12. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či už každý z vás využil možnosť voľby. Vyzerá to tak, že áno.
Vyhlasujem verejné hlasovanie za skončené.
Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom rokovania.

(Prerušenie rokovania o 12.27 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanca, skôr ako zahájime hodinu otázok, chcem požiadať pani poslankyňu Kiššovú, aby nás oboznámila s výsledkami verejného hlasovania o

návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi informovať vás o výsledkoch verejného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 10. februára 2011.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 67 neplatných a 83 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe kandidátov Petra Abraháma za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 27, Vladimíra Burianka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Dušana Davidova za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Jána Derďáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Róberta Filippa za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 59, zdržalo sa hlasovania 24, Fedora Flašíka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 59, zdržalo sa hlasovania 24, Jána Füleho za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 26, Martina Gajdoša za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23. Pavla Jacza za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Mariána Ostatníka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Petra Puškára za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Margity Repkovej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Jaroslava Rezníka za hlasovalo 8, proti hlasovalo 50, zdržalo sa hlasovania 25, Vladimíra Semana za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 58, zdržalo sa hlasovania 25. Mariána Šinkoviča za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Václava Vetrecina za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Miloslavy Zemkovej za hlasovalo 75, proti hlasovalo 7, zdržal sa hlasovania 1, Jozefa Zimu za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23.
Na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Nakoľko ani jeden z navrhovaných kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najväčší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. Sú to Jaroslav Rezník, Miloslava Zemková.

Ďakujem pekne.

Konštatujem, že Národná rada nezvolila vo verejnom hlasovaní generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

Opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti pán Jaroslav Rezník a Miloslava Zemková, sa uskutoční o 17.00 hodine.
Teraz poprosím, pani overovateľka, o oznámenie výsledkov verejného hlasovania...
Pardon, pani spravodajkyňa, ja vás predsa len poprosím vzhľadom na to, že to bude zrejme dlhšie, tak začneme hodinu otázok a odpovedí a po skončení hodiny otázok medzi hodinou otázok a interpeláciami potom vyhlásite tie zostávajúce výsledky volieb.
Takže budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze Národnej rady pravidelným bodom, ktorým je

hodina otázok,

ktorý týmto otváram.
Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 32 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády taktiež 32 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, ktorú týmto vítam na rokovaní Národnej rady, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pani predsedníčka vlády.

