12. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, aj keď nemôžete dať doplňujúcu otázku, ale ste boli dnes, myslím, najviac uspokojeným poslancom v tejto Národnej rade, čo sa týka odpovedí členov vlády, takže prerušujem tento bod programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku, ktorá je potrebná na prepnutie nahrávacieho systému. Pokračovať budeme o 15.10 hodine a pokračujeme bodom, ktorý sme prerušili v etape rozpravy. Ide o bod č. 31 programu a je to tlač 227, kde dokončí svoj diskusný príspevok pán poslanec Faič.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Takže, panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní schôdze budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach a zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike. Tento návrh máte pod tlačou 227. Ďakujem pánovi Ľudovítovi Jurčíkovi, ktorý už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, ako aj spravodajcovi pánovi poslancovi Jahnátkovi.
A teraz dávam slovo, pánovi poslancovi Vladimír Faičovi, ktorý dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy a bol posledný ústne prihlásený. Takže po jeho vystúpení a faktických poznámkach bude potom priestor na prípadne záverečné slovo navrhovateľa a spravodajcu.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 227.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aby som sa dostal do kontextu, končil som tým, že som zacitoval ods. programového vyhlásenia vlády k energetike a k disproporcii vo vzťahu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona, ktorý dnes prerokovávame a pokračujem ďalej.
O tom, aké boli prvé kroky v zabezpečení odbornej profesionality úradu veľa povedali a napísali médiá. Preto uvediem len krátky citát z jedného článku. Citujem teraz: "Minister hospodárstva Juraj Miškov navyše chce, aby ceny posudzoval regulačný úrad už pod novým šéfom. Stať sa ním má paradoxne doterajší vedúci regulácie na SPP Ondrej Studenec. Ten sa v SPP podieľal na príprave návrhu na zdražovanie a teraz by ho mal na úrade nezávisle posúdiť. Studenec v to nevidí problém", koniec citátu. Článok, ale ďalej pokračuje ešte, citujem: "Studenec naznačuje, že by pozíciu na úrade ustál. Za prvej Dzurindovej vlády mal na ministerstve hospodárstva na starosť sekciu energetiky. Vtedy v rezorte energetiku zároveň zastrešoval štátny tajomník a terajší vplyvný podnikateľ Ján Sabol, o ktorom sa v kuloároch hovorilo ako o sponzorovi SaS", koniec citátu z článku, ktorý som si vytiahol.
Ďalším netrpezlivým pokusom vedenia ministerstva hospodárstva v boji o personálne ovládnutie regulátora bola tzv. rýchla novela regulačného zákona predložená do skráteného pripomienkového konania dňa 10. septembra 2010. Jej obsahom malo byť zrušenie Rady pre reguláciu ako strategického a odvolacieho orgánu a uľahčenie dosadenia vlastného človeka do vedenia regulačného úradu. Čas bežal a bolo nutné niečo robiť aj s transpozíciou, tzv. tretieho energetického balíčka. Už dnes je zrejmé a ukázala to aj rozprava, že záväzný termín transpozície 3. marca 2011 nemôže byť splnený. Novelizácia zákona o energetike je v pláne legislatívnych úloh zaradená až na február 2011, novelizácia zákona o regulácii v sieťových odvetviach nie je v pláne legislatívnych úloh vlády zaradená vôbec, napriek výraznému nárastu postavenia a úloh Národného energetického regulátora.
Od účinnosti noviel zákonov sa však odvíjajú ďalšie rozhodovacie a organizačné opatrenia, ktoré musia byť uskutočnené v záväzných termínoch stanovených legislatívou Európskej únie. Niekoho však napadlo riešenie predstavujúce šťastie v nešťastí, keď pod rúškom záväzku prebratia novej energetickej legislatívy je možné organizačne doslovne preorať národného regulátora a tým vytvoriť cestu k personálnym zmenám a jeho ovládnutiu. No, tá v úvode spomínaná osoba, odkiaľ možno aj prišiel tento návrh, bola pravdepodobne veľmi netrpezlivá, a preto sa tu objavil tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Jurčík, návrh novelizácie regulačného zákona. Je to veľmi okaté a naviac aj z toho, čo hovorili moji predrečníci, ale aj ja to hovorím, aj lajdácky urobená. Prečo okato a lajdácky?
