53. schôdza

Kolegyňa poslankyňa hovorila o tom krízovom, či rezervnom fonde, ja na to podobne chcem zareagovať, že tá rezerva síce rieši následky, nerieši však príčiny a druhá je vec, čo už tu bolo tiež pred chvíľou spomenuté, že tá rezerva je na nepredvídané situácie. To znamená, nemôže sa rezerva míňať niekde inde. To je jedna vec.
Druhá vec, ak chceme riešiť nejakú prevenciu dopredu, nie vtedy ako keď už horí, ako spomínal druhý kolega, tak vtedy musíme robiť veci dopredu a tie opatrenia, tie protipovodňové opatrenia, respektíve opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody, vy ste ju nazvali krízový manažment, tak tie musia byť aj ekologické, ale aj ekosystémové. Nemôže sa to byť takým spôsobom, že obce sú ponechané napospas situácií a ja poviem príklad dvoch obcí u nás na východe. Obec Hanicka pri Prešove ...  tak vtedy musíme robiť veci dopredu. A tie opatrenia, tie protipovodňové opatrenia, resp. opatrenie na zadržiavanie dažďovej vody, vy ste ju nazvali krízový manažment, tak tie musia byť aj ekologícké ale aj ekosystémové. Nemôže sa to robiť takým spôsobom, že obce sú ponechané napospas situácii. A ja poviem príklad dvoch obcí u nás na východe. Obec Haniska pri Prešove a obec Kendice. Hanisku pravidelne zatápala voda. No čo, pustila sa sama do toho. Budovala opatrenia, budovala valy, hrádze a výsledok bol aký? Výsledok bol taký, že teraz voda nezaliala Hanisku ale posunula sa ďalej. Zaliala ČOVKU a zaliala Kendice. A je tam 92 domov zaliatych. Tak toto sú tie systémové opatrenia?
Pokiaľ nebudeme robiť tieto veci určitým systémom a nedáme do toho patričnú výšku zdrojov a hovorím, je kde šetriť, ak by sa hospodárne nakladalo s verejnými prostriedkami, určite by sme mali dosť financií na to, aby sme začali robiť účinne protipovodňovú ochranu. Aj ekologickú aj ekosystémovú. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážení, ja tu počúvam, súčasná opozícia aké má fantastické názory, všetko vie, čo treba robiť. Tak ja vám poviem, ako oni postupovali. Na rieke Morave boli hrádze. Na Slovensku vyššia bola hrádza, na českej strane, moravskej teda, bola nižšia. Keďže existuje medzinárodná zmluva o tom, že hrádze na hraniciach majú byť rovnaké, tak Dzurindova vláda nie aby tlačila na partnerov, aby zvýšili hrádzu, ale u nás dva kilometre hrádze na Morave znížila, aby boli rovnaké.
Tento problém som sa dozvedela, bol začiatkom roku 2006, tak som ho o tomto probléme písala. Kto mi neverí, môj článok vyšiel v časopise Záhorák 24. apríla 2006, kde som sa rozčúlila nad takýmto konaním vtedajšej vlády, ktorá namiesto toho, aby robila protipovodňové opatrenia, dala financie na zníženie hrádze na slovenskej hranici. Opakujem, Záhorák z 24. apríla 2006.
Teraz som telefonovala do mojej kancelárie, aby zistili, kde to vyšlo. Tak takíto ste vy boli hospodári, ale dneska máte úžasné návrhy, úžasné stanoviská a dávate rozumy a zle ste riešili už vtedy, keď sa hrádza vyleje.

Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec Mikuš, ja si myslím, že naozaj treba dať odborníkov a hlavy dokopy a treba na tomto fonde popracovať s tým, že doteraz na tom nebolo zainteresované len ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj ministerstvo životného prostredia, pretože veľké vody má ministerstvo životného prostredia, malé vody má ministerstvo pôdohospodárstva. Verím, že po vyriešení kompetenčnom a spojení ministerstiev, tento problém bude oveľa ľahšie riešiteľný.
Pán poslanec Kužma. Rezevra vlády a rezerva predsedu vlády je úplne, úplne o niečom inom a pokiaľ viem, aj pán Dzurinda za svojich osem rokov používal tak rezervu vlády ako aj predsedu vlády pre ciele iné, ako pri ťažkých situáciách.
