12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na tento predložený návrh zákona.
Ja by som v prvom rade chcel najsamprv zhrnúť, o čo tu vlastne ide, lebo je to takto strašne všeobecne povedané. Ja som strašne rád, že najviac je tu teraz poslancov z koaličného tábora za stranu SaS, pretože títo, myslím si, konkrétne sa nepodieľali na tom, keď sa tu pokútnym spôsobom vypredával štátny majetok. A preto sa čudujem tomu, že s takýmto návrhom zákona prišli.
O čo vlastne ide v tomto zákone. Išlo o to, ak energetické spoločnosti, t. j., samozrejme, elektrárne, resp. vodárne, resp. teplárne, podávajú nejaký cenový návrh na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, potrebujú na to súhlas valného zhromaždenia. Povedzme si rovno, nie je to úplne štandardný krok. S tým plne súhlasím aj ja. Ale prečo tento krok nastal? No nenastal preto, aby sme robili niekomu administratívnu záťaž. A už vôbec si nemyslím, že zdôvodňovaním, že znížime administratívnu záťaž, ale následne, samozrejme, zvýšime ceny, je to zdôvodnenie adekvátne vyvážené.
Prečo tento zákon bol prijatý? Nebol prijatý preto, aby sme komplikovali život malým, minoritným akcionárom alebo energetickým spoločnostiam, ktoré majú veľa minoritných akcionárov. Tento zákon bol navrhnutý a prijatý preto, aby sme aspoň čiastočne mohli kontrolovať, čo sa deje vo veľkých energetických spoločnostiach, ktoré spravidla majú jedného maximálne dvoch majiteľov. A teraz budem úplne konkrétny. V SPP, ktorého sme 51-percentným majiteľom, rozhoduje predstavenstvo, kde má väčšinu zahraničný investor. Nechcem špekulovať nad tým, či je to dobré alebo zlé alebo či je ten investor správny alebo nie je správny. Ale sme asi jediná krajina, dovolím si povedať, v Európe, aby som bol presný, kde takéto niečo je možné, že niekto, kto má väčšinu, nevie v spoločnosti rozhodovať. No preto sa čudujem, že sa na tom účastníte aj vy, pretože neboli ste pri tom, keď takéto niečo sa tu udialo podľa mňa neštandardné. A nechcem hovoriť o demokracii, či je to demokratické alebo nie. Poďme na ďalšiu spoločnosť, energetické spoločnosti, rozvodné závody. Takisto má štát 51 %. A predstavte si, takisto tam štát nevie o ničom rozhodnúť. Viete prečo? No lebo takýmto pokútnym spôsobom bol tento majetok predaný. A ja sa znovu čudujem, že vy, strana SaS, sa na takéto niečo prizeráte a na takomto niečom sa chcete podieľať. To ma na tom udivuje najviac. Tento zákon bol prijatý preto, aby štát mal aspoň akú-takú možnosť, pretože väčšinu v predstavenstve štát napriek tomu, že má 51 %, nevie získať. Ja to nepovažujem za štandardný prvok v trhovej ekonomike vôbec v celej Európe. Takže týmto zákonom, resp. touto novelou dosiahneme znovu to, že o týchto cenových návrhoch bude rozhodovať len predstavenstvo, kde, pochopiteľne, tú väčšinu majú už len zahraniční investori a, znovu opakujem, napriek tomu, že majú len 49 %. Ja by som chcel vidieť každého z vás, ako tu sedíte, ak by ste vo vlastnom dome vlastnili 51 % a riadila by vás svokra, ktorá tam má 49 %, komu z vás by sa to páčilo. No asi nikomu z vás. Ale v tomto prípade sme strašne spokojní s takýmto rabovaním štátneho majetku alebo pokútnym predávaním štátneho majetku. Chcem vás preto poprosiť, aby sme tento zákon neprerokúvali ďalej, aby bol stiahnutý, pretože to je jedna jediná možnosť, kde štát môže aspoň ako takým spôsobom vynútiť si alebo dosiahnuť presadzovanie aj štátnych záujmov, podotýkam, tu ide o veľké energetické spoločnosti. Tento zákon absolútne nebol namierený voči malým spoločnostiam.
Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. To, že tento zákon predložili poslanci za stranu SDKÚ – DS, to ma neprekvapuje, to asi ani vás neprekvapuje, pretože pripravili si to pred ôsmimi rokmi a teraz to chcú dať do pôvodného stavu, lebo tento stav im, pochopiteľne, nevyhovuje. To už ma prekvapuje, že to robia poslanci za stranu KDH, ktorí sami boli proti privatizácii, kvôli tomu odišli, pokiaľ ja si dobre pamätám, z vlády, kvôli tomu boli predčasné voľby. Ale podľa všetkého sú tiež za to, aby sme tento stav vrátili do pôvodného stavu, pretože tento stav vlastne legalizuje situáciu, že 51-percentný vlastník nemá absolútne žiadne slovo v spoločnosti. Nepovažujem to za štandardné a považujem to za choré. (Reakcia poslanca.) Vy konkrétne, pán Přidal nie, vy ste tam neboli.
Ale čo ma na tom najviac udivuje, je to, že vy ako nová strana sa necháte do takéhoto niečoho zatiahnuť. Ja vám poviem, aké budú z toho dôsledky. A už teraz to aj vidíme. SPP požiadal o nový cenový návrh. Nikto nespochybňuje legitímny nárok energetických spoločností si žiadať vyššie, nižšie ceny. To je, pochopiteľne, ich legitímny nárok. Je to zohľadnenie situácie na trhu. Ale prečo štát si uberá aj tú poslednú možnosť, ktorú má, aby aspoň zasiahol alebo aby mal možnosť lobovať aj za svoje vlastné záujmy, pretože sú to veľké energetické spoločnosti, ktoré boli sprivatizované neštandardným spôsobom?
Preto ešte raz vás chcem veľmi pekne poprosiť v záujme obyvateľov Slovenska, stiahnime tento zákon a neprerokúvajme ho ďalej, pretože týmto len posilňujeme znovu postavenie zahraničných partnerov, ktorí majú 49 % v spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tá svokra ma celkom pobavila, no ona má niekedy ten rozhodujúci hlas, keď nevlastní ani jedno percento. O to by ani tak nešlo. Ide skôr o to, že najväčší problém v tejto oblasti je práve preto, že sme cez rôzne valné zhromaždenia veľmi kostrbato a veľmi kostlivým spôsobom, keď to tak môžem povedať, organizovali ceny médií. Dostalo sa to do takého stavu, že vďaka tomu sa neuskutočnila žiadna liberalizácia. A práve to je dôvod, pre ktorý sú tie ceny také vysoké. Dneska máme zásadné pripomienky od možných podnikateľov alebo investorov, ktorí už nám avizujú to, že sú schopní oveľa lacnejšie niektoré veci dodávať, resp. vyrábať. To je jeden moment.
Druhý moment je ten, že áno, nemusí sa nám páčiť to, že menšinový vlastník má rozhodovacie právomoci v predstavenstve. Ale to bol v tom momente jediný spôsob, ako oni boli ochotní do toho v princípe ísť. Treba si uvedomiť, že my sme si nechali väčší majetok, z ktorého máme, samozrejme, aj primerané výnosy. Je logické, že sa nám to nemusí páčiť. Ja tiež by som možno do takého nešiel, ale v tom momente boli tie podniky naozaj nie celkom v dobrom stave. A dostali sme za to podstatne, ale podstatne viac peňazí, ako bola celá hodnota za tú polovičku necelú. Čiže to by som asi tak povedal.
