52. schôdza

Pán podpredseda, tri poznámky by som mal. Najprv chcem vám povedať, že som pripravený podporiť toto vyhlásenie. Druhá poznámka, ja som vás poznal ako znalca rokovacieho poriadku a preto mám na vás otázku, či vám dnes nevadí, že poslanci dostali pozvánku a nedostali sme ani podpisy poslancov, ktorí túto schôdzu zvolávajú. Ani podpisy sme nedostali. Ani nevieme, kto vlastne túto schôdzu zvoláva. Len pozvánku sme dostali. Či vám nevadí pán podpredseda, aj keď ste odišli, že sme nedostali ani návrhy zákonov, o ktorých by sme mali rokovať.  A tretia poznámka, vy ste hovorili o politickej múdrosti a o potrebe zjednotenia politickej reprezentácie predsedov politických strán. Musím s poľutovaním konštatovať, že ste nevyužili túto možnosť. Už pri návrhu uznesenia nikto nás ani neoboznámil, ani nepožiadal o rokovanie. Vy vyčítate politickej reprezentácii Maďarskej republiky, že s vami nerokovala o prima zákon, vy ste pripravili návrh uznesenia, hovorím, ja som ochotný a pripravený ho podporiť, ani ste len nekonzultovali, ani ste nepožiadali predsedov politických strán, aby o takomto spoločnom postupe sme rokovali a celá táto schôdza mohla byť v podstate kľudnejšom priebehu. Nič ste pre zjednotenie slovenskej politickej reprezentácie vo vzťahu k jednostranne prijímanému maďarskému zákonu neurobili a k tomu vyjadrujem poľutovanie. Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec.

Ďakujem pekne za slovo. Ja k dvom veciam. Na začiatku ste pán podpredseda spomínali Grécko. No myslím si, že podobná vážna téma ako táto téma bolo aj Grécko, napriek tomu ste toto Grécko neboli ochotný pustiť do parlamentu a rokovať aj o týchto vážnych krokoch, ktoré bolo potrebné urobiť a ktoré je potrebné urobiť a na konci ste spomínali Šumana, veľkého politika z minulosti, kresťanského politika z minulosti a odvolávali ste sa na citát, ktorý povedal. Ja by som bol veľmi rád a ináč by to tu vyzeralo ak by ste jeho myšlienky presadzovali ako vládna koalícia vo svojej konkrétnej politike. Nemuseli by sme mať celý ten štvorročný vývoj preplnený iba kauzami, ale v inom duchu a v inom spoločenstve, v akom presadzoval veľký politik Šuman. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. O slovo požiadal navrhovateľ, pán predseda parlamentu. Nech sa páči.

Prepáčte dámy a páni,  nechcem zdržiavať, ale pán poslanec Abrhan, pán predseda výboru. Naozaj už toho začínam mať dosť, pretože ako vy poslanci Kresťanskodemokratického hnutia klamete, ako interpretujete, dezinterpretujete niektoré procedúry, to je úplná nehoráznosť. Máme už niekoľko mesiacov ak už nie viac ako rok dohodu o doručovaní materiálov. Dostali ste riadne pozvánku a každý materiál je príslušným spôsobom, ktoré schválilo poslanecké grémium dostupný každému kto o to požiada. Robíme to v záujme životného prostredia a v záujme šetrenia vážený pán poslanec. Takže si to kľudne pozriete čo len chcete. Aj podpisy, aj čokoľvek. Včera, keď som si prečítal vyhlásenie, ale presne idete v intenciách pána Hrušovského, predsedu vášho poslaneckého klubu, ktorý klame, až sa tak práši. Pošle svojho asistenta na sekretariát riaditeľa organizačného odboru, vyzdvihne si všetky písomnosti, požiada o všetku dokumentáciu v súvislosti so schôdzou a potom sa s plechovým ksichtom postaví pred kameru a povie čo je to za nehoráznosť, čo si to ten predseda parlamentu dovoľuje, ani neviem o čom máme rokovať. Ja si to vyprosím od vás. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Abrhan.

Pán predseda, tak potom môžem len konštatovať, že s veľkou pravdepodobnosťou iné materiálové podklady dávate poslancom vládnej koalície, lebo tí vám rozumejú, tí tie podklady majú a iné podklady dávate poslancom opozície, lebo my také podklady sme nedostali. (Ruch v sále.) (Pískanie.) Môžte pískať koľko chcete, ak si myslíte, že ste na futbalovom zápase, nech sa páči. Ďakujem pekne.