Predmetný návrh z vecného hľadiska sa strmhlav pustil do organizačných zmien energetického regulátora, ktoré automaticky predpokladajú zmeny personálne. Niektoré prvky v organizačnej a procesnej štruktúre však nie sú v súlade s požiadavkami novej energetickej legislatívy Európskej únie. Spomeniem len závislosť členov jednotlivých orgánov regulátora na výkonnej moci reprezentovanou vládou. Zastretiu účelovosti novely má poslúžiť prebratie nového inštitútu, ktorým je mimosúdne riešenie sporov a úprava nezávislého a nestranného postupu úradu pri rozhodovacej činnosti. Väčšina legislatívy Európskej únie nanovo upravujúcej postavenie a povinnosti energetického regulátora, regulačné činnosti a procesné postupy nie je transponovaná. Návrh paragrafového znenia ani len vo forme odkazu nespomína dva podstatné predpisy upravujúce národné regulačné orgány. A to dávam do pozornosti. Sú nimi: Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a druhá Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.
Kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, ak si teraz narýchlo prelistujete návrh paragrafového znenia predloženého zákona pánom Jurčíkom, skutočne v ňom nenájdete ani len odkaz na tieto dva právne predpisy únie. Už ani nehovorím o reálnom prebratí ich obsahu. Tvrdenie o úplnom súlade návrhu s právom Európskej únie sa preto nezakladá na pravde. Návrh ani len nechyruje o všeobecných cieľoch regulačného orgánu podľa čl. 40 Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Obdobne platí aj o elektrickej energii. Nechyruje o povinnostiach a právomociach regulačného orgánu podľa čl. 41, o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti podľa čl. 42, o otázkach súladu rozhodnutí regulačného orgánu s legislatívou Európskej únie podľa čl. 43 a nechyruje ani o rozsahu vedenia záznamov podľa čl. 44.
Ako som už hovoril, Slovenská republika je povinná do 3. marca premietnuť do svojho právneho poriadku uvedené otázky. Aký má význam v dnešnej dobe prijať návrh zákona, ktorého predmetom je niečo iné? V niektorých častiach dokonca odporujúce legislatíve Európskej únie. Skutočným cieľom predmetného návrhu je uskutočnenie tzv. personálneho harakiri u energetického regulátora. Len potreba prehlasovania doterajších šiestich členov, ako to hovoril, pán poslanec Jahnátek. A predpokladá, teda ničím nepodložené a neopodstatnené, neúmerné zvýšenie počtu členov rady z doterajšieho počtu šesť na trinásť. A vzhľadom na súčasnú nutnosť znižovania výdavkov verejnej správy javí sa ako návrh uberajúci sa opačným smerom a ktorý asi pravdepodobne je aj v rozpore s vaším vlastným programovým vyhlásením.
Vyčíslený rozdiel príjmov členov rady a komisií oproti súčasnému stavu predstavuje zvýšenie výdavkov na rozpočet v roku 2011 o 70 %, čo vo finančnom prevedení znamená zvýšenie o 180 tis. EUR ročne. Samozrejme k tomu sa ešte pridáva jedna vec, ktorú možno pán poslanec netuší a do ktorej sa pustil, a to je faktická zmena ústavných princípov v súvislosti s postavením prezidenta a jeho úlohou pri formovaní nezávislých regulačných úradov. Toto sa pravdepodobne v histórii slovenského parlamentarizmu ešte nestalo, aby poslanec v poslaneckom návrhu menil ústavný systém. Je to skutočne na počudovanie.
Právna úprava národných regulačných orgánov v treťom energetickom balíčku však predpokladá posilnenie ich nezávislosti a autonómie, transparentnosť a nezaujatosť v konaní, určenie jasného mandátu v cezhraničných otázkach, rozšírenie monitorovacích právomocí, rozšírenie kontrolných právomocí aj z uvedených dôvodov, pretože tento návrh ani v náznaku tieto skutočnosti neobsahuje. Trvám na svojom návrhu, ktorý som dal v úvode svojho vystúpenia nepokračovať v rokovaní o tomto bode. Ďakujem.

Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť v rozprave? Nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dobre, vypočuli sme si tu všetci alebo teda tí, ktorí tu sedíme, niektorí ste tu neboli doobeda, možno tu chýbajú, čo tu boli doobeda, spústu rôznych názorov, ktoré možno rozdeliť v princípe na dve skupiny.
Do tej prvej skupiny by som si dovolil zaradiť určité vecné pripomienky, alebo teda, vecnosť pripomienok kolegov Janiša a Přidala, a do tej druhej skupiny by som si dovolil zaradiť tie ostatné, ktoré boli predovšetkým podfarbené predovšetkým politikou, takou politickou debatou podfarbené snahou nejakým spôsobom vysvetliť to, čo sa obrazne povedané v minulosti dialo, a aby to bolo takým spôsobom, aby sme si mysleli, že toto všetko, čo tu je napísané je absolútna hlúposť. Ale budíš. Neberiem nikomu jeho vlastný názor, ale dovoľte mi, aby som k tomu zopár pripomienok.