Ďakujem. Príjemný dobrý deň. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na úvod prepáčte mi, prosím, pár minút oneskorenia, ale bola som na rokovaní s radou odborov, so všetkými predstaviteľmi odborových zväzov. A nechcela som opustiť sálu v polovici vety, bolo by to také neslušné. Tak mi to, prosím, odpustite. Veľmi ma to mrzí.
Dovoľte mi, aby som ospravedlnila neprítomných, podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny pána Rudolfa Chmela, je v zahraničí, nie sú naňho otázky, pána ministra zahraničných vecí, ktorý má dohodnuté dávnejšie pracovné stretnutie, pána Mikuláša Dzurindu, nie sú naňho otázky, a ministra obrany, ktorý je v zahraničí, nie sú naňho otázky. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
A teraz vás prosím, pani predsedníčka vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Andreja Kolesíka, nebudem ju čítať, lebo vidím, že pán poslanec Kolesík nie je v sále. Na tých, ktorí nie sú v sále, sa neodpovedá.
Druhá otázka je od pána poslanca Pavla Pavlisa. Ten v sále je, preto ju prečítam: „Vážená pani premiérka, myslíte si, že je morálne, aby vaši nominanti z Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky navrhli a odsúhlasili členom Výkonného výboru Fondu národného majetku odmeny do výšky 150 %?“
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, odmeňovanie členov Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky upravujú zásady odmeňovania jeho členov. V súčasnosti tieto zásady schvaľuje Dozorná rada Fondu národného majetku, ktorú volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Predsedom dozornej rady fondu je nominant opozície. Tak je to aj v tomto volebnom období, keď Národná rada zvolila trojčlennú dozornú radu a predsedom dozornej rady sa stal nominant strany SMER pán Branislav Bačík. Členov výkonného výboru na základe novelizácie zákona o pôsobnosti fondu menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra hospodárstva. Takto boli menovaní po účinnosti novely zákona dňa 28. júla 2010 do funkcií, a teraz podčiarknem, piati členovia výkonného výboru, pochopíte neskôr.
Po ustanovení do funkcií členovia výkonného výboru museli prijať zásadné rozhodnutia smerom ku kreovaniu základných a zákonných princípov fungovania fondu. Podstatným bolo prijatie základného dokumentu, štatútu fondu, ktorý predchádzajúce vedenie nepredložilo vláde, ktorá ho schvaľuje, a to aj napriek tomu, že novelizácia zákona o pôsobnosti fondu bola Národnou radou schválená ešte vo februári 2010. Predchádzajúca dozorná rada fondu vydala uznesenie, ktorým žiadala predsedu bývalého výkonného výboru o predloženie návrhu nového štatútu fondu. Úloha vyplývajúca z tohto uznesenia nebola bývalým výkonným výborom splnená. Až po schválení štatútu fondu vládou Slovenskej republiky dňa 13. októbra 2010 mohlo nové vedenie pristúpiť aj k úpravám ostatných vnútorných smerníc a noriem, ktoré vyplývali z ustanovení platného štatútu fondu. Jednou z týchto noriem boli aj zásady odmeňovania členov výkonného výboru.
Zásady upravujú platové náležitosti členov výboru, ktoré pozostávajú zo základnej mesačnej mzdy a odmeny za výkon riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca. Členovia výkonného výboru sú zamestnancami fondu zo zákona a zároveň vykonávajú aj riadiacu funkciu ako riaditelia odborných útvarov. V decembri 2010 boli dozornou radou prerokované nové zásady odmeňovania členov výkonného výboru s tým, že nezmenenou oproti predchádzajúcim zásadám je základná mzda, aby sme boli presní, pre predsedníčku výkonného výboru vo výške 2 167 eur a pre člena výkonného výboru vo výške 1 806 eur. To znamená, že napriek tomu, že si noví piati členovia výkonného výboru museli medzi seba rozdeliť prácu a zodpovednosť predchádzajúcich 11 členov výboru, ktorí boli platení, platy si nezvýšili. (Z 11 členov je dnes 5.)
V minulosti si mohli predchádzajúci členovia výkonného výboru podľa minulých zásad vyplatiť odmeny so spätnou splatnosťou aj za celý predchádzajúci rok, čo vaši členovia, pán poslanec, aj urobili, a to napriek deklaráciám a zákazom pána Fica cez médiá. Toto ustanovenie vzniklo v historickej chvíli v roku 2009, keď za pôsobenia SMER-u vo vedení orgánov fondu bolo neustále prezentované, že nedochádza k vyplateniu odmien členom výkonného výboru. Bolo verejne prezentované na fonde, že to bol práve poslanec Národnej rady pán Pavlis, ktorý svojím vplyvom vraj zastavil vyplácanie týchto odmien, čo bolo z hľadiska verejnej mienky atraktívny postoj. Po voľbách v roku 2010 sa však tento postoj, populistický postoj, radikálne zmenil k vyplácaniu odmien. A orgány fondu väčšinovo ovládané SMER-om prijali zásady odmeňovania, ktorými sa odkryla ich pravá tvár. Prezídium fondu, ktorého, opakujem, väčšinu členov tvorili zástupcovia SMER-u, odsúhlasilo členom výkonného výboru odmeny nielen spätne za celé obdobie roka 2010, počas ktorého na fonde pôsobili, ale dokonca aj za celý rok 2009, počas ktorého niekoľkokrát prezentovali predstavitelia SMER-u nevyplácanie odmien. A bol to práve pán poslanec Pavlis, ktorý mal stále vplyv na fond a nezabránil takémuto konaniu. Za dva roky spätne si vyplatili odmeny.
Tento stav sa zmenil práve kreovaním nových orgánov fondu. V zmysle už platného štatútu dozorná rada na svojom zasadnutí prerokovala dňa 1. 12. 2010 návrh zásad, ktorý upravoval odmeny členom výkonného výboru. Dnes už nie je možné, aby sa niekto najskôr tváril, že si odmeny nevypláca, a potom, keď je isté, že úrad opúšťa, si ich vyplatí aj za roky spätne dozadu. Nové zásady odmeňovania to už neumožňujú. K tomu vyplateniu, samozrejme, prišlo po voľbách. Pravdou je, že nová dozorná rada zvolená týmto parlamentom posúdila návrh zásad a po vypočutí si odpočtu úloh a vykonanej práce zo strany výkonného výboru konštatovala, že ak predchádzajúci výkonný výbor v počte 11 členov mohol mať v zmysle zásad 100-percentnú výšku odmien, tak súčasný výkonný výbor, na ktorý je kladených viac úloh, či už zo strany vlády alebo zákonov, môže mať odmeny navýšené o jednu tretinu oproti svojim predchodcom. Takýto návrh bol dozornou radou aj schválený. A proti tomuto návrhu nehlasoval nikto z členov dozornej rady.