V rozprave ďalej vystúpi pán predseda klubu Vladimír Mečiar, nech sa páči pán predseda, máte slovo.

Dámy a páni, ako predseda poslaneckého klubu budem hovoriť za klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, za seba, svoje deti, svojich vnukov. Samozrejme vidím, čo sa robí v sále, Mikuláš Dzurinda ponúka riešenie, keď príde k nemu, dajte mi tie vaše lepšie návrhy, nemá ich. Kresťanskí demokrati sa snažia na blbostiach rozbiť hladký priebeh rokovania a tému zneistiť, spochybniť alebo rozmelniť, rozumiem tomu, lebo tak robili vždy. Poslanci maďarskej koalície ušli a oznamujú tejto Národnej rade úplne drzo, my budeme občania Maďarskej republiky a budeme aj tu sedieť a vy ste povinní to znášať. Prečo by sme boli povinní to znášať? Tomu nerozumiem. Ani tomu nerozumiem, prečo by sme na Slovensku boli povinní držať nacionalistické strany, keď mnohé štáty Európy sa s tým vysporiadali a už ich zrušili. Nemajú nacionalistické strany a je to demokratické a je to v poriadku. Slovensko môže ísť tiež touto cestou. Dokonca si myslím, že týmto zákonom všetko končí. Ja by som povedal, že týmto zákonom sa iba prejavuje malá časť vôle, ktorá bude pokrakčovať po voľbách a budú ju doprevádzať praktické kroky vlády vo všetkých možných oblastiach. Samozrejme, že nedoceňujú a dovolím si povedať, že ani kolegovia z jednej strany, možné dopady tohto kroku. Kde to povedie? Dvakrát to viedlo k tragédii národov sveta a miliónov, desiatkam miliónov mŕtvych. Tretíkrát sa začína rovnakou metódou na rovnakom mieste, rovnakým postupom krokov. Tiež to skončí desiatkami miliónov mŕtvych, alebo budeme mať silu a už pri prvom kroku zastavíme? Minimálne to skončí s tým, že  sem prídu robiť poriadky cudzie jednotky, mierové zbory, ktoré sa tu usalašia, aby sa nič nedialo? To je minimálna hranica, tá druhá je maximálna hranica. O toto sa hrá. To začína, tento vývoj a buď sa rokovaním Národnej rady a postojmi jej poslancov, keď nie poslancov tak ľudí vo voľbách tento vývoj zastaví, alebo bude pokračovať ďalej. Ak hovoríme o ňom, že sa bude pokračovať ďalej, môžem to povedať preto

>o toto sa hrá. A druhá je maximálna hranica. To je minimálna hranica, tá druhá je maximálna hranica. O toto sa hrá. Toto začína, tento vývoj. A buď sa rokovaní Národnej rady a postojom jej poslancov keď nie poslancov, tak ľudí vo voľbách tento vývoj zastaví, alebo bude pokračovať ďalej. Ak hovorím, že sa bude pokračovať ďalej, môžem to povedať preto, že som sa mimoriadne veľa rýpal v poslednom čase v dejinách, ako to vlastne vyzeralo pred prvou svetovou vojnou, ako to vlastne vyzeralo pred a po druhej svetovej vojne, kde to má korene, z čoho to pramení a kde to vlastne ide. na tejto pôde Národnej rady som povedal, že revolúcia 1848 bola demokratická, ale nedemokratická bola v tom, že brala slobody národom, ktoré boli v Uhorsku vo väčšine a gniavila ich ďalej. Práve táto nenávisť k nemaďarským národom po roku 1948 nadobudla nové rozmery a to bol prijatý celý rad maďarizačných zákonov, ktoré donútili ľudí prijímať maďarčinu ako svoj jazyk, učiť sa ju na školách, rozprávať v nej ako v úradnom jazyku aj pod hrozbou fyzického násilia, nútili ľudí prerábať svoje rodné mená a svoje mená obcí, ten zákon o premene obcí je z roku 1898 a hoci bol vrcholne nedemokratický a protestovali proti nemu pod vedením Bjorsona všetci intelektuáli na svete, tak my sme ho uzákonili tento zákon v tejto Národnej rade pred rokom. Tento zlý, z toho roku 1898. Národná rada ho zobrala na rehabilitáciu. To preto, že sa nepozeráme dozadu a neštudujeme spojitosť s hisotrickým obdobiami. Ďalej v týchto obdobiach vzniká aj pojem celistvého Uhorského národa, celistvého Uhorského územia a Maďarsko si ani