Samozrejme, že tento návrh nie je dokonalý. Ani som ho nepredstavoval a nepredkladal s tým, že nebude k tomu čo povedať, že to prejde tak, ako som navrhol, že to bude bez akýchkoľvek pripomienok. Už pri uvádzaní som uviedol, že existuje zjavná snaha niektorých kolegov prispieť k vylepšeniu tohto zákona, čo by som prirodzene uvítal. Určite, že je tam niekoľko bodov, ktoré aj počas diskusie s kolegami sa mi zdali byť vhodné na úpravu, ale zastával som ten názor, že medzi prvým a druhým čítaním je dostatok času na to, aby sa tieto veci doladili. Predpokladám, že nie sú to také zásadné veci, ktoré by úplne znemožnili pokračovať v tomto, ale samozrejme, že vždy je na poslancovi, aby sa rozhodol podľa vlastného vedomia a svedomia.
Je niekoľko bodov, na ktoré by som si dovolil reagovať. Dúfam, že som si všetky zapamätal, resp. zapísal, kde teda akceptujem pripomienky a potom niekoľko bodov, kde by som si dovolil povedať, že s tým nesúhlasím a z viacerých dôvodov okrem toho, že okrem iných teda, že to hovorili ľudia, ktorí nie celkom sú v tejto problematike doma a dovolím si povedať, že sú to ľudia, ktorých ovláda samozrejme len to politické pozadie.
Aby som bol konkrétny, trojčlenná komisia nebude menovaná na dvanásť rokov, ako tu kolega Jahnátek povedal, že na dvanásť rokov niekomu dávame 7,5-násobok platu, že mu zabezpečujeme dobrý biznis. Nuž tak, obávam sa, že asi to nebolo celkom dobre prečítané, lebo v tom návrhu to ani zďaleka tak nie je. Čiže, ak podľa toho budem posudzovať aj ostatné pripomienky s takýmto vedomím poznania celej problematiky, tak bohužiaľ, nemôžem ich brať nejako zásadne vážne, ale k tým nákladom, áno, sú tam nejaké náklady, ktoré sa uvažujú 65 tis. EUR v prvom roku, ale môžem vám celkom zodpovedne povedať, že tieto náklady v princípe nevzniknú, preto lebo ÚRSO potrebuje aj trošičku zekonomizovať svoj chod, svoje fungovanie a som presvedčený, že tých 65 tis. EUR by sa tam hravo, ale hravo našlo. Nie je to 180 tis. ako kolega Faič hovoril, lebo v rozpočte peniaze na nemenovaných alebo nevymenovaných pracovníkov, to znamená predsedu, podpredsedu ÚRSO zo zákona byť musia.
Prečo tí ľudia do týchto funkcií neboli menovaní od marca 2007, nuž ako nebol som tu, neviem to celkom zásadne posúdiť, ale zrejme bol nejaký dôvod, prečo zrazu mohol byť predseda rady pre reguláciu aj ten, ktorý bude zastupovať regulátora. To je také, trošku schizofrénia, ale na to, aj keď som v teda v parlamente nebol, som si ako kvázi bežný občan už časom zvykol.
Prirodzene, treba si povedať, že tá miera platov nemôže byť predovšetkým u predsedu úradu, nemôže byť na úrovni, ja neviem, zásadne nejakej nízkej, lebo keď tam chceme odborníka, tak tam musí ísť niekto, kto je ochotný sa vzdať akýchkoľvek iných aktivít a nebude pokračovať, tak musí byť primerane zaplatený, nebude to 7,5-násobok, ale 5-násobok. Ten 2,5-násobok je možný k tomu, ale nebude to alebo nie je to automatizmus. No a okrem iného, dnešný predseda alebo zastupujúci predseda, má 6-násobok, takže nie je to nejaký diametrálny rozdiel. Ja mu to samozrejme nezávidím, jednoducho nie je to môj štýl a myslím si, že ani veľa mojich kolegov zo strany nemá takýto duševný problém s touto sumou ako možno niektorí iní.
