12. schôdza

Na faktické poznámky reaguje, pán poslanec Dostál.

Pôjdem opačným smerom. Pani poslankyňa Vaľová, opäť sa tu dostávame do tej diskusie, že prečo ideme novelizovať nejaký zákon, ktorý platí na území Slovenskej republiky. Hovorili sme o tom, povedzme v zákone o štátnom jazyku. No, nejdeme to robiť preto, že si to želá niekto, niekde inde v nejakej inej krajine, nech už je to Orbán alebo ktokoľvek. Ideme to robiť preto, lebo chceme vytvoriť dobré podmienky pre našich slovenských občanov. Je za tým vnútorná potreba.
Pán poslanec Faič, hovorili ste, že ak ste ma dobre pochopili, tak som proti tomu, aby sa Orbánov zákon nazýval zlým. Chcem vám povedať, že ste ma zle pochopili, chcem vám povedať, že ste ma nepočúvali, keď som tu vystupoval, k tej vašej novele, kde som povedal a trvám na tom a naozaj si to myslím, že ten Orbánov zákon je zlý. Nič to nemení, ale na tom, že za zlú považujem aj slovenskú minuloročnú reakciu.
No, a k pánu poslancovi Ondrušovi a k tej polemike, či bubo existuje alebo neexistuje. No, mohli by sme sa spýtať príslušníkov menšín, či ich viac straší a desí moje strašenie alebo vaša reálna politika a politika vášho donedávna koaličného partnera SNS, ale to asi to nemôžeme urobiť, sa ich takto spýtať. Ale práve v tom pohľade na to, či bubo existuje alebo bubo neexistuje, sa líši pohľad na primeranosť takej alebo onakej reakcie. Ak si myslíte, že bubo existuje, tak samozrejme vaša reakcia je ustráchaná, lebo sa bojíte. Pokiaľ viete, že strašidlá neexistujú, môžete sa správať sebavedome. A sebavedomá je aj tá reakcia, s ktorou prichádza skupina koaličných poslancov v podobe novely, o ktorej teraz rokujeme. Ďakujem.

Ďalší rečník vo vystúpení je, pán poslanec Matovič, ktorý sa tu nenachádza. Stráca poradie. Pán poslanec Kubovič, ktorý sa tu tak isto nenachádza, stráca poradie, pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti, naozaj bude to veľmi krátke, možno zľahka načrtla moje motívy, ktoré nebudú nejako presne možno definovať nejaké priame cesty, ako sme sa k tomuto dostali, ale možno len taká úvaha, čo sa vo mne dialo, keďže sme sa rozhodli postaviť k danému problému tak, ako sme sa rozhodli.
Každopádne štátne občianstvo je téma, ktorá zamestnáva časť našich obyvateľov v súčasnosti a zároveň rozdeľuje spoločnosť. Deje sa to vždy v určitých vlnách, v periódach. Vnímame nejaké politické tlaky, ktoré jednak vyplývajú z priameho zainteresovania na probléme, ale i z nepriameho zainteresovania na probléme. A do tejto skupiny sa zaraďujem i ja.
Prečo sa vlastne teraz staviame na zadné, keďže došlo k nejakej koaličnej dohode. Možno, že by ste povedali, že nás sa to priamo netýka alebo nemá týkať, nie sme ani maďarskej národnosti, nepožiadali sme o druhé občianstvo. Dôvodov by sa určite mohlo nájsť veľa, ale nebyť maďarského zákona, ktorý na mňa naozaj pôsobí, akoby chceli posilniť svoju krajinu Maďari tým, že sa pokúsia o veľké Uhorsko. Myslím to obrazne, pretože verím, že súdnosť stále majú, tak problém maďarských Slovákov, keďže som zo severu, vnímam ako boj dvoch národnostne založených strán. A nebyť odpovede našej slovenskej strany na maďarský zákon, zrejme by sme sedeli v kľude v ľaviciach.
Príde mi to, ako správanie sa podľa príslovia: Aké požič, také vráť. Je pre mňa stále paradoxné, až nepochopiteľné, že Slovenská národná strana má najviac hlasov a je najhustejšia práve v oblastiach, ktoré spolužitie s Maďarmi ani nemusia riešiť. Je to preto, že Slovenská národná strana sa chce správať národnejšie ako celý národ alebo chce byť patrónom nášho národa. Len ten spôsob je často čudný, až neprijateľný.
Na druhej strane chápem postoj maďarských strán, ktoré cítia potrebu zastať si svojich, hlavne hlasy svojich voličov. Som rada, že dochádza k zmene, aj keď zmenu, ktorú predkladá koalícia, nie je pre mňa tým najsprávnejším kompromisom v tejto chvíli. Chcela by som, aby sa náš zákon upravil tak, aby sa stratila svojvoľnosť pri udeľovaní alebo žiadaní o občianstvo, ale aby zároveň každý mal možnosť požiadať o občianstvo, ak má spomínanú väzbu na daný štát.
No, čo je to väzba. To je naozaj na polemiku, asi na dlhú polemiku, ako to najsprávnejšie zadefinovať. Je tak isto ťažko povedať, ale dôležitejšie ako toto, ako tá špecifikácia je vytvoriť podmienky pre našich spoluobčanov tak, aby nemali vôbec dôvod žiadať o iné občianstvo. Ale to je zrejme dnes iba utópia.
Preto by som vás rada poprosiť o podporu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý prednesie neskôr Igor Matovič a potom možno sa snažiť hľadať cestu, ako tú potrebu alebo to chcenie ľudí získať iné občianstvo, naozaj na to nemali dôvod.
Takže v súčasnosti súhlasím, že nesmieme trestať ľudí, ktorým nevieme zabezpečiť tie vhodné podmienky, no na druhej strane nedovoľme úplne bezdôvodne žiadať o niečo, na čo nie je v iných krajinách žiaden nárok.
Verím, že príde čas a maďarská vláda sa pod tlakom Európy rozhodne svoj zákon, ktorý sa týka občianstva, rovnako ako sa rozhodla teraz, s tlačovým zákonom, upraviť ho tak, aby jednoducho náš zákon stratil opodstatnenie a nebude ho treba vtedy pripravovať, upravovať pardon. Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Na rade je ďalší rečník, pán poslanec Podmanický. Neprítomný, stráca poradie. Pani poslankyňa Dubovcová, nech sa páči.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, ja som sa prihlásila do rozpravy k tomuto zákonu z toho dôvodu, že považujem túto tému za veľmi dôležitú pre nás všetkých, a to bez ohľadu na to, do ktorého politického spektra patríme.
Aj dnešná rozprava, aj rozprava, ktorú som sledovala ešte v minulosti v predchádzajúcom parlamente, vtedy, keď sa prijímal zákon, teda novela zákona o štátnom občianstve ma ubezpečila o tom, že v podstate skutočne z našej strany ide iba o reakciu na maďarský zákon. A chápem, aj aké obavy slovenský parlament viedli k prijatiu novely nášho zákona o štátnom občianstve vtedy, a aké rezonujú aj počas dnešnej rozpravy.
Napriek tomu si myslím, ako právne vzdelaný človek a aj ako občianka Slovenskej republiky, že viac sa zaoberáme počas rozpravy, minulej aj terajšej, maďarským zákonom a maďarskou právnou úpravou, než obsahom našej reakcie na kroky Maďarskej republiky. Ja si myslím, že našu právnu úpravu je potrebné zhodnotiť a my by sme si ju v prvom rade mali zhodnotiť tým starým latinským "qui prodest", komu prospeje.
Podľa môjho názoru súčasná právna úprava sa míňa tomu cieľu, ktorý bol deklarovaný ako cieľ, pre ktorý bola prijatá. Na rozdiel od predrečníkov si myslím, že momentálny právny stav je proti záujmom Slovenskej republiky. Teoreticky umožňuje napríklad, že naši spoluobčania maďarskej národnosti, keby sa prihlásili podľa svojich pocitov preto, že majú väzby na svoje pôvodné korene, k maďarskému občianstvu, potom zo zákona automaticky stratia naše slovenské občianstvo a v podstate vytvoria na území Slovenskej republiky jeden územný kompaktný celok, ktorý bude obývaný občanmi, ktorí nebudú občanmi Slovenskej republiky, budú občanmi iného štátu, Maďarskej republiky a zároveň budú občanmi Európskej únie.
Z hľadiska medzinárodného práva nič nebráni takýmto občanom, aby požiadali napríklad aj o teritoriálne vyčlenenie územia Slovenskej republiky a budú mať na to legitímne právo. Najmä my im vytvoríme takéto podmienky pre to, lebo budú na tomto území žiť s pocitom vylúčenia, lebo my sme im automaticky zo zákona za nejaký prejav vôle alebo citu, alebo nostalgie, alebo pocitu k svojim koreňom, ktorý prejavili, zobrali a odňali naše štátne občianstvo.
Ja si myslím, že táto reakcia naozaj nie je správna. A nielen z právneho hľadiska, ale hlavne preto, že ak máme záujem mať Slovenskú republiku takú, aby sa v nej ľudia cítili dobre, tak potom by sme sa naozaj mali k nim správať tak, že chceme a máme záujem o to, aby u nás žili. A aby s nami žili. A mali by sme im prejavovať, že tu nie sú nejaké dve kategórie alebo viac kategórií občanov na tomto území.
Aj z našej rozpravy vyplýva jednoznačne, že hovoríme o občanoch maďarskej národnosti. Hoci právna úprava, ktorú sme prijali, je všeobecná právna úprava, a tam sme si nedovolili to takto naformulovať, lebo veľmi dobre vieme, že to by bolo v rozpore s medzinárodným právom. Tak sme urobili právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na všetkých občanov Slovenskej republiky, ale v skutočnosti sa rozprávame len o občanoch, ktorí možno majú národnosť maďarskú alebo sa k nej hlásia, alebo sa tak cítia.
Ja si preto myslím, že pre Slovenskú republiku je oveľa bezpečnejšie nielen z právneho hľadiska, ale aj z takého vnútorného naplnenia toho štátu, aby sme prijali navrhovanú novelu, ktorou by sme odstránili ten nedostatok, že keď občan Slovenskej republiky prejaví záujem o iné štátne občianstvo, automaticky stratí väzbu na Slovenskú republiku a slovenské občianstvo.
Myslím si, že toto nie je dobrá právna úprava. A navyše, sme štát, ktorý má päť miliónov obyvateľov, maličký, v centre Európy, ktorý má zlú demografickú krivku. Ak občania maďarskej národnosti,ktorí cítia nejakú väzbu na svoje korene a neprihlásia sa k nej iba pod hrozbou zákona, teda neprihlásia sa k nej iba zo strachu, bude to v konečnom dôsledku znamenať oslabenie Slovenskej republiky a nie jej posilnenie, pretože strach nie je dobré puto.
Bolo načase, keby sa vzťahy vyriešili a vyčistili takým spôsobom, aby každý mohol slobodne prejaviť svoju vôľu, a aby sa aj po prejave vôle mohol cítiť plnoprávnym občanom Slovenskej republiky, a aby my sme sa k nemu takto aj správali, a aby sme si vážili jeho presvedčenie a tú skutočnosť, že sa cíti byť občanom Slovenskej republiky a chce ním byť.
Z tohto dôvodu zahlasujem za predkladanú novelu. Myslím si, že má hlboký nielen právny, ale aj štátoprávny význam, a že má aj hlboký ľudský obsah. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh poslanca Matoviča a spol., pardon, že nevymenujem všetkých, nie som si ešte celkom istá, či môžem podať procedurálny návrh v rámci rozpravy, ale ak by to bolo možné, tak by som navrhla, aby sa hlasovalo z jeho pozmeňujúceho návrhu osobitne o bode 1 čl. I bod 1, v ktorom navrhuje, aby sa čl. 1 a bod 1 vypustil a osobitne, aby sa hlasovalo o bode 2, aby, ak sa to nedá, tak je mi to ľúto, potom na tom netrvám. Ale, keby si niekto osvojil tento návrh, že by sme hlasovali o týchto bodoch osobitne, tak by som to privítala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Somogyi.

