10. schôdza

Ďakujem. Kolega Slafkovský v princípe povedal tú myšlienku, ktorú som chcel povedať aj ja. Fakt, že tá diaľničná spoločnosť nemá z tohto dôvodu peniaze, lebo to úžasné, efektívne mýto nie je efektívne, je tak na hranici rentability, a teda resp. na nule. Možno je to čosi mínus. No a navyše ešte to mýto stálo nejakých 200, 250 mil. euro, viac aj mohlo? Možno aj tie peniaze by sa zišli na tú údržbu alebo aspoň určitá časť z tých peňazí. No a podľa vyjadrenia ľudí, ktorí, neviem, ja ich považujem za tých, že tomu rozumejú, hovoria, že ten mýtny systém nebude efektívny ešte ani v budúcom roku a dokonca ani v roku 2013. Takže asi to nebude také efektívne, jak sme si povedali.
No a či sa bude páčiť spôsob výstavby diaľnic Sulíkovi alebo strane SaS? No poviem úprimne pravdu, mne sa nepáčili PPP projekty. Ja som to otvorene hovoril a považujem to na takom jednom dlhom úseku za pomýlenú vec. Môžme sa o tom baviť. V roku 2007 pán bývalý premiér vyhlásil, že bude do roku 2010 diaľnica a do 2010 nebolo pripravované ešte ani financovanie. Ja neviem, ako ste to chceli urobiť tak, že by to v roku 2013 bolo hotové. Možno by sa to skutočne dalo, tak ja neviem ako, jednoducho, keď pán minister Figeľ nebude vedieť kam z konopí, tak možno by sa mohol vás opýtať, ako to do roku 2013 dokončiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. V mene poslaneckého klubu SaS by som chcel reagovať na spochybnenie legitímnosti angažovania sa pána Sulíka v téme diaľnice. Na rozdiel od predchádzajúcej formácie terajšia vládna koalícia nie je koalíciou jednej osoby, takže každý člen vládnej koalície má to právo predniesť svoje názory. Prinajmenšom, ak je predsedom jednej z koaličných strán. Ja by som bol rád, keby každá koalícia tejto krajiny mala aspoň jedného Sulíka, ktorý vie jednoducho a stručne objasniť diktát zdravého rozumu. Opakujem, zdravého rozumu. Pán Sulík nebol veštcom, aby povedal, koľko budú stáť jednotlivé úkony počas 30 rokov. Vo svojom prejave spomínal len neznáme fakty, opakujem, neznáme fakty, to je najmä 300-miliónovej ročnej splátky a 9-percentný ročný úrok. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Choma, chcem úprimne oceniť to, že ste vrátili debatu aspoň čiastočne do odbornej roviny, a verím tomu, že ďalší dvaja rečníci po mne sa nevrátia naspäť. Ale ja by som sa vás chcel spýtať dve veci. Jednu otázku som vám už položil asi pred pol rokom. V roku 2008 ste vy ako zmocnenec vlády pre výstavbu nadriadenej infraštruktúry nie, podotýkam, ako generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti začali setovať jednotlivé balíky. Tri balíky. Začali ste diskusiu o tom, ktoré úseky v ktorom balíku budú. Ja by som chcel vedieť, prečo ste potom v roku 2009 do prvého balíka zaradili dva úseky na východnom Slovensku, ktorý v tom čase ste mali v schválenom Operačnom programe Doprava, v schválenom, a sám ste potvrdili to, že ste mali ukončenú celú prípravu. Tieto dva úseky ste mohli stavať od roku 2009 a dneska už sme mohli tieto dva úseky na východe Slovenska okolo Levoče používať my všetci motoristi. A bolo to v čase, v čase, keď čerpanie Operačného programu Doprava s vami naplánovaných 27 % boli 3 %, 3 %. V takomto čase ste tieto dva úseky zaradili do PPP projektov.
A druhá vec. Stále nerozumiem jednej veci, pán Choma, keď to bolo tak dobré, keď uzavrel koncesionár, predložil financial closing, bola urobená príprava, tak prečo ste potom uzatvárali dodatok 1, 2, 3, no prečo ste to neuzavreli? Stále tomu nerozumiem. Ste to mohli uzavrieť hneď. Keď tvrdíte, že boli splnené všetky podmienky, vy ste to mohli kľudne podpísať, uzatvoriť. Hovoríme o prvom balíku a mohlo sa stavať. Tak neklamme už tých ľudí a povedzte im, prečo ste to neuzavreli.
Ďakujem.

Pán poslanec Choma, nechápem vašu argumentáciu. Myslím si, že tak aj deti niekde v materskej škôlke by pravdepodobne boli mentálne vyspelejšie ako publikum, ktoré ste očakávali.
Ale keď hovoríte niečo, že vyčítate Sulíkovi, že teraz on nemá šancu vedieť, koľko bude stáť posypová soľ za 30 rokov, a preto to považujete za argument, prečo treba uzavrieť projekty PPP, to ako fakt nechápem tú logiku. Čiže keď vám potencionálny koncesionár povie, že povie vám nejaké hausnumero, maximálne predražené, teda o 100 mld. korún, tak vy ste spokojný, lebo vám nehovorí, koľko vlastne z toho bude tá samotná posypová soľ. Ale keď teda Sulík povie alebo povieme, rozhodneme sa viacerí, že jednoducho do tohoto nepôjdeme a nepôjdeme takúto zlodejinu financovať z peňazí nás všetkých a zaplatím za tú posypovú soľ tú reálnu cenu, koľko za tých 30 rokov bude mať, tak to sa vám nepáči.
Čiže ak vám váš kamarát alebo ten niekto známy asi, alebo ja neviem, nechápem, či by sa takto správali naozaj v tom reálnom živote, ak by ste to mali platiť z vašej peňaženky.

Vážení páni poslanci, pán Fronc, čo sa týka mojej kampane, ja som si ju financoval sám a môžem vám predložiť doklady a dokumenty, kľudne na požiadanie kedykoľvek, s čistým svedomím.
Slafkovský a pán Jurčík, že dneska nemá peniaze, lebo ETC, alebo teda elektronické mýto nefunguje, čiže je to výhodne, nevýhodné. Mýto, dámy a páni, je výhodné. Mýto zarába viac, ako sú splátky na mýto. Už som to hovoril minule a vy ste, pán Jurčík, povedali, trikrát ste sa sám seba, si povedali, že ja neviem, ja neviem. Ja teda neviem, keď, no tak počúvajte, čo vám hovorím a budete vedieť.
Somogyi, takú analýzu, pán Somogyi, pán kolega, akú dal pán Sulík včera v televízii, to si pripraví hocikto z vás, keď zoberie do ruky nejaké údaje z novín a kalkulačku a bude rátať, koľko stojí kilometer diaľnice, dráhe, drahé, nesmierne drahé, toto by sme mohli dať tam, tieto peniaze tam, toto, každý z poslancov si vie takúto analýzu spraviť. Lenže to nemá s PPP a s ohodnotením PPP projektov nič spoločné, na to treba urobiť a študovať pánu Sulíkovi minimálne koncesnú dokumentáciu, aby vedel, čo všetko v tejto dokumentácii je a čo všetko v tej cene je.
No a k pánovi Ondrejovi, prečo dva úseky a prečo splnomocnenec vlády. Tu sa musím troška ubrániť, nebolo v kompetencii splnomocnenca vlády stanovovať a hovoriť o tom, ktoré úseky pôjdu do ktorého balíka, toto bola kompetencia pána ministra.
No a ešte ste tu mali otázku, že aké dodatky, aha, už viem, že prečo boli podpísané dodatky, počkajte, dodatky načo? (Reakcia z pléna.) Aha, dodatky na PPP. Viete, aj to ma mrzí a to som zabudol zdôrazniť vo svojej reči, nikto z dnešnej koalície neberie fakt, že bola kríza a ona bola, to je fakt.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, naozaj som pôvodne chcel hovoriť predovšetkým o vplyve výstavby diaľnic na bezpečnosť na našich cestách, ale kvalita a úroveň diskusie v tomto pléne ma priviedli k tomu, že budem hovoriť trochu širšie. Keby bolo treba, pán podpredseda, tak ma vypípajte.
