52. schôdza

S faktickou poznámkou poslanec Vestenický.

Pán Csáky, neviem, či sa chystáte písať jarmočné divadelné hry alebo nejaké veselé scénky.  Podľa toho , čo som počul teraz, spoza tribúny ma o tom začína presviedčať.   Domnievam sa však, že  ak niekto chce požičať si myšlienky od iných autorov, tak vraj je to možné, ale mal by sa na nich aspoň  odvolať. Čo mám na mysli, to čo  dávate do úst Beryovi a Stalinovi, sa vraj odohralo podstatne skôr, o dvadsať rokov skorej a to medzi pánom grófom Áponyim a admirálom Hortym. A vy to viete.  Napriek  tomu ma jedna vec  na vašom vystúpení potešila.  Preto som aj vyšiel z ľavice a smeroval som k pánovi Horváthovi. Uvidel som konečne vás ako máte najprv jednu a  potom  ale  druhú ruku  vo svojom vlastnom vrecku. Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán predseda výboru Mojmír Mamojka.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Csáky si zrejme myslí, že prezentoval nejakú totálne intelektuálne ekvilibristickú prezentáciu hodnú Rímskeho  senátu.  Ja som takú otrasnú demagogickú  zložku blbosti ešte nepočul, demagogické blbosti,. Ja nerád  používam takéto  výrazy ale neskutočne  sa vlasy ježili, keď som to počul, hoci sa o ňom hovorí, že je intelektuál. Ale vecne, právne.  Však princíp exteritoriality   totálne neprípustný princíp  v medzinárodnom   práve pôsobenie  právneho predpisu určitého štátu voči právnym pomerom subjektom  na inom štáte okrem  situácii, keď to je dohodnuté pravidlá medzištátnymi zmluvami ratifikovanými  je jednoducho neprípustné.  Platí  princíp  exteritoriality  to znamená platnosti práva na určitom území štátu. Maďarskí  kolegovia hovoria o nejakej kontinuite  právnej. Akosi pozabudli, že  Rakúsko-Uhorsko zaniklo pred 92 rokmi, o akej  kontinuite právne hovoríme spred  92 rokov a odvolávajúc sa na zákon  z roku 1879. Detail, je rok 2010  nie 1879. Etnický princíp už to zaznel štátne občianstva,  však klasický princíp právny štátneho občianstva spočíva  na mieste narodenia rodičov, trvalom pobyte a klasických  podmienok získania štátneho občianstva. Áno, je to  inštitút, ktorý je akceptovaný ale rozdiel medzi dvojitým štátnym občianstvom Čecha a Slováka  a vo väzbe na maďarskú  politiku etnickú, ktorá stojí  na princípov Krajanského zákona, dvojitého občianstva, autonómie je absolútne  nedôveryhodná. Slovák  a Čech,  to  je nebe a dudy.  To je rozdiel. A potom keď je tu výzva k vedeniu dialógu. Áno, ja  osobne vždy som bol za dialóg v každej veci ale niekto vyzve  na dialóg  a zbalí sa sály preč.  Tak s kým, ďakujem.

Ďakujem pekne. V zmysle zákona  o rokovacom poriadku o slovo  požiadal  pán minister Miroslav Lajčák. Nech sa páči pán minister máte slovo v rozprave.

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci,  stretávame  sa tu v netradičnom  čase  a za mimoriadnych okolností. Dôvodom je naša  zodpovednosť za záujmy nášho štátu a  stabilitu regiónu.  Rovnako je dôvodom tohto  mimoriadneho stretnutia nezodpovednosť nášho maďarského  suseda a jeho jednostranný postup, ktorý nás tlačí k prijímaniu  adekvátnych opatrení.  Sme v kritickej situácii. Čelíme  bezprostrednému rozhodnutiu maďarského parlamentu, ktoré je pre nás  neakceptovateľné.  Sme pod časovým tlakom, keďže tento parlament už nadsluhuje. Sme v období  predvolebnej kampane, keď  sú emócie vybičované   na maximum.  V tejto situácii vás chcem  požiadať o  dôkaz  politickej  veľkosti a zodpovednosti. A žiadam vás, aby sme spoločne to, čoho nebol schopný náš južný sused   v povolebnom opojení mocou a svojou parlamentnou väčšinou.  Doterajšie reakcie  maďarskej strany  na naše obavy, výhrady a  žiadosti o dialóg iba dokazujú  absolútnu  absenciu empatie,  sebareflexie a  schopnosti brať ohľad  na citlivosť svojich susedov.  Na druhej strane chcem vás informovať, že  máme veľa pozitívnych signálov  zo zahraničia. Väčšina našich partnerov   a spojencov  je prekvapená a zaskočená  neochotou maďarskej strany diskutovať. Naši zahraniční partneri  kriticky vnímajú postup FIDESZ-u , všímajú si nacionalistické  a aj neskrývane  reviozionistické výpady JOBIK-u, ktorým poslanci FIDESZ-u  tlieskajú.  To všetko je aj výsledkom našich aktivít. Ministerstvo zahraničných vecí  Slovenskej republiky využilo všetky svoje nástroje na adekvátnu reakciu na predloženú novelu zákona o maďarskom  štátnom občianstve.  Iniciovali sme bilaterálny rozmer diplomacie vyplývajúce zo základnej  zmluvy, ktorý bol zo strany partnerov ako viete odignorovaný.  Uskutočnili sme adekvátne kroky  voči medzinárodným organizáciám a inštitúciám predovšetkým voči Vysokému komisárovi pre národnostné menšiny OBSE a voči Rade Európy.  S argumentmi, ktoré považujeme za najvýznamnejšie a ktoré  vyplývajú  z prijatých  medzinárodných štandardov  sme oboznámili partnerov  v Európskej únii, v Severoatlantickej aliancii  a pôsobili sme tak  voči jej inštitúciám ako aj voči jednotlivým členským krajinám.   Môžeme očakávať, že  obsah tejto legislatívnej  normy ako aj neštandardný  spôsob jej očakávaného jej  rýchleho prijatia v maďarskom parlamente, nehovoriac o obsahu  diskusií v Budapešti našich partnerov priam zarazil. Aj preto, naši partneri s pochopením prijímajú našu argumentáciu a naše výhrady. Našou  hlavnou diplomatickou devízou je naša ochota a pripravenosť o novele rokovať s maďarskou stranou. Všetci  partneri to považujú za  naše legitímne právo  keďže exteritoriálne  účinky novely sú  zjavné a drvivá väčšina dvojitých občianstiev  vzniká na základe dvojstranných dohôd. A ak nie, tak určite nevzniká proti vyslovenej vôli dotknutých štátov. . Pán poslanec Csáky klamal niekoľkokrát,  nemá pravdu keď sa odvoláva na legislatívu, ktorá existovala v Slovenskej republike medzi rokmi 1997 až 2005 pretože táto legislatíva výhradne hovorila o odôvodnených a výnimočných prípadoch na rozdiel od maďarskej legislatívy, ktorá ponúka občianstvo celoplošne na etnickom základe. Pán Csáky klamal, keď hovoril o neplnení slovenskou stranou z Osviecen, pretože jediná dohoda, ktorá bola  uzavretá,  premiérmi z Osviecen   nebola splnená je dohoda o spoločnom pripomenutí  si 15. výročia  podpisu základnej zmluvy, ktorú maďarská strana nebola schopná dodržať a samozrejme pán Csáky nielen klamala a hovoril absurdnosti, keď považuje za normálne, že slovenská strana má  obsah svojich vlastných zákonov, ktoré  sa týkajú našich občanov a majú platnosť iba na našom území, má konzultovať s maďarskou stranou  a maďarská strana  nemá  zodpovednosť komunikovať s nami  svoje normy, ktoré presahujú územie Maďarska. Ešte sme presvedčení, že  navrhovaný maďarský zákon neprináša nič konkrétne a praktické, vzniká otázka politických motívov  takéhoto aktu.  Nie je to len otázka, ktorú si kladieme my, ale aj ostatní partneri  v Európskej únii. A priebeh diskusií v maďarskom parlamente nielen o tomto zákone ale aj o zákone, ktorý má reagovať na 90. výročie Trianonskej dohody, to veľavravne ilustruje.  To, že napriek rozbehnutému budapeštianskemu  rýchliku ešte stále  voláme po rokovaniach .....