Následne dozorná rada fondu prerokovala určenie a priznanie konkrétnej výšky odmeny predsedníčke výkonného výboru za tretí štvrťrok 2010 a schválila jej vyplatenie maximálnej výšky, teda 150 %. Tento návrh bol schválený všetkými členmi dozornej rady fondu vrátane predsedu dozornej rady pána Ing. Branislava Bačíka, nominanta SMER-u. Je preto potešujúce, že aj týmto postojom pán Bačík za SMER ocenil vykonanú prácu súčasného vedenia fondu. Reakciou predsedníčky výkonného výboru na uvedené rozhodnutie bola skutočnosť, že sa bezodkladne ešte v decembri minulého roka písomne vzdala svojho nároku. Ocenila postoj dozornej rady za plnenie úloh a požiadala, aby jej nebola vyplatená odmena vo výške schválenej dozornou radou, ale ak, tak, aby dostala odmenu vo výške tak, ako je stanovená radovým zamestnancom fondu, teda vo výške 50 % zo mzdy. Takáto odmena jej aj bola vyplatená, a to v zmysle pokynu vydaného sekciou správy financií a kontroly fondu. Vzdala sa tej odmeny, myslím, 150-percentnej. Ostatným členom výkonného výboru na základe rozhodnutia predsedníčky výkonného výboru fondu boli priznané odmeny za tretí štvrťrok 2010 vo výške 45 % základnej mesačnej mzdy. Týmto boli vyplatené odmeny členom výkonného výboru, ktoré nepresiahli jednu tretinu maximálnej výšky schválenej v zásadách odmeňovania.
Podľa programového vyhlásenia vlády Fond národného majetku Slovenskej republiky v nastávajúcom období bude plniť úlohy týkajúce sa predaja svojich majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Všetky úlohy bude musieť vykonávať pri postupnom znižovaní počtu zamestnancov. A preto budú kladené veľké nároky na riadiacich pracovníkov, a teda aj členov výkonného výboru. Zmena zákona o činnosti fondu, ktorú iniciovala predchádzajúca vláda a schválila Národná rada, obsahovala iba ustanovenia o zrušení orgánov fondu, resp. znížení počtu členov výkonného výboru. Postavenie, rozsah a pôsobnosť jeho činností zostali nezmenené. Preto je opodstatnená aj požiadavka smerujúca k objektívnemu odmeňovaniu riadiacich pracovníkov. Za polrok po nástupe do funkcií bolo potrebné zo strany výkonného výboru fondu prijať rozhodnutia smerujúce k inštituovaniu úradu, keďže neboli aktualizované základné smernice a normy v zmysle novelizácie zákona o pôsobnosti fondu. Fondu sa podarilo realizovať v krátkej dobe všetky potrebné opatrenia. A vieme, že bude riešiť aj ukončenie svojej činnosti a zánik inštitúcie. Zo strany vedenia fondu boli v posledných mesiacoch roka 2010 vykonávané činnosti, ktoré viedli k zásadným úsporným opatreniam na prevádzku úradu a znižovaniu finančných nákladov, čo dokumentuje aj celkové zníženie počtu zamestnancov v priebehu roka takmer o 40 % alebo zníženie nákladov na prevádzku o 35 %, čo sa odzrkadlilo aj v schválenom rozpočte fondu na rok 2011.
Dozorná rada fondu na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2011 prerokovala návrh na priznanie odmien predsedníčke výkonného výboru za štvrtý štvrťrok 2010. A odsúhlasila odmeny, ktoré nedosahovali výšku stanovenú v zásadách a ani výšku odmien bývalých členov výkonného výboru. Odpoveďou na vašu otázku je preto konštatovanie, že aj napriek tomu, že zásady na odmeňovanie schválené, a to chcem zdôrazniť, dozornou radou fondu, ktorej predsedom je nominant SMER-u, stanovujú maximálnu možnú výšku odmien 150 % pre členov výkonného výboru, na rozdiel od minulosti neboli súčasnému vedeniu fondu v takejto výške ani zďaleka ani priznané, ani vyplácané. Áno, je morálne vyplatenie odmien, ktoré reálne odrážajú vykonanú prácu v reálnom a v hodnotenom čase. Je nemorálne, ak sa niekto celý čas schováva za populistické vyhlásenia o nevyplácaní si odmien a potom si bez zábran vyplatí odmeny, dokonca aj takým spôsobom, že tesne pred odchodom z funkcie si sám sebe schváli odmeny, ako to bolo rozhodnutím bývalého výkonného výboru fondu zo 7. júla roku 2010, kde si jeho členovia, zdôrazňujem, vo väčšine zástupcovia SMER-u, odsúhlasili jednohlasne odmeny sami pre seba za druhý štvrťrok roku 2010. Je nemorálne prijať takéto rozhodnutie. Preto by bolo správne vašu otázku, pán poslanec, smerovať k vašim zástupcom vo výkonnom výbore za predchádzajúcej vlády a spýtať sa, či bolo morálne, že si vyplatili spätne odmeny za dva roky svojho pôsobenia. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte možnosť dať doplňujúcu otázku maximálne v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči.

Ďakujem za vašu odpoveď, pani premiérka, ale nemôžem sa stotožniť s vašou odpoveďou, pretože náš nominant pán Bačík tento návrh neodsúhlasil ani ho nenavrhol, navrhli ho vaši nominanti.
A keď ste už spomínali tie odmeny, nespomenuli ste, že vaši nominanti vo výkonnom výbore si odsúhlasili a schválili za štvrtý kvartál odmeny už vo výške 80 %. Čakám, čo bude za prvý kvartál tohto roku. A vo vašom programovom vyhlásení vlády je, že chcete rušiť fond. Takže sa pýtam, či si zaslúžili takéto odmeny už teraz, keď fond, deklarujete, idete rušiť. A pokiaľ viem, Fond národného majetku trikrát predložil do vlády materiál o privatizácii a trikrát ste ho odsunuli. Takže neviem, či tento materiál bol taký kvalitný, že si zaslúžili odmeny vo výške 80 %. Ďakujem.

Pani premiérka, ešte máte asi pol minúty. Nech sa páči.