12. schôdza

Prepáčte, pán kolega, naozaj vás všetkých prosím, aby sme neznižovali dôstojnosť tejto ctenej snemovne, ako tu už bolo konštatované a poprosím, aby sme sa upokojili. Tí, čo nemajú záujem počúvať vystúpenie pána poslanca, aby tak robili inde. Nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona o rokovacom poriadku je dnes už nielen nám, ale aj verejnosti známy, pretože o podobu tohto návrhu vedieme politický zápas s tým, že tento návrh má jednu osobitnú zvláštnosť, dotýka sa dosiahnutého stavu politickej kultúry, etiky pri spravovaní štátu a predovšetkým upravuje pomery v rámci, ktorých sa realizuje politický zápas v parlamente.
Zmena ustanovení tohto typu, ktorá sa dotýka v konečnom dôsledku, aj keď nepriamo ústavy, býva v štandardných štátoch rôznym spôsobom inštitucionálne podchytená, má štruktúru a spravidla sa vytvára aj inštitucionálny predpoklad, aby sa na tvorbe takéhoto predpisu mohlo zúčastniť celé politické spektrum, ale predovšetkým významní predstavitelia aj opozície pretože mechanizmus voľby funkcionárov, ktorí patria do štruktúry najvyšších orgánov štátu zásadným spôsobom ovplyvňuje charakter demokratického systému v štáte. Takže dobrí a zodpovední a korektní politici pravdepodobne nemôžu prehliadnuť tieto okolnosti a iste sa aj v ich konkrétnom konaní prejavia.
Pokiaľ by bolo treba ísť do minulosti, my v predchádzajúcom volebnom období, uvedomujúc si tieto skutočnosti, pripravili sme pre akýkoľvek vstup, tak  do Ústavy Slovenskej republiky, volebných zákonov alebo do rokovacieho poriadku, čo sú teda primárne pravidlá, ktoré organizujú charakter politického zápasu, sme pripravili komisiu, kde sme prizvali nielen politických predstaviteľov opozície ani nie v pomernom, ale v reálnom zastúpení. Každý klub po jednom členovi alebo po dvoch členoch a po dvoch odborníkoch, ktorých považujú za odborníkov, aby diskusia bola dostatočne kvalitná, a aby sme neboli obviňovaní z politickej účelnosti. Nebyť obviňovaní z politickej účelnosti je podľa môjho názoru jeden z charakteristických znakov korektných a serióznych politikov.
Pokiaľ sa pozrieme na okolnosti tohto zápasu, tu nejde ani o to, že sa pokúša nejaká skupina, v danom prípade koalícia, organizovaným úsilím v predstihu pripraviť nejakú formu volieb, ktorá bude vyhovovať im konkrétnym politickým záujmom, ale siaha k takýmto krokom uprostred zápasu, uprostred voľby, kde ani sa netají, ani sa nemôže tajiť tým, že ide o absolútne účelovú normu, ktorá má vyhovovať ich konkrétnym a terajším politickým zámerom. Toto, myslím si, že nemá význam pomenovávať, čo to je a treba len dúfať, že budúcnosť neumožní takéto hrubé znásilňovanie politickej kultúry v parlamente, pokiaľ nehovorím o iných otázkach. A je vecou svedomia všetkých, ktorí sa na tomto podieľajú. V každom prípade o ďalšom pokroku v rozvoji politickej kultúry tohto štátu ani zďaleka aj v súvislosti s inými právnymi normami a konaniami, nemožno ani v náznaku hovoriť.
Samozrejme, z tohto dôvodu aj pokiaľ sme chceli urobiť štandardné kroky, že chceme sa pozrieť ako spĺňa tento návrh legislatívne pravidlá tvorby zákonov Národnej rady a pokiaľ si napríklad zoberieme dôvodovú správu, aby sme pochopili, aké dôvody a z akých kontextov navrhovatelia vychádzajú, z akých odborných volaní, odborných verejností vychádzajú alebo aké iné známe skutočnosti, ktoré spochybňujú existujúci právny stav poznajú a ktoré ich odôvodňujú k tomu, aby predložili nový návrh.
No, bohužiaľ, vážení kolegovia, navrhovatelia, ani slovo nie je o tom, prečo tento návrh do parlamentu je. Lakonicky konštatujete, že jednoducho podľa vás pre budúcnosť, pre celý parlament bude platiť, že personálne návrhy sa budú hlasovať istým spôsobom. Tomu samozrejme predchádzali rôzne mediálne vyhlásenia, ja osobne si dovolím komentovať jedno. Mrzí ma, že tu nie je pán poslanec Zajac, ale išiel do jednej z najznámejších relácií a ovlažoval tým celú verejnosť o tom, ako on síce bol za tajnú voľbu, jeho ďalší kolega hovoril o tom, že ide tajná voľba, že ide o výdobytok nežnej revolúcie. No tak, ale potom, že teda zmenili názor na túto tému, lebo je tajná voľba zdiskreditovaná. Samozrejme, trošku nezúčastneného človeka, alebo ktorý sa snaží byť nezávislý napadne, ak teda taká je, kto ju zdiskreditoval tú tajnú voľbu. Pokiaľ si pamätám, za dvadsať rokov tu žiadne pochybnosti o tajnej voľbe neboli. Len z ničoho nič sa začali objavovať také celkom zaujímavé momenty, ako je fotenie jednotlivých volebných lístkov a rôzne iné okolnosti, ktoré boli viac-menej smiešne a spočiatku sme to ani nechceli veľmi komentovať, až potiaľ, pokiaľ tá intenzita bola naozaj taká, že presahovala akékoľvek doteraz viditeľné, povedzme, že možné nedostatky a kde sa to dostávalo do polohy už pomaly až politickej karikatúry.
No, potom sa ukázalo, teda, že nie je možné zvoliť tajnou voľbou aj napriek všetkým týmto opatreniam, ktoré sa tu robili a napriek tej diskreditácii tajnej voľby a ejha, máme k dispozícii presný opak. To znamená, každá bude voľba verejná. Bez akejkoľvek diskusie, bez akéhokoľvek tlaku odbornej verejnosti, bez akýchkoľvek relevantných a objektívnych skutočností, ktoré by podmieňovali tento rozmer.
Ja by som len pre pánov kolegov aj teda z našej istého klubu, ktorí sú ale členovia osobitnej strany si zacitoval, dovolím zacitovať z učebnice Ústavného práva a štátu vedy z Českej republiky, aby nebolo, že teda slovenská je účelová, kde sa o tajnom hlasovaní hovorí nasledovné. "Tajné hlasovanie je tiež závažným atribútom demokratického volebného systému. Volič pri ňom prejavuje svoju vôľu bez kontroly nátlaku a zastrašovania, či prípadných následkov za uskutočnené rozhodnutie. Osobné hlasovanie a vytváranie zvláštnych oddelených priestorov, v ktorých možno upravovať hlasovacie lístky, ktorými každý volič musí prejsť pred vlastných hodením hlasovacieho lístku do volebnej urny, sú žiaducimi zárukami slobodného prejavu vôle. Ide do značnej miery o záruky formálne a nevyhnutne nutné k prevedeniu aktu hlasovania. Za prvej republiky boli garancie zaisťujúce slobodnú voľbu voči každému ešte širšie, pretože povinnosťou volebnej komisie bolo treba zabezpečiť, aby pred vstupom voliča do oddeleného priestoru nemal žiadne každé listiny zaškrtnuté alebo označené." A už ďalší výklad v tomto smere nie je.
Takže, vážení páni kolegovia, ona sa dá diskreditovať tajná voľba a už sú teraz aj v slovenskom parlamente aj známe spôsoby, akými sa dá tajná voľba zdiskreditovať. No, takže tieto voľby a táto diskreditácia viedla vážených kolegov, že teda jednostranne bez akejkoľvek konzultácie s politickými oponentmi menia pravidlá hry, a to nie dokonca, aby sa unúvali verejnosti predstaviť, že ide o súčasť hlbšieho intelektuálneho procesu, ktorým chcú prispieť k skvalitneniu slovenského ústavného a politického systému v Národnej rade, a teda, že jednostranným aktom sa rozhodli, že jednoducho toto bude platiť. Tí istí, ktorí rozprávali kedysi o nejakých valcoch, o väčšinovej tyranii a o niečom podobnom. Myslím si, že tieto termíny sú definitívne zdiskreditované, ale problém je ten, že jeden z najväčších problémov je, že do budúcnosti, teda ak platí, platí otázka precedensov, je takéto konanie samozrejmé a normálne.
To znamená, každá nová politická reprezentácia, ktorá sem príde a bude mať čo i len väčšinu jedného hlasu, si urobí so všetkými procedurálnymi predpismi, ktoré upravuje rokovanie Národnej rady, čo chce a čo potrebuje, čo podľa momentálneho pomeru síl jej vyhovuje. A to je, to je svojím spôsobom vážnou hrozbou pre ďalší ústavný vývoj na Slovensku. A jedine, čo môžem povedať, vážení kolegovia, varovať vás pred týmto postupom a urobte všetko preto, aby ste sa vrátili na cestu normality, korektnosti a slušnosti. Nič viac, nič menej.
Pokiaľ ide o vlastný text, máme síce teraz prvé čítanie, v rámci ktorého máme posudzovať všeobecné okolnosti, ktoré súvisia s prijatím tohto návrhu, práve posúdiť doterajšiu právnu úpravu, dôvody, zmeny a tak ďalej, ale napriek tomu mi nedá, že tá čaro tvorba, neviem to inak nazvať, takže mi dovoľte tento novotvar, tá čaro tvorba, ktorá sa prejavila pri tomto návrhu zákona dospela až k tomu, že napríklad v bode 3 tohto návrhu, v bode 2 pardon, v ods. 2 je napísané. "Zvolený je ten kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov prítomných poslancov." Dobre, s tým by sa samozrejme súhlasiť dalo. Ale potom nasleduje bonmot, ústavný. "Ak sa zvolia dvaja alebo viacerí kandidáti, zvolení sú tí, ktorí získali najväčší počet hlasov." Moja otázka je. Koľko hlasov? Keďže sú dvaja a ktorí získali najväčší počet hlasov, to znamená, tí, ktorí sú za, čo sa stane pre prípad, že sa všetci poslanci zdržia a každý z tých dvoch dostane po dva hlasy. To znamená, že podľa tohto znenia sú títo kandidáti zvolení právoplatne za poslancov Národnej rady.
Problém, ale malý, drobný je, možno, dá sa aj takýmto spôsobom uvažovať, gratulujem vám k tomu, problém, ale je, že v čl. 84 Ústava Slovenskej republiky hovorí: "Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak." No, a bohužiaľ, pán kolega, prečítali sme tú ústavu viackrát a nič inak neustanovuje. To znamená, ide o ako úplný nezmysel a pevne verím, že tento návrh neschválite, pretože úplne jasne bude pripravený práve na to, aby išlo okamžite podanie na Ústavný súd a o zjavnú a viditeľnú rozpornosť s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďalší problém, ktorý v tejto súvislosti, pokiaľ vážení kolegovia, chcú niečo upraviť vo väzbe na voľbu generálneho prokurátora, tak sú zaujímavé ďalšie okolnosti. Úplne náhodou, keď nie je zvolený generálny prokurátor a nevieme, kedy bude zvolený, pretože teraz sme v prvom čítaní, na ďalšej schôdzi musí byť druhé, nemožno úplne vylúčiť ani vrátenie tohto návrhu zákona pánom prezidentom a tu už uplynul, tuším v utorok termín, kedy mal byť zvolený generálny prokurátor, vzniká preukázateľne protiprávny stav Slovenskej republiky. Ústavní činitelia mali zabezpečiť alebo urobiť všetko, čo je možné preto, aby príslušný ústavný činiteľ, činiteľ uvedený v ústave, aby bol zvolený, aby zámer zákonodarcu, ktorým je zabezpečiť kontinuitu prokurátorskej moci nebol ničím narušený, to znamená, že v potrebnom predstihu bolo treba zvoliť budúceho generálneho prokurátora, aby sa mohol pripraviť na výkon funkcie aspoň pár dní, keď nie viacej, na korektné prebratie funkcie a seriózne nastúpenie do funkcie. Aký je dnes výsledok?
Protiprávny stav. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zdá sa, minimálne päť mesiacov nebude štandardným spôsobom fungovať. Kto to urobil a prečo? Je to obyčajná nedbalosť, je to hlúposť, je to neznalosť pravidiel politického života alebo je to zámer? Pravdepodobne všetky tieto otázky treba analyticky skúmať, ale niektoré otázky sú veľmi znepokojivé. Prečo ide práve teraz novela zákona o prokuratúre do parlamentu, kde sa má zásadným spôsobom meniť postavenie prokuratúry? Ako je to možné, že to chceme urobiť v čase, keď je absolútne rozložená a nekoncentrovaná Generálna prokuratúra bez svojho šéfa a ktorá je v latentnom stave a čaká na to, aby mohla začať normálnym spôsobom plniť svoje úlohy? Kto môže si dovoliť konať takto nezodpovedne?
Ďalší problém, ktorý v tejto súvislosti je. Objavujú sa hlasy a prím hrá, pán predseda parlamentu, ktorého rola v slovenskom politickom živote je čím ďalej, tým viacej zaujímavá, ktorý jednoducho odbil akékoľvek reči na túto tému, že či on má alebo nemá vypísať voľby, že to je jeho právomoc. Bude veľmi zaujímavé sledovať ďalšiu kariéru pána predsedu parlamentu, a že čo všetko sa ešte v budúcnosti dočkáme. Čo spraví napríklad, keď bude treba vypísať voľby do orgánov samosprávy obcí. Veď to je jeho právomoc, predsa. Parlament do toho nebude hovoriť. A on určí, kedy ten zákon bude, lebo sa rozhodne, že existujúci systém volieb do orgánov samosprávy nie je dobrý, a že treba teda pripraviť nejaký nový zákon a všetci počkáme, kým sa jeho zákon, teda v parlamente schváli, aspoň päť, šesť mesiacov opäť a podobne. Veľmi zaujímavý prínos do kvality slovenského ústavného života a pevne verím, že nebude dlho trvať, lebo toto sa, vážené kolegyne, kolegovia, v serióznom parlamente stávať nesmie.
Takto hazardovať so základnými ústavnými povinnosťami, kde uznávam na jednej strane, že predseda parlamentu, len on to neuznáva, je iba primus inter pares. Jeho legitimita je taká istá ako je moja. Má taký istý hlas v parlamente ako mám ja, a keď zoberiem jeho postavenie, jeho strana získala tých hlasov tuším 10 % alebo 15, ale stranu a voličov, ktorým zodpovedáme my je dnes reálne 35 % vo voľbách, ale 40 % v prieskumoch verejnej mienky. (Potlesk.)
V korektnej a slušnej spoločnosti by tento výraz mal aj v praktickom živote slušný a seriózny predseda parlamentu, by skúmal aj pomer legality a legitimity svojho vlastného pôsobenia, skúmal by vnímanie politického rozloženia v priebehu volebného obdobia, vnímal by, čo si myslia ľudia aj počas volieb a nespoliehal sa na to, že na štyri roky má neobmedzenú moc na to, aby robil, čo chcel.
Takže, vážení, dovoľte mi, aby som z tohto miesta aj vyzval predsedu parlamentu, aby okamžite začal plniť svoju zákonom stanovenú ústavnú povinnosť, pripraviť tak pomery v parlamente, aby čo najskôr sa pristúpilo k voľbám. Pokiaľ sa vo voľbách nezvolí prokurátor, potom jeho vina samozrejme prestáva existovať, ale to, že nevytvoril podmienky, že ignoroval povinnosť vypísať voľby, napríklad túto schôdzu Národnej rady, je zásadné právne pochybenie. Je to porušenie jeho ústavných povinností a vytvoril v parlamente protiprávny stav. (Potlesk.)
Pokiaľ chceme politicky na túto tému upozorniť a chceme korektne diskutovať, požiadame o schôdzu a chceme iba otvoriť tieto otázky, aby sme mohli vám a verejnosti oznámiť naše stanoviská. Ešte raz. Reprezentujeme 35 % hlasov vo voľbách, vážené kolegyne, kolegovia. Na to, výsmech, posmech a samozrejme znemožnenie takejto schôdze. Súčasný stav je taký, aký je. Nepochybne nemá význam iba plakať, bude treba hľadať riešenia. Budeme sa musieť o to pokúsiť aj my.
Ešte niekoľko slov, vážené kolegyne, kolegovia, ku generálnemu prokurátorovi. Mnohé okolnosti, ktoré súvisia s voľbou sa objavili už predtým a majú vecný charakter. Ako bude pôsobiť generálny prokurátor Slovenskej republiky? Mám tú česť ako člen ústavnoprávneho výboru byť na vypočúvaní tzv. kandidátov na generálneho prokurátora. Mali rôzne predstavy mnohí z nich. Mnohé z nich smerovali k tomu, že treba obmedziť výsostné postavenie generálneho prokurátora ako osoby, ktorá zodpovedná v konečnom dôsledku za fungovanie prokuratúry a samozrejme má aj príslušné riadiace právomoci, vrátane toho, zastaviť konanie, odnímať vec niektorému prokurátorovi a podobne. Nepochybne je to vec, o ktorej diskutovať treba a tá diskusia je úplne legitímna. Ale je veľmi ťažko pochopiteľné, ako sa do nášho ani politického života, ani verejného života, ale ten politický a parlamentný život je relevantný. Ako je to možné, že pani ministerka v tejto súvislosti, pričom inak aktívna je dostatočne, sa nezmienila o správe o európskych štandardoch, ktoré sa dotýkajú nezávislého súdneho systému, v danom prípade prokuratúry.
V súvislosti s Generálnou prokuratúrou, to sú závery Benátskej komisie, prosím, s ktorými Európska únia veľmi intenzívne žije a všetky osoby, ktoré sú aktívne v smere súdnictva a pod. sledujú tieto procesy, pretože ide o zjednocovanie európskych systémov, ide o to vytvárať relatívne rovnaké mechanizmy vzhľadom na to, že sa čoraz viacej rozširuje agenda európskych súdov a je potrebné vytvoriť kompatibilné domáce systémy, tak prokuratúry, tak súdov vo vzťahu k európskym inštitútom, aby dochádzalo, čo najmä zjednocovať procesné inštitúty, procesné lehoty a pod., aby bolo v rámci toho konania, čo najmenej problémov a čo najmenej kolízií, povedzme, že nadštátneho, teda európskeho zákonodarstva a súdnictva, teda realizácie zákonov a teda európskym a domácim. Ani náznak zlepšenia, ani slovo o tom, že napríklad táto komisia hovorí v časti vymenovania a odvolania generálneho prokurátora, ako sa má zabezpečiť nezávislosť. Je potrebné vyňať menovanie generálneho prokurátora výsostne z politického prostredia a treba nejakým spôsobom vytvárať komisie od nezávislých akceptovaných odborníkov, ktorí minimálne posúdia a stanovia kritériá a posúdia, či tí kandidáti spĺňajú tie kritériá a prinajmenšom budú mať možnosť výberu z celej právnickej obce a všetkých osôb, ktoré sú k dispozícii pre výkon takejto funkcie a bez ohľadu na to, na kontamináciu k momentálnym politickým záujmom. Pretože, ak sa ukazuje, a to je zásadná vec, ten momentálne politický záujem treba nejakým spôsobom korigovať, pretože sa ukazuje, že nie je schopný autokritiky, auto riadenia, autoregulácie, že akonáhle to voňanie moci, odpustite mi, vážení kolegovia, je zrejme tak prisilné, že je vám úplne jedno s akými dôsledkami a čo na Slovensku urobíte, aké pravidlá, či už písané alebo etické, alebo nepísané, alebo zvyklosti porušíte.
Komisia hovorí: Navrhuje sa zvážiť vytvorenie výberovej komisie, ktorá by pozostávala z osôb, ktoré by verejnosť rešpektovala, a ktorá by mala dôveru vlády. Čiže, nepochybne ide o to, aspoň náznak, vytvárame prostredie, v ktorom sa budú spravovať zásadné procesy otázka celá, otázka trestného práva, kontroly dozoru a dohľadu v celom rozsahu generálnej prokuratúry, takže ide o, je veľmi dôležité pre legitimitu a legalitu tejto osoby, ktorá to bude vykonávať, aby mala dôveru čo najširšej časti spoločnosti, a teda následne reprezentácie politického spektra.
Toto všetko, vážení páni kolegovia a kolegyne, pre vás z koalície, neznamená úplne nič. Máme návrh zákona, ktorý vás nectí, neviem to inak povedať, ani nechcem zbytočne hľadať nejaké prívlastky. Pevne verím, že v priebehu tohto rokovania si mnohé okolnosti, o ktorých som aj teraz hovoril uvedomíte, a že sa pokúsime, a aj sami sa pokúsite možno aj pre vlastný pokoj, ísť na cestu zákonnosti právneho štátu, parlamentných štandardov a korektnosti. V každom prípade nielen vám, ale aj celej spoločnosti by takýto postup pomohol. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža, traja páni poslanci, posledný pán poslanec Jasaň. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel v súvislosti s vystúpením kolegu poslanca Číža reagovať na tú odtajnenosť voľby, nielen generálneho prokurátora, ale aj iných ústavných činiteľov, trošku s historickými paralelami. A konkrétne to, čo tvrdia najmä poslanci SaS, že chcú, aby odtajnením vedeli ich voliči, za koho volili.
V roku 1948, po februári v Národnom zhromaždení komunisti odtajnili voľbu a zdôvodnili ju tiež rovnakým spôsobom, aby naša robotnícka trieda vedela, koho sme my volili.

Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec, plne podporujem tvoje vystúpenie. Myslím si, že spravil si veľmi dobrú právnu analýzu, aj čo sa týka volieb, aj čo sa týka rokovacieho poriadku ako takého. Naozaj, aj to si trafil klinec po hlavičke, že táto novela nectí tých, ktorí ju do parlamentu predložili. Ale skutočnosť je taká, že koalícia sa nevie dohodnúť a fakt je taký teda, že koalícia sa nevie dohodnúť na generálnom prokurátorovi. Nevie si zabezpečiť väčšinu, a preto treba zmeniť voľbu z tajnej na verejnú. Nikoho to nezaujíma, že to je hrubé a účelové zneužitie väčšiny v Národnej rade a jednoznačné narušenie princípov právneho štátu.
Ja verím, páni poslanci z koalície, že si všetky tieto skutočnosti uvedomíte a myslím si, že aj ďalší páni poslanci, ktorí budú vystupovať, poukážu na to nebezpečie, ktoré sa tu vlastne zavádza takouto účelovou novelou zákona o rokovacom poriadku. A pri hlasovaní budete zrejme a bola by som rada, keby ste takýto návrh buď nepodporili alebo sa vôbec nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja tiež ďakujem pánovi kolegovi Čížovi za jeho vystúpenie. A očakávam, že ako reakciu na jeho vystúpenie a hlavne reakciu na to, že som sa konečne dožil ako vyzerá demokracia v praxi, lebo toto je vrchol demokracie v praxi a už mi chýba len to, aby ste do ústavy dali vedúcu úlohu koaličnej rady. (Potlesk.)
Druhá poznámka, na základe tohto vášho návrhu očakávam, že Národná rada Slovenskej republiky bude zvolávaná len dva alebo trikrát do roka s tým, že koaličná rada pripraví a koalícia v Národnej rade Slovenskej republiky verejne odhlasuje všetko to, čo koaličná rada pripraví a potom sa splní aj sen SaS, aby voliči vedeli, o čom a ako hlasujú ich poslanci.
Vážení páni, vážené dámy, vážení páni koaličníci, kam, kam chcete dosiahnuť a docieliť túto demokraciu až? Kam chcete dospieť len preto, že sa neviete medzi sebou dohodnúť a že sami medzi sebou si neveríte a nadávate jeden druhému, že sú zradcovia a judáši. Toto má byť výsledok vašej neschopnosti sa vzájomne dohodnúť. Tak ďakujem pekne za takú koalíciu.
A ešte jednu poznámku, o ktorej možno tiež hovoril pán Číž, čítal som v týždenníku Týždeň, že alebo neviem ako sa to volá, že jedine poslanci OKS držia slovo a majú svoj názor. No každý deň ho menia podľa toho, ako to koaličnej rade vyhovuje. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Udeľujem slovo teraz pánovi poslancovi Mamojkovi. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, tiež sa pripojiť pár vetami k tejto pertraktovanej otázke. Budem sa snažiť byť tak, ako zvyknem väčšinou konkrétny, pragmatický a vecný, a aj odborný a v závere len trošku možno politický, lebo je to aj o tom.
Aké sú dôvody tohto, prepáčte mi za výraz, prvýkrát som bol a viackrát sa nebudem cirkusu vyvolaný koaličnými kolegami, lebo to je už cirkus. Kde tu sa objavujú také názory, že dôvod tejto zmeny na generálnej prokuratúre je aj v tom, že je to sovietsky a ruský model. Prosím vás, prestaňme už s tými hlúposťami. Napoleon dobýjal Európu a svet nielen mečom a krvou, ale aj špičkovými právnymi kódexmi, 1804 kód civil, 1807 kód de commerce - Obchodný zákonník, 1810 kód penal - Trestný zákon a 1808 kód destruction criminel, kde zakotvilo Francúzsko štruktúru dnes existujúcej prokuratúry.
Keďže viete, že Rusi sa opičili doslova po francúzskej a západoeurópskej kultúre a Petrohrad bol pupkom vtedy ruskej kultúry, aj právnej, tak Rusi odkopírovali francúzsky model prokuratúry. Tak už prestaňme, po prvé s touto hlúposťou, že jedným z dôvodov je ruský model. Je to nezmysel.
Po druhé, ja ako právnik s tridsaťosem ročnou praxou tiež som bol aj prokurátor, bol som podnikový právnik, prežil som toho veľa a viem aj na vlastnej koži posúdiť neraz veľmi krivý pohľad hospodárskych manažérov, pri všetkej úcte na právnikov, a nielen na právnikov. Vyhráte deväťdesiatdeväť sporov, jeden sa vám podarí prehrať, možno preto, aby sa odpísala pohľadávka, ale možno aj vašou chybou, lebo aj ten právnik je len človek a ste blbec.
Prokuratúra za sedem rokov existencie, posledných, viete koľko prípadov riešila, kolegovia, rezort, osemstopäťdesiattisíc, dobre počujete. To sa trapné a hlúpo vytiahnu tri, štyri, päť mediálne spolitizovaných prípadov, či médiami alebo poslancami, pretože politik a poslanec u mňa sú dve veci, a naraz za to, že tam neboli vyriešené tri, štyri prípady, ktoré u mňa, isteže v médiách bude reakcia iná, ale sú skutkovo a právne takým istým prípadom, ako každý z tých osemstopäťdesiat tisíc, tak naraz prokuratúra a generálny prokurátor je neschopný. Blbosť.
Po tretie, štátne zastupiteľstvo. Chceme iný model. Prosím vás, kto z vás vie ako funguje model štátneho zastupiteľstva v Českej republike a v Poľsku? Však Česi a Poliaci už teraz o tom veľmi kriticky diskutujú a chcú od tohto modelu odísť. Nemám teraz čas, nechcem zdržiavať tridsať minút, prečo. A majú pravdu.
Po štvrté, k tomu sa dostanem v závere, k tej fráze, ktorú bohužiaľ často aj tu použijeme ako frázu právny štát. Kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť mená, ale moderní sociológovia a filozofovia práva, i naši aktuálni teoretici štátu a práva, dovoľte mi, byť trošku neskromný, súhlasím s nimi a oni so mnou tvrdia, že právny štát je o čom. Má veľa pilierov, ale je hlavná podmienka právneho štátu jediná, že je to vláda zákonov. Vláda zákonov, nie vláda ľudí a nie vláda politických elít. To, čo vy tu teraz przníte, to je taký krvavý direkt do nosa morálke politickej, parlamentnej kultúre a právnemu štátu, že ja si osobne väčší predstaviť neviem. K tomu sa ešte dostanem. (Potlesk.)
Takže dôvody zmeny na generálnej prokuratúre, ktoré som vymenoval sú absolútne nezmyselné, demagogické, neodborné a hlúpe.
Prosím vás, pár viet k tajnému hlasovaniu. V ústave a ústava žiadneho štátu nie je zdrap papiera, je to najvyšší zákon štátu. Hovorí o každých personálnych voľbách, nielen parlamentných a o voľbách do zastupiteľstiev ako priamych, rovných, všeobecných, s tajným hlasovaním, prosím vás pekne. To, čo bolo povedané, tajné hlasovanie nie je výmysel historikov a filozofov Grécka a Ríma, ale tajné hlasovanie je základným pilierom slobodnej súťaže politických síl, páni a dámy. (Potlesk.) A je tragédia, že vás nepokladám za takých diletantov, ale vy to viete. Vy to viete, a o to drzejšie a arogantnejšie a trápnejšie sa to človeku počúva, keď klamete sami seba a tvrdíte opak. (Potlesk.)
Zase viete, nechcem tu operovať nejakou teóriou štátu a práva, životom. Existuje tzv. limitovaná väčšina v parlamente. Limitovaná väčšina. To je o demokracii, pretože v parlamente, v každom demokratickom, rozhoduje demokratická, ale limitovaná väčšina. Viete, že démos je ľud a kracia je vláda, ale limitovaná väčšina, nie direktívna, nie absolútna väčšina. Limitovaná väčšina znamená jedno, že o základných politických otázkach, ktoré hýbu štátom, aj právnym štátom, tá limitovaná väčšina, preto limitovaná, komunikuje s opozíciou. A minimálne funkcia generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a ombudsmana má byť predebatovaná celým politickým spektrom. Inak je to diktatúra väčšiny. (Potlesk.)
A prosím vás, tajná voľba, veď už buďte frajeri. Všetci sme ľudia a každý máme svoje psychologické nuanse a momenty, všetci hľadáme cestu ľahšieho odporu, všetci sme občas, prepáčte mi za výraz, v hraničných situáciách. Ospravedlňujem sa, ale chcem to povedať, zámerne pregnantne, pokakaní, a preto tajná voľba, pretože je to ochrana voleného i voliča. A takisto to všetci veľmi dobre viete. (Potlesk.) Tá miera nezávislosti pri verejných voľbách. Načo o tom diskutovať. Je to smiešne. Je to trapné a je to smiešne. Tajná voľba opakujem, prepáčte, že to opakujem, základný pilier slobodnej voľby a slobodnej súťaže politických síl.
Prosím vás, dovoľte mi, ešte pár slov k takej fráze, v úvodzovkách fráze ako je právny štát. Prepánaboha, veď sme na Slovensku alebo v Kocúrkove. Je rok 2011, sme členovia Európskej únie, sme členovia Schengenu, sme členovia OECD, sme štátom, ktorý nie je vytrhnutý z kontextu zo severného Čadu, pri všetkej úcte alebo z kmeňa Masajov niekde v Keni, ale aj tí majú svoje pravidlá, ktoré dodržiavajú a my debatujeme v roku 2011 o tejto trápnosti. Už je trapné, že vôbec o nej debatujeme, že musíme na tomto strácať čas a nervy.
Prečo? Jeden fakt, drobný, 8. septembra vlani bola v Národnej rade prerokovávaná správa o činnosti generálnej prokuratúry. Viete, koľko nás bolo tu, stoštyridsaťdva. Fajn, dobre, slušný počet. A viete koľkí boli za správu o činnosti generálnej prokuratúry, sto tridsiati ôsmi. Sto tridsiati ôsmi. (Potlesk.) A dnes, za dva mesiace neostáva na generálnej prokuratúre, zámerne hovorím na generálnom prokurátorovi, lebo nie je to ani zďaleka o osobe alebo len o osobe, ani suchá nitka. Tak počúvali ste vtedy alebo ste mali hlavu niekde inde? Asi inde.
Z hľadiska argumentov, prečo zmena, prečo generálny prokurátor. Viete, mne ako právnikovi, keď počúvam tie nezmysly, sa mi nožík otvára vo vrecku, keď hovoríme právny štát a nefunkčný a budujeme právny štát, prosím vás pekne. Veď v trestnom konaní, nehovorím to prvý, ale musím to tu zopakovať, keď tú možnosť mám. Je to reťaz, je to reťaz polície, prokuratúry, súdov, znalcov, advokátov, všetkých zástupcov profesných komôr, ktorí do trestného konania zasahujú. Či za to môže jeden Trnka? Veď nebuďme smiešni. V civilnom konaní, občianskoprávnom konaní, prokurátor do konania prakticky vôbec nezasahuje, okrem výnimiek.
Z hľadiska tých tzv. argumentov ešte pár viet. Viete, keď počul som aj pani premiérku, že treba nový vietor, treba otvoriť okná, treba prievan, treba zmenu, ani jeden racionálny, profesionálny argument nezaznel. Súboj s organizovaným zločinom, špičkový a ja ako človek, ktorý som bol tiež 26 rokov vo vedúcich funkciách a bez pozadia viem, čo je vedúca funkcia. Iste neporovnateľná s funkciou generálneho prokurátora. Ale je to strašne ťažká zložitá funkcia. Ja som presvedčený, inak by som nebol Dr. Trnku navrhoval, že je špička. Právnická i manažérska. A keď niekomu vytýkate, opakujem z 850 tisíc prípadov tri, štyri, subjektívne, bez znalostí skutkového a právneho stavu, veď tam boli táraniny, to sa mohlo skončiť a to mohlo byť tak, nikto o tom nevie detaily, ale každý je právnik. Trápne, prosím vás. Trápne.
Na záver možno len jednu poznámku. Viete, ten, kto bude zvolený verejnou voľbou za generálneho prokurátora a je jedno, či to bude Čentéš, Trnka alebo Dr. Mrkvička, kandidát vied, tak ja ho ľutujem dopredu. Pretože ja som sa neraz pýtal, čo tá politická garnitúra pre kristove rany chce od tohto človeka, a čo ten bude musieť všetko splácať, keď bude takto zvolený. (Potlesk.) Tým svetielkom v tuneli v tomto procese jedno u mňa, že keď si pozriete históriu rôznych etáp štátov a vývoja, tak našťastie veľmi často sa vazali a sluhovia obrátili potom proti svojím pánom.
Ja som presvedčený, že to bude takto a dopredu, úprimne vás ľutujem, pretože, ak predstavíte tento pamflet, vyslovene samozrejme účelovo, aj to, že teraz znásilňujete všetky personálne voľby na voľbu verejnú, aby to teda trošku vypadalo, veď ste smiešni. Smiešni a opakujem tragédia v tom je to, že chýba tu aj trošku ľudskej, beťárskej cti, trošku frajeriny. Veď viete o čo vám ide a už to nechcem opakovať, len o to, že sa neviete dohodnúť a znásilníte celý principiálny právny predpis a naivne si myslíte, že verejnosť a laická a dav nie je múdry. Pozor dav nie je hlúby, občan nie je hlúpy. Ak si naivne myslíte, že keď teraz urobíte zo všetkých volieb verejné, tak to bude všetko forma, super zachované, elegantné. Ešte väčší trapas. Toto je hodné toho, aby ste zabudli na slovo kultúra, kolegyne, kolegovia. V akomkoľvek spojení. Či kultúra parlamentná, či kultúra komunikačná, či kultúra právna a je mi to hrozne ľúto, že som v parlamente v tomto období. Ďakujem pekne. (Potlesk.)