12. schôdza

Chcem informovať všetkých členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, že plánované rokovanie, ktoré sme mali mať dnes o 12.00 hodine, prekladám na zajtra na 8.30 hodinu z dôvodu, že sme zatiaľ novelu zákona o omamných a psychotropných látkach v skrátenom legislatívnom konaní neprerokovali. Takže predbežný termín je zajtra 8.30 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Chcem pripomenúť členom výboru pre európske záležitosti, že zasadnutie výboru bude o 12.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi informovať vás o výsledkoch verejného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 10. februára 2011.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 67 neplatných a 83 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe kandidátov Petra Abraháma za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 27, Vladimíra Burianka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Dušana Davidova za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Jána Derďáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Róberta Filippa za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 59, zdržalo sa hlasovania 24, Fedora Flašíka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 59, zdržalo sa hlasovania 24, Jána Füleho za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 26, Martina Gajdoša za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23. Pavla Jacza za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Mariána Ostatníka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Petra Puškára za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Margity Repkovej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Jaroslava Rezníka za hlasovalo 8, proti hlasovalo 50, zdržalo sa hlasovania 25, Vladimíra Semana za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 58, zdržalo sa hlasovania 25. Mariána Šinkoviča za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Václava Vetrecina za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Miloslavy Zemkovej za hlasovalo 75, proti hlasovalo 7, zdržal sa hlasovania 1, Jozefa Zimu za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23.
Na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Nakoľko ani jeden z navrhovaných kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najväčší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. Sú to Jaroslav Rezník, Miloslava Zemková.

Ďakujem. Príjemný dobrý deň. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na úvod prepáčte mi, prosím, pár minút oneskorenia, ale bola som na rokovaní s radou odborov, so všetkými predstaviteľmi odborových zväzov. A nechcela som opustiť sálu v polovici vety, bolo by to také neslušné. Tak mi to, prosím, odpustite. Veľmi ma to mrzí.
Dovoľte mi, aby som ospravedlnila neprítomných, podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny pána Rudolfa Chmela, je v zahraničí, nie sú naňho otázky, pána ministra zahraničných vecí, ktorý má dohodnuté dávnejšie pracovné stretnutie, pána Mikuláša Dzurindu, nie sú naňho otázky, a ministra obrany, ktorý je v zahraničí, nie sú naňho otázky. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, odmeňovanie členov Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky upravujú zásady odmeňovania jeho členov. V súčasnosti tieto zásady schvaľuje Dozorná rada Fondu národného majetku, ktorú volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Predsedom dozornej rady fondu je nominant opozície. Tak je to aj v tomto volebnom období, keď Národná rada zvolila trojčlennú dozornú radu a predsedom dozornej rady sa stal nominant strany SMER pán Branislav Bačík. Členov výkonného výboru na základe novelizácie zákona o pôsobnosti fondu menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra hospodárstva. Takto boli menovaní po účinnosti novely zákona dňa 28. júla 2010 do funkcií, a teraz podčiarknem, piati členovia výkonného výboru, pochopíte neskôr.
Po ustanovení do funkcií členovia výkonného výboru museli prijať zásadné rozhodnutia smerom ku kreovaniu základných a zákonných princípov fungovania fondu. Podstatným bolo prijatie základného dokumentu, štatútu fondu, ktorý predchádzajúce vedenie nepredložilo vláde, ktorá ho schvaľuje, a to aj napriek tomu, že novelizácia zákona o pôsobnosti fondu bola Národnou radou schválená ešte vo februári 2010. Predchádzajúca dozorná rada fondu vydala uznesenie, ktorým žiadala predsedu bývalého výkonného výboru o predloženie návrhu nového štatútu fondu. Úloha vyplývajúca z tohto uznesenia nebola bývalým výkonným výborom splnená. Až po schválení štatútu fondu vládou Slovenskej republiky dňa 13. októbra 2010 mohlo nové vedenie pristúpiť aj k úpravám ostatných vnútorných smerníc a noriem, ktoré vyplývali z ustanovení platného štatútu fondu. Jednou z týchto noriem boli aj zásady odmeňovania členov výkonného výboru.