nevytvára jazyk, v ktorom by rozlíšilo Uhorsko a Maďarsko, nemá slovo, ktoré  by definovalo rozdieľ medzi jednym a druhým. Prichádza k vojne, do vojny ide Maďarsko ako štát, ktorý vojnu iniciuje. Jeden z jej iniciátorov. Vojnu prehráva a vojnu prehráva tak, že nielenže je porazené z vonku, ale je porazené aj z vnútra, že štáty, ktoré sú súčasťou alebo národy, ktorý sú súčasťou Uhorska, z tohoto zväzku vystupujú. Vystupuje aj Slovensko po bodu Čechov a vytvára Československú republiku. Vystupujú Chorváti, vystupujú Rumuni, vystpujú ďalší, ktorí už nechcú byť súčasťou Uhorska a nechcú prijímať jeho zvrchovanosť na svojom území. A vyčleňujú ich a hovoria, vy Maďari vytvárate a realizujete svoje právo na sebaurčenie národa tým, že vytvárate Maďarskú republiku. My nie sme vašou republikou, sme samostatné, zvrchované, nezávislé územie. To im povedali skôr, ako to povedala Trianonska zmluva. Dokonca Československo išlo tak ďaleko, že malo vytvorenú Československú armádu skôr ako štát a s Československou zástavou vojaci bojovali na frontoch skôr ako bola Československá republika. Ak Československá republika vzniká v roku 1918 tak tiež nie jednoduchou cestou. Na Turci vyhlasuje Národná rada nezávislosť, ruší maďarizáciu ako politický smer, ale ponecháva starý štátny aparát a vtedy vzniká medzi maďarskými voíjskami ale aj medzi obyvateľstvom hnutie, ktoré zakladá maďarské gardy, ktoré oznamujú Slovákom, že ospravedlňujeme sa, dávame vám autonómiu, ale nenecháme vás okupovať Českým vojskom. Proti tomu vnikajú gardy slovenské, vojsko československé , ktoré sa ide brániť a najprv gardy maďarské vytlačia československé vojsko na Moravskú hranicu a potom československé vojsko vytlačí Maďarov v krvavých bojoch na maďarskú hranicu. Prišli na tú hranicu, ktorá dneska platí. Ich veliteľ bola vtedy taliansky generál, mal ísť ďalej, vojská zastavil, veď aj na štátnom znaku Matra je súčasťou slovenského znaku. Zastavil pohyb vojsk a nešiel ďalej. Preto vznikla nedôvera voči talianskemu veleniu a prešlo sa k spolupráci s francúzskymi generálmi a francúzskym velením, ale štátna hranica sa stanovovala podľa faktického stavu. Keď teraz maďarská vláda chce hovoriť v mene maďarskej menšiny na Slovensku, tak potom sa musíme zamyslieť nad historickým faktom. Veď keď sa robila Trianonska zmluva, tak maďarska menšina bola pozvaná na rokovanie. A opýtali sa ich, chcete byť súčasťou Maďarska? Dokonca to, aby sa stali súčasťou Maďarska, navrhoval prezident Masaryk, ktorý chcel radšej prepojenie Slovenska so Slovinskom cez Burgerland. Táto varianta neprešla a nebola schválená a zástupcovia maďarských menšín povedali, naše prepojenie so severnou časťou je tak veľké, že chceme byť občania Československa. Chceme byť občania Československa, to povedali maďarskej vláde a medzinárodnej komisií. Akým právom, maďarská vláda štátu do ktorého nepatria dneska chce revidovať ich slová a vnucovať im inú predstavu. Ďalej, keď sa dneska hovorí v tomto zákone, ktorý má Maďarsko k dispozícii, tak sa odvolávajú na zákony z 19. storočia. A prečo? Vtedy bolo predsa jasné a platilo, a v roku 1910 sa dokonca konalo sčítanie ľudí, koľko je Maďarov v Európe a platila zásada, že každý kto hovorí maďarsky je Maďar.  