Pokiaľ ide o pripomienku pána Přidala, že to teda môže byť občan iného štátu, no, páni a dámy alebo dámy a páni, aj teraz to môže byť, lebo v tom existujúcom a platnom zákone nie je uvedené, že to môže byť občan Európskej únie, ale je tam uvedená len podmienka, že aký to má byť odborník. Čiže inými slovami povedané, keď sa dnes prihlási niekto z Mongolska a má záujem, tak sme povinní to akceptovať. My hovoríme, že to bude občan Európskej únie. To je všetko. Čiže inými slovami povedať, nemôžeme, aj keď to znie pre niekoho možno nepochopiteľne, čo chápem, že je to pre niekoho nepochopiteľné, nemôžeme predsa obmedziť právo Európskej únie tým, že by sme niekomu zakazovali, aby sa neuchádzal o nejaký post v našom štáte. Jednoducho to možné nie je a dokonca si dovolím povedať v tejto súvislosti, že pravdepodobne je občan Európskej únie iný, ktorý by bol menovaný odborník do tohto orgánu by určite nebol mínusom, skôr by to bolo plusom a prínosom. A vôbec si nemyslím, že by bola nejaká dramatická situácia v tejto republike, keby trebárs odborník, vymyslím si, ja neviem z Nemecka alebo z Francúzska, alebo zo Švajčiarska sa snažil zaviesť, alebo resp. nejako primeraným spôsobom upraviť, alebo akceptovať požiadavky trhu a požiadavky jednotlivých dodávateľov na Slovensku na primeranosť svojich nákladov, to určite nie. Tam nie sú zvyknutí v týchto štátoch na to, aby to fungovalo tak, ako tu fungovalo u nás. No celkom jednoducho, tam nemali 40 rokov režim, ktorý sme mali my. Čiže, ten zvyk tam nie je, a ak tam je, tak určite nie je zďaleka tak rozmohnutý ako u nás. Tak u nás jednoducho takto funguje. Máme to v hlavách, hrdíme sa určitými minulými skutočnosťami a dokonca zabalíme to do toho, že to robíme pre ľudí, no však teda, pre koho druhého, lenže pre ktorých ľudí, to samozrejme sa tam nehovorí. Ešte k tomu pánovi Přidalovi asi toľko, že odvolanie samozrejme je možné, nie je tam napísané, že odvolanie nie je možné.
Ku kolegovi Jahnátkovi asi toľko, že áno, v tom OZET boli zmeny, je to pravda a nebolo ich dvadsať, bolo ich trošku menej. Takže áno, povedali ste, že ich bolo dvadsať, ale to je jedno. Princíp je v tom, že aby som to tak približne povedal, kuloárne mi pán Jahnátek povedal, že áno, vieme, prestrelili sme to. Prestrelili sme to, a to tu hovorím otvorene, aby teda nevzniklo to, že ja niečo v zákulisí poviem a no, je to v poriadku, že to prestrelili, čiže ja hovorím, že to nie je v poriadku. Čiže inými slovami povedané, uznal to, že spravili chybu.
Pán Jahnátek, ja som vám neskákal do reči, dovoľte. Takže ako áno, 20, 30, 50, no tak, ako čo sa povie, viete, keď dnes napíšu do novín, tak zajtra, keď to povedia, že to nie je pravda, tak si 10% ľudí bude myslieť, že áno, je na tom niečo pravdy, lebo to v novinách napísali. Takže, to asi k tomu toľko.
Ja si osobne nemyslím, že by som nejako zásadne týmto niekomu ubližoval, skôr opačne. Prapôvodnou príčinou, ale nechcem hovoriť o OZET-och, lebo nemám dôvod ubiehať niekde inde, ako to je také štandardum u niektorých kolegov a prapôvodnou príčinou celých problémov aj celej ceny elektrickej energie zvýšenia, sú neprimerane nastavené vysoké ceny pre výkup z určitých obnoviteľných zdrojov. Ja sa môžem tuto spýtať, že prečo sa napríklad do zákona dostala podpora pre kogeneračné jednotky akurátne vo výške 125 megawattov. No celkom jednoducho, lebo napríklad 121 megawattov má Košická tepláreň. Skúsime sa spýtať, že kde by bola, keby tú podporu nedostala, že? Čiže to je asi, ale nechcel som o Košickej teplárni hovoriť, to by sme sa možno mohli baviť, áno, spravili sme tam aj my určité chyby, ale otvorene si to hovoríme, že áno, dáme to do poriadku.
Pokiaľ ide o to, že bude existovať kolektívny orgán, ktorý bude zodpovedať, no ten kolektívny orgán bude pripravovať regulačnú politiku, zodpovedať bude predseda komisie, predseda komisie ešte raz, predseda komisie nie regulačný orgán, teda nie komisia ako kvázi nejaká trojčlenná hlava, ale predseda komisie bude ten, ktorý bude zodpovedať. Tí traja budú zodpovední za vypracovanie tejto politiky regulačnej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, prepáčte na chvíľu. Poprosím všetkých, ktorí v tomto priestore riešia niečo iné ako tento zákon, nech tak urobia niekde inde. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

K tomu, prečo si myslím, že môžete chvíľu? Tomáš!

Pán poslanec Galbavý, poprosím, lebo vás na budúce upozorním iným spôsobom. Nech sa páči, môžete pokračovať.

Chcel by som k tomu len tak mimochodom povedať, áno, momentálne je cena elektrickej energie zostavená tak alebo vychádza z toho, že zohľadňuje ešte aj nepostavené zdroje a na tom trvám, nepostavené zdroje. Čiže, inými slovami povedané, môžeme sa spýtať, že prečo platíme za niečo, čo neexistuje. My sme si zvykli, že cenu elektrickej energie môžeme stanoviť len raz za rok. Pamätáte sa možno niektorí, možno nie, čo sa stalo, keď sme menili cenu benzínu alebo cenu pohonných hmôt, kedysi to bolo raz za rok, potom prišlo raz za pol roka, potom za kvartál a dnes je normálne, že to zmeníme trikrát za týždeň a nikomu to neprekáža. Prečo by sme nemohli reagovať aj pri ostatných cenách energetických nosičov zo vzniknutej situácie, zo vzniknutých nákladov? Čo keď sa tieto náklady nenaplnia, tak budeme to potom korigovať a budeme hovoriť ako sme úžasne regulovali, ide cena ešte nižšie. Takže to asi k tomu, že koľko sa dostalo do tej ceny, tak ako to terajšie ÚRSO navrhlo.
No, ďalšia pripomienka bola k tomu, že kto môže byť členom regulačnej, teda regulačnej komisie, samozrejme regulačnej rady. Najskôr tú radu. Áno, je tam napísané, že je tam podmienka vzdelania a tak ďalej, že tam musí byť členom, teda občan Európskej únie a plus musí mať nejaké ďalšie predpoklady, no a keď si kolegovia zo Smeru navrhnú tam gynekológa, no tak viete, to ja nemôžem zabrániť nikomu. Nemyslím si, že by komukoľvek, kto uvažuje trošku súdne a nemá záujem si z niekoho vystreliť, že by tam navrhol niekoho, kto nemá ani šajnu o tom, že o čom to celé je. Samozrejme, dá sa to použiť a zneužiť. Umelec, maliar, ja neviem možno automechanik, samozrejme, že je to nezmysel, ale ako argument alebo resp. ako príspevok do diskusie sa to celkom hodí, lebo to vyzerá tak veľmi zaujímavo a veľmi zjednodušene, a aj to trošku zosmiešňuje ten návrh. To je určite ten hlavný argument, inak by som to zásadne nespomínal.
Ja by som sa skôr možno spýtal, do akej miery je povedzme terajší predseda rady pre reguláciu dlhoročným špičkovým odborníkom v energetike. Možno, že tomu dokonale rozumie, ja neviem, ale on tak zrazu sa tam objavil a zrazu tam tak bol a vôbec neprekážalo, že tam prišiel spôsobom, ktorý nebol celkom košer, nespôsobil to on. Takže asi toľko. Nie je tu, nemôže sa brániť, nebudem o ňom rozprávať, prirodzene nie je to môj štýl.
Ďalšia vec, súdne môže byť odvolaný. No, tak samozrejme predpokladám, že máme tu nezávislé súdy. No, tak keď súd povie, že ten človek môže byť odvolaný za nejaký priestupok alebo za nejaký trestný čin, tak dôverujeme tomu súdu alebo nedôverujeme. No, tak prečo by som sa, prečo by sme sa o tom nejako bavil, ako mne to neprekáža. Na jednej strane nezávislosť súdov, ktoré rozhodnú o tom, že niekto spravil niečo a môže byť odvolaný, je dobrá, na druhej strane nie je dobrá, keď ide o niekoho, ktorý nejakým spôsobom je bližšie. To sa mi tiež zdá byť ako taký argument, ktorý je v danom momente vhodný, lebo sme v parlamente a keby sme sa bavili povedzme naozaj na odbornej úrovni, tak by to asi nezaznelo. Neovládame súdy. Ak ste si všimli, súdy by mali byť nezávislé, a to, či sú posudzuje verejnosť asi takým spôsobom, že patria medzi najnedôveryhodnejšiu skupinu v tomto štáte, takže asi tak by som sa k tomu vyjadril.
