12. schôdza

Pán poslanec Miroslav Beblavý s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaplovič, vzhľadom na náš nejak, myslím, priateľský vzťah, dúfam, že to vezmete v dobrom túto kritiku, ktorú prednesiem. A to je moje také prekvapenie, že z tejto strany ste zaútočili na novelu pána predsedu Sulíka, lebo ja by som očakával od človeka vašej kultúrnosti útok úplne z opačnej strany, pretože dnešný zákon pre periodické, neperiodické alebo o neperiodických knihách je v podstate daň vo výške päťdesiat až sto eur z každej vydanej knihy. To vám ako vydavateľ bývalý, nekomerčných kníh, môžem teda povedať.
A keby niekto tu predniesol zákon, ktorým by povedal, že uvaľme daň sto eur na každú domácu vydanú knihu na Slovensku, tak predpokladám, že by ste ho s hrôzou vyniesli z tejto snemovne a ja s vami, ale táto daň vám nevadí hoci je úplne rovnako reálna, pretože rovnako tých pätnásť výtlačkov stojí tieto peniaze, tých vydavateľov. To znamená a tento návrh pána Sulíka, ja by som naopak kritizoval z toho pohľadu, že teda on ušetrí peniaze vydavateľom Plus sedem dní, ktorým to naozaj možno až tak nechýba, a len zatiaľ nemieni ušetriť peniaze všetkým tým vydavateľom nekomerčnej literatúry, ktorým to naozaj chýba, a ktorí nemôžu vydávať dobrú slovenskú literatúru práve preto, že im chýbajú peniaze.
V slušnejších krajinách štát zaplatí to, že kúpi do svojich knižníc domácu literatúru, ale to žiadna vláda na Slovensku zatiaľ nezaviedla. A ja verím už pevne, že táto sa týmto smerom pohne, ale to, že na nich uvalí daň za to, že majú tú drzosť vydávať domácu nekomerčnú literatúru a prinúti ich teda touto daňou to zasielať štátnym knižniciam, toho sa obávam, že nie je ani tak ľavicové ako skôr drzé.
Ďakujem pekne.

Ďalej pán poslanec László Nagy. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Čaplovič, keď som sa dopočul, resp. som videl, že budeme rokovať o tejto novele zákona, som si spomenul na rok 1978, keď bývalý predseda Národnej rady Viliam Šalgovič zrušil knižnicu Slovenskej národnej rady ako nepotrebnú záležitosť. A zrušil nielen publikácie, knihy, periodické a neperiodické, ale ako ustanovizeň, ako nepotrebnú vec pre vtedajšiu Slovenskú národnú radu.
Vôbec si nemyslím, že terajší predseda Národnej rady chce zrušiť knižnicu Národnej rady Slovenskej republiky, ale si myslím, že k tejto otázke je možné, alebo novele, sa priblížiť aj z pozície, aby sme sa pozerali na knižnicu Národnej rady ako na kultúrnu ustanovizeň.
V roku 1990 bola obnovená v Národnej rade knižnica a dnes patrí medzi renovované knižnice nielen vďaka publikáciám periodickým a neperiodickým, a vďaka tomu, že pred pár rokmi sa nám podarilo zabezpečiť, aby dostávala knižnica Národnej rady aj povinné výtlačky, ale je to jednoducho, patrí ku kultúre národa, ku kultúre parlamentu, aby mala najlepšiu knižnicu v krajine. A či je to už kongresová knižnica alebo pražská alebo budapeštianska parlamentná knižnica.
Moje odporúčanie pre nás všetkých je, ak má byť prijatý tento zákon, novela tohto zákona, aby bolo prejednané aj tá príloha... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec chcel navrhnúť, že aby to bolo prejednané vo výbore pre médiá, ak som tomu dobre porozumel. Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja musím povedať, že som tiež veľmi sklamaná rozpravou pána kolegu, pretože si ho veľmi vážim ako odborníka. Očakávala som niečo naozaj k tejto, k tomuto návrhu. Na druhej strane sme si tu vypočuli o tom kto je predseda Národnej rady, či je pragmatik, alebo nie je pragmatik, či je niekomu nadriadený, alebo sa cíti niekomu nadriadený alebo podriadený a veci s týmto súvisiace, ale ja som skôr očakávala, že by som sa tu dozvedela, aký má naozaj faktický a reálny dôvod tento návrh nepodporiť. Ja som očakávala, že sa dozviem napríklad informáciu, koľkokrát kto na svoju prácu niektoré z tých periodík, ktoré sú navrhované na vylúčenie z toho zoznamu, kto ich kedy koľkokrát potreboval a za akým účelom.
Hovoríme tu o tom, že knižnica nie je prístupná verejnosti. Je prístupná primárne, prvoplánovo je určená pre prácu poslancov a pracovníkov Národnej rady. A pokiaľ títo naozaj nevyužívajú tieto periodiká a nepoužívajú ich, tak prvoplánovo archivovať nejaké periodiká len preto, aby sa potom niekam posunuli a darovali niekomu, si naozaj nemyslím, že je dôvodné.
To som len chcela povedať, že som sklamaná. Možno, pokiaľ bude pán kolega chcieť reagovať na tieto faktické poznámky, tak mňa by naozaj zaujímalo toto, že kedy kto na čo tieto konkrétne periodiká potrebuje. Ďakujem.