Ďakujem, pán predseda. A najmä ďakujem pani poslankyni za tento fundovaný prístup. Zrejme ako prvýkrát sme počuli teraz ako v pléne to, že sa niekto pokúšal o oddelenie týchto dvoch problémov, že adresátom našich úvah alebo našich rečí tu v pléne je zvyčajne Maďarská republika, alebo maďarský parlament a málo sa zaoberáme s občanmi, ktorí sú zase ako prostriedkom na to, aby sme naše reakcie alebo reakcie Slovenskej republiky nejakým spôsobom vyjadrili alebo komunikovali.
A ďakujem vám aj za pomenovanie Matovič a spol. Ja si myslím, že ako toto je dobrý výraz, keď si prečítame, kto všetko sa nachádza pod predkladateľmi alebo medzi tými kolegami, ktorí s týmto návrhom súhlasili. Ďakujem vám.

Pán poslanec Faič.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja som rád, že tak ako pri prerokovávaní našej novely zákona o štátnom občianstve minulý týždeň, aj teraz, je tu kultivovaná rozprava. Je to dobrý znak pre parlament.
Dovolím si položiť jednu otázku na pani poslankyňu Dubovcovú. Zdieľam s vami ten postoj, že sa občania vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky, k ich právu slobodne sa rozhodovať o mnohých veciach, tých najpodstatnejších a samozrejme aj iné otázky. Ale chcem sa spýtať, pani poslankyňa, zaregistrovali ste predtým ako prijímal maďarský parlament zákon o štátnom občianstve, že by tento zákon vychádzal aj z požiadaviek a potrieb občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti? Zaregistrovali ste, čo len jeden počin, ktorý by k tomu smeroval? Zaregistrovali ste, čo len jeden počin o volebnom práve, ktoré sa má pri prijímaní ústavy v Maďarskej republike zavádzať? A takto to povedal na návšteve Slovenskej republiky maďarský prezident. Veľmi jasne a veľmi oficiálne a otvorene. Ďakujem.