12. schôdza

Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rokovanie výboru po hlasovaní, čiže asi tiež o 12.10 hodine k dvom petíciám. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. To isté. Výbor na kontrolu činnosti NBÚ po hlasovaní alebo o 12.15 hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo dnes, to znamená 8. februára 2011.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Teda zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 43 neplatných a 102 platných hlasovacích lístkov.
Podľa platných hlasovacích lístkov bolo zistené, že
- za Petra Groma hlasovalo za 12 poslancov, proti 73 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov,
- za pána Jaroslava Palkoviča hlasovalo za 80 poslancov, proti 18 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.
Na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, a teda môžem konštatovať, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe bol za kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu zvolený pán Jaroslav Palkovič.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Takže aj ja prajem príjemné popoludnie. Takže návrh, v ktorom budeme pokračovať v prerušenej rozprave, má tlač 229. Prosím ešte aj spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Pavla Abrhana, aby sa pripravil a zaujal určené miesto pre spravodajcov. A slovo teraz dávam Richardovi Sulíkovi, ktorý... (Reakcia predsedu NR SR.) Vyhlasujem päťminútovú prestávku s tým, že poprosím organizačný výbor, aby zohnal spravodajcu pána Pavla Abrhana.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
4a.
No, ďakujem pekne. Prosím aj ctených poslancov z opozície, aby si spomenuli na staré dobré časy. Nie je toto úplne originál, že sa robia prestávky, niečo, s čím sme neboli v minulosti kontaktovaní, takže teraz už budeme naozaj pokračovať.
Slovo má pán poslanec Sulík. Pripraví sa ako ďalší do rozpravy pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, tlač 229.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, pokračujem v rozprave o návrhu novely zákona, ktorý stanovuje povinnosť vydavateľom periodickej tlače zasielať výtlačky aj do Parlamentnej knižnice. Najprv by som rád prečítal, kam všade sa povinné výtlačky zasielajú. Dva kusy idú do Univerzitnej knižnice, dva kusy do Slovenskej národnej knižnice, jeden kus do Štátnej vedeckej knižnice, jeden kus do Ústrednej knižnice Slovenskej akadémie vied, osem kusov do krajských knižníc, v Prešove je to navyše Krajská vedecká knižnica, takisto ešte Národné centrum mediálnej komunikácie a registrujúci orgán. Spolu, no a, samozrejme, Parlamentná knižnica, spolu šestnásť výtlačkov musia vydavatelia periodickej tlače posielať vždy, keď teda niečo vydajú, na tieto miesta, ktoré som prečítal.
Som presvedčený, že keby sme teraz z tohto zoznamu šestnástich vyňali Parlamentnú knižnicu Národnej rady a znížili to na pätnásť, že kultúrne dedičstvo neutrpí, že naďalej budeme všetci mať k dispozícii to, čo potrebujeme, a naďalej budú archivované výtlačky tak, ako by mali byť.
Čo sa týka Parlamentnej knižnice, je to pracovná knižnica. Tá knižnica tu v prvom rade slúži na to, aby mohla, aby slúžila ako zdroj informácií pre poslancov a pre ich asistentov, aby Parlamentný inštitút vedel zo zdrojov Parlamentnej knižnice vypracúvať rôzne analýzy a podobne. Parlamentná knižnica nie je prístupná verejnosti a myslím si, že by ani nemala byť prístupná verejnosti, je to pracovná knižnica pre tento parlament. Verejnosť má k dispozícii dosť veľa iných knižníc. A takisto, samozrejme, internet.
Môj návrh sa netýka neperiodickej tlače. Naďalej všetky knižky, ktoré na Slovensku budú vydané, budú naďalej chodiť do Parlamentnej knižnice, tam sa budú archivovať. Môj návrh sa týka iba periodickej tlače. Bavíme sa o 700 rôznych povinných výtlačkoch titulov, ktoré vychádzajú, ako som už aj minule vravel, máme medzi nimi Playboy, Voloviny bez ofiny, Floristika, Moderný šach a tak ďalej. Ja nehovorím, že to nemá žiadnu hodnotu, ale je to nepoužiteľné pre Parlamentnú knižnicu. Nech sa to kľudne odkladá v iných knižniciach, opakujem, v žiadnom prípade nenavrhujem zrušiť vôbec zasielanie periodickej tlače.
Samozrejme, Parlamentná knižnica bude potrebovať nejaké tituly a tie tituly, ja vám teraz prečítam zoznam, ktoré Parlamentná knižnica by následne objednala, to sú tie, s ktorými sa reálne pracuje. Je to Justičná revue, Bulletin slovenskej advokácie, Ars Notaria, Policajná teória a prax, Výber z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, Verejná správa, Zo súdnej praxe a Zbierka stanovísk NS. Toto sú najviac využívané. Plus by sme objednali periodickú tlač, ktorá je často využívaná. To je Filozofia, Kultúra, Literárny týždenník, Historická revue, Parlamentný kuriér, samozrejme, Poradca, Trend, Profit, Týždeň. Toto, okrem týchto dvadsiatich, približne, titulov, ktoré som teraz prečítal, ďalších vyše osemdesiat už chodí dnes, hlavne zahraničných, chodí dnes do Parlamentnej knižnice a tam sa archivuje.
Padol tu návrh, v piatok ešte, neviem, či od pána poslanca Čaploviča alebo od niekoho iného, že veď aj na Hrade máme veľké priestory. No to by som si vypočul, keby sme tam začali archivovať Playboy alebo Nový Čas. Samozrejme hradné priestory sú veľké, bude tam múzeum a budú tam reprezentačné priestory Národnej rady. Tu by som teda chcel spomenúť, že veľmi oceňujem rekonštrukciu Hradu. Napriek mojim výhradám, čo sa týka ekonomickej stránky, tak si myslím, je to mimoriadne pekne spravené kultúrne dedičstvo.
Súhlasím s tým, čo vravel pán poslanec Maďarič, že áno, vnímam to viac technokraticky. Keď mne niekto povie, že som technokrat, nevnímam to ako nadávku, myslím si, že niekedy aj takto treba k tomu pristupovať. A keď raz niektoré veci nepotrebujeme, tak nehrabme sa silou-mocou to mať ako nejakí starinári.
Bolo tu povedané, že pán Čaplovič aj s pánom Mikloškom ešteže teda zvádzali dlhý boj, aby toto tak bolo. Ale to predsa neznamená, že teraz na veky vekúce len preto, lebo v minulosti bol zvedený nejaký boj, my tu musíme archivovať časopisy, ktoré skrátka nikto nikdy potrebovať nebude.
Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že veď prečo nie, veď to nič nestojí. Po prvé zamestnávame tým našich ľudí, ako to archivovať 700 titulov nie je maličkosť. Možnože sú to dve pracovné sily, ktoré by mohli robiť užitočnejšie veci a zbytočne ich tam zaťažujeme robotou, o ktorej vopred vieme, že jednoducho je zbytočná. To je jedna vec.
A druhá vec je, že predsa tí vydavatelia, ktorí to musia poslať, oni predsa musia zaplatiť tlač, zaplatiť poštovné, niekto to musí zabaliť. Pristúpiť k tomuto tak, že veď to nič nestojí, to jednoducho nie je pravdivé. Stojí to tých vydavateľov a keď máme možnosť im tento náklad aspoň trošku znížiť, aspoň znížiť zo 16 výtlačkov na 15, tak si myslím, že by sme to mali spraviť najmä v tej súvislosti, že nám to tu robí problém. Ten problém, ktorý nám to robí, je tá povinnosť archivovať. Keby ešte bola možnosť, že to, čo sem príde, rovno niečo pošleme do zberu, tak v poriadku, tak alebo teda nejakému detskému domovu, alebo ste navrhli, tak v poriadku, dá sa ešte nejak s tým fungovať, i keď tiež neviem, kam by sme teda ten Playboy posielali, aby zase z toho nevznikalo pohoršenie. Ale to nejde, my sme zo zákona povinní to archivovať a to, samozrejme, sa deje. A to je to, čo stojí aj pracovnú silu a stojí to, samozrejme, aj priestor a potom to nemáme na iné veci.
Padlo tu, teda že ďalšia poznámka bola ku Kongresovej knižnici. Ja neviem presne, ako to je v Amerike, čo tá Kongresová knižnica naozaj archivuje, škoda, že tu nie je môj kolega Szilárd Somogyi, on teda tvrdil, že tam sú len parlamentné veci. Každopádne môžem vás uistiť, že všetko, čo sa v tomto parlamente povie, všetky písomnosti sú poctivo archivované a to sa nijak netýka týchto periodických výtlačkov, aby teda nevzniklo nejaké nedorozumenie. Tak môžem vás teda uistiť, ja som si to bol aj pozrieť, je to poctivo archivované, to, čo parlament vyprodukuje, a to nejakých asi 150 rokov dozadu. Sú tam staré veci a to ani náhodou by som na to nepomyslel, že s týmto poďme niečo robiť.
Toľko možno z mojej strany ako reakcia na pána Čaploviča, ktorý teda vystúpil doteraz ako jediný, jediný rečník.
Ešte raz by som záverom zhrnul. Týka sa to iba periodickej tlače a tie výtlačky, ktoré budú chýbať, budú dokúpené, ako som vravel, celkové náklady sú 800 eur. Národná rada šetrí približne do 2 mil. eur ročne na prevádzke, to je tiež cifra, nad ktorou sa treba zamyslieť. No tak keď 800 eur dá na toto s vedomím, že vydavateľom ušetrila možnože desaťnásobok tejto sumy, tak si myslím, je to úplne v poriadku.
K tým titulom. Odbočím teraz trošku od témy, keď som sem došiel, keď som nastúpil, tak tu boli krížom-krážom poobjednávané noviny, aj také výtlačky, ktoré sú bez problémov na internete. A to sme teraz nejak trochu zosekali a chcel by som týmto oznámiť, že naozaj, keď niekto má záujem o nejaký špeciálny titul, že ho pravidelne číta, tak bez problémov ho Parlamentná knižnica objedná. Čiže dávam tu verejnú ponuku v zmysle, že dávam ponuku všetkým poslancom, povedzte to, prosím vás, aj vašim kolegom, ktorí tu nie sú, že na toto sú aj prostriedky, aj kapacita, aby sme objednali tie tituly, ktoré naozaj čítate. Tak poprosím nahlásiť to a v knižnici sa to bude nachádzať.
Ja napríklad som pravidelne, pravidelný čitateľ týždenníka Der Spiegel už asi 25 rokov, tak toto je taký jeden príklad. Takže, pán Čaplovič, aj pre vás je to ponuka, keď si myslíte, že ten zoznam, ktorý som tu čítal, že niečo tam chýba, tak kľudne to doobjednajme, je to stále oveľa-oveľa lepšie, ako mať tu jak po starinárovi nejakých 700 titulov.
Veľmi pekne ďakujem. Dúfam, že tento návrh podporíte, nie je to predsa nič politické, nie je to ani teraz ľavica, pravica. Je to čiste konštruktívny návrh k tomu, aby tento parlament mohol fungovať lepšie.
Padla tu ešte aj taká poznámka, že mať moje starosti. No tak pozrite, patrí aj toto k mojej práci, ja teraz nehovorím, že sa venujem periodickým výtlačkom od rána do večera, ale tak je to jeden z bodov, ktorý považujem za celkom dobré, keby že to vyriešime, no tak prečo to nespraviť. Ako som vravel, nie je iná možnosť, ako to spraviť cez parlament.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ešte raz dúfam, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som sa len chcel opýtať, lebo bola rôzna diskusia o tom, či Parlamentná knižnica je verejnou knižnicou, či je prístupná, lebo to nebolo jednoznačné, či je prístupná len poslancom Národnej rady, alebo či je prístupná aj verejnosti, ak by ste mohli, lebo to je pre mňa dosť podstatná a zaujímavá informácia. Ďakujem pekne.

Ako som vravel, nie je verejnosti prístupná Parlamentná knižnica. Je to pracovná knižnica, to znamená, prístup majú všetci poslanci, ich asistenti, zamestnanci Parlamentného inštitútu a samozrejme, keď sa nejaký historik alebo niekto nahlási, tak ten vstup dostane, ale nie je to že voľný vstup, ako to býva bežne v knižniciach, že ktokoľvek príde. Môj názor je taký, že presne takto by to malo ostať.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som niektoré veci povedal v rámci prvej časti rozpravy k tomuto návrhu, k návrhu tejto novely od pána poslanca Richarda Sulíka v piatok, ale chcel by som ešte niekoľko vecí doplniť a využívam túto príležitosť, ako že je možné v rámci rokovacieho poriadku sa prihlásiť aj druhýkrát v rámci ústneho prihlásenia do rozpravy. Reagujem teraz hneď na začiatku na tú vašu myšlienku, ktorú ste povedali, že neviete, kam by ste mali poslať časopis Playboy. No ja navrhujem, aby ste ho poslali na ples do Banskej Štiavnice.
Ale poďme, poďme konkrétne, poďme konkrétne k veci. Samozrejme, kým sa vyjadrím k niektorým opodstatneným či neopodstatneným návrhom a resp. k zmenám, i keď sa to týka v podstate jednej časti prílohy. Musím si dovoliť povedať na úvod ešte jednu poznámku, pán poslanec, pán predseda Národnej rady. Veľmi často počúvam niekedy netaktné tóny od vás ako predkladateľa, predsedu parlamentu, a vlastne je to neustále aj v podvedomí vašej predloženej novely. Cítim ako a znovu môžme diskutovať, môžme diskutovať či ste vy pragmatik, či ste človek, ktorý chce riešiť tie veci, by som povedal, konkrétne zo dňa na deň, alebo vo vzťahu k istému horizontu rozvoja spoločnosti a nazvem to aj kultivovane a kultúrne, lebo nebyť kultúrny a úctivý k hodnotám našej kultúry, a teraz hovorím všeobecne, pretože som, znovu to zopakujem, vy ste nerobili v múzeu, ja som začal robiť v múzeu a v múzeu bola zásada prijatá, že zbierky sa brali všetky z jedného obdobia. A potom sa urobilo, po čase sa urobila selekcia týchto zbierok, pretože pre dokumentáciu je dôležitá táto a táto zbierka a tá sa, ostatné sa potom použili, alebo dali sa do školských múzeí, alebo ponúkli sa verejnosti v inej oblasti a vrátane toho, to sa týka aj tohoto, pretože ja si myslím, že nie je žiaden problém, teda nebavme sa len o Playboyi, sú tam aj iné časopisy, aj tie detské časopisy, že by sa našiel spôsob ako po čase tieto veci vyradiť a po dohode ich presunúť do detských, sociálnych domovov a tak ďalej a tak ďalej, čo je celkom možné ako dar Národnej rady Slovenskej republiky.
Trápi ma však, pán predseda Národnej rady a pán predkladateľ, že mal som možnosť čítať jeden z vašich rozhovorov, tých je množstvo, ale najmä na internete, kde ste sa vyjadrili, že podpredsedovia parlamentu sú vaši podriadení a mrzí ma to, že práve podpredsedovia parlamentu so sklonenou hlavou na to nezareagovali. Aj to svedčí o tom, ako by sa malo, alebo nemalo v Národnej rade komunikovať. Aj v súvislosti s týmto návrhom novely zákona a ako v podstate často vnímate tento parlament, ako podpredsedovia Národnej rady sú ako keby boli vaši podriadení a my, poslanci Národnej rady, ako keby sme boli vaši zamestnanci.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán poslanec, ešte poviem do tretice v triáde, vážený pán predseda Národnej rady, ja si myslím, že dôležité aj v súvislosti s touto novelou, resp. s vaším prístupom niektorým, povedzme tradičným, historickým, zvykovým veciam, ktoré sa v minulosti v parlamente vytvorili a dostali sa na svetlo sveta aj vo vzťahu k tejto novele, o ktorej som vám hovoril, že to naozaj bolo veľmi ťažké presadiť vo vzťahu k vtedajšiemu ministrovi kultúry pánovi Chmelovi a museli sme naozaj napnúť všetky sily aj s pánom Mikloškom, aby sme aj Parlamentnú knižnicu, nielen aj ďalšie knižnice, krajské, vedecké knižnice zaradili do povinných výtlačkov. Vydavatelia spočiatku trošku zamrnčali, zaplakali, ale nikomu sa nič neskrivilo. Neskrivil sa mu vlas na hlave a dnes to berú ako samozrejmosť, že tieto výtlačky periodickej a neperiodickej tlače prichádzajú nielen do Bratislavy alebo povedzme konkrétne do Parlamentnej knižnice, ale aj do našich regiónov, kde máme vysoké školy, univerzity a mladú generáciu, ktorí to môžu využívať.
Mňa v podstate mrzí, že sa nechcete držať poučenia, a to je, že ste stále len "primus inter pares", teda "prvý medzi rovnými". Národná rada nie je vaším podnikom a znovu to musím zopakovať aj tento prístup, ktorý volíte, aj často ten konzultatívny, že ako keby sme my mali byť sklopenými hlavami a počúvať vaše návrhy a za tieto vaše návrhy zahlasovať.
Už zakladateľ pápežskej kúrie Gregor Veľký vždy pripomínal, že je "sluha sluhov božích", čo sa často v tej pápežskej hierarchii menilo, ale on v podstate bol tým, ktorý dokázal, že slúži všetkým, i keď bol ako najvyšší, ale pritom slúžil tým ľuďom ostatným nielen v samotnej pápežskej kúrii, ale veriacim na celom svete. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

A ešte mám teraz jednu, ďakujem vám veľmi pekne, a ešte mám jednu takú historickú paralelu alebo také poučenie alebo metaforu z histórie. A to je z karolínskeho obdobia, kde významní vzdelanci ako bol Alkuin, benediktínsky mních, ktorý prišiel z Yorku z Británie a samotný autor Einhard, ktorý napísal Vita Caroli, teda Život Karola Veľkého, tak často spomína, že sa pýtali cisára Karola Veľkého, a to ako pre poučenie nielen pre vás, ale všeobecne to platí pre ľudí, sa ho pýtali cisára ako žijú ľudia v jeho krajine, v jeho cisárstve. A on im odpovedal: "V mojej krajine sú všetci slobodní ľudia rovní, ale o tom, kto bude slobodný, o tom rozhodujem ja." Asi tak je to teraz aj o našej poslaneckej slobode a rovnosti v tomto parlamente.
A teraz ešte niekoľko zásadných poznámok k samotnej predkladanej novele. Váš návrh dokazuje, že ten kto v našej spoločnosti vyznáva rozum, často musí trpieť. Platí pre vás odkaz známeho a skvelého Lavatera, francúzskeho mysliteľa, "ak chceš byť rozumný, nauč sa rozumne spytovať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť". Váš návrh je proti zachovaniu kultúrneho dedičstva a budem o tom tvrdiť, pretože je to nebývalé, aby sa poslanecká snemovňa alebo Národná rada v tomto prípade Slovenskej republiky vzdala istej výsady, ktorá tu bola vytvorená v rokoch 2004 - 2005 v parlamente, a aby sme tieto publikácie, teraz hovoríme o neperiodických, periodických, pardon, aby sme ich dostávali, aby sme ich nemuseli kupovať. Vy ste povedali, že naopak, že vy budete robiť ten výber. Výber ste tuná predniesli a že budeme ich zakupovať za zdroje finančné Národnej rady. Tam ste uvádzali cifru okolo 700, 800, 900 eur, no ale budeme pýtať v podstate tu je viacero časopisov, napr. Politické vedy, Politológia a ďalšie, ktoré ste nespomenul a je ich veľké množstvo, ktoré chodia do tejto Parlamentnej knižnice, napr. len zo Slovenskej akadémie vied alebo z niektorých univerzít. A sme radi, že tieto publikácie prichádzajú. Je to veľké množstvo, ktoré bude slúžiť nielen nám, ale bude slúžiť aj budúcnosti, pretože to, čo je napísané, to zostáva a musím znovu zopakovať, že Parlamentná knižnica si to zaslúži nielen vo vzťahu k súčasnému parlamentnému zboru, jeho asistentov a ľuďom, ktorí majú o to záujem, ale aj vo vzťahu k budúcnosti. A nebudem teraz opakovať, že tie parlamentné knižnice, teraz nebudem hovoriť o kongresovej, znovu opakujem, Kongresová knižnica má, to je to nezrovnateľné a ťažko sa k tomu dopracujeme, Kongresová knižnica má všetky publikácie z celého sveta. Sú zasielané do Kongresovej knižnice, časť dostávajú zdarma ako grátis, časť získavajú za finančné zdroje a naozaj Kongresová knižnica pokiaľ sa napr. obrátite na Univerzitnú knižnicu v Bratislave alebo na ktorúkoľvek, tak mnohé publikácie, ktoré nevieme nikde nájsť vo svete, tak ich získame práve v Kongresovej knižnici, vrátane periodických a neperiodických publikácií.
A nebudem sa teraz zmieňovať ani o tých parlamentoch, ktoré som mal možnosť navštíviť a vždy predseda parlamentu alebo spíker, podľa toho, aké bolo postavenie predsedu parlamentu, ma sprevádzal a s radosťou mi ukázal parlamentnú knižnicu či to bolo v Ottawe, či to bolo v Dubline, či to bolo v Londýne alebo aj v samotnom Paríži, Berlíne, v Prahe a vo Viedni. Všade to takýmto spôsobom nejako funguje a ich to vôbec netrápi, že vydavatelia v podstate musia posielať, alebo Národná rada alebo resp. parlamenty to zakupujú, nájdu na to veľkú časť zdrojov, lebo si uvedomujú, že to vytvorí pre budúcnosť istý benefit pre kultúru nášho štátu a dokážeme, že aj Národná rada sa chovala kultúrne a vytvárala v podstate isté zachovanie, zachovávala hodnoty našej kultúry, nášho vedeckého, kultúrneho a spoločenského života.
Samozrejme, musím tiež zopakovať, že za predchádzajúcich predsedov Národnej rady či už to bol pán Pavol Hrušovský alebo Pavol Paška tento problém ich v žiadnom prípade netrápil a naopak, pokiaľ bolo možné, tak vytvárali všetky podmienky pre to, aby sa práca Parlamentnej knižnice zefektívnila, skvalitnila a možnože pre budúcnosť raz, keď budeme mať, myslím si, trošku viacej empatie aj v tejto oblasti, túto knižnicu budeme môcť považovať, schváliť ako verejnú knižnicu k dispozícii všetkým občanom Slovenskej republiky alebo návštevníkom zo zahraničia. Tá cesta tu je pred nami a zrejme nie v súčasnosti, prirodzene, je to obmedzené finančnými zdrojmi v parlamente, ale táto cesta tu je a netreba jej nestavať mosty, alebo búrať tieto mosty, ale vytvárať tie mosty, aby v budúcnosti váš nástupca predseda Národnej rady alebo ďalší mohol takýmto spôsobom túto inštitúciu ďalej kultivovať a pretransformovať aj vo verejnú inštitúciu.
A na záver, dovoľte mi, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, pán poslanec, povedať jedno múdre konfuciánske poučenie pre nás, teda aj pre vás, teda pre všetkých, aj pre mňa: "Múdrosť možno dosiahnuť po prvé skúsenosťou, aj to je cesta najťažšia, napodobňovaním, to je cesta najľahšia a premýšľaním, to je cesta najušľachtilejšia."
Vážený pán poslanec, za vaším predloženým návrhom, napriek tomu ja sa neubránim tomu, vidím lobizmus v prospech vydavateľov a skrytý účel v tom, že ak sa zrušia tieto povinné výtlačky periodickej tlače, a vy ste hovorili zo 16 na 15, že vlastne trošku si vydavatelia v Slovenskej republike vydýchnu a v podstate im je úplne jedno, či budú 15 ich mať, či 17, v podstate to je v tej oblasti, keď to beriem z hľadiska finančného, to nie je zaťažujúce. Čím viacej vydajú publikácií, čím je väčší náklad, resp. čím je viacej prezentačných výtlačkov, recenzných výtlačkov, ktoré zabezpečujú, tam tým lepšie sa, by som povedal, prezentuje. A teraz nehovoríme, stále vyberiete len Včielku a vyberiete povedzme nejaké také časopisy, ktorých tam je možnože desať, vrátane Playboya, ale sú tam noviny a časopisy, ktoré si zaslúžia to, aby tu boli, a ak v budúcnosti sa rozhodne, tak ich môžeme niektoré venovať inštitúciám, ktorým budú v budúcnosti viacej slúžiť, keď vy hovoríte, že v parlamente nie sú využívané. Ony nie sú využívané možnože mnohé takéto časopisy ani v Univerzitnej knižnici, ani v Národnej knižnici, ale sú archivované, ale tam majú ten systém knižničný, ktorý dovoľuje po čase niektoré periodiká, neperiodiká perspektívne vyradiť, najmä pokiaľ ide o neperiodickú tlač a dať ju k dispozícii iným inštitúciám, takým spôsobom prevodu, bezodplatného prevodu a ako dar. Tam ten problém by žiaden nebol.
Čiže ja stále cítim, ako keby to bola taká cesta, ono to aj tak vždy ide postupne, kaskádovito, že najprv zrušíme periodickú tlač, výtlačky periodickej tlače, a potom po čase pristúpime s podobnou argumentáciou, priestorové problémy, nemáme na to "lidi", ako to Česi často hovoria, "dejte mi na to lidi", zrušíme aj povinné výtlačky pre publikácie. Myslím si, že treba sa, ja osobne, aj tuto na tomto váženom pléne, musím povedať, že nesúhlasím s týmto návrhom a stále tvrdím, že váš návrh nie je v prospech náš všetkých, aj pre budúce generácie a budúcich poslancov, ktorí budú pôsobiť v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj predovšetkým v prospech vydavateľov, ktorých záujmy v tomto prípade zrejme zastávate a možno že, keby ste mohli, tak zrušíte aj ďalšie povinné výtlačky do Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, v Banskej Bystrici a do rôznych krajských knižníc, kde si plnia svoj účel.
Pán navrhovateľ, v piatok ste vraveli, a to si položím otázku, možnože iste mi zodpoviete, že zberáte knihy a že máte k nim vzťah, že zberáte knihy. Ale zbierať knihy a čítať, to nie je to isté, takže sa chcem vás opýtať, či ich aj čítate a či máte čas ich čítať, lebo vy hovoríte, že všetko čítate len cez internet, cez elektronické médium. A po druhé povedali ste, že ak by povinné výtlačky, a to presne citujem, neupravoval zákon, tak by ste ho ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky už zrušili. Teda zrušili odber povinných výtlačkov. Som rád, že je to v zákone.
Už v Starom Ríme sa hovorilo, že zákony sú dané preto, aby mocnejší nemohol všetko a v tomto prípade, aby ste vy nemohol všetko. Preto na záver z dôvodov, ktoré som už uviedol, môžete súhlasiť, alebo nemôžete súhlasiť, ale na to právo legitímne mám, ako vy máte svoje návrhy, ktoré ste predniesli v rozprave, preto na záver z dôvodov, ktoré som uviedol, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady. A ak sa Národná rada rozhodne, že prerokuje zákon v druhom čítaní, žiadam ho prideliť v druhom čítaní aj na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec Čaplovič, bavíme sa síce o veci, ktorá zdanlivo nie je nejako mimoriadne dôležitá, ale aj vďaka vášmu vystúpeniu sa na nej pekne ukazuje rozdiel medzi pravicovým a ľavicovým videním sveta. Podľa pravicového pohľadu, ak má štát niekomu zo súkromnej sféry niečo ukladať, musí mať na to nejaký mimoriadne vážny dôvod, či už, že je to nevyhnutné, alebo že tie argumenty sú naozaj veľmi presvedčivé. Ak niekomu mám ukladať povinnosť, aby niekde niečo zasielal, alebo niečo robil, tak musím to mať zdôvodnené. Ak chcem niekomu ukladať povinnosť, aby zasielal nejaké periodiká do knižnice Národnej rady a knižnica Národnej rady ich potom bude niekomu darovávať, vyberieme si škôlku alebo nejaký iný subjekt, tak určite to nie je nič nevyhnutné. Čiže ja nerozumiem, teda rozumiem, rozumiem vašej argumentácii. Je to typický ľavicový pohľad na svet, ale nezdieľam ju a ten návrh podporím.