12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prezident Slovenskej republiky vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. decembra 2010 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102, ods. 1, písm. o) Ústavy Slovenskej republiky, vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí z 28. decembra 2010, č. 3 298 z roku 2010 uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 200 z 29. decembra 2010 pridelil zákon na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 28. decembra 2010 v časti II uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenami, ktoré máte uvedené v II. časti spoločnej správy. K pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi dňa 19. januára 2011 prerokoval pripomienky prezidenta Slovenskej republiky k zákonu. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prijatom uznesení č. 122 z 25. januára 2011 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný zákon v znení pripomienok uvedených pod bodmi 2 a 3 v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať samostatne o prvej pripomienke, ktorej znenie je uvedené v II. časti spoločnej správy bez odporúčania gestorského výboru a hlasovať spoločne o druhej a tretej pripomienke, ktorých znenie je uvedené v II. časti spoločnej správy a tieto schváliť.
Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 203, schváliť so zmenami uvedenými pod bodmi 2 a 3 v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2010. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 50 z 31. januára 2011. Týmto uznesením ma výbor určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril podľa § 80, ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko gestorského výboru. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim do rozpravy.

Do rozpravy, ďakujem pekne, ale pred vami sa ešte prihlásila písomne pani poslankyňa Vášáryová. (Ruch v sále.) Takže, nech sa páči, máte slovo. Potom písomne prihlásená pani poslankyňa Vášáryová. Poprosím pekne dať to na tabuľu. Páni, hore. Dobre.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážený pán minister. Tak ako som uviedla v spoločnej správe, pán prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie a schválenie zákon Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úvodom k tejto problematike by som rada zdôraznila, že v žiadnom prípade nie som proti vyučovaniu anglického jazyka na našich školách tak, ako by mohol byť môj názor na predmetný zákon účelovo interpretovaný. Práve naopak. Ako hlavný dôvod vrátenia navrhovaného zákona je preferovanie anglického jazyka ako povinného pre všetkých žiakov regionálneho školstva bez možnosti výberu tak, ako to pôvodné ustanovenie zákona umožňovalo. Musím povedať, že mňa osobne potešilo, že pán prezident uviedol ten istý dôvod na prerokovanie a prepracovanie zákona, aký som uviedla vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach v Národnej rade Slovenskej republiky.
Naďalej zotrvávam na názore, že tento necitlivý zásah do procesu výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve prinesie do týchto škôl veľa problémov. Či už v odborno-personálnych, organizačných, ale aj problémov v oblasti slobodného rozhodovania samotných žiakov pri výbere a osvojovaní si cudzích jazykov aj z pohľadu ich psychických, duševných a rozumových schopností. Vy ako odborníci vo svojej profesii zaiste viete, že každý žiak je individualista, