Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Na úvod by som chcel povedať, že nie sú to len poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí vystupujú proti prijatiu tejto definície, ale je to aj množstvo organizácií a odborníkov z rôznych oblastí ako napríklad sociológovia a politológovia, publicisti, vedeckí pracovníci, umelci, právnici, redaktori...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Na úvod by som chcel povedať, že nie sú to len poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí vystupujú proti prijatiu tejto definície, ale je to aj množstvo organizácií a odborníkov z rôznych oblastí ako napríklad sociológovia a politológovia, publicisti, vedeckí pracovníci, umelci, právnici, redaktori alebo aktivisti, ktorí sa na Slovensku postavili proti tejto definícii antisemitizmu. Všetci sa podpísali pod iniciatívu, ktorá medzi hlavné dôvody uvádza napríklad to, že táto definícia antisemitizmu je pracovný dokument, od ktorého upustila aj samotná organizácia, ktorá ho iniciovala, to znamená Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie. Je to nezáväzný text, ktorý Národná rada Slovenskej republiky nie je povinná prijať. Je to vágna a mätúca formulácia, ktorá nespĺňa náležitosti definície.
V uznesení ide o nesprávne zamieňanie definície s dodatočným textom, s nejasnými ilustračnými príkladmi, je tam nepresný a zavádzajúci preklad anglického textu do slovenského jazyka, je to krok, ktorý obmedzí informovanie o dianí v Izraeli a Palestíne, je to deklarácia, ktorej zneužívanie kritizujú odborníci, ako aj židovské organizácie a organizácie etnických menšín, vrátane spoluautora pôvodného textu. Je to nepotrebná iniciatíva, ktorá zasahuje do našej legislatívy, ktorá už túto oblasť upravuje. Mnohí to vnímajú aj ako snahu vlády iného štátu cez zásah do právneho systému Slovenskej republiky obmedziť kritikov, jej nedemokratických postupov, ale hlavne je to kontroverzný dokument obmedzujúci slobodu slova občanov, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právnymi dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vaša definícia antisemitizmu, pán predseda Danko, po vašom pozmeňujúcom návrhu obsahuje 11 možných ilustračných príkladov antisemitizmu, ktoré iba preloženým, ktoré sú iba preloženým pomocným materiálom schválenej definície nebol účastníkmi štátmi aliancie IHRA schválený ako definícia antisemitizmu tak, ako to bolo aj vo vašom pôvodnom návrhu.
Aj uplatňovanie týchto príkladov môže byť popri ochrane občanov židovského pôvodu či vierovyznania zneužívané na umožňovanie medzinárodnej solidarity s židovskými obyvateľmi Izraela a Izraelom okupovaných území, aj znemožňovaním medzinárodnej advokácie za ich ľudské práva, na ktorej sa podieľajú jednotlivci a skupiny bez ohľadu na vierovyznanie či etnický pôvod, vrátane židovských jednotlivcov a skupín. Proti prijímaniu definície, doplnenej o 11 možných príkladov antisemitizmu, varuje vyše 40 židovských organizácií, podľa ktorých toto zamieňanie ohrozuje tak palestínsky zápas o slobodu, spravodlivosť a rovnosť, ako aj celosvetový boj proti antisemitizmu. Slúži tiež Izraelu, aby sa mohol vyhýbať zodpovednosti voči univerzálnym štandardom ľudských práv a medzinárodného práva.
Teraz by som sa bližšie vyjadril k dvom príkladom, ktoré sú v tejto definícii uvedené ako súčasť definície antisemitizmu. Príklad 7 hovorí: "Odopieranie práva židovského ľudu na sebaurčovanie, napríklad tvrdenie, že existencia štátu Izrael je prejavom rasistického úsilia." Pritom Izrael sám seba definuje ako židovský štát, teda na rasovom základe. Štát Izrael diskriminuje nežidovských občanov a nežidovských obyvateľov pod jeho jurisdikciou. Toto sú fakty, ktoré nemožno zameniť, nemôže zmeniť žiadnym uznesením. Ak teda takéto tvrdenie nevznikne na základe nenávisti k Židom, nemalo by byť označené za antisemistické, ale založené na faktoch. Toto uznesenie však nerozlišuje pri takomto tvrdení nenávisť k Židom a oprávnenú kritiku. Na základe navrhnutého uznesenia bude dochádzať k nezákonnému obmedzeniu slobody slova, čo by bolo porušením čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré je zaviazaná dodržiavať aj Slovenská republika.
Príklad č. 10 hovorí o prirovnávaní súčasnej izraelskej politiky k politike nacistom. "Znaky fašizmu alebo nacizmu sa dnes v sionistickom štáte Izrael zdajú byť jasnejšie ako v minulosti a je to fakt, ktorý nikto, okrem nevedomého alebo zaujatého človeka, nemôže poprieť." Toto nie je moje tvrdenie, to je tvrdenie profesora Asada Abdula Rahmana. Príkladom je plán s etnickými čistkami, ktoré navrhol člen Knesetu pre židovskú domácu stranu Bezalel Smotrich, ktorý navrhuje zaviesť izraelskú suverenitu v celom regióne okupovaného západného brehu Jordánu, zintenzívniť židovské kolónie, rozpustiť Palestínsku národnú autoritu a prinútiť Palestínčanov, aby emigrovali mimo historickej Palestíny, inak budú čeliť silnej vojenskej reakcii. Tu sa javí skutočná tvár izraelskej okupačnej vlády a extrémnej pravice na úkor palestínskeho práva, čím zakladajú fašistický režim. Rovnako je aj v zákone definovaný židovský nacionalizmus, ktorý definuje Izrael ako židovský štát, to znamená, že uprednostňuje židovstvo štátu pred jeho demokraciou.
Izraelský spisovateľ Zeev Sternhell povedal: "Nepotrebujeme právnu kultúru, aby sme pochopili, že ak má ľud právo na sebaurčenie, toto právo je vyhradené všetkým ľuďom." Pokračuje v tom, že: "Ak my Izraelčania máme ľudské práva, nemáme žiadne právo zbaviť ich Palestínčanov len preto, že majú boj alebo vojnu o rozdelenie krajiny. Izraelská demokracia je už v pokročilom štádiu blednutia a rezintengrácie. Kolónie jasne zbavujú Palestínčanov ich práva. Izrael v súčasnosti vytvára prostredie vhodné pre extrémizmus a širokú oblasť činností a extrémnu pravicu a základňu pre fašistické a polonacistické hnutia."
Doktor Ofer Cassif, lektor politických vied na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, vyvolal veľký hnev, keď prirovnal izraelské vnútroštátne právo s nacistickými zákonmi Hitlera. V prednáške povedal, že: "Izraelské rasistické zákony zakazujú Arabom žiť v konkrétnych oblastiach a podobajú sa zákonom v dobách Hitlera." Podobne tu istú tému napísal ľavicový spisovateľ Gideon Levin. "Noví nacisti? Máme takých veľa. Sú to produkty Izraela, noví hebrejsky hovoriaci nacisti, izraelská verzia." Ďalej dodal, že "izraelská pravica nie je nový nacizmus, ale na jeho okrajoch rastú tisíce nových nacistických kvetov, ktoré sa nikto nehodlá odstrániť".
S odvolaním sa na znenie navrhovaného uznesenia, ak by bolo prijaté, by bolo napríklad možné učiniť absurdné obvinenia z antisemitizmu aj voči významným izraelským osobnostiam. Bývalá ministerka Šulamit Aloni, bývalý minister Jusi Sarit, bývalý generálny prokurátor Michael Ben-Yair, viceprezident izraelskej akadémie vied David Harel, známy izraelský televízny moderátor Assaf Harel, či bývalý izraelský veľvyslanec Alon Liel, všetci z nich označili izraelskú politiku voči Palestínčanom za naplňujúcu charakteristiky apartheidu, teda rasistického režimu.
Podobne by sa na základe uznesenia bolo možné nálepkou antisemitizmu nespravodlivo diskreditovať medzinárodne uznávané osoby, akými sú nositelia Nobelovej ceny za mier, bývalý prezident USA Jimmy Carter a juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu, kontroverzný britský politik Sir Alan Duncan, profesor práva a reportér OSN John Dugard, či poslankyňa kongresu USA Betty McCollum, pretože aj oni označili izraelskú politiku za podobnú apartheidu. Za potenciálne apartheidnú ju označili aj bývalí izraelskí premiéri David Ben Gurion, Jicchak Rabin, Ehud Barak, Ehud Olmert a bývalý minister zahraničia USA John Kerry. Že Izrael voči Palestínčanom v súčasnosti praktizuje politiku apartheidu, si podľa prieskumu z roku 2012 myslí až 58 (%) izraelských Židov. Bývalý izraelský premiér a minister obrany Ehud Barak dokonca v rozhovore pre izraelskú televíziu Channel 10, v Channel 10 v roku 2016 povedal, že: "Izrael je nakazený zárodkom fašizmu a vo svete už nezostali žiadni seriózni vodcovia, ktorí by verili izraelskej vláde."
Váš desiaty príklad, teda prirovnávanie súčasnej izraelskej politiky k politike nacistov, nemôže predpovedať budúcnosť a ani vy a ani nikto nemôže vedieť, aká bude izraelská politika v budúcnosti. Je taktiež každého osobnou vecou, k čomu bude politiku akéhokoľvek štátu porovnávať, máme predsa slobodu slova. Pritom v príklade jedenásť sa píše, že antisemitizmus je napríklad aj považovanie Židov za kolektívne zodpovedných za konanie štátu Izrael, čím vlastne sám naznačujete, že so súčasným konaním štátu Izrael nie je niečo v poriadku.
Na záver chcem povedať, že snaha Izraela presadzovať dokument IHRA v krajinách Európskej únie, ktorej výsledkom je aj predkladaný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je však zneužitím témy antisemitizmu na politické ciele krajiny, nacionalistickej a čoraz nedemokratickejšej vlády premiéra Netanjahua. Návrh uznesenia popri prezentovaní potreby ochrany slovenských Židov pred prejavmi nenávisti zavádza nástroj na špeciálnu ochranu štátu Izrael pred oprávnenou kritikou, ako nemá žiaden iný štát, pritom umožňuje umlčiavať aj kritické hlasy z radov samotných Židov, ktorých má údajne chrániť. Je dôležité zdôrazniť, že kritika Izraela vychádza z medzinárodne uznávaných štandardov ľudských práv.
Preto vyzývam všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby boli proti prijatiu takéhoto uznesenia.
Ďakujem.
Skryt prepis