Pán poslanec Kahanec, ja som sa zámerne nesústredila na opatrenia, lebo ja som sa už viackrát vyjadrila, že samozrejme, že prevencia je najdôležitejšia. Bez tej prevencie, skutočne, nič nezmôžeme a tie situácie, ktoré nastávajú, nastávajú aj v dôsledku otepľovania a klimatických zmien. Čiže, samozrejme, opatrenia musia nastať, ale súčasne s opatreniami je dôležité vytvárať aj tento fond. Čiže jedno s druhým. Bez toho to nejde. A rezerva vlády alebo predsedu vlády sa využíva iným spôsobom ako tento krízový fond a podľa môjho názoru a podľa toho, ako som to nastavila na začiatku, som si bola istá, že takýto rezervný fond je možné využívať každý rok, lebo takmer každý rok vznikajú tieto nepríjemné situácie, ktoré postihujú občanov. A ďakujem všetkým, ktorí budú schopní podporiť aj zákaz politickej reklamy, pretože teraz je obdobie, aby sme to mohli zrealizovať. Na začiatku volebného obdobia to určite nepôjde. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, právna úprava sa predkladá z dôvodu kompenzácie škôd, ktoré boli spôsobené poveternostnými udalosťami a prírodnými katastrofami. Pri kompenzácii škôd pôjde o to, zachrániť úrodu v roku 2010 a tiež vytvoriť podmienky na jej založenie v roku 2011 a následné roky. Kompenzáciou škôd bude zachovaná zamestnanosť a tiež podnikanie niekoľkých poľnohospodárskych subjektov.
Účelom zákona je zabrániť prehlbovaniu priamych a následných škôd, ktoré môžu byť v mnohých prípadoch likvidačné pre značnú časť podnikateľov v poľnohospodárstve.
Návrh zakladá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ktorý v súčasne dobe nie je možné presne určiť. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a zamestnanosť. Predložený návrh právnej úpravy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predkladaného návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 575 z 10. júna určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.
V súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2010. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júna 2010 číslo 1580 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokúsim sa byť veľmi pragmatický na posúdenie tohto návrhu zákona, ktorý predkladá vláda.
Bezpochyby zákon, aj podľa mojej mienky, je potrebný. Ale tak, ako ho vláda navrhla, tým, ktorým by mala pomáhať najviac, tých tento zákon dvojnásobne bude trestať. Tí, ktorí nemajú, alebo nebudú mať poistenie na svoje pozemky, svoj majetok proti povodniam, lebo ich poisťovne nepoistia, tí dostanú menšie odškodnenie.
Pán minister a vážená vláda, pre vás niečo také, ako riziková mapa Slovenska hovorí vôbec niečo? Dovolím si zacitovať riaditeľku asociácie poisťovní Jozefínu Žákovú. Tieto mapy podľa odborného kľúča rozdeľujú územie Slovenskej republiky podľa rizika povodní. Táto vláda neriešila financovanie odvodňovacích kanálov, neriešila protipovodňové opatrenia na územiach, kde sa povodne vyskytujú s dvoj až trojročnou frekvenciou. V tých najohrozenejších územiach sú odmietnuté poisťovňami na uzatváranie poistení proti povodniam. Tak aká to bude pomoc? Komu to pomôže? Každý farmár na východnom Slovensku dostane len polovicu a to ešte sa zmienim aj o ďalších problémoch.
Pokiaľ porovnáme riešenia kompenzácie strát na poľnohospodárskej výrobe § 6, kompenzáciu strát v lesnom hospodárstve § 7, kompeznáciu strát v chove rýb § 8, okamžite zistíme obrovský nepomer medzi § 6 a § 7 a 8.
Kým podľa § 7 pre lesné hospodárstvo a § 8 pre chov rýb dotáciu možno poskytnúť, citujem. Poskytnúť do 100 % straty zníženej o poistné plnenie, koniec citátu, takéto riešenie pre kompenzáciu v poľnohospodárskej výrobe v § 6 nie je. To znamená, že v pôdohospodárstve nie na východe Slovenska tí, ktorí sú každoročne alebo každé dva roky postihnutí, ktorí sú poistení, tak tí dostanú odškodnenie od štátu až do výšky 80 % a môžu dostať aj poistné plnenie. To znamená ich celkové odškodnenie môže byť väčšie ako 100 %. To v tomto návrhu zákona nie je. Pretože v § 7 a 8 sa to výslovne hovorí. V § 6, ktorý sa dotýka pôdohospodárstva a § 5 takéto riešenie už spomenuté nie je.
Pán minister, prečo z celkovej škody v pôdohospodárstve z hľadiska kompenzácií sa dotácia neupravuje, nezníži o toto poistné plnenie? V tomto segmente je možné, aby dostali plnenie vo vyššej miere? Prečo? Je to spravodlivé vo vzťahu k lesníkom a rybárom? Prečo iné riešenie?
Vážená vláda, vážení poslanci Národnej rady za vládnu koalíciu, aj tento vládny návrh zákona je len populistickým návrhom, ktorý vláda dva dni pred voľbami predkladá do Národnej rady.
Tento návrh zákona má vytvoriť systematické podmienky na kompenzáciu škôd, pričom samotný materiál v dôvodovej správe konštatuje, že nebude mať dopad na štátny rozpočet. Ako chcete kompenzovať škody, keď to nebude mať dopad na štátny rozpočet? Z akých finančných prostriedkov? Koľko poľnohospodár a koľko lesník a rybár dostane od štátu?
Dovolím si zacitovať aj riešenie z § 10 ods. 7. Citujem. Dotácia podľa § 5 až 9 sa vypočíta tak, že platobná agentúra na základe prijatých žiadostí spočíta všetky oprávnené požiadavky predložené podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona na poskytnutie dotácií v príslušnom kalendárnom roku. Ak súčet oprávnených požiadaviek prevyšuje disponibilný objem limitu finančných prostriedkov pre jednotlivé ustanovenia tohto zákona, platobná agentúra určí prepočítací koeficient pre každé ustanovenie tohto zákona, ktorým každému žiadateľovi prepočíta oprávnenú požiadavku na poskytnutie dotácie. Keď nie je zo štátneho rozpočtu vyčlenený balík, tak výška na prerozdelenie alebo koeficient je nula.  Tohto zákona, platobná agentúra určí prepočítací koeficient pre každé ustanovenie tohto zákona, ktorým každému žiadateľovi prepočíta oprávnenú požiadavku na poskytnutie dotácie. Keď nie je  zo štátneho rozpočtu vyčlenený balík, tak výška na prerozdelenie alebo koeficient je nula. Je to len očným klamom tejto vlády na zakrytie skutočného zámeru. Prečo to musíme teraz riešiť? Áno, je treba  riešiť aj v poľnohospodárstve, sú územia, ktoré si to nutne vyžadujú, ale treba si to nechať pre tú vládu a ten parlament , ktorý to bude vedieť dotiahnuť, nie pre ten parlament, ktorý za dva dni nemá právo rozhodovať.
A tieto ustanovenia vstúpia do platnosti vtedy, keď už tento parlament a my, vážené dámy a páni, stratíme mandát v tomto volebnom období. To už budú iní poslanci, mnohí z vás, dúfam, že aj ja tu budem. Ale preto sa uchádzame vo voľbách o hlasy voličov, ale to bude iné volebné obdobie a iný mandát.
Podľa znenia tohto odstavca, ktorý som citoval, keďže nebudú financie zo štátneho rozpočtu, výška podpory, tak ako som uviedol, bude nulová. Alebo tvrdenie vlády o tom, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, je zavádzajúce a klamlivé. Taktiež by som veľmi rád upozornil na § 10 ods. 4, prílohy k žiadosti, písmeno g). Jednou z podmienok, aby poľnohospodár, lesník či rybár dostal odškodnenie, je predloženie znaleckého posudku osvedčujúcu výšku škody. V roku 2007 už táto vláda na základe znaleckých posudkov odškodňovala za povodne za predchádzajúci rok. Výška odškodnenia v mnohých prípadoch nedosiahla cenu za znalecký posudok. To farmári musia vynaložiť peniaze, čas a energiu na to, aby potom sa uchádzali o podporu za znalecký posudok? Takže poľnohospodár nebude mať len stratu z povodní, ale sa aj unaví prácou a vybavovaním refundácie ceny za znalecký posudok.