Faktúra. Pokiaľ viem, tak zložitosť faktúry pre bežných ľudí je fakt pravdou. Skutočne tí ľudia sa v tom nevedia orientovať, len sa pýtam, kedy to vzniklo. Kedy vznikla požiadavka od regulátora na to, aby distribučné spoločnosti vystavovali faktúru takýmto spôsobom. No, a sme doma. Vieme si odpovedať sami, ak neviete, tak vzniklo to počas posledného vedenia úradu. Ja viem, pán Jahnátek, je to také úsmevné, ale samotné distribučné spoločnosti, ja viem, keď tak potom, keď je to európska smernica, tak potom nehovorte, že je to nezmysel. Počkajte! Nie je to tak. Vy ste si európsku smernicu vyložili po svojom a v konečnom dôsledku nebolo to len v tejto oblasti, ale aj v inej.
Žiadna európska smernica vám nenakazuje presne tak, ako je to urobené. Dá sa to urobiť úplne inak a potvrdili mi to aj tí, ktorí sa v tej európskej smernici vyznajú ďaleko lepšie ako ja. Overoval som si to, nedovolil by som si to tvrdiť, keby by mi to neboli potvrdili.
Bolo tu kopa rôznych ďalších názorov, návrhov, prirodzene sú tu aj faktické poznámky, na ktoré by som tiež chcel trošku reagovať, ale ozaj len krátko. Ja viem, že tento návrh nemusí byť dokonalý, ani nie je a niekomu môže prekážať, ale ja si nemyslím, že týmto návrhom ako pán kolega Číž, ste povedali, ja idem niekomu robiť nejaké nesmierne hospodárske škody niekomu. No, tak to by ste mi možno museli nejako bližšie vysvetliť, čo sú to nesmierne hospodárske škody, lebo ja sa pohybujem skôr v takej exaktnej rovine a nie v takých tých úvahách, ktoré môžete povedať kedykoľvek, komukoľvek a akokoľvek.
Pán Burian, neviem, kde som ja priznával, že nie som odborníkom, ja som sa o svojej odbornosti s nikým nebavil, a ale ako argument ste to vytiahli. Nuž dobre, tak ako nemôžem k tomu nič povedať, ani nechcem hovoriť, lebo jednoducho nebudem strácať čas, to nemá zmysel.
Samozrejme, súhlasím s kolegom Janišom, že spôsob akým bolo ÚRSO vymenené, bolo to doslovne vymetené, naozaj presne tak. Ľudia, ktorí tam prišli, tam prišli zrazu. To nebol nejaký systém, že by sme tuto nechali niekoho normálne dofungovať. Nie, nie nefungovalo to tak, jednoducho, tí ľudia boli vymetení. Boli doslovne odtiaľ takmer na hodinu prepustení, aj keď to možno znie tak príliš pejoratívne. Takže boli odídení.
Ja viem, že niektoré súvislosti okolo ÚRSO nie sú jednoducho vysvetliteľné. Prirodzene, taká kombinácia niektorých ustanovení zákona s tým, čo sa dialo, to znamená, že sme trebárs niektoré náklady neuznávali, niektoré sme uznávali, spôsobila to, že áno, cena bola z ľudového pohľadu na rovnakej úrovni. My sme si pomýlili jednu zásadnú vec, že cenu energetických nosičov neurčuje Slovenská republika. No je mi ľúto, neurčuje. Darmo tu niekto rozpráva, politicky podkutý, že sa štyrikrát zdražel plyn, nuž choďte to vysvetliť svetovým burzám, že sa štyrikrát zdražel plyn. Neviem, mne sa to, ako nechcem to robiť, lebo ako nechcem, aby ma niekto považoval za človeka, ktorý si z nich robí dobrý deň. Jednoducho my nemáme vlastné plynové zdroje, my nemáme ani ropu, samozrejme tú takisto nevieme nijakým spôsobom regulovať, čiže inými slovami povedané, my nie sme tí, ktorí ovplyvňujú v Európe a už vo svete vôbec nie, ceny energických nosičov, čiže ich ceny vychádzajú z toho, ako sa to pohybuje vo svete. Takže to, že ÚRSO za predchádzajúcej vlády, alebo pardon za vlády Mikuláša Dzurindu spôsobilo nárast cien plynu, ja si tak, ako keby mi niekto teraz povedal to, že nechodíme po diaľnici 250 je preto, lebo nemáme dobrý povrch asfaltu. Je to jednoducho úplný nezmysel, ale dobre, veľmi sa to dobre počúva na verejných zhromaždeniach s určitými ľuďmi, je to veľmi vďačná téma, a keď občas čítam niektoré blogy, tak kopa ľudí na to aj naletí, ale samozrejme no.