Preto pozor na ten výklad v maďarskom zákone, že musí preukázať, že mal rodičov Maďarov. Každý kto hovoril v tom období maďarsky bol považovaý za Maďara. Ak jeho rodičia maďarsky rozprávali, tak ich vnuk dneska sa môže uchádzať o maďarské občianstvo. Ale to sa týka celého územia Slovenska, to je omyl, že ide iba o južné Slovensko. Ide o celé územie Slovenska. Výkladom ich zákonov, vtedy platných, na ktoré sa odvolávajú, ktoré citujú, platí tento stav. Stav občanov hovoriacich maďarsky. Môj starý otec teiž hovoril jazykom maďarským, lebo ho tĺkli trstenicou, keď hovoril po slovensky. Ale nikdy Maďar nebol. A takto to bolo v mnohých rodinách. Ktokoľvek sa môže dneska dovolávať. Ideme v histórii ďalej. Prichádza Trianonska zmluva, ktorá ukončuje I. svetovú vojnu, stanovuje hranice a pravidlá, ktoré mali zabrániť II. svetovej vojne. Stanovila ich zle a nepresne, pretože II. svetová vojna nevznikla ani za 20 rokov po Trianonskej zmluve. Jedno z prvých ohnisk, ktoré boli v Európe podpaľované bol zápas o južné Slovensko. Vtedy Maďari podporovaní Talianmi a Nemcami sa uchádzali o rozhodnutie o južnom Slovensku, vyhlásili občanom maďarskej národnosti napriek ich rozhodnutiu v 1918 zostať občanmi Českoslovenka, začali zakladať piatu kolónu, začali si zakladať svojich obyvateľov, podporovať finančné držať to nad vodou, provokovať cez nich, až naraz vyhlásili, že treba aby o tom, či južné územie patrí Slovensku rozhodla medzinárodná arbitráž, ktorá sa konala vo Viedni a Nemci a Taliani rozhodli, že južné Slovensko patrí Maďarsku. Súbežne s tým vzniká Slovenský štát, maďarské okupačné vojská prichádzajú na Slovensko, Slovákov bijú a vyháňajú, dávajú im 10 kg vecí, ktoré si môžu odniesť, to je všetko, niekoľko 100 000 ľudí vyhodených z domov, ďalší poučení, že nič robiť nesmú, ale ak tak, zakročí tvrdo proti ním maďarská moc a táto moc sa správa ako dominujúca celé obdobie. Podrobuje si nielen Židov, podrobuje si aj Slovákov, dokonca v Košiciach ku koncu vojny len preto, že hovorili po slovensky obesili, alebo podrezali na uliciach 500 ľudí. Za nič, ja jazyk. Sú ešte Košičania, ktorí sú hrdí na Hortyho, ktorý tam prišiel na bielom koni? Tých 500 mŕtvych im čo hovorí? Tie milióny mŕtvych vo vojne, čo hovoria? Samozrejme prichádza koniec II. svetovej vojny, Maďarsko zasa bolo iniciátorom vojny aj keď vo vojne hodnotilo svoje straty nízko, lebo to neboli straty maďarskej armády, to boli straty, to boli vojaci z Folvideku, ktorých nahnali do prvého ruského frontu a tam ich zabíjali. Mali strašne 100 mŕtvych. Toto bola tá sloboda, ktorú im Maďarsko sľubovalo? Cez to, že sa stanú občanmi Maďarska? Toto bol ten dar a prínos, že o životy prišli? Že žobráci zostali? Že ich vtiahli do porazeného štátu, porazeného režimu so všetkými dôsledkami porážky II. svetovej vojny? Samozrejme v dokumentoch medzinárodných o skončení II. svetovej vojny inak mimochodom už v decembri 43 bolo medzi Stalinom, teda medzi Molotovom a Benešom dohodnuté obnovenie Československa. K tomu sa pridali ostatné mocnosti a definitívne boli zmluvy podpísané Parížskymi dohodami o skončení II. svetovej vojny. Mohli sme povedať, že tieto zmluvy vytvorili rámec preto, aby sa už niekdy viacej hrôzy II. svetovej vojny neopakovali. V čom tie hrôzny boli okrem mŕtvych a vysťahovaných? Na Slovensku existovali ľudia, ktorí v 38. prijali štátne občianstvo maďarské. Boli vysťahovaní dobrovoľne do Maďarska, pretože chceli žiť ako Maďari. Z Maďarska prišli Slováci, ktorí chceli žiť ako Slováci. Uskutočnila sa výmena obyvateľstva. Tu nebol akt, ktorý bol v Nemecku, teda v Čechách s Nemcami. Režim bol iný. Samozrejme aj z tých, ktorí zostali žiť ako občania Československa, mali rôznu mieru na vojnových udalostiach, niektorí boli Milašovci, niektorí patrili k Hortyovcom, niesli mieru viny, ale ta sa vyriešila a je uzatvorená a sú dneska riadny a právoplatní občania Československa. Právo byť občanom Slovenskej republiky využili v roku 1992, keď každý z nich sa mohol slobodne rozhodnúť občanom akého štátu chce byť. Všetci sa rozhodli, že chcú byť občanmi Slovenskej republiky. Nikto nehovorilo, že chce, aby tu bol Maďarský štát. Ale chcú byť jeho občania. Čiže, tretí