No a ako fungujú ešte štátne teplárne, sme videli v nedávnych vyjadreniach novín, resp. článkoch. No a, samozrejme, keď sa pozrieme hlbšie do ekonomiky, tak bez pomoci štátu by veľká väčšina týchto teplární bola dneska hlboko v strate, nebudem to rozvádzať. Môžeme si to povedať niekde v zákulisí. Ale veď všetci dobre vieme, o čo ide. A nemyslím si, že KDH odišlo z vlády kvôli tomu, že sa im nepáčila privatizácia, ak nemyslíte teda vatikánsku privatizáciu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lazár, ja by som vás chcel takisto podporiť vo vašom vystúpení vzhľadom na to, že problematikou regulácie cien som sa zaoberal posledné štyri roky vo vláde. Bohužiaľ, aj v tomto parlamente odznievajú reči, ktoré chvália privatizáciu SPP. A aj teraz sme počuli, že nakoniec to bolo dobré, že sme za tak lacný peniaz predali SPP, ktorý bol skutočne zlatou sliepkou v slovenskej ekonomike a v slovenskej energetike.
Ja by som chcel upozorniť pána ministra, že štát berie zodpovednosť za energetickú politiku a energetickú koncepciu a cenová politika je jeden z nástrojov rozvíjania sa. Ak tu hovoríme o regulácii cien, vždy je za to zodpovedný regulačný úrad, ale ministerstvo hospodárstva je stále súčasťou cenového konania. Čiže ako účastník cenového konania sa musí vyjadrovať k cenovým návrhom. A jediná forma, do ktorej nás pustili energetické monopoly, nielen SPP, ale aj ďalšie podniky, je cez valnú hromadu. A my sme si toto právo uplatnili cez schvaľovanie cenových návrhov. Čiže je absolútnou demagógiou, keď tvrdíme, že štát sťahuje ruky nad cenovou politikou. A je absolútnou demagógiou, keď ešte dokonca sa nájdu v dnešnej dobe poslanci po skúsenostiach s cenami energií, ktorí chvália systém privatizácie energetických blokov a úplne demagogicky dokážu obhajovať túto nezmyselnú vec a túto krivdu, ktorá sa v minulosti za druhej Dzurindovej vlády uskutočnila. Ani jeden štát si nepustí cenovú koncepciu a cenovú politiku z vlastných rúk. Dokonca veľké monopoly sú stále štátnymi podnikmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Viete, znovu je tu taká reakcia, ako sme tu zvyknutí stále. Ja som nechcel do toho vnášať zbytočné emócie a politiku. Ja som len povedal fakty. A vaša reakcia... (Reakcia poslanca.) Počkám, pán Janiš? Môžem ďalej?

Ďakujem. Zbytočne ma ruší pán Janiš a pritom sa v tejto téme vyzná, tak by som bol rád, keby to počúval.
A na pragmatickú poznámku, pripomienku k zákonu, lebo je vaše legitímne právo schváliť, samozrejme, čo chcete, máte väčšinu, reagujete znovu osobnými útokmi, zľahčovaním. No ja si nemyslím, že to je dôvod na zľahčovanie. Štát sa úplne zbytočne a nezmyselne oberá o svoje jedno z mála práv, ktoré má v týchto, hovorím ešte raz, pokútnym spôsobom sprivatizovaných štátnych spoločnostiach.
Pán Jurčík, poznáme sa. Pracovali ste v energetike, nechcel som byť osobný, ale keď ste spomenuli štátne teplárne, no pokiaľ viem, tak práve strana SaS si osvojila manažérov, neboli to manažéri strany SMER. A asi keď ste si ich osvojili, tak ste ich považovali za dobrých manažérov. A až médiá vás museli upozorniť na aktuálnu situáciu. Ale nechcem hádzať všetkých do jedného koša. Ale ak uvediem napr. aj Teko, tak pokiaľ mám informáciu, tak tiež riadite Teko. Sú to vaši nominanti. A máte tam, už po mne je tam piaty, predsedu predstavenstva. Pri všetkej úcte, toľko predsedov sa nevystriedalo za 40 rokov v teplárni, čo za vás za 6 mesiacov. To je rekord.