S faktickou poznámkou ďalej pán poslanec Jozef Viskupič.

Ďakujem. Mne pri počúvaní vášho prejavu napadli tri veci. Prvá, prvú v logike, ktorú hovoril pán kolega Dostál, presne rozdiel medzi rozmýšľaním z vášho pohľadu pravicového, ja si myslím, že ekonomicky rozmýšľajúceho človeka, kde štát by mal pôsobiť v oblasti tej, kde archivuje veci. A ak chce ich archivovať, tak si má vytvoriť fond na to, aby ich zaplatil.
Druhá vec, ktorú hovoril aj pán poslanec Beblavý, mi takisto napadla, že my by sme mohli podporovať a rozvinúť širšiu debatu o úplne inej téme a nie téme, kde prechádzam teraz, a to je to čo hovoril pán predseda parlamentu. Myslím si, že z jeho strany tá motivácia bola efektivizovať a dospieť k tomu, aby sme tu nemali niečo, čo sa málo využíva, alebo je spochybniteľné využitie. A hovorím to aj z toho pohľadu, že pracoval som dosť dlhý čas vo vydavateľstve, resp. som ho zakladal a myslím si, že posielať a vyžadovať od vydavateľov výtlačky, ktoré majú byť archivované v Národnej rade, je spochybniteľné.
A úplne na záver, by som chcel povedať, že výstava vášho argumentu ohľadom spochybňovania úlohy predsedu jednej z koaličných strán a predsedu parlamentu a pripomínať mu, že je primus inter pares, nie je tu vhodné, lebo posunul celú debatu o tomto sem do pléna a myslím si, že robí správne a mohli sme sa všetci vyjadriť. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil teraz pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem reagovať postupne, ale všeobecne poviem, lebo tak to zaznievalo, že z tých vašich faktických poznámok, že je to akosi prístup ľavicového a prístup pravicového politika.
V podstate, je to veľký omyl, pretože je to o kultúre a prístupe ku kultúre, pretože spoločnosti v súčasnom svete delí nielen tento rozmer, ale predovšetkým často o kultúrnom a nekultúrnom prístupe, o barbarstve a nebarbarskom prístupe. Barbarstvom sa všetko ničí a nebarbarským prístupom sa niečo buduje a vytvára.
A predovšetkým chcem pripomenúť aj pánu Dostálovi, aj ďalším poslancom, väčšina Národnej rady hlasovala v tom období, či to bola pravica, či lavica, okrem poslaneckého klubu ANO za tento návrh, ktorý bol predložený, veľmi ťažko vydiskutovaný, ale myslím si argumentačne dotiahnutý a vrátane pána Mikloška, o ktorom viem, že sa hlási ku konzervatívnym hodnotám, teda k pravicovým hodnotám, napriek tomu bol na čele tohoto zápasu spolu so mnou, aby sme takýto zákon, resp. takúto novelu zákona prijali. Ďakujem vám veľmi pekne.