Ešte k poslednému vystúpeniu pána kolegu Faiča. No, viete, keď ste citovali z tých novín, ja som tiež mohol citovať z novín niektoré veci, ktoré napísali trebárs v súvislosti s vašou osobou, ale nepovažoval by som to za férové. Nechcem samozrejme žiadne invektívy, to určite nie, nie je to mojím štýlom, ale isté je to, že medzi nami je taký dosť zásadný rozdiel a nielen teda v odbornosti, ale v pohľade na svet, a aj v pohľade alebo resp. v minulosti, kde sme sa obidvaja živili zásadne iným spôsobom. Takže, ale to je len asi toľko.
K tomu samozrejme, vy ste vyriekli myšlienku, že je nepochopiteľné, že odberateľ nemá dosah na cenu plynu. Ja neviem, asi som zle počul. No, nemá, jednoducho odberateľ je ten, ktorý si ten plyn buď kúpi alebo si ho nekúpi. Ak by mal mať odberateľ dosah na cenu plynu, tak to sa môžeme vrátiť tak zhruba niekedy o 30-40 rokov späť a môžeme to dať na nejakom všeľudovom hlasovaní sa dohodnúť na dohodu, že teda, či sa dohodneme alebo nedohodneme. No, nebude mať, nemá, ani nikdy mať nemohol, ale to je zase ten rozdiel vo videní sveta.
Ja neviem, vytiahli ste tu nejaký súd z roku 2005, áno, keď ÚRSO neskoro uverejnilo v Zbierke zákonov, ak som to dobre zas započul alebo pochopil, niečo a tým pádom, podľa zákona neplatila tá cena plynu. Ja neviem, podľa môjho názoru, celý ten spôsob, ako je to uverejňované v tej legislatíve, nemá absolútne žiadnu logiku, je to neopodstatnené. Ale dobre, je to tak, je to zákon, mali to dodržať, ale nemyslím si, že niekomu spôsobili nejakú dramatickú ujmu, lebo v konečnom dôsledku to, že to v tom, v tej legislatíve alebo v tých dokladoch, alebo v tých dokumentoch, predpisoch nebolo zohľadnené, alebo nebolo uvedené, nemení nič na skutočnosti, že tie náklady boli. To ako určite nie je tak.
A to, že či regulátor získal úspech pri zavádzaní regulácie v Azerbajdžane spolu s nemeckou poradenskou spoločnosťou, nemôžem posúdiť, lebo viete, keby ten regulátor získal úspech pri zavádzaní regulácie, povedzme vo Švajčiarsku, tak to by som povedal, že to je nejaká iná kvalita, ale v tom Azerbajdžane, neviem to posúdiť, no lebo v Azerbajdžane viem, že sú nejaké iné regulatívy alebo niečo iné tam panuje ako vo Švajčiarsku. Takže toto nebudem posudzovať, netrúfam si to. Jednoducho netrúfam a už posudzovať podľa toho kvalitu regulátora už vôbec nie.
Bola tu taká prestávka dosť dlhá, takže možno, že niektoré veci nie sú tak priamou reakciou, ale to, čo sa teraz bolo povedané, skúsim ešte pár vetami.
Áno, súhlasím, že sú rôzne kuloárne informácie, že sú rôzne prepojenia, rôzne úvahy a rôzne také varenie z vody, ale o tom, že pán Sabol ako bývalý štátny tajomník financuje SaS, to patrí skutočne medzi ako až slabé žarty. Ale nevadí, to je ako v poriadku, to určite budeme ešte veľakrát počuť. Veľakrát budeme počuť zaručené informácie na túto tému, ale garantujem vám, kolegovia zo strany SMER, na nás nikto ani len podozrenie vo forme nahrávky nevytiahne, to vám garantujem. A či sú tie zmeny v organizácii strmhlav, no to ja neviem. Určite sú ďaleko pomalšie a sú ďaleko demokratickejšie ako ten spôsob, ako boli dosadení ľudia do roku 2007.