Dovolím si položiť otázku. Prečo výšku škody nemôže ustanoviť komisia, ktorú tak či tak podľa § 10 ods. 4 písm. g) menuje minister pôdohospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva má rad inštitúcií, kde sa nachádza dostatok odborníkov, ktorí túto prácu dokážu vykonať. Či  je to ÚKSUP, štátna veterinárna , potravinová správa, či platobná agentúra, do tohto procesu by bolo možné zapojiť aj poľnohospodársku samosprávu, či miestnu správu z hľadiska štátnej správy. Oni by tiež boli schopní stanoviť.
Pán minister, môžte sa usmievať, ale v roku 2003 paradoxne bolo extrémne sucho. Vtedy znalecké posudky nebolo treba a vláda dokázala pomôcť poľnohospodárom, dať prostriedky na ich podporu bez znaleckého posudku a fungovalo to. Dnes chceme, aby tí ktorí sú poškodení ešte dávali plus peniaze za znalecké posudky. Pochopil by som tento princíp, pokiaľ by táto vláda uplatňovala v každom kroku. Ale v prípade, keď predstavitelia tejto vlády, zamestnanci štátnej správy, s kufríkmi chodia po dedinách a rozdávajú peniaze bez akéhokoľvek ohodnotenia, bez akéhokoľvek posúdenia kto akú mal škodu. V jednom prípade znalecký posudok nie je treba, v druhom prípade znalecký posudok je treba? Čo je to, keď nie? Populizmus.
Týmito problémami som chcel len poukázať na to, koľko nedostakov má zákon, ktorý sa šil horúcou ihlou ako volebná propaganda, ktorá v skutočnosti nepomôže farmárom. Bolo by spravodlivejšie, ak takýto zákon nebol len volebnou propagandou, ale skutočným riešením pre tých, ktorí sú poškodení.
Pán minister, prečo ste nedali príkaz Slovenskému pozemkovému fondu, aby zmapoval koho sa to týka a začal s odpúšťaním nájomného. Prečo sa nerieši doplatenie prostriedkov pre obce, ktoré dostali len 30 % prostriedkov z toho, čo mali za máj a za jún. Z čoho majú financovať zabezpečovacie záchranné práce? Poznám nie jedného starostu, ktorý musel z vlastnej peňaženky vybrať peniaze a nie z obecnej kasy, aby kúpil benzín do čerpadiel, aby mohol čerpať vodu, lebo daňové úrady im neuhradili to, čo im patrilo.
Preto vyzývam, skúste pouvažovať nad tým, či by nebolo potrebné tento návrh zákona zobrať späť, prepracovať do takého stavu, aby skutočne slúžil poľnohospodárom, pretože je by som mal záujem o to, aby to mohlo fungovať. Je to  systematicky zle nastavený zákon.
Pán minister, uisťovali ste celý tento národ, že systematická zmena, ktorú ste predložili vo vzťahu k systematickej zmene Slovenského pozemkového fondu raz a navždy zabezpečí, že Veľký Slavkov a jeho mechanizmus sa nebude uplatňovať. Dnes vidíme pravý opak. Aj v tomto prípade preto ak chceme pomôcť poľnohospodárom, tak urobme taký proces a také postupy, ktoré pomôžu a nebudeme dávať ďalšie náklady na ich bedrá tam, kde nemusíme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Mňa len zarazilo na vystúpení pána poslanca Simona, že spochybňuje znalecké posudky, že hovorí, že by to mal vypracovať niekto iný, ja si myslím, ktokoľvek to vypracuje, tak by to mal byť znalecký posudok a malo by to byť ocenenie majetku, ktorý bol poškodený pri tejto katastrofe, ktorá tu bola, ale čo mňa zaráža, že pán poslanec Simon, hovoríte ako keby ste prišiel z niekade z iného štátu alebo z inej planéty, že to ministerstvo dávno už nemá aj keď ste vy tam boli, systém vypracovaný, ako odškodňovať, ako posudzovať takéto situácie, ktoré vznikajú, čiže myslím si, že je to systémová chyba už staršieho dáta a je to potrebné, aby každé ministerstvo malo nachystané takéto veci, aby sa potom nespochybňovalo, kto má vypracovať a kto nemá vypracovať. Samozrejme, ak by to bolo ako to vy hovoríte, že teraz sa niekto zoberie známy a ešte  tomu sa dá zarobiť aby vypracovával tie posudky, to by bolo nesprávne. Ale myslím si, že toto nebolo tak myslené, nechcem zastávať nikoho, ale princíp by mal byť rovnaký na všetkých ministerstvách, kto má v takýchto prípadoch, keď sa dávajú  verejné zdroje, verejné financie na odškodnenie, kto má vytvárať tú hodnotu, vytvoriť ten posudok, koľko sa odškodní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedal, táto vláda neriešila odvodňovacie opatrenia. Ja sa vás chcem opýtať, ako riešili predchádzajúce vlády takéto opatrenia, koľko finančných prostriedkov bolo na ne vyčlenené? Lebo podľa mojich informácií a myslím si, že som v dosť dobrom kontakte s ľuďmi, ktorí spravujú povodia, protipovodňové opatrenia sú dlhodobo zanedbávané. A to nielen za tejto vlády, ale aj za predchádzajúcej vlády. Ale vám v podstate nevadí, podstatné je, že môžete kopnúť do tejto vlády.