Zásady upravujú platové náležitosti členov výboru, ktoré pozostávajú zo základnej mesačnej mzdy a odmeny za výkon riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca. Členovia výkonného výboru sú zamestnancami fondu zo zákona a zároveň vykonávajú aj riadiacu funkciu ako riaditelia odborných útvarov. V decembri 2010 boli dozornou radou prerokované nové zásady odmeňovania členov výkonného výboru s tým, že nezmenenou oproti predchádzajúcim zásadám je základná mzda, aby sme boli presní, pre predsedníčku výkonného výboru vo výške 2 167 eur a pre člena výkonného výboru vo výške 1 806 eur. To znamená, že napriek tomu, že si noví piati členovia výkonného výboru museli medzi seba rozdeliť prácu a zodpovednosť predchádzajúcich 11 členov výboru, ktorí boli platení, platy si nezvýšili. (Z 11 členov je dnes 5.)
V minulosti si mohli predchádzajúci členovia výkonného výboru podľa minulých zásad vyplatiť odmeny so spätnou splatnosťou aj za celý predchádzajúci rok, čo vaši členovia, pán poslanec, aj urobili, a to napriek deklaráciám a zákazom pána Fica cez médiá. Toto ustanovenie vzniklo v historickej chvíli v roku 2009, keď za pôsobenia SMER-u vo vedení orgánov fondu bolo neustále prezentované, že nedochádza k vyplateniu odmien členom výkonného výboru. Bolo verejne prezentované na fonde, že to bol práve poslanec Národnej rady pán Pavlis, ktorý svojím vplyvom vraj zastavil vyplácanie týchto odmien, čo bolo z hľadiska verejnej mienky atraktívny postoj. Po voľbách v roku 2010 sa však tento postoj, populistický postoj, radikálne zmenil k vyplácaniu odmien. A orgány fondu väčšinovo ovládané SMER-om prijali zásady odmeňovania, ktorými sa odkryla ich pravá tvár. Prezídium fondu, ktorého, opakujem, väčšinu členov tvorili zástupcovia SMER-u, odsúhlasilo členom výkonného výboru odmeny nielen spätne za celé obdobie roka 2010, počas ktorého na fonde pôsobili, ale dokonca aj za celý rok 2009, počas ktorého niekoľkokrát prezentovali predstavitelia SMER-u nevyplácanie odmien. A bol to práve pán poslanec Pavlis, ktorý mal stále vplyv na fond a nezabránil takémuto konaniu. Za dva roky spätne si vyplatili odmeny.
Tento stav sa zmenil práve kreovaním nových orgánov fondu. V zmysle už platného štatútu dozorná rada na svojom zasadnutí prerokovala dňa 1. 12. 2010 návrh zásad, ktorý upravoval odmeny členom výkonného výboru. Dnes už nie je možné, aby sa niekto najskôr tváril, že si odmeny nevypláca, a potom, keď je isté, že úrad opúšťa, si ich vyplatí aj za roky spätne dozadu. Nové zásady odmeňovania to už neumožňujú. K tomu vyplateniu, samozrejme, prišlo po voľbách. Pravdou je, že nová dozorná rada zvolená týmto parlamentom posúdila návrh zásad a po vypočutí si odpočtu úloh a vykonanej práce zo strany výkonného výboru konštatovala, že ak predchádzajúci výkonný výbor v počte 11 členov mohol mať v zmysle zásad 100-percentnú výšku odmien, tak súčasný výkonný výbor, na ktorý je kladených viac úloh, či už zo strany vlády alebo zákonov, môže mať odmeny navýšené o jednu tretinu oproti svojim predchodcom. Takýto návrh bol dozornou radou aj schválený. A proti tomuto návrhu nehlasoval nikto z členov dozornej rady.
Následne dozorná rada fondu prerokovala určenie a priznanie konkrétnej výšky odmeny predsedníčke výkonného výboru za tretí štvrťrok 2010 a schválila jej vyplatenie maximálnej výšky, teda 150 %. Tento návrh bol schválený všetkými členmi dozornej rady fondu vrátane predsedu dozornej rady pána Ing. Branislava Bačíka, nominanta SMER-u. Je preto potešujúce, že aj týmto postojom pán Bačík za SMER ocenil vykonanú prácu súčasného vedenia fondu. Reakciou predsedníčky výkonného výboru na uvedené rozhodnutie bola skutočnosť, že sa bezodkladne ešte v decembri minulého roka písomne vzdala svojho nároku. Ocenila postoj dozornej rady za plnenie úloh a požiadala, aby jej nebola vyplatená odmena vo výške schválenej dozornou radou, ale ak, tak, aby dostala odmenu vo výške tak, ako je stanovená radovým zamestnancom fondu, teda vo výške 50 % zo mzdy. Takáto odmena jej aj bola vyplatená, a to v zmysle pokynu vydaného sekciou správy financií a kontroly fondu. Vzdala sa tej odmeny, myslím, 150-percentnej. Ostatným členom výkonného výboru na základe rozhodnutia predsedníčky výkonného výboru fondu boli priznané odmeny za tretí štvrťrok 2010 vo výške 45 % základnej mesačnej mzdy. Týmto boli vyplatené odmeny členom výkonného výboru, ktoré nepresiahli jednu tretinu maximálnej výšky schválenej v zásadách odmeňovania.
Podľa programového vyhlásenia vlády Fond národného majetku Slovenskej republiky v nastávajúcom období bude plniť úlohy týkajúce sa predaja svojich majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Všetky úlohy bude musieť vykonávať pri postupnom znižovaní počtu zamestnancov. A preto budú kladené veľké nároky na riadiacich pracovníkov, a teda aj členov výkonného výboru. Zmena zákona o činnosti fondu, ktorú iniciovala predchádzajúca vláda a schválila Národná rada, obsahovala iba ustanovenia o zrušení orgánov fondu, resp. znížení počtu členov výkonného výboru. Postavenie, rozsah a pôsobnosť jeho činností zostali nezmenené. Preto je opodstatnená aj požiadavka smerujúca k objektívnemu odmeňovaniu riadiacich pracovníkov. Za polrok po nástupe do funkcií bolo potrebné zo strany výkonného výboru fondu prijať rozhodnutia smerujúce k inštituovaniu úradu, keďže neboli aktualizované základné smernice a normy v zmysle novelizácie zákona o pôsobnosti fondu. Fondu sa podarilo realizovať v krátkej dobe všetky potrebné opatrenia. A vieme, že bude riešiť aj ukončenie svojej činnosti a zánik inštitúcie. Zo strany vedenia fondu boli v posledných mesiacoch roka 2010 vykonávané činnosti, ktoré viedli k zásadným úsporným opatreniam na prevádzku úradu a znižovaniu finančných nákladov, čo dokumentuje aj celkové zníženie počtu zamestnancov v priebehu roka takmer o 40 % alebo zníženie nákladov na prevádzku o 35 %, čo sa odzrkadlilo aj v schválenom rozpočte fondu na rok 2011.
Dozorná rada fondu na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2011 prerokovala návrh na priznanie odmien predsedníčke výkonného výboru za štvrtý štvrťrok 2010. A odsúhlasila odmeny, ktoré nedosahovali výšku stanovenú v zásadách a ani výšku odmien bývalých členov výkonného výboru. Odpoveďou na vašu otázku je preto konštatovanie, že aj napriek tomu, že zásady na odmeňovanie schválené, a to chcem zdôrazniť, dozornou radou fondu, ktorej predsedom je nominant SMER-u, stanovujú maximálnu možnú výšku odmien 150 % pre členov výkonného výboru, na rozdiel od minulosti neboli súčasnému vedeniu fondu v takejto výške ani zďaleka ani priznané, ani vyplácané. Áno, je morálne vyplatenie odmien, ktoré reálne odrážajú vykonanú prácu v reálnom a v hodnotenom čase. Je nemorálne, ak sa niekto celý čas schováva za populistické vyhlásenia o nevyplácaní si odmien a potom si bez zábran vyplatí odmeny, dokonca aj takým spôsobom, že tesne pred odchodom z funkcie si sám sebe schváli odmeny, ako to bolo rozhodnutím bývalého výkonného výboru fondu zo 7. júla roku 2010, kde si jeho členovia, zdôrazňujem, vo väčšine zástupcovia SMER-u, odsúhlasili jednohlasne odmeny sami pre seba za druhý štvrťrok roku 2010. Je nemorálne prijať takéto rozhodnutie. Preto by bolo správne vašu otázku, pán poslanec, smerovať k vašim zástupcom vo výkonnom výbore za predchádzajúcej vlády a spýtať sa, či bolo morálne, že si vyplatili spätne odmeny za dva roky svojho pôsobenia. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za vašu odpoveď, pani premiérka, ale nemôžem sa stotožniť s vašou odpoveďou, pretože náš nominant pán Bačík tento návrh neodsúhlasil ani ho nenavrhol, navrhli ho vaši nominanti.
A keď ste už spomínali tie odmeny, nespomenuli ste, že vaši nominanti vo výkonnom výbore si odsúhlasili a schválili za štvrtý kvartál odmeny už vo výške 80 %. Čakám, čo bude za prvý kvartál tohto roku. A vo vašom programovom vyhlásení vlády je, že chcete rušiť fond. Takže sa pýtam, či si zaslúžili takéto odmeny už teraz, keď fond, deklarujete, idete rušiť. A pokiaľ viem, Fond národného majetku trikrát predložil do vlády materiál o privatizácii a trikrát ste ho odsunuli. Takže neviem, či tento materiál bol taký kvalitný, že si zaslúžili odmeny vo výške 80 %. Ďakujem.

Vážený pán poslanec, zopakujem, čo som povedala. Napriek schváleniu odmien odmietla predsedníčka túto odmenu, lebo ju považovala za prehnanú. A vzdala sa jej napriek tomu, že tak bolo rozhodnuté. Vy mi neodpovedáte na otázku, či považujete za morálne vyplatenie odmien so spätnou platnosťou za dva celé roky vašim nominantom. Riešte si svoje problémy, pán poslanec, ja si morálnosť a výšku odmien nominantov vo Fonde národného majetku a ich prácu oceniť viem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj za otázku, pani poslankyňa. Vysoké školy smú podľa zákona o vysokých školách prijímať študentov len na akreditované študijné programy, teda na také, o akreditáciu ktorých predtým požiadali. Akreditačná komisia sa k ich žiadosti vyjadrí. A minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky im prizná právo udeľovať absolventom príslušný akademický titul. V prípade štátnych vysokých škôl, ako je aj Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, je na to potrebný súhlas aj ministra z príslušného rezortu, v tomto prípade ministra zdravotníctva. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave v súčasnosti nemá akreditovaný študijný program stomatológia ani zubné lekárstvo, preto nemôže na takýto študijný program prijímať uchádzačov o štúdium. Tiež akreditačná komisia neeviduje žiadosť tejto vysokej školy o akreditáciu uvedeného študijného programu, zo zákona teda nie je možné, aby sa takéto štúdium uskutočňovalo. A ubezpečujem vás, že žiadna výnimka nie je možná, a teda ani nebude schválená. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. A moja doplňujúca otázka je, ako môžete pomôcť zvýšiť počet absolventov svojou nejakou podporou alebo ako môžete pomôcť vysokým školám, kde tento program študijný akreditovaný majú (Košice a Bratislava). Ďakujem.

Ďakujem za otázku. Podľa mojich informácií, pokiaľ ide o zubných technikov, tak počet absolventov je väčší, než dokáže absorbovať trh. Pokiaľ ide o stomatológov, to, čo my môžeme robiť pri zvyšovaní počtu študentov, je do veľkej miery dané stavom verejných financií. Programové vyhlásenie vlády hovorí jednoznačne, že pokiaľ my prídeme s reformami, tak dostaneme viac peňazí, a to aj na školstvo. A my sa tie reformy snažíme pripraviť, pripravujeme ich, informujeme médiá o nich. Koncom roka bude prijatá komplexná novela vysokoškolského zákona. A verím tomu, že aj jej pomocou sa podarí zvýšiť podiel nákladov na vysoké školstvo na verejných financiách aj na hrubom domácom produkte. A to by sa malo dotknúť aj stomatológov.