K tým 180 tis. EUR, ktoré mali teda predstavovať 70-percentné zvýšené nákladov na ÚRSO, nejaká matematika tam celkom nesedí. Keby to malo byť 70-percentné zvýšenie, tak to by znamenalo, že celé ÚRSO financujeme na úrovni nejakých 250 tis. EUR, čo uznáte, že pri 94-percentnej, 94-člennej organizácii, je veľmi mizerné odmeňovanie a celá prevádzka ÚRSO je neporovnateľne, ale neporovnateľne drahšia. Čiže ako zase, výstrel do tmy, 180 tis. EUR to nebude, samozrejme, že to nebude, ale ono sa to veľmi dobre a ľahko prezentuje a celkovo to tak, ako by som povedal, je zase taká populistická záležitosť, ktorá sa ľuďom dobre počúva, a o ktorej sa dá debatovať, možno aj s dobrým úmyslom v rôznych kuloároch. Ešte raz, zákon o ÚRSO a jeho novela je skutočne alebo tento návrh je len prvým krokom, čo všetko je potrebné v ÚRSO urobiť. Je to niečo, čo práve má sprehľadniť a po zapracovaní určitých pripomienok kolegov, vecných pripomienok, nie politicky podfarbených, by mohlo tento návrh, dovolím si použiť aj slovíčko, podstatne vylepšiť. Nebránim sa tomu. Samozrejme skôr to považujem za vítanú pomoc a prirodzene je pravdou, že toto je len prvý krok, že bude treba urobiť kopu ďalších krokov.
My musíme na Slovensko pustiť do hry firmy, ktoré sú schopné dodávať lacnejšie ako sa dodáva teraz. Firmy, ktoré sú schopné dodávať, alebo resp. fungovať oveľa priezračnejšie, ako fungujú teraz. Pár dní nazad alebo týždňov, dva, tri, ste určite zachytili informáciu, že trebárs, že ČEZ ide ponúkať o 10 % približne nižšie ceny plynu, elektrickej energie. Ja viem, je tam trošku aj marketing, ale principiálne povedané, keď to za tie dva roky, čo tí ľudia budú jeho zákazníkmi garantuje, že to zmluvne dodrží, no tak sa pýtam, prečo to nemôže dodržať náš distribútor alebo náš dodávateľ, iný, ten, kde teda máme tých 51 %, ktoré nijakým spôsobom neovládame. To je len taká možno drobnosť a samozrejme týka sa to aj plynu, môže sa to týkať aj tepla a môže sa to týkať možno aj vody. Voda je trošku iný problém, netrúfnem si nejako zásadne o tom hovoriť, ale to teplo a ten plyn je určitá analógia ako s elektrickou energiou, kde som presvedčený, že jedine dôsledné odštátnenie, samozrejme za primeranej kontroly, pomôže zásadným spôsobom znížiť cenu, predovšetkým pre všetkých obyvateľov Slovenska, cenu za teplo a dovolím si povedať, že aj cena plynu by mohla byť minimálne na tejto úrovni, ktorá momentálne je ešte nejaký ten piatok.
My musíme samozrejme pustiť do systému konkurenciu, lebo konkurencia nedovolí zvyšovať bezhlavo ceny, tak ako to funguje teraz a ani názory, požiadavky SPP nebudú možno v takých výškach alebo možno takýmto spôsobom predkladané ako boli. Je potrebné sa samozrejme opýtať, že prečo to tak je, že či je to tým, že bola nastavená nejakým spôsobom cena pri nákupe plynu, na nejaké fixné obdobie, dlhé roky, v dobe, keď bola, ak sa nemýlim o 9 % vyššia, ako boli priemerné ceny vtedy na trhu a dneska všetci vieme, že cena plynu výrazne klesla na svetových burzách. Klesla cena plynu, ale my ho máme rovnako drahý a mali by sme ho mať ešte drahší. Samozrejme je to dôvodom pre to, že majú vyššie vstupné náklady SPP z titulu zle uzatvorenej zmluvy. Keď som sa s pánom Holjenčíkom rozprával na tému, kratučko, prečo 100 % na dlhodobý kontrakt, povedal, že áno, mohlo to byť trebárs na úrovni 30 ku 70, to znamená 30 % na spotových trhoch a 70 % na istotu. Na moju otázku, a prečo to tak nebolo, mi neodpovedal. Jednoducho na to sa ťažko odpovedá, neviem prečo bol taký dôvod, netrúfam si ho ani odhadnúť, myslieť si môžem, čo chcem, ale hovoriť to nebudem. Takže to sú také moje názory, k tomu, čo som si tu vypočul.
Ešte raz, za odborné, vecné pripomienky srdečná vďaka, za tie politické sa patrí tiež poďakovať a na záver by som chcel povedať asi toľko, že ďakujem za ten čas, ktorý ste tomu venovali, lebo vidím, že v porovnaní s inými možno aj závažnejšími témami, ste mu venovali dostatok času a predpokladám, že keď sa to bude aj ďalej takýmto spôsobom uberať, tak budú tie zákony veľmi kvalitne spracované. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Som sa bál, že prekonáte zo včerajška pána poslanca Čaploviča. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý sa taktiež hlási v záverečnom slove, v ktorom má právo hodnotiť diskusiu. Nech sa páči.