Ale vrátim sa k podstate veci. Nechcem to zľahčovať, nechcem tu byť osobný, tu nejde o osobné vzťahy. Ja ešte raz chcem vyzvať, nevzdávajme sa posledného práva, ktoré máme, veď my ho nemusíme využívať. Ale prečo sa ho sami svojvoľne vzdávame? Ja v tomto nevidím absolútne žiadny dôvod. A chcem vás požiadať, aby sme si toto právo zachovali. Je to právo ministerstva hospodárstva, resp. Fondu národného majetku zasiahnuť. A tento zákon sa dotýka len veľkých spoločností, v malých spoločnostiach, viete dobre, tento problém nie je, je to šité pre veľké firmy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci, hneď v úvode chcem predložiť procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Chcem tu zvýrazniť a vlastne doplniť mojich kolegov alebo môjho kolegu Lazára, ktorý vystúpil v rozprave. Chcem sa dotknúť dvoch vecí.
Tá prvá vec je, že majoritné postavenie štátu v niektorých strategických podnikoch, ktoré boli privatizované, je relativizované dodatkami zmlúv privatizačných, ktoré vlastne dovolili alebo prinútili štát cez tieto zmluvy vzdať sa manažérskych rozhodovacích práv v týchto firmách. To je fakt. Je to, samozrejme, v záujme investorov zahraničných, ktorým aj keď sme členmi jedného veľmi vážneho a silného zoskupenia, Európskej únie, a, samozrejme, aj eurozóny, je napĺňanie ekonomických záujmov firiem, ktoré fungujú v štátoch, ktoré sa podieľali na privatizácii týchto energetických podnikov. Či si to chceme uvedomiť alebo zobrať do úvahy alebo nie, len ekonomické záujmy sú tie, ktoré sú najsilnejšie vo vzťahu k pozíciám jednotlivých štátov. A pokiaľ sa týka energetiky, to bude stále viacej. V čase, keď sa, a tak to vidíme, že je to vo svete a je to v Európe, oveľa viacej zvyšuje regulačná úloha štátu, my, Slovenská republika, ideme cez túto novelu zákona dobrovoľne sa vzdať možno jediného inštitútu, ktorým sme mohli eliminovať toto postavenie. Vy to nazývate, pán minister, znížením administratívnej náročnosti. Áno, pod znížením administratívnej náročnosti je vlastne zamedzenie toho prebitia tým naším tromfom postavenia zahraničných investorov v týchto firmách.
Ďalej, tí, ktorí sledujete alebo sledovali ste celý vývoj aj ten čas pred zavedením eura v Slovenskej republike, musíte priznať, že aj ceny energií, ktoré boli takýmto mechanizmami a nástrojmi udržané na istej úrovni, zamedzili zvyšovať ceny a, samozrejme, aj infláciu potrebnú, ktorá bola sledovaná pri zavedení eura.
Ak teda mám zhrnúť ten môj návrh, chcem vás všetkých poprosiť, nezbavujme sa dobrovoľne možno posledného inštitútu regulačnej úlohy štátu v súvislosti s cenami energií. Ďakujem.

Ja by som chcel povedať pánovi kolegovi Lazárovi, že sa nepamätám, že by KDH odišlo z koalície pre privatizáciu.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, páni. Viem, ako vypadali Slovenské elektrárne pred privatizáciou a ako vypadajú teraz, ale to najpodstatnejšie, prosím vás, prečítajte si vlastne, o čo v tomto zákone ide. Ide tu o podávanie cenových návrhov obchodných spoločností. To neznamená, že keď je návrh cenový podaný, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ho schváli taký, aký je podaný. Veď tu vôbec neobmedzujeme to právo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby to schválil v súlade s platnou legislatívou alebo platnými postupmi, tu ide len o podávanie návrhu.