Čo sa týka odškodnenia, navrhujete nechať to na iných, na neskôr, vám isto nevadí, že mnohé podniky potrebujú tie finančné prostriedky čo najskôr, pretože ich to položí a myslím si, že sú neni v nejakej závideniahodnej situácii. A čo sa týka znaleckých posudkov, pokiaľ som si ja dobre prečítala návrh zákona, tak v paragrafe, v písmene g) sa hovorí, že treba znalecký posudok osvedčujúci výšku škody, alebo potvrdenie verifikačnej komisie, ktorú menuje minister pôdohospodárstva, osvedčujúcu výšku škody. Vy si to  predstavujete tak, že lámal a dával komu padne? Kde dám tisíc korún,  tisíc euro, kde dám desaťtisíc euro, kde dám dvadsaťtisíc ? Na základe čoho? Ja si to teda skutočne neviem dosť dobre predstaviť. Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ako obyčajne, všetko spochybňuješ samozrejme bez ľadu a skladu. Najviac ma však dorazilo to, keď si konštatoval, máš to v zázname, že tento parlament už nemá právo rozhodovať. To žiješ skutočne niekde celkom inde a pritom rozprávaš tu o populizme. Opäť si do toho zamiešal Veľký Slavkov ako obyčajne a Slovenský pozemkový fond. Tak ja ti tu na tejto pôde parlamentu ešte raz pripomeniem, že keď tam bol náš výbor na Slovenskom pozemkovom fonde, sme sa z dokladov dozvedeli, že za tvojho, opakujem, tvojho ministrovania, 80 % reštitučných náhrad dostali v katastrálnom území Bratislava reštituenti z Dunajskej Stredy a z Komárna a z ostatných južných oblastí. Škoda, že to pri tom sa nepozastavíš a nám to tu nevysvetlíš. A ešte raz opakujem, tento parlament má právo rozhodovať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Niekedy mi to pripomína, keby vláda nekonala a parlament nekonal, tak určite by ste hovorili, že nekonáme, keď konáme, tak zase hovoríte, že je to politická predvolebná kampaň a na koniec už by som aj tak čakal tak trocha, že sme si to počasie aj objednali a že možno aj ten maďarský zákon o dvojitom občianstve, že všetko sme si to ako keby objednali, aby sme mohli si robiť politickú kampaň. Takže niektoré veci, ktoré ste tu prezentovali naopak, naopak sa snažíte vy zviditeľniť a mohli by ste vedieť, že ak odškodní poisťovňa, už nemôže odškodniť štát. Čiže to je asi logika a ak niekto nemá poistenie, zrejme ste si ten zákon ešte dobre nedoštudovali. Ja viem, že je krátkosť času, že ten zákon vláda prijala len včera, že je to horúce, ale zároveň musím zdôrazniť jednu vážnu vec. Ak hovoríte, že máme to nechať na novú Národnú radu, to nikto nepovedal, že nová Národná rada nemôže konať. Veď nová Národná rada, ktorá vzíde z týchto júnových volieb, kľudne môže konať, môže veci poopraviť, môže veci usmerniť, môže prísť s novými návrhmi, takže podsúvať tuná také ako že počkajme až na nový parlament, je to všetko, všetko je to taká zmiešanina takého určitého populizmu.
A tak isto ste hovorili, že niekto chodí s kufríkami. To je tiež určitá demotáž, pretože ak niekto chodí, tak ponúka alebo vypláca zálohy. Zálohy, mohli by ste si to pozorne pozireť a nerobiť takúto dezinformačnú kampaň. Ďakujem.