krok, kedy maďarská administratíva stratila akúkoľvek legitimitu. Zastavím sa pri Parížskej medzinárodnej zmluve. Táto zakazovala akúkoľvek  podobu fašizmu  a fašistických organizácií v Maďarsku. Dneska po týchto voľbách fašistická organizácia Jobik je v parlamente. Je v Európskom parlamente. Určuje politiku, nacionalistická strana Fides na čele s Orbanom  rozvíja diplomatické aktivity a kroky, ktoré sú veľmi jasné a čitateľné. Smerujú proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, chcú urobiť vazalsky štát, smerujú proti občanom, ktorých chcú deliť na dve kategórie a potom neskoršie stupňovaním v prvom kroku, najprv si urobíme občanov, v druhom ich budeme politicky a diplomaticky chrániť a v treťom kroku im prídeme na pomoc ale to bude trvať proces a ten proces bude závisieť o toho, aké budú vhodné podmienky pre to, aby to urobili, dneska tie podmienky v Európe vhodné sú. Kalkulujú s týmto. Vláda nemá s kým rokovať, lebo na druhej strane nie je vláda. Parlament sa konštituuje, parlament chce komunikovať, dneska máme komunikovať, vadíme sa na blbostiach, vôbec nejde o tieto historické chvíle a historické udalosti a sme v situácií, že pán prezident mlčí, Ministerstvo zahraničných vecí vyvíja nejaké aktivity, len či je to dosť. Pokiaľ ide o porušenie mierovej zmluvy, kto ju garantuje? Spojené štáty americké, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko. Čiže, my nielen budeme informovať vysokého komisára OBSE, ale garantom mierovej zmluvy v Európe. Vaša mierová zmluva je nabúraná. Vážení zo Spojených štátov amerických, Británii, Francúzska, Ruska, platia vaše dohody  a skúsenosti z II. svetovej vojny alebo už sú zdrapom papiera? Sú naďalej architektúrou pokoja v Európe alebo sú zdrapom papiera. Budeme žiadať mocnosti, aby povedali svoj názor na to. Nielen medzinárodné organizácie, ale priamo tých, čo garantujú mier v Európe. Ďalej toto nebol jediný dokument ktorý prijatý bol. Boli prijaté dokumkenty o tom, že medzi Československom a Maďarskom nebude dvojité štátne občianstvo. Nebude ani u detí. Tieto dokumenty nie sú zrušené. Existujú  medzinárodné zmluvy o priznávaní občianstva a tieto hovoria z humanitárnych dôvodov, keď sa narodí na území, ale neexistuje princíp udeľovania občianstva bez územia. Musí najprv na území nejakú dobu žiť, minimálna lehota je 5 rokov. Ale tu sa ide udeľovať občianstvo bez územia, pretože v ich zvrátenej predstave Uhorstko stále existuje a stále sú to občania Uhorska. Páni poslanci, cítite sa ako zástupcovia Uhorska v tejto Národnej rade? Spravia z vás Krajanský snem? Čo budete tuto? V akej pozícii? Príjmete to, alebo dostanete odvahu dneska postaviť sa proti tomu a povedaťnie. Sme poslanci zvrchovanej Slovenskej národnej rady, sme nezávislí na akejkoľvek moci Budapešti a kohokoľvek iného na našom teritóriu nebude nikto zasahovať. To je text vyhlásenia. A to je ale  aj text zákonodarného dokumentu, ktorý zajtra vláda navrhne a predpokladám, že našou väčšinou po veľmi krátkej procedurálnej otázke bude prijatý. Dámy a páni, všetci hovoria, že to sú kroky namierené proti menšine. Omyl, to sú kroky namierené proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, proti tomuto parlamentu, proti tejto Národnej rade, proti tomuto štátu. Pretože občanom Maďarska môže byť podľa toho chápania z 19. storočia ktorýkoľvek občan, menšiny majú byť rukojemníci, pričom my máme k menšinám pozitívny vzťach. Celý spor je o tom, že my si ich nechceme dať. Lebo sú to naši občania, tohoto štátu. Samozrejme, keď sa bude rešpektovať vôľa niekoho žiť a byť inde, prosím. Budeš občan iného štátu, ale prídeš o občianstvo slovenské. Naviac zákony maďarské a slovenské sú v mnohých veciach kontra