Trošku doplním kolegu Přidala v tom, že má pravdu, pokiaľ ide o to, že sa to týka len skutočného podávania návrhov. Ale princíp je v tom, to by sme si mali skutočne uvedomiť, že my nemôžeme suplovať alebo resp. štát nemôže suplovať názory na to, ako sa to má robiť. Predsa štát tu vôbec nie je na to, my máme na to predsa nezávislý orgán, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To, že fungoval, ako fungoval, je druhá vec. Ale neberme mu tú právomoc sa rozhodnúť. Veď ako s koľkými nezmyslami prišli často tieto monopolné podniky a úrad ich musel nejakým spôsobom dávať do poriadku, tak to bude aj v budúcnosti. Len ide o to, aby sa nemuselo k tomu podaniu zísť tisícpäťsto ľudí, o nič iné tu nejde, ide len o túto jednu jedinú vec. A keď bude nová regulácia alebo ak sa teda podarí tá novela urobiť, tak bude existovať aj možnosť odvolať sa proti tomuto návrhu. Tak prečo sa toho bojíme? Chceme to liberalizovať preto, aby ľudia mali práveže lacnejšie energie, a takýmto spôsobom to obmedzujeme. Predsa nikto nepríde do takto regulovaného prostredia. Ďakujem.

Ja by som rád doplnil ešte vystúpenie pána kolegu Faiča, aby sme si zas, páni z koalície, uvedomili vlastne, ako sa tie ceny robia. Keď hovoríme konkrétne o SPP, tak od príchodu novej vlády, vlády Ivety Radičovej, SPP podal, páni, celkovo osem cenových návrhov. Keby tie cenové návrhy mali nejakú stabilnú hodnotu, bral by som to, že je to skutočne reálne vypočítaná cena a je nejaká objektívna z hľadiska ich videnia. Keby to malo stúpajúcu tendenciu, že čím je neskôr podaný cenový návrh, tým je vyššia navrhovaná cena, aby sa doplnil nejaký výpadok zisku, by som to bral ako logický postup, že asi ozaj z ich videnia, z ich kalkulácie vychádza nejaká strata. Lenže, páni, tieto cenové návrhy, celkom ich bolo osem, sa líšili v horizonte od 7 % do 33 %. A začínali s 28,5 %. Čiže aká to bola logika pri navrhovaní cien? Jednoducho SPP sa hrá a skúša, že čo im prejde a čo im neprejde. Vy im teraz, samozrejme, nahrávate, lebo aj to 14-percentné odvolanie, čo momentálne urobili, a ministerstvo hospodárstvo dalo na to súhlas, je takisto nelogické, lebo v prvom kroku ministerstvo hospodárstva cenový návrh zamietlo, ale už odvolanie podporilo. Čiže znovu je tu určitá schizofrénia z hľadiska postupu ministerstva pri cenových návrhoch. A tá úloha ministerstva je v tom, aby štát, keď je 51-percentný akcionár v tejto spoločnosti, nebol zosmiešňovaný tak, ako sú zosmiešňovaní vlastne na verejnosti títo zahraniční investori vzhľadom na to, že nevedia dať ani stabilnú ponuku na zvýšenie ceny alebo na úpravu ceny.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení páni poslanci z vládnej koalície, my hovoríme o úlohe štátu v celom procese regulácie cien, pretože hovoríme o regulácii v sieťových odvetviach. Štát nemôže robiť nič iné, len to, čo mu zákon dovoľuje. A my sa tu bavíme o právnej norme, bavíme sa tu o zákone. Ak zo zákona vypustíme všetky relevantné možnosti, ktoré štát má v sprivatizovaných podnikoch, kde stratil manažérske právomoci, hoci má majoritu, hoci má väčšinu, tak nie som si istý, či robíme v záujme štátu.
Včera tu, som zaregistroval, hovorila jedna pani poslankyňa z vládnej koalície, že sú tu dve filozofie, ktoré na seba narážajú. Áno, je tu úplne iná filozofia, o ktorej hovoríme my a ktorú predstavujeme my. A nie som si istý, nechcem sa nikoho dotknúť, chcem vo vecnej rovine zostať, či takéto návrhy, ktoré sa teraz predkladajú, a zvlášť aj tento, sú v záujme štátu, sú v záujme občanov Slovenskej republiky, zvlášť v čase, keď sa v iných štátoch, kde sa hovorilo o tom, že trh všetko vyrieši, prijímajú nové regulačné mechanizmy, pretože sa úloha štátu v tejto situácii úplne inak chápe. Nazdávam sa, že by sme tak mali robiť aj my. Ďakujem.