Ale teraz vážne. O tom a odborné názory či už bývalého pána ministra, alebo bývalého pána riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti tu boli povedané úplne jasne a myslím si, že by som nosil vodu do studne, keby som sa tu snažil ďalšími odbornými termínmi vysvetľovať, aká je diaľnica mimoriadne dôležitá. Napriek tomu si neodpustím aspoň zopár poznámok predovšetkým v tom smere, že nikto, ani najlepší počtár v krajine, ktorý mal včera tlačovku, mnoho vecí nevie vypočítať. A to predovšetkým to, keď si spomeniete v roku 2002, napríklad bola nezamestnanosť na Považí viac ako 22 %. Keď začínala kríza, videl som taký jeden príspevok, keď začínali prvé prepúšťania a ešte bol naozaj taký pocit, že uvidíme, ako tá kríza dopadne na Nemecko, od čoho sa odvíjajú naše trhy, tak som zaregistroval jedno stanovisko úradu práce z jedného z okresných miest na Považí, teraz si nepamätám, či to bola Ilava alebo Puchov, kde povedala po šiestich rokoch, odkedy tam bola 22-percentná nezamestnanosť, riaditeľka, že toto prepúšťanie zatiaľ na nás nebude mať žiaden vplyv, pretože máme 3-percentnú nezamestnanosť a množstvo neobsadených miest. Čiže za šesť rokov, pričom diaľnica bolo dokončená, ak sa nemýlim, niekedy práve na úrovni rokov 2003 - 2004, umožnila táto diaľnica pokles nezamestnanosti o 19 % v tomto priestore. Samozrejme, môžme hovoriť o ďalších vplyvoch, ktoré na to boli, ale skúsme si vypočítať, čo to v praxi znamená, že toľkoto pracovných miest bolo možné aj vďaka životodarnej žile, ktorá sa volá diaľnica, vytvoriť, a to je jedno, ktorá vláda a jedno za akých podmienok a za akých zásluh, ale jednoducho o 19 % klesla nezamestnanosť v tom úseku, kde bola diaľnica. A všetci kritizujú, že prichádzajú zamestnávatelia len do tých úsekov, kde majú infraštruktúru. Ako teda chceme vypočítať to, že najbližšie štyri roky vlastne diaľnica do Košíc alebo do Prešova jednoducho nebude? Koľko ľudí bude musieť strádať namiesto toho, aby získavali nové pracovné príležitosti? Samozrejme, osudy ľudí vás nikdy nezaujímali, takže ste ich do svojej matematiky ani nikdy zaradiť nemohli.
Zato sa tu dneska naozaj vyskytlo mnoho super odborníkov, ktorí vedia všetko spočítať a všetko vysvetliť. Nuž tak potom odborníci z Európskej investičnej banky sú úplní luzri. Sú úplne nemohúci a sú to poslední diletanti, ak doporučili Európskej investičnej banke, aby do obidvoch projektov išla. Pretože sa jej zdali jasné, transparentné a výborné pre investovanie európskych peňazí. Európska investičná banka nie je žiadna firma pre rizikový kapitál, to, predpokladám, naozaj všetci dobre viete. Ak súhlasila s tým, aby do týchto projektov išla, znamená, že tie projekty sú dobré, ale zrejme ste všetci múdrejší ako odborníci z Európskej investičnej banky. Tak im to treba napísať, že by mali dostať výpoveď a neprejedať zbytočne peniaze európskych daňových poplatníkov. Uvidíte, akí by ste takým listom boli úspešní.
Samozrejme, aj odborníci v renomovanom európskom plátku Euromany sú úplné trúby, pretože si dovolili vyhlásiť jeden z balíkov PPP za najlepší infraštrukturálny projekt Európy 2009. Sú to naozaj babráci. Ako je možné, že takíto ľudia môžu písať do takýchto prestížnych novín, keď nevedia, že to je jedna obrovská katastrofa, zlodejina, rozkrádačka, neviem čo všetko, keď si dovolili napísať, že je to najlepší infraštrukturálny projekt pre Európu 2009. Tak asi sú to babráci a vy ste jadroví fyzici v oblasti stavania diaľnic.
Čiže toto sú také drobnosti, keď chceme porovnávať, kto je lepší, kto sa tomu viacej rozumie, alebo je to len možno to, že sa snažíte absolútne bezbreho obhajovať neobhájiteľné a už aj vaši voliči vám povedali, že by radšej pracovali, ako vás počúvali, pretože sa to počúvať naozaj nedá. A práve preto ste sa rozhodli, že im zoberiete prácu, že zoberiete znižovanie medziregionálnych rozdielov za vec, ktorá vás úplne nezaujíma, ale namiesto, vás bude zaujímať, aby ste čo najviac zaujali bulvárne médiá svojimi vulgárnymi výrokmi. Jasné, veď keď neviem robiť nič iné, tak sa aspoň snažím nadávať. Veď aspoň nato to je. (Potlesk.)
A už o bezpečnosti naozaj hovoriť nebudem, pretože pri vašich opäť perfektných, populárnych a populistických opatreniach sa stalo, že sa vám zadarilo za posledného polroka usmrtiť o 47 ľudí viac ako predtým. To vám k tomu srdečne gratulujem. Povedzte mi, ako vysvetlíte rodinám, ktoré stratili 47 ľudí len tak, lebo ste chceli byť za pekných alebo za múdrych, alebo neviem za akých. To sú čísla, ktoré neklamú, to sú veci, ktoré sú konkrétne náhrobné kamene. A keď nebudete stavať diaľnice, tak vám tieto náhrobné kamene vo vašom životopise budú pribúdať. Hovorí sa, že ľudský život je nevyčísliteľný. Čiže čo by sme počítali straty? To je presne, ako kedysi komunisti počítali straty na vojenských cvičeniach. Keď sa niekto zasamovraždil, ako je to obľúbené používať v prípade samovraždy v kasárni, tak ho pripočítali k stratám z vojenských cvičení. To isté tu. No čo, že budú ľudia zomierať naďalej na úseku Žilina - Prešov? Koho to zaujíma? Podstatné je, že som si mohol mať tlačovú konferenciu naživo a mohol som byť na titulke bulvárnych novín, lebo som stihol použiť výborné vulgárne slovíčko v pléne Národnej rady. To je presne váš výsledok.
Pochopiteľne o faktoch, ktoré boli používané vo vystúpeniach predovšetkým tých najzábavnejších, ani hovoriť nebudem, lebo tam žiadny fakt nebol, pochopiteľne, ale ja som si predsa len dovolil aspoň také dva výstižné.
Počul som tu z radov KDH, a tu chcem povedať pánovi Brockovi, pán poslanec, aj keď budete čo najviac kričať, tak to nebude väčšia pravda. A vy máte vo zvyku nesmierne kričať. To proste nebude väčšia pravda. Skúste sa zamyslieť nad tým... (Potlesk.) ... a môžte používať aj všetky slovenské porekadlá - a mne sa to s tým cudzím perím veľmi páčilo. Podľa tej teórie, ktorú ste vy povedali, potom platí, že vy nepostavíte nič. A viete prečo? Lebo všetko, čo chcete stavať a súťažiť, je už pripravené. To znamená, bývalá vláda začala všetky podklady pripravovať, pretože, keby ste nemali nič, a to pán minister určite potvrdí, museli by ste zdĺhavý trojročný proces územného plánovania, EI, výkupu pozemkov, to všetko by ste museli začať robiť. Čiže všetko, čo postavíte, to bude na základe toho, čo vám pripravila bývalá vláda.
To znamená, že podľa tej vašej teórie, ktorú ste povedali, budete sa, ak niečo vôbec postavíte, o čom vážne pochybujem, mať možnosť sa len chváliť naším perím. Ak po štyroch rokoch toto poviete v tomto pléne, ja vám srdečne zablahoželám, že naozaj ste dostáli svojho slova. Ale to sa vo vašom prípade, bohužiaľ, nestáva, takže nebude zrejme k čomu. (Reakcia z pléna.) Určite. Ja rád vydržím.
Viete, ja sa najmä teším, že toto je vlastne len prvý diel jednej nádhernej schôdze, ktorú si presne zopakujeme o štyri roky, ak teda dovtedy stihnete vydržať. O štyri roky si budeme môcť zopakovať a budeme hodnotiť všetky vaše slová, ja si dám tú námahu, aby som tu púšťal na tomto nádhernom zariadení všetky tie vašej výroky, ako vy budete stavať, ako vy to urobíte, ako vy ste nezastavili diaľnice, ako to Slovensko bude fantastické. Toto všetko si budeme môcť o niekoľko rokov vypočuť a vy sa budete naozaj potom schovávať do tých dierok, o ktorých tu hovoril už ani neviem ktorý pán poslanec, ktorý sľúbil, že tu bude, lebo som sa chcel s ním porozprávať naživo, ale už sa do tej diery predbežne asi zrejme schoval. Lojzo, že?
No, ale dva dobré príklady. Keď odhliadnem od toho, akým spôsobom preberáme mesto Bratislava, mesto Bratislava s tým, že vlastne nielenže máte napísané obrovské dlhy, to, že Bratislava je najzadlženejšie mesto, že už prekročila limit, ktorý jej dovoľuje ministerstvo financií, a že je najvyšší čas, aby mala nútenú správu, to je výsledok 20-ročného vládnutia pravice, to je váš výsledok. A ja vám poviem pravdu, že zrazu sa objavilo ďalších 40 mil. eur nepokrytých nákladov, 1,2 mld., s ktorými ani nikto nepočítal, lebo ich schovávali v "šuflíku". Koho chcete poučovať o hospodárení? To žartujete?
A keď sme už pri tej Bratislave, tak sa poďme pozrieť na rekordy, na rekordy, ktoré sa dejú. Rekord z pohľadu navýšenia, ako vy hovoríte, páni poslanci, tie predraženia a tak ďalej. Povedzte mi, ako by ste nazvali, keď zmluvná cena bola 3,4 mld. na tunel známy pod názvom Sitina a cenu, ktorú štát zaplatil, bola bezmála 5 mld. Tak čo sa stalo za vlády predchádzajúcej, kde je takmer 2 mld. korún? Povedzte mi, u koho, v ktorej pokladni? Ja neviem, možno by ste ma zato dnes mohli pozvať na kávu, našťastie ju nepijem, takže z tých peňazí by som od vás nemusel nič minúť.
Ale lepší rekord, si myslím, že existuje, ktorý je neprekonateľný na dlhé roky dopredu. Hovorili sme tu o 250 mil. vo výstavbe diaľnic, hovorili sme tu o 650 mil. vo výstavbe diaľnic, avšak svetovým rekordmanom sú vlastne, je vlastne tunel, áno, však jednak to sme už dávno hovorili, že vytunelovať tunel, naozaj chce teda mimoriadnu odvahu, ale je to zase originálne, kde kilometer diaľnice stál 2,32 mld. korún. Už ste videli, aby kilometer stál 2,32 mld. korún? To je Branisko. Toľko stál kilometer. Koľko bolo naplánované v PPP projekte na Višňové? A Branisko má šesť rokov. Odrátajte si inflácie a všetky vaše koeficienty, ktoré započítate. Branisko - kilometer 2 miliardy celé nula 32, aby som bol úplne presný. To bolo čo, sú vaši koaliční partneri, páni z SaS! A viete, kde tie peniaze skončili? No predsa vo Švajčiarsku. Aj to predsa viete. Aj o tom predsa informovala švajčiarska polícia. A títo ľudia tu dneska niečo rozprávajú na bývalého ministra Vážneho? (Potlesk.)
To je ťažká tragikomédia. To je ťažká tragikomédia.
A, samozrejme, nehovoriac o tom, že vysúťažené Branisko bolo za 3,36 a zaplatilo sa 6,5, to znamená, tiež si odvoďte, to je dvojnásobok, dobre počítam? Dvojnásobok. Tak takto presne budete súťažiť a dobre si to zapamätajte, že to tak robiť budete, lebo to inak robiť neviete. To ste už dokázali tejto krajine niekoľkokrát, že jediné, čo viete, je katastrofálne hospodáriť. Krásne rozprávať, zháňať novinárov, aby videli vaše prejavy, a potom nesmiernym spôsobom okradnúť túto krajinu. Vy chcete hovoriť vždycky, že okrádali tí predchádzajúci, Ficova vláda okrádala, ale bez jediného faktu, bez konkrétneho čísla. Nič. Rôzne 300 milióny tu lietali, ja neviem čo všetko, nikdy sa nič nepotvrdilo, pretože nikdy nič neexistovalo. Ale dobre. Ja len hovorím a pripomínam históriu, aby ste nezabudli, že keď tu o štyri roky budeme na druhom diele tejto schôdze, tak sa na tomto budem mimoriadne zabávať, bude to veľmi smutné pre celé Slovensko. Ale budete s tým konfrontovaní.
Viete, ja vám poviem pravdu, že nechcem používať vulgárne slová, ale, pán poslanec Matej, vyzvali ste ma k tomu, ja vás v závere trochu sklamem predsa len, ale v strede som si to ešte odpustil, že to, čo sprevádza túto vládnu koalíciu, je morálna flexibilita. To je to, čo vás sprevádza. To je to, čo vás charakterizuje. Zásady, ktoré ste si dávali pred týmito voľbami, a to, ako ste schopní ospravedlňovať všetky prehrešky voči demokracii, parlamentarizmu, všetky prehrešky voči transparentnosti, tomu sa hovorí morálna flexibilita, lebo to vám už zrazu nevadí. Pravda je tá, že toto bolo najtypickejšie pre hovorcov tabakových firiem a zbrojárskych firiem a už teraz sa to stalo, samozrejme, typickým aj pre vás.
Rád by som sa teda ešte vyjadril k niektorým tým, ktorí hovorili počas rozpravy, ako k prvému len jednou vetou.
Pán podpredseda Hrušovský, musím vám dať za pravdu. Áno, tadiaľto cesta nevedie a štyri roky žiadna viesť nebude. (Potlesk.)
Veľmi ma pobavilo, pán poslanec Fronc, vy ste tiež na všetko odborník, keď ste vyčítali, že pán Mikolaj prišiel bez koncepcie na ministerstvo, vaša odbornosť jednak bola ocenená tým, že tu sedíte, a jednak tým, že z lídra európskej kandidátky ste sa prepracovali na nezvolené miesto. Volič ocení, keď je niekto odborník. Volič to ocení. A toto je pravda, ktorej sa musíte pozerať do očí. Bez ohľadu na to, čo budete rozprávať, ako veľmi ma budete teraz chcieť napadnúť vo svojej faktickej, verím, že sa pridáte, lebo chcel som mať rekord v počte a... (Reakcia z pléna.) O tom som nepochyboval, na toho som čakal.
Čiže faktom zostáva, že toto je odpoveď, ktorú vám dávajú voliči, ako pracujete. Viete, aj pri tej slušnosti, veď moja hovorkyňa poslala do "píííp" novinárov? Alebo vaša? A viete kedy? Kedy nepríjemné otázky vám kládli, ako nezvládate rezort. Komu chcete rozprávať o tom, kto je odborník? Ako každému dajú vizitku voliči, ako splnil svoj program. To je celé.
No a, samozrejme, bolo veľmi vtipné premenovať pána ministra Figeľa na Kolesíka, ale viete, ja som išiel do volebnej kampane do mestského zastupiteľstva aj preto, aby som vedel, že či som uplynulé štyri roky na tom ministerstve niečo urobil pre tých ľudí a či to ocenia, lebo mohli mi veľmi ľahko, viete, to je riziko vždy pre politikov, ísť do takejto priamej konfrontácie a mohli by mi Bratislavčania povedať, že sa im to nepáčilo, lebo veď sme mali aj problémy, ja som sa k nim vždy hlásil. Niektoré veci sa proste nezvládli, ale tak to býva vo veľkom zbore. Ale voliči našťastie povedali, že to až také peklo nebolo a že sa to dá ešte chvíľu so mnou vydržať. Ale poviem vám úprimne, tak som povedal, že viete, keď sa ma pýtali novinári, prečo kandidujem, tak hovorím: "Viete, Bratislava každému niečo dala. Niekomu šťastné detstvo, niekomu byt. Každý sme jej niečo dlžní." (Smiech v sále a potlesk.)
No a, samozrejme, k najlepšiemu vystúpeniu, pán poslanec, viete, pre mňa je mimoriadne zábavné sledovať vašu politickú kariéru, ako hodinu pred svojím vystúpením chodíte po všetkých chodbách parlamentu a naháňate novinárov, či by náhodou nemohli urobiť záber, pretože budete mať pripravený bilbord a budete hovoriť zaujímavé reči o všetkých poslancoch SMER-u. A novinári: Áno, možno, ale áno, no tak však, keď tak veľmi chceš. Samozrejme, bohužiaľ, voliči vás vidia len na plátkoch bulvárnych novín, lebo, bohužiaľ, seriózne periodikum to neodtlačí. A zistil som, že vlastne vaše vystúpenie sú aj tým, že nikto iný vám vaše články odtlačiť nechce. A viete prečo? Lebo sú to len písmená poukladané za sebou bez toho, že by mali nejaký obsah. To bude tým. (Potlesk.)
Povedali ste, že používate fakty. Fakt je ten, že teda ja som ich tam nezhliadol, snažil som sa, pozorne som vás počúval, ale jeden fakt viem, zo 120 nápadov vašej strany sa nerealizuje nič. To sú fakty. Sú fakty. Minule som bol s jedným vaším poslancom v televízii a pozeral som si jeho časť, ktorú spracoval, kde bolo proste niekoľko jeho bodov priamo, a márne som sa ich dokonca hľadal nájsť aj vo volebnom, nielen volebnom, vo vládnom vyhlásení, ani tam neboli. To musí byť nesmierna frustrácia. Nesmierna frustrácia, že človek nič neznamená. A takto to... (Reakcia z pléna.) Samozrejme, každý robí, každý robí presne, čo vie. Akurát problém je v tom, že sa nedá robiť nič, keď človek nič nevie.
No, keď som hovoril o tej morálnej flexibilite, ten krik, a zase je to o tom presne, že krikom nič neprekričíte a vulgaritou už vôbec nič. Mnohí z nás boli dlhé roky advokáti, to by ste si povedali, že čo nám všetko protistrany, keď prehrali, narozprávali. To naozaj nedokáže nikoho normálneho uraziť, lebo to je proste tak úbohé, že proste to tak v škôlke fungovalo, ako keď vám niekto hračku ukradol, niečo podobné. Ale to, že budete strašne kričať a niekomu nadávať, áno, možno to zaujme bulvárne médiá, a keď ide o to, že byť čo najviac v novinách, že si možno z toho ľudia niečo zoberú, prosím, aj to je taktika, ktorou človek sa môže dostať, jeden človek tú taktiku naozaj používal a volal sa Ján Ľupták, a teda skutočne si myslím, že by ste si boli vyrovnanými partnermi v diskusnej relácii v niektorej z televízií.
Ale, samozrejme, počul som tie obrovské slová o morálke, o všetkých tých veciach, čo zmeníte. Jasné, môžete si brať do úst opozíciu a hovoriť nám, že nemáme morálne právo, máme byť ticho a ja neviem, čo všetko sme spravili. Viete, ale ja som nebol vzorný SZM-ák, ja nie, ja som nepísal básničky o úspešnom, neviem akom februári víťaznom. Ale opozícia je na to, aby kritizovala. Ja viem, že sa to ťažko počúva, ale je tu na to. Je tu na to, aby kritizovala a to je jej hlavná úloha. A preto nás nemôžete umlčať, ani keby ste veľmi chceli. Ja chápem, že je to nepríjemné a zle sa to počúva. Zle sa počúva o tom, že sponzori SaS sú vo významných funkciách veľkých podnikov. Jasné, toto keby vám povedal niekto pred voľbami, poviete: Tak to ja by som vystúpil, to ja by som odišiel. No ale tak však teplé miesto v parlamente, možnosť byť v televízii, možnosť ukázať rodičom, že aha, tu je môj obrázok hneď po tom, čo mi návrhy robila Vaľová. To je skvelé! Je to teda aj, samozrejme, odpútavé obsažne, celý ten článok.
To isté platí o tom, že sa robia zrazu bez problémov výberové konania bez toho, alebo teda obsadzujú sa miesta ľudí, aj vaše politické, ktoré máte v jednotlivých okresoch, bez výberových konaní. Už nám to zrazu nevadí? Už to nie je problém. Už nie je zrazu problém, že bratranec, švagor alebo ktokoľvek je na nejakom mieste významnom v štátnom podniku? No jasné, že nie. A prečo? Tomu sa hovorí, že strata chrbtice. Ale stratiť chrbticu môže iba niekto, kto ju niekedy vôbec mal. Vo vašom prípade nepochybujem, že ste ju nemali nikdy.
No a už len pár vecí. Napríklad... (Reakcia z pléna: K diaľniciam.) K diaľniciam som hovoril prvých pätnásť minút, keď si nepočúval, pán podpredseda. (Smiech v sále.)
A rád by som ešte k tomu naničhodníkovi. Áno, veľmi dobre ste sa pomenovali. Naničhodník je ten, ktorý nie je na nič hodný. A to na vás podľa mňa naozaj priliehavo patrí, pretože naozaj hodný podľa mňa nie ste na nič. Áno, na to, že by ste v parlamente povedali zopár vulgárnych slov v jednej minúte, to áno, to vám svedčí, každého sa pokúsiť uraziť, aj to všetko sa, samozrejme, dá. Ale skúste najprv niečo urobiť a možno aj s chybou, pán poslanec, aj že sa človek pomýli, ale aspoň niečo urobiť. A nielen tárať a rozprávať, ale niečo skutočne urobiť.
To je tak asi všetko, čo by som chcel k tejto veci povedať. A na záver, viete, v každej, v každej komediálnej skupine je jeden ten múdry a jeden je za toho blbčeka. Čo je problém, že vo vašej komediálnej skupine chýba ten múdry.
Ďakujem. (Potlesk.)

Kľud, poprosím kľud. Musím, najprv chcem poďakovať kolegovi Kaliňákovi, že nenechá, aby som odišiel do histórie a stále ma pripomína, ďakujem pekne. A poviem, že zostal som tu aj preto, že som vás chcel vypočuť, pretože naozaj myslím si, že dlhodobo ste najväčší šoumen tuná. Viete to robiť s istým šarmom, to ja uznávam, akurát niektoré veci, jako vy narábate s faktami, to teda nikto iný by nedokázal.
A aj poviem, áno, je pravdou, že sa mi stalo, že som tak skončil v eurovoľbách, na druhej strane ja som následne odstúpil a znova sa prekrúžkoval. Ale keď spomeniem na vás a vašu úspešnú prácu ministra, ako napríklad čínski agenti bili našich občanov, alebo si spomeniem, ako organizovane kukláči vraždili, vy ste ako to dokázali so šarmom zhodiť ďalej a ísť, ako keby sa nič nestalo. Klobúk dole, pán Kaliňák, klobúk dole.
A s faktami, ak narábate, viete, nie náhodou mesto, ktoré už bolo aj v nútenej správe z tých krajských miest, Banská Bystrica, najzadlženejšie? Nie je to náhodou mesto, kde bol kedysi Presperín, potom Králik a potom Saktor? Nemala ho v rukách ľavica? A jak nonšalantne ste ukázali, že najhoršie na tom je práve Bratislava. Klobúk dole, dokážete robiť s číslami, dokážete ľudí presviedčať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... akurát si myslím, že máte neraz veľmi, veľmi vzdialenú cestu od skutočnej pravdy. Ďakujem.

Takže, Robo, ja ti nebudem vykať, pamätám si ešte tú situáciu, keď si mi tam prvú vec za plentou, či jak sa to volá, navrhol tykanie. Takže budem trošku charakter, dobre? Takže tykám ti.
Myslím si, že divadelník si ako výborný, ale zároveň, nehnevaj sa, ale si zároveň aj geniálny klamár. Povedal si tu niečo o tom a úplne krásne to vyznelo, naozaj uveriteľne, až som sa musel ísť opýtať a potvrdiť si moju informáciu pána ministra, že analytici Európskej investičnej banky boli nadšení z projektov prvého a tretieho balíka a odporučili investovať. Ale podľa mojich informácií EIB-čka bola ochotná investovať iba do tretieho balíka, či do prvého balíka a tretí práveže z podozrenia z predraženia zamietla. To je prvé klamstvo.
Ak hovoríš o nejakých účtoch vo Švajčiarsku v spojitosti s Braniskom, naozaj dávam ti tu verejný prísľub, ak dotiahneš so svojím predsedom ten jeho sľub, ktorý dal, že pôjde do Švajčiarska a donesie dôkazy o tom, že tam SDKÚ niečo tunelovala, ja budem prvý, ktorý sa s vami postaví na tlačovku a budem búšiť do SDKÚ, do Dzurindu, do hocikoho a verejne im vynadám za to a odsúdim ich. Ako len to dotiahnite. Neboli ste v tom Švajčiarsku, doneste tie dôkazy.
Potom také tretie klamstvo trošku, trošku väčšie bolo to, že si hovoril, že kilometer diaľnice Branisko stál 2,3 mld. Sk. Zároveň za chvíľku si povedal, že celé Branisko stále 6,5 mld. Sk. Vieš len ako Branisko má 4,975 kilometra, čiže keď vydelíš 6,5 delené 4,975, tak nie je to 2,3, ale 1,3. Viem, že tá pravda by už nebola taká bombastická, taká divadelná, a preto chápem, že si to hovoril trošku inak.

Pán kolega, ja nemôžem za to, že váš pán kolega poslanec Kolesík nechápe súvislosti roku 1995. Poraďte mu, alebo má starších kolegov, poraďte mu, vysvetlite mu, v akých súvislostiach v roku 1995 sa obstarávali byty nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku, aké rozhodnutie bolo vlády, ako vláda jednoducho rozhodla o tom, že byty sa musia odpredávať a tak ďalej. Má on jednu možnosť, má sa možnosť opýtať, že nepochopí, to je už jeho problém.
Opačne keď to postavím, tak my sa na to, čo bude o 30 rokov, môžeme spýtať tak veštici Theodory, nikoho druhého. A dneska tu veľakrát zaznelo ohľadom zastavenia diaľnic, rok 1998 a teraz, minimálne cez vášho predsedu Fica máte kontinuitu s vládou, s prvou Dzurindovou vládou, pretože SDĽ bola účastná, pani ministerka Schmögnerová bola ministerka financií. Spýtajte sa, či vtedy náhodou po vláde Vladimíra Mečiara nebolo Slovensko na pokraji krachu? Či ministerka Schmögnerová neprehovorila na vláde o takom niečom, akože keď dozajtra nezoženiem 300 mil., tak musím vyhlásiť bankrot. Že či náhodou vtedy nebolo opodstatnené to ozajstné zastavenie diaľnic.
Jednoducho, oprášte si pamäť, spýtajte sa svojich kolegov, ktorí prešli v nejakej kontinuite a toto si isto musia pamätať a toto musia aj priznať. A to, čo sa dneska deje, je úplne niečo iné a má to svoju, aj zmysel, aj koncepciu.
Ďakujem.