53. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, právna úprava sa predkladá z dôvodu kompenzácie škôd, ktoré boli spôsobené poveternostnými udalosťami a prírodnými katastrofami. Pri kompenzácii škôd pôjde o to, zachrániť úrodu v roku 2010 a tiež vytvoriť podmienky na jej založenie v roku 2011 a následné roky. Kompenzáciou škôd bude zachovaná zamestnanosť a tiež podnikanie niekoľkých poľnohospodárskych subjektov.
Účelom zákona je zabrániť prehlbovaniu priamych a následných škôd, ktoré môžu byť v mnohých prípadoch likvidačné pre značnú časť podnikateľov v poľnohospodárstve.
Návrh zakladá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ktorý v súčasne dobe nie je možné presne určiť. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a zamestnanosť. Predložený návrh právnej úpravy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predkladaného návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil poverený gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánu poslancovi Tiborovi Lebockému.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 575 z 10. júna určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.
V súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2010. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júna 2010 číslo 1580 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Dovoľte, aby som konštatoval, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokúsim sa byť veľmi pragmatický na posúdenie tohto návrhu zákona, ktorý predkladá vláda.
Bezpochyby zákon, aj podľa mojej mienky, je potrebný. Ale tak, ako ho vláda navrhla, tým, ktorým by mala pomáhať najviac, tých tento zákon dvojnásobne bude trestať. Tí, ktorí nemajú, alebo nebudú mať poistenie na svoje pozemky, svoj majetok proti povodniam, lebo ich poisťovne nepoistia, tí dostanú menšie odškodnenie.
Pán minister a vážená vláda, pre vás niečo také, ako riziková mapa Slovenska hovorí vôbec niečo? Dovolím si zacitovať riaditeľku asociácie poisťovní Jozefínu Žákovú. Tieto mapy podľa odborného kľúča rozdeľujú územie Slovenskej republiky podľa rizika povodní. Táto vláda neriešila financovanie odvodňovacích kanálov, neriešila protipovodňové opatrenia na územiach, kde sa povodne vyskytujú s dvoj až trojročnou frekvenciou. V tých najohrozenejších územiach sú odmietnuté poisťovňami na uzatváranie poistení proti povodniam. Tak aká to bude pomoc? Komu to pomôže? Každý farmár na východnom Slovensku dostane len polovicu a to ešte sa zmienim aj o ďalších problémoch.
Pokiaľ porovnáme riešenia kompenzácie strát na poľnohospodárskej výrobe § 6, kompenzáciu strát v lesnom hospodárstve § 7, kompeznáciu strát v chove rýb § 8, okamžite zistíme obrovský nepomer medzi § 6 a § 7 a 8.
Kým podľa § 7 pre lesné hospodárstvo a § 8 pre chov rýb dotáciu možno poskytnúť, citujem. Poskytnúť do 100 % straty zníženej o poistné plnenie, koniec citátu, takéto riešenie pre kompenzáciu v poľnohospodárskej výrobe v § 6 nie je. To znamená, že v pôdohospodárstve nie na východe Slovenska tí, ktorí sú každoročne alebo každé dva roky postihnutí, ktorí sú poistení, tak tí dostanú odškodnenie od štátu až do výšky 80 % a môžu dostať aj poistné plnenie. To znamená ich celkové odškodnenie môže byť väčšie ako 100 %. To v tomto návrhu zákona nie je. Pretože v § 7 a 8 sa to výslovne hovorí. V § 6, ktorý sa dotýka pôdohospodárstva a § 5 takéto riešenie už spomenuté nie je.
Pán minister, prečo z celkovej škody v pôdohospodárstve z hľadiska kompenzácií sa dotácia neupravuje, nezníži o toto poistné plnenie? V tomto segmente je možné, aby dostali plnenie vo vyššej miere? Prečo? Je to spravodlivé vo vzťahu k lesníkom a rybárom? Prečo iné riešenie?
Vážená vláda, vážení poslanci Národnej rady za vládnu koalíciu, aj tento vládny návrh zákona je len populistickým návrhom, ktorý vláda dva dni pred voľbami predkladá do Národnej rady.
Tento návrh zákona má vytvoriť systematické podmienky na kompenzáciu škôd, pričom samotný materiál v dôvodovej správe konštatuje, že nebude mať dopad na štátny rozpočet. Ako chcete kompenzovať škody, keď to nebude mať dopad na štátny rozpočet? Z akých finančných prostriedkov? Koľko poľnohospodár a koľko lesník a rybár dostane od štátu?
Dovolím si zacitovať aj riešenie z § 10 ods. 7. Citujem. Dotácia podľa § 5 až 9 sa vypočíta tak, že platobná agentúra na základe prijatých žiadostí spočíta všetky oprávnené požiadavky predložené podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona na poskytnutie dotácií v príslušnom kalendárnom roku. Ak súčet oprávnených požiadaviek prevyšuje disponibilný objem limitu finančných prostriedkov pre jednotlivé ustanovenia tohto zákona, platobná agentúra určí prepočítací koeficient pre každé ustanovenie tohto zákona, ktorým každému žiadateľovi prepočíta oprávnenú požiadavku na poskytnutie dotácie. Keď nie je zo štátneho rozpočtu vyčlenený balík, tak výška na prerozdelenie alebo koeficient je nula.  Tohto zákona, platobná agentúra určí prepočítací koeficient pre každé ustanovenie tohto zákona, ktorým každému žiadateľovi prepočíta oprávnenú požiadavku na poskytnutie dotácie. Keď nie je  zo štátneho rozpočtu vyčlenený balík, tak výška na prerozdelenie alebo koeficient je nula. Je to len očným klamom tejto vlády na zakrytie skutočného zámeru. Prečo to musíme teraz riešiť? Áno, je treba  riešiť aj v poľnohospodárstve, sú územia, ktoré si to nutne vyžadujú, ale treba si to nechať pre tú vládu a ten parlament , ktorý to bude vedieť dotiahnuť, nie pre ten parlament, ktorý za dva dni nemá právo rozhodovať.
A tieto ustanovenia vstúpia do platnosti vtedy, keď už tento parlament a my, vážené dámy a páni, stratíme mandát v tomto volebnom období. To už budú iní poslanci, mnohí z vás, dúfam, že aj ja tu budem. Ale preto sa uchádzame vo voľbách o hlasy voličov, ale to bude iné volebné obdobie a iný mandát.
Podľa znenia tohto odstavca, ktorý som citoval, keďže nebudú financie zo štátneho rozpočtu, výška podpory, tak ako som uviedol, bude nulová. Alebo tvrdenie vlády o tom, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, je zavádzajúce a klamlivé. Taktiež by som veľmi rád upozornil na § 10 ods. 4, prílohy k žiadosti, písmeno g). Jednou z podmienok, aby poľnohospodár, lesník či rybár dostal odškodnenie, je predloženie znaleckého posudku osvedčujúcu výšku škody. V roku 2007 už táto vláda na základe znaleckých posudkov odškodňovala za povodne za predchádzajúci rok. Výška odškodnenia v mnohých prípadoch nedosiahla cenu za znalecký posudok. To farmári musia vynaložiť peniaze, čas a energiu na to, aby potom sa uchádzali o podporu za znalecký posudok? Takže poľnohospodár nebude mať len stratu z povodní, ale sa aj unaví prácou a vybavovaním refundácie ceny za znalecký posudok.
Dovolím si položiť otázku. Prečo výšku škody nemôže ustanoviť komisia, ktorú tak či tak podľa § 10 ods. 4 písm. g) menuje minister pôdohospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva má rad inštitúcií, kde sa nachádza dostatok odborníkov, ktorí túto prácu dokážu vykonať. Či  je to ÚKSUP, štátna veterinárna , potravinová správa, či platobná agentúra, do tohto procesu by bolo možné zapojiť aj poľnohospodársku samosprávu, či miestnu správu z hľadiska štátnej správy. Oni by tiež boli schopní stanoviť.
Pán minister, môžte sa usmievať, ale v roku 2003 paradoxne bolo extrémne sucho. Vtedy znalecké posudky nebolo treba a vláda dokázala pomôcť poľnohospodárom, dať prostriedky na ich podporu bez znaleckého posudku a fungovalo to. Dnes chceme, aby tí ktorí sú poškodení ešte dávali plus peniaze za znalecké posudky. Pochopil by som tento princíp, pokiaľ by táto vláda uplatňovala v každom kroku. Ale v prípade, keď predstavitelia tejto vlády, zamestnanci štátnej správy, s kufríkmi chodia po dedinách a rozdávajú peniaze bez akéhokoľvek ohodnotenia, bez akéhokoľvek posúdenia kto akú mal škodu. V jednom prípade znalecký posudok nie je treba, v druhom prípade znalecký posudok je treba? Čo je to, keď nie? Populizmus.
Týmito problémami som chcel len poukázať na to, koľko nedostakov má zákon, ktorý sa šil horúcou ihlou ako volebná propaganda, ktorá v skutočnosti nepomôže farmárom. Bolo by spravodlivejšie, ak takýto zákon nebol len volebnou propagandou, ale skutočným riešením pre tých, ktorí sú poškodení.
Pán minister, prečo ste nedali príkaz Slovenskému pozemkovému fondu, aby zmapoval koho sa to týka a začal s odpúšťaním nájomného. Prečo sa nerieši doplatenie prostriedkov pre obce, ktoré dostali len 30 % prostriedkov z toho, čo mali za máj a za jún. Z čoho majú financovať zabezpečovacie záchranné práce? Poznám nie jedného starostu, ktorý musel z vlastnej peňaženky vybrať peniaze a nie z obecnej kasy, aby kúpil benzín do čerpadiel, aby mohol čerpať vodu, lebo daňové úrady im neuhradili to, čo im patrilo.
Preto vyzývam, skúste pouvažovať nad tým, či by nebolo potrebné tento návrh zákona zobrať späť, prepracovať do takého stavu, aby skutočne slúžil poľnohospodárom, pretože je by som mal záujem o to, aby to mohlo fungovať. Je to  systematicky zle nastavený zákon.
Pán minister, uisťovali ste celý tento národ, že systematická zmena, ktorú ste predložili vo vzťahu k systematickej zmene Slovenského pozemkového fondu raz a navždy zabezpečí, že Veľký Slavkov a jeho mechanizmus sa nebude uplatňovať. Dnes vidíme pravý opak. Aj v tomto prípade preto ak chceme pomôcť poľnohospodárom, tak urobme taký proces a také postupy, ktoré pomôžu a nebudeme dávať ďalšie náklady na ich bedrá tam, kde nemusíme. Ďakujem pekne.