podstate je to ten istý systém, ktorý používa Dôvera. Ale paradox toho celého, že zaplatila to Všeobecná zdravotná poisťovňa z našich peňazí, ktorá je v ozdravnom pláne. Takže takýmto spôsobom sa pripravuje e-Health.
To o tom zadlžovaní nemocníc som hovoril, akože je to naozaj neuveriteľné, samozrejme, sú to štátne nemocnice príspevkové vrátane univerzitných a fakultných a takisto zdravotné zariadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tam ten dlh nám narastá. Čo je celkom pozitívne, zariadenia delimitované na obce a VÚC transformované na neziskové organizácie, tam je mierny pokles dlhu oproti roku 2015 zo 145 mil. na 125 mil. eur. No a zariadenia transformované na akciové spoločnosti, tým sa darí ako keby najlepšie, tam je ale tiež dlžoba 57 mil. eur, ale je tam tak isto pokles oproti minulému roku. Najväčší, najväčší štruktúra záväzkov po lehote splatnosti, najväčšie dlžoby sú u dodávateľov liekov a materiálu, čo, samozrejme, sa nám predražuje, pretože tie faktúry potom majú dlhú splatnosť, sú tam, samozrejme, navyšované a tak ďalej. Z toho pohľadu je, samozrejme, to oddlženie a naštartovanie dobrého ekonomického hospodárenia nemocníc nevyhnutné, pretože nás to stojí ročne milióny eur. Čo je však hrozné, je to, že v podstate tie dlžoby vznikajú aj na Sociálnej, v Sociálnej poisťovni, je to 27,3 % dlhu a treba povedať, že bolo to údajne až 50 mil. eur, ktoré štátne zdravotnícke zariadenia zadlžili Sociálnu poisťovňu v minulom roku. Takýmto spôsobom sa ten dlh nám vlastne ešte prenáša aj na ďalšie štátne inštitúcie.
Ja by som vám len chcel na porovnanie povedať, ako hospodárili české nemocnice v minulom roku, a bol som prekvapený. Hospodárili s celkovým prebytkom 17 mil. eur, krajské: počet 49, zisk 6,5 mil. eur, mestské: počet 18, strata 1 mil. eur. Samozrejme, tým, že naše nemocnice sa takýmto spôsobom enormne zadlžujú z roka na rok, tak je jasné, že kapitálové investície v nemocniciach sú žalostne nízke, ak vôbec nejaké sú, a skôr sa len stále plátajú akútne diery. Ak by sme chceli dostať naše nemocnice na úroveň Českej republiky, museli by sme do nich ročne 20 rokov investovať 137 mil. eur a na úroveň rakúskych 441 mil. eur. Hovorí to štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku.
No, samozrejme, z toho obrovského marazmu jednoduché riešenie neexistuje, avšak v takomto systéme ešte systém nedofinancovávať a hrať sa tu na nejaké ručné riadenie nám príde ako veľký hazard. A práve preto sme ako prví minulý rok na jeseň, hneď potom, ako boli známe, ako bolo známe zlé hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a zároveň sme mali na stole návrh štátneho rozpočtu a s kolegom Alanom Suchánkom hneď zvolali tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že ten štátny rozpočet nie je dobre nastavený a že pri zachovaní štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti z minulých rokov naše zdravotníctvo nebude mať v roku 2017 dostatok finančných prostriedkov. Minister ho však, samozrejme, vtedy obhajoval, teraz už pripustil aj hroziaci kolaps v januári, zle vypočítanú odvodovú položku za nízkopríjmových zamestnancov a nutnosť dofinancovať celé zdravotníctvo.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel by som povedať, že naozaj jednoduché riešenia neexistujú, ale momentálne si myslím, že je dobré, aby v tejto situácii sme podporili tento návrh, ktorý predkladáme, ktorý hľadá a umožňuje jedno riešenie, ktoré by Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zbavilo dlhu a zároveň nezaťažilo poisťovňu ďalšími záväzkami z pôžičiek a úverov a zároveň sa dofinancoval systém, ktorý je nedofinancovaný, a musíme držať pánovi ministrovi palce, že tá efektivita v tom systéme sa bude zvyšovať. Takže týmto riešením je zmena zákonu, zákona poslanca Blanára, k tomu to bolo hovorené, a ktorý znížil odvody za poistencov štátu z dnešných 3,78 % aspoň na úroveň z minulého roku, 4,41 %.
Keďže je v súčasnosti už úplne jasné, že systém sa bude musieť dofinancovať aj cez zvýšenú platbu štátu za svojich poistencov, podávame vlastne vládnej koalície pomocnú ruku, aby podporila túto základnú myšlienku v štandardnom legislatívnom procese a v druhom čítaní eventuálne upresnila číselný údaj navýšenia odvodu, keď bude mať k dispozícii ďalšie výsledky hospodárenia Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis