12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Čaplovič, ja v princípe súhlasím so spústou vecí, ktoré hovoríte z hľadiska toho verbálneho prejavu, ale poviem vám k tým filozofom asi toľko. Ja poznám aj takého, na ktorého platia vaše prejavy a ten povedal: "Kto nič neočakáva, nemôže byť sklamaný." Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaplovič, vzhľadom na náš nejak, myslím, priateľský vzťah, dúfam, že to vezmete v dobrom túto kritiku, ktorú prednesiem. A to je moje také prekvapenie, že z tejto strany ste zaútočili na novelu pána predsedu Sulíka, lebo ja by som očakával od človeka vašej kultúrnosti útok úplne z opačnej strany, pretože dnešný zákon pre periodické, neperiodické alebo o neperiodických knihách je v podstate daň vo výške päťdesiat až sto eur z každej vydanej knihy. To vám ako vydavateľ bývalý, nekomerčných kníh, môžem teda povedať.
A keby niekto tu predniesol zákon, ktorým by povedal, že uvaľme daň sto eur na každú domácu vydanú knihu na Slovensku, tak predpokladám, že by ste ho s hrôzou vyniesli z tejto snemovne a ja s vami, ale táto daň vám nevadí hoci je úplne rovnako reálna, pretože rovnako tých pätnásť výtlačkov stojí tieto peniaze, tých vydavateľov. To znamená a tento návrh pána Sulíka, ja by som naopak kritizoval z toho pohľadu, že teda on ušetrí peniaze vydavateľom Plus sedem dní, ktorým to naozaj možno až tak nechýba, a len zatiaľ nemieni ušetriť peniaze všetkým tým vydavateľom nekomerčnej literatúry, ktorým to naozaj chýba, a ktorí nemôžu vydávať dobrú slovenskú literatúru práve preto, že im chýbajú peniaze.
V slušnejších krajinách štát zaplatí to, že kúpi do svojich knižníc domácu literatúru, ale to žiadna vláda na Slovensku zatiaľ nezaviedla. A ja verím už pevne, že táto sa týmto smerom pohne, ale to, že na nich uvalí daň za to, že majú tú drzosť vydávať domácu nekomerčnú literatúru a prinúti ich teda touto daňou to zasielať štátnym knižniciam, toho sa obávam, že nie je ani tak ľavicové ako skôr drzé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Čaplovič, keď som sa dopočul, resp. som videl, že budeme rokovať o tejto novele zákona, som si spomenul na rok 1978, keď bývalý predseda Národnej rady Viliam Šalgovič zrušil knižnicu Slovenskej národnej rady ako nepotrebnú záležitosť. A zrušil nielen publikácie, knihy, periodické a neperiodické, ale ako ustanovizeň, ako nepotrebnú vec pre vtedajšiu Slovenskú národnú radu.
Vôbec si nemyslím, že terajší predseda Národnej rady chce zrušiť knižnicu Národnej rady Slovenskej republiky, ale si myslím, že k tejto otázke je možné, alebo novele, sa priblížiť aj z pozície, aby sme sa pozerali na knižnicu Národnej rady ako na kultúrnu ustanovizeň.
V roku 1990 bola obnovená v Národnej rade knižnica a dnes patrí medzi renovované knižnice nielen vďaka publikáciám periodickým a neperiodickým, a vďaka tomu, že pred pár rokmi sa nám podarilo zabezpečiť, aby dostávala knižnica Národnej rady aj povinné výtlačky, ale je to jednoducho, patrí ku kultúre národa, ku kultúre parlamentu, aby mala najlepšiu knižnicu v krajine. A či je to už kongresová knižnica alebo pražská alebo budapeštianska parlamentná knižnica.
Moje odporúčanie pre nás všetkých je, ak má byť prijatý tento zákon, novela tohto zákona, aby bolo prejednané aj tá príloha... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja musím povedať, že som tiež veľmi sklamaná rozpravou pána kolegu, pretože si ho veľmi vážim ako odborníka. Očakávala som niečo naozaj k tejto, k tomuto návrhu. Na druhej strane sme si tu vypočuli o tom kto je predseda Národnej rady, či je pragmatik, alebo nie je pragmatik, či je niekomu nadriadený, alebo sa cíti niekomu nadriadený alebo podriadený a veci s týmto súvisiace, ale ja som skôr očakávala, že by som sa tu dozvedela, aký má naozaj faktický a reálny dôvod tento návrh nepodporiť. Ja som očakávala, že sa dozviem napríklad informáciu, koľkokrát kto na svoju prácu niektoré z tých periodík, ktoré sú navrhované na vylúčenie z toho zoznamu, kto ich kedy koľkokrát potreboval a za akým účelom.
Hovoríme tu o tom, že knižnica nie je prístupná verejnosti. Je prístupná primárne, prvoplánovo je určená pre prácu poslancov a pracovníkov Národnej rady. A pokiaľ títo naozaj nevyužívajú tieto periodiká a nepoužívajú ich, tak prvoplánovo archivovať nejaké periodiká len preto, aby sa potom niekam posunuli a darovali niekomu, si naozaj nemyslím, že je dôvodné.
To som len chcela povedať, že som sklamaná. Možno, pokiaľ bude pán kolega chcieť reagovať na tieto faktické poznámky, tak mňa by naozaj zaujímalo toto, že kedy kto na čo tieto konkrétne periodiká potrebuje. Ďakujem.

Ďakujem. Mne pri počúvaní vášho prejavu napadli tri veci. Prvá, prvú v logike, ktorú hovoril pán kolega Dostál, presne rozdiel medzi rozmýšľaním z vášho pohľadu pravicového, ja si myslím, že ekonomicky rozmýšľajúceho človeka, kde štát by mal pôsobiť v oblasti tej, kde archivuje veci. A ak chce ich archivovať, tak si má vytvoriť fond na to, aby ich zaplatil.
Druhá vec, ktorú hovoril aj pán poslanec Beblavý, mi takisto napadla, že my by sme mohli podporovať a rozvinúť širšiu debatu o úplne inej téme a nie téme, kde prechádzam teraz, a to je to čo hovoril pán predseda parlamentu. Myslím si, že z jeho strany tá motivácia bola efektivizovať a dospieť k tomu, aby sme tu nemali niečo, čo sa málo využíva, alebo je spochybniteľné využitie. A hovorím to aj z toho pohľadu, že pracoval som dosť dlhý čas vo vydavateľstve, resp. som ho zakladal a myslím si, že posielať a vyžadovať od vydavateľov výtlačky, ktoré majú byť archivované v Národnej rade, je spochybniteľné.
A úplne na záver, by som chcel povedať, že výstava vášho argumentu ohľadom spochybňovania úlohy predsedu jednej z koaličných strán a predsedu parlamentu a pripomínať mu, že je primus inter pares, nie je tu vhodné, lebo posunul celú debatu o tomto sem do pléna a myslím si, že robí správne a mohli sme sa všetci vyjadriť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem reagovať postupne, ale všeobecne poviem, lebo tak to zaznievalo, že z tých vašich faktických poznámok, že je to akosi prístup ľavicového a prístup pravicového politika.
V podstate, je to veľký omyl, pretože je to o kultúre a prístupe ku kultúre, pretože spoločnosti v súčasnom svete delí nielen tento rozmer, ale predovšetkým často o kultúrnom a nekultúrnom prístupe, o barbarstve a nebarbarskom prístupe. Barbarstvom sa všetko ničí a nebarbarským prístupom sa niečo buduje a vytvára.
A predovšetkým chcem pripomenúť aj pánu Dostálovi, aj ďalším poslancom, väčšina Národnej rady hlasovala v tom období, či to bola pravica, či lavica, okrem poslaneckého klubu ANO za tento návrh, ktorý bol predložený, veľmi ťažko vydiskutovaný, ale myslím si argumentačne dotiahnutý a vrátane pána Mikloška, o ktorom viem, že sa hlási ku konzervatívnym hodnotám, teda k pravicovým hodnotám, napriek tomu bol na čele tohoto zápasu spolu so mnou, aby sme takýto zákon, resp. takúto novelu zákona prijali. Ďakujem vám veľmi pekne.

O slovo sa prihlásil v rozprave pán navrhovateľ. Ja len chcem pána Nagya informovať, že pán poslanec Nagy v pôvodnom rozhodnutí pána predsedu parlamentu pod č. 230 je tento návrh zákona pridelený aj výboru pre kultúru a médiá, ktorý je tam dokonca gestorským výborom.
Nech sa páči, pán predseda.

Ďakujem pekne. Najprv by som začal tým, čo pán poslanec Čaplovič povedal, že no v tých sedemsto tituloch možno že desať je takých, čo tu stále spomínam, tá Dorka, Evka a Nový čas, tak ja vám dovolím teraz, mám tu samozrejme celý zoznam, môžme si ho pozrieť. Pod písmenom A sa nachádza sedemnásť titulov. Sedemnásť! A z týchto sedemnástich sú zbytočné nasledovné: AT a P žurnál, to je k priemyselnej automatizácii a informatike. Potom Architektúra, bývanie, dizajn, životný štýl. Časopis moderného motoristu, to je Automagazín. Auto, motor, šport, to je ďalší. Autožurnál, to je tretí. Potom Avízo, najväčší inzertný denník na Slovensku. Potom Absolut look, potom Actuel, to je odborný kozmetický mesačník. Adamko, časopis pre deti, ktoré chcú vedieť viac. Agromagazín, mesačník o bioenergetike a ekonomike. Amatérske rádio.
Tak to som koľko menoval? Štrnásť alebo pätnásť? Verte mi, pán Čaplovič, drvivá väčšina tých titulov je nepoužitá pre parlamentnú knižnicu. Nesúhlasím v tomto s pánom Nagyom, že práve parlament by mal mať najväčšiu knižnicu v republike. Na to je tu predsa Slovenská národná knižnica, resp. krajské knižnice alebo vedecká knižnica. Neviem, či parlament by mal mať túto ambíciu. Každopádne, dnes ju nemá. Toto je pracovná knižnica. Teraz sa pýtam, chceme tam pustiť verejnosť? Lebo to ani len tie priestory nie sú tomu prispôsobené. Neviem, či by to vôbec celá tá technológia a tie procesy výpožičné a tak ďalej. Nie sme na to prispôsobení. Prispôsobiť sa na to by stálo iks peňazí, ale zásadná otázka, chceme to? Lebo keď sa bavíme o tom, že chceme uchovať nejaké kultúrne dedičstvo v tej parlamentnej oblasti, tak by sme to chcieť nemali. A to teda ja som určite zástanca toho, že pustíme verejnosť všade, kde to je možné. Tu si myslím, že by to nebolo vhodné, lebo je to pracovná knižnica pre poslancov.
No a teraz nadviažem na to čo vravel pán Nagy, že má záujem o renomovanú knižnicu. Ja takisto. Tiež si myslím, že už máme teda renomovaný Parlamentný inštitút, ktorý minimálne v tom stredoeurópskom meradle sa nemá za čo hanbiť a mal by mať samozrejme po ruke aj renomovanú knižnicu. Ale my to renomé nedosiahneme tým, že budeme odkladať Adamka a Playboya. My to renomé dosiahneme tým, že pôjdeme cielene po tých publikáciách, po tých periodikách, ktoré naozaj zvyšujú hodnotu. Lebo keď povieme, že chceme všetko ako po starinárovi, tak to opäť len celé zvláčnime a zvlažníme a jednoducho sa to tam rozmení na drobné a budeme mať zo všetkého niečo, ale to je nie, to nezakladá renomé predsa. Renomé zakladá, že budeme mať cielene vyhľadané tituly.
Ďalšiu vec by som rád povedal k tej ekonomike trochu. Pán Čaplovič, myslím si, že aj vy ako veľký obhajca kultúrneho dedičstva, by ste sa nemali tváriť, že peniaze neexistujú. Keď sa prestane tých sedemsto titulov archivovať, keby sa zrušilo toto povinné zasielanie tých výtlačkov, niekto to musí, predstavte si to, fyzicky ako to je. Niekto to musí vybaliť, musí dať tomu nejaké katalógové číslo. Musí to zaevidovať. Založiť. A keby toto nebolo, tak sa ušetrí minimálne jedna pracovná sila, ktorá stojí 12 000 eur ročne.
Ja sa tu bavím o výtlačkoch za osemsto. Keď to späťnásobíme, že tam objednáme všetko, čo si vy myslíte, že by sme mali mať, lebo to súhlasím s vami, a že je možné, že v tom zozname, ktorý som čítal, v tých dvadsiatich tituloch, nemusí byť všetko. Rád objednám ďalších dvadsať, ktoré si myslíte, že by tam mali byť. A nielen vy, ale aj pán Nagy. Ako, ja som otvorený tejto diskusii. Poďme na to. Spravme renomovanú knižnicu z Parlamentnej knižnice, ktorá bude mať maximálnu odbornosť, ale netvárme sa, že odbornosť získame Playboyom a Novým časom alebo ďalšími päťsto titulmi, ktoré vám môžem vymenovať.
Dajme dohromady zoznam tých titulov, ktoré naozaj majú hodnotu, ktoré budú prínosom pre Parlamentnú knižnicu. Bude to stále oveľa lacnejšie, ako to stojí dnes. A pán Čaplovič ma obvinil v tejto súvislosti z lobingu v prospech vydavateľov. No tak, je to do určitej miery lobing, lebo im znížim náklady zo šestnásť na pätnásť, ale oveľa viac mi ide to, aby sme mali funkčnú a aj renomovanú parlamentnú knižnicu.
Tiež by som potom rád povedal, že do Parlamentnej knižnice nechodia len tituly, ktoré sem povinne musia chodiť. Napríklad Der Spiegel sem chodí, chodil do konca roka zadarmo. Veľa ďalších titulov, skrátka tým vydavateľstvám stojí za to, že to sem pošlú. Hlavne tie čo sú odborné. A len tam je to krásne na tom, že nie je tam tá povinnosť archivovať, že skrátka odborníci, ktorých v Parlamentnej knižnici máme, aj v Parlamentom inštitúte, dokážu zvážiť, toto je dobré, to nemá hodnotu, toto neodkladajme. Čiže už je možné, aby sme aj my robili nejakú selekciu. To pri tých povinných výtlačkoch robiť nemôžme, ale už dnes chodí niekoľko desiatok titulov zdarma. A to nemyslite, že tie vyhadzujeme. A samozrejme, tie by aj chodiť neprestali, keby sa toto zrušilo.
Súhlasím s tým, že to povedal niekto vo faktickej poznámke, že tá téma nie je teraz nejak hyper dôležitá. Nerúti sa na tom svet, ale veľmi je zaujímavý ten pohľad, tá ideológia je, ktorá tu vychádza najavo. Tiež to vnímam ako vravel pán Dostál, rozdiel medzi ľavicou, pravicou vidieť aj v tomto.
No toľko asi, nebudem reagovať na tie vaše úvahy o kráľovi Veľkom, ste zašli hodne ďaleko do histórie, ostanem pri tejto tematike. Samozrejme do tých výborov to zaradené bude ako to bolo navrhnuté, dúfam, že to naozaj, dúfam, že to podporíme. Ešte raz, nejde mi o to tú knižnicu zdecimovať. Čestné pionierske. Ide mi o to, aby bola funkčnejšia. Keby náhodou toto nemalo prejsť, tak dúfam, že sa aspoň dokážeme zhodnúť na tom, že zrušíme povinnosť archivovať všetko. Aj to by už bol napr. nejaký krok, nech tam naozaj nemusíme tie tituly archivovať, už keď donútime vydavateľov to zasielať i keď si myslím, že je to zbytočné. Tak z tohto podľadu možnože by mohli aj kolegovia zo SMER-u súhlasiť s posunutím do druhého čítania a potom sa bavme o pozmeňovacích návrhoch.
Ďakujem vám pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh novely zákona o RTVS, ktorý predkladám spolu s mojimi kolegami pánom poslancom Viskupičom a s pánom poslancom Nagyom. Je to krátka novela a poviem čo je jej cieľom, čo je jej podstatou. Zámerom tejto novely je upraviť mesačný plat budúceho generálneho riaditeľa RTVS a to tak: zo 4-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.
Ako všetci dobre vieme, do 31. 12. fungovali na mediálnom trhu, verejnoprávnom trhu dve médiá, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia. Generálni riaditelia v týchto médiách mali výšku platu upravenú v pomere 6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ctené kolegyne, kolegovia, plne si uvedomujem, že je to otázka citlivá, že tento návrh je veľmi nepopulárny. Rovnako si uvedomujem, že ho predkladám v čase, keď v iných oblastiach hľadáme finančné zdroje, aby sme v rámci krízy ušetrili eurá. A neskrývam pochopenie a výhrady tých, ktorým sa tento návrh môže zdať nespravodlivý voči všetkým, ktorí zarábajú menej, voči všetkým, ktorým sme platy skrátili. Aj voči redaktorom v Slovenskej televízii, ktorí majú o 20 % nižšie príjmy, ako mali doteraz.
Ale napriek tomu, za týmto návrhom stojím, myslím si, že v konečnom dôsledku budúci generálny manažér, minimálne 6-násobok priemernej mesačnej mzdy, alebo upraviť ho tak, ako ho mal doteraz, stojí za to. Nestratíme, ale skôr získame všetci, získajú verejnoprávne médiá a vôbec to nechcem podmieňovať tak, ako sa zvykne hovoriť, že keď bude mať nižší príjem, tak bude kradnúť. Je to o morálke toho, koho vyberieme. Môžeme sa baviť o tom, či mediálna oblasť a či tento post si zaslúži mať plat taký, ako mali dvaja generálni riaditelia doteraz. Budem krátky, pretože viem, čokoľvek poviem iného a naviac k tomuto zákonu, k tejto problematike, bude použité proti mne.
Ešte raz, veľmi pekne ďakujem a prosím vás o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého, Jozefa Viskupiča a Lászlóa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. januára 2011 č. 231 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011. Ďakujem pekne, skončila som.
Vážený pán predsedajúci, dajte, otvorte, prosím, rozpravu.