12. schôdza

Ďakujem. Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

Ďakujem veľmi pekne. Ja opäť len zdôrazním teda, že obviňovanie tejto vlády z nejakej liknavosti alebo predlžovania nejakého procesu naozaj nie je na mieste.
Pán Petrák, vy ste mali k dispozícii celé štyri roky, počas ktorých ste mohli urobiť poriadok vo všetkých týchto spoločnostiach, mohli ste nastaviť pravidlá, mali ste k tomu väčšinu v parlamente. Neudialo sa tak, a teda, myslím si, že oproti predchádzajúcej vláde vytvorenie tých pravidiel pol roka po nástupe na ministerstvo a prípravu týchto pravidiel do vlády, považujem naozaj za relatívne krátky čas.

Ďakujem pekne, môžete sa vrátiť na svoje miesto. Otázka č. 5 je adresovaná opäť ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a je od pána poslanca Richarda Oravca. "Pripravuje ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zvýšenie počtu miest, kde je možné žiadať o poskytnutie víz pre návštevníkov z Ruska, Ukrajiny vzhľadom k veľkosti týchto krajín a počtu obyvateľstva?" Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na uvedenú otázku.

Ďakujem veľmi pekne. Tak, žiada sa na úvod povedať, áno alebo nie, a potom rozviesť, tak možno prekvapujúco na úvod poviem, že nie. Neplánujeme a máme na to viacero dobrých dôvodov. Ale nemyslím si, že pôjdeme mimo cieľa, ktorý sleduje otázka. Neplánujeme to preto, lebo po prvé, to stojí peniaze a kolega je dnes na nás prísnejší ako kedykoľvek predtým, ale po druhé, myslíme si, že sú aj efektívne možnosti ako dosiahnuť cieľ bez toho, že by sme otvárali nové úrady. Ono sa to volá Schengenský vízový kódex, čl. 8 tohto predpisu, ktorý sa uplatňuje od apríla 2010, umožňuje členským krajinám Európskej únie, aby sme sa vzájomne zastupovali pri udeľovaní víz. Už sme si to vyskúšali, nie je to konkrétne záležitosť Ukrajiny a Ruska, ja sa potom k tomu vrátim. Podpísali sme medzištátnu dohodu s Maďarskou republikou, kde v Moldavsku existuje na ambasáde Maďarskej republiky konzulárne oddelenie, ktoré poskytuje víza pre Moldavcov. Sme štrnásty štát, ktorý sme sa do tohto domu pripísali. Doteraz Moldavci museli cestovať šesť hodín, sedem hodín, osem hodín do Bukurešti, keď chceli slovenské víza. Teraz si to na konzuláte, ľudovo povedané Maďarskej republiky vybavia priamo v Kišiňove. Takto sme rozposlali listy vlastne všetkým ambasádam, špeciálne v rámci Vyšegrádskej štvorky a hľadáme tie konzuláty generálne, tie misie, ktoré máme roztrúsené po svete, vrátane teda Ruska a Ukrajiny, k čomu sa potom ešte krátko vrátim a hľadáme možnosti, kde by sme sa vzájomne takto zastupovali, aby sme vytvárali pre obyvateľov v tomto prípade Ukrajiny a Ruska, čo najväčší komfort na to, aby mohli rýchlo a dobre prísť k vízam a navštíviť našu krajinu.
A teraz celkom konkrétne. My pokrývame Rusko z dvoch miest, z ambasády v Moskve a z Generálneho konzulátu v Peterburgu. No, ale hodláme využiť skutočnosť, že v Ruskej federácii sú vzhľadom na význam a veľkosť teritória zastúpené všetky krajiny Európskej únie a všetky aj vydávajú víza. Len, aby sme, ale mali pocit, že či niekde príliš nezaostávame, tak by som chcel uviesť, že dve miesta v Rusku, iba dve miesta v Rusku majú aj také krajiny ako je Rakúsko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko. Aj taká veľká krajina ako je, povedzme Taliansko, má iba dve miesta. Čiže, myslím si, že aj z toho je vidieť, že v nejakom takom negatívnom postavení alebo nedostatočnom v Rusku nie sme.
Pokiaľ ide o krajiny V4, tak je pravdou, že Česi majú naviac ešte konzulárne pracovisko v Jekaterinburgu, podobne Maďarská republika a Poľsko má v Kaliningrade a Irkutsku. Rokujeme so všetkými krajinami, aby povedzme v tom Kaliningrade sme mohli aj my alebo mohla ambasáda Poľska vydávať víza pre občanov Ruskej federácie, ktorí chcú ísť na Slovensko. Toľko k Rusku.
Čo sa týka Ukrajiny, tam máme ambasádu v Kyjeve a generálny konzulát v Užhorode. Analýzy naše hovoria, že v zásade stíhame. Stíhame vybavovať žiadosti o víza a k aplikácii dohôd o zastupovaní členských krajín EÚ vo vízovom procese reálne dochádza iba v jednom prípade, keď konzulát Českej republiky v Donecku od novembra 2010 začal zastupovať pri vydávaní víz Francúzsko. Aj to svedčí o tom, že zrejme naozaj tie zastúpenia stíhajú potrebám. Ešte mám tu údaj, že v Donecku Ukrajinci urobili pre Francúzov doposiaľ od novembra 2010 len 51 víz. Nie je až taký obrovský záujem ako na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Pre 51 víz na dva mesiace asi by nebolo naozaj efektívne stavať budovu alebo prenajímať budovu.
No, chcel by som ešte doplniť tú odpoveď, že v januári 2011 sa uskutočnilo prvé pracovné rokovanie riaditeľov konzulárnych odborov ministerstiev zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave za účelom dosiahnuť čo najužšiu spoluprácu pri poskytovaní pomoci občanom krajín V4 v tretích krajinách a tiež pokračovať pri hľadaní efektívnejšieho, ale aj spoločného využívania priestorov a budov vo vlastníctve v niektorej z krajín V4 na konzulárne a diplomatické účely.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, doplňujúca otázka nebude. Pán minister, vyčerpali ste aj pána poslanca svojou odpoveďou.

Ešte nie, lebo mám ešte jednu.

A je to pravda. Ďalšia otázka je od pána poslanca Oravca opäť a opäť je smerovaná na pána ministra zahraničných vecí. "Pán minister, pre rozvoj cestovného ruchu sú dôležití návštevníci z Ukrajiny, ktorí však majú vízovú povinnosť. Počet návštevníkov preto klesá. Ako sa týmto ministerstvo zahraničných vecí vysporiada, a ako sa pripravilo na zimnú a letnú sezónu?" Nech sa páči.

Verím, že nezaknihujem u pána poslanca Oravca zlý point, keď trošku korigujem to, čo je v otázke. Ono tie údaje totiž potvrdzujú, aj keď mierne, ale zvyšovanie počtov, chvalabohu, ľudí, ktorí žiadajú o víza aj na Ukrajine a v Rusku. Mám tabuľku konkrétnych čísiel, nebudem dlho čítať, ale uvediem, povedzme, zimy, tri zimy posledné na Ukrajine, 8 037, potom síce 6 902, čo je pravda, ale túto zimu už 8 622. Možno je to aj vďaka tomu, že niektoré opatrenia sme už prijali, niektoré prijímame. Ja by som veľmi rád konkrétne vymenoval päť-šesť, ktoré by ešte naďalej mali pomáhať danej veci, lebo rozumiem tomu, že turisti, najmä v zime sú nesmierne vítaní vo Vysokých Tatrách, v Jasnej, v ďalších zimných strediskách cestovného ruchu.
Posilňujeme vízové úseky o pracovníkov na dohodu o vykonaní práce, v zime, alebo keď sú turistické sezónne obdobia. V Moskve aj v Kyjeve posielame ľudí z ústredia práve na tieto mesiace, konkrétne troch pracovníkov. Bolo vykonaných viacero pracovných stretnutí s cestovnými kanceláriami tak, aby sme zlaďovali objednávky alebo požiadavky na víza hromadné a ich rýchle vybavovanie. Verejnosť, aj cestovné kancelárie sú informované tlačovými besedami pred a po turistickej sezóne, ako je treba vystupovať, teda fungovať, aby ten proces bol rýchly, a aby ľudia nečakali na víza dlho. Boli vytvorené špeciálne zimné akreditácie pre cestovné kancelárie za účelom hromadného podávania žiadostí o turistické víza. Skrátili sme na polovičnú dobu čas na vyhovenie pre udelenie víza, na päť pracovných dní s možnosťou zrýchleného procesu výdaja v individuálnych prípadoch až na tri dni. Úradný príjem sme rozšírili zo štyroch na päť kalendárnych dní, pričom koniec úradných hodín nie je limitovaný. Zastupiteľský úrad v priebehu decembra 2010 aj v Moskve, aj v Kyjeve zabezpečoval výkon práce aj počas dní pracovného pokoja, aj vo sviatkoch, aj počas sobôt a nedieľ.
No, a chcem na záver, ale povedať aj to, že vieme veľmi dobre, že je kopu ďalších dôvodov, ktoré bránia ľuďom početnejšie navštevovať Slovensko. Užhorod som už navštívil a na mieste som videl, že stoja autá, veľký počet áut a žiaden pohyb na hraniciach. Nevidel som ani colníka, ani policajta. Poviem to na rovinu, že som popísal listy a tlačím a budeme tlačiť, aby ten proces začal normálnejšie fungovať. Budeme tlačiť na rezorty na Slovensku, ale budeme tlačiť aj na zmiešaných pracovných komisiách. Mám pocit, že ekonomická už bola, ale máme aj ďalšie komisie na úrovni ministrov vnútra, ktoré majú práve sa venovať týmto problémom.
Po ďalšie, Ukrajinci chcú, aby sme rozšírili pásmo malého pohraničného styku. Vy zrejme viete, Prešovčania a Košičania, že do 50 kilometrov sa môže, ľudovo povedané, "rajzovať" hore dole bez víz. Ukrajinci chcú, aby sme to posunuli po hranice celých krajov. Neviem, Prešovský kraj po Spišský Štvrtok alebo po Svit, po Svit a Košický kraj podobným spôsobom. Tak nedokážem, do akej miery dokážeme vyhovieť, ale máme eminentný záujem v týchto konkrétnych oblastiach vyjsť v ústrety Ukrajincom a aj Rusom.
No a nakoniec, iste by ste mohli postaviť otázku aj tak, že prečo neliberalizujeme rýchlejšie voči Rusom a Ukrajincom. Snažíme sa o to, ale už dnes sme súčasťou medzinárodnej komunity, sme súčasťou schengenského systému. Nemôžeme robiť iba dvojstranné rozhodnutia. Keď sme otvorili teraz v pondelok otázku, v nedeľu večer otázku liberalizácie vízového styku voči Bielorusom, veľmi otvorene poviem, jeden z kolegov jednej z krajín, poviem to otvorene, Belgičan povedal, že my sme v Belgicku prehrali voľby, lebo máme veľa imigrantov. Čiže, len chcem ilustrovať, aby bolo jasné, že si nevymýšľame. Zrejme aj pre záujmy, ktoré sú obsiahnuté v tej otázke, my by sme radi išli ďalej a rýchlejšie. Ale je nás 27 a možno preto aj ten proces plnenia, teda rozvoľňovania vízovej povinnosti je pomalší.
Na strane druhej, niečo je aj na tých hlasoch, ktoré hovoria, že aj Ukrajinci, aj Rusi musia rýchlejšie a razantnejšie plniť podmienky, ktoré sú, samozrejme, nevyhnutné na to, aby občania našich republík mali pocit, že z uvoľnenia vízového režimu nič zlého nehrozí, nárast trestnej činnosti, kriminality a podobným spôsobom.
Snažil som sa možno o obsiahlejšiu odpoveď, aby som ukázal, že máme eminentný záujem koordinovať všetky činnosti tak, aby ľudia, ktorí chcú si prísť na Slovensko oddýchnuť, spoznávať naše pamiatky z Ukrajiny a z Ruska, aby tak mohli robiť, a aby si občania Slovenskej republiky, ktorí sa venujú cestovnému ruchu, mohli zarobiť.

Ďakujem pekne. Doplňujúca otázka? Netreba. Tak, teraz už máte, pán minister, naozaj voľno. Siedma otázka v poradí, vylosovaná je od pani poslankyne Anny Vittekovej, ktorú ale v sále nevidím. Bola adresovaná pánovi podpredsedovi vlády Jozefovi Mihálovi. Tým, že je neprítomná, sa na otázku neodpovedá.
A ďalšou otázkou je, otázka, ktorú pán poslanec Richard Oravec adresoval podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi a znie: "Pán minister, ako postupujú práce na zjednotení výberu daní a odvodov? Kedy predpokladáte, že by tento zámer mohol byť odštartovaný, a aké očakávate prínosy?"
Máte necelé dve a pol minúty, pán podpredseda vlády, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, keďže mám tak veľmi málo času, tak to nebudem čítať, ale zhrniem to do takej nejakej hutnejšej odpovede. Áno, zjednotenie výberu daní, odvodov a poistného do jednej inštitúcie, ktorá pracovne ju zatiaľ nazývame finančný úrad, je jednou zo súčastí odvodovej reformy, aj daňovej reformy, ktorú chceme robiť, ktorou chceme dosiahnuť zjednodušenie daňového odvodového systému, ale aj zníženie nákladov aj na strane štátu, administratívnych nákladov, ale najmä zníženie náročnosti, administratívnej náročnosti pre daňovníkov, pre ľudí, zamestnancov, podnikateľské subjekty, samostatne zárobkovo činné osoby. Malo by to prebehnúť vo viacerých etapách.
Už od 1. januára budúceho roka, teda o necelý rok, o jedenásť mesiacov by malo dôjsť k prvej fáze spojenia daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva s tým, že ešte v priebehu budúceho roka budú vlastne fungovať tie štruktúry viac-menej paralelne, ale v oblastiach, v ktorých sa bude dať už aj budú spájané na nižších úrovniach.
Od 1. 1. budúceho roka zároveň dochádza k transformácii daňových úradov, ktorá už bola predtým schválená zákonom, kde namiesto 102 daňových úradov budeme mať vlastne 9 a potom ďalšia fáza, vlastne tohto zjednocovania výberu dane a odvodov by mala nastať od 1. 1. 2013, kedy už predpokladáme spojenie výberu daní, ciel, ale aj poistných odvodov, aj inštitucionálne spojenie do jednej inštitúcie. Samozrejme, nejde len o spájanie inštitúcií, ktoré prinesie isté úspory, ale ide o to, aby všetky tie procesy boli zjednotené, aby sa zlepšili výrazne podmienky pre ľudí tak, aby sa výrazne zjednodušil formulár, aby bol jednotný formulár pre daňové odvodové povinnosti, aby bol do značnej miery už vopred vyplnený o všetky údaje, ktoré má k dispozícii vlastne systém a verejná správa, aby zároveň boli call-centrá nepretržite k dispozícii s internetom, aby bolo nepretržite k dispozícii možné vlastne vypĺňať tieto priznania, ale aj telefónom konzultovať akékoľvek nezrovnalosti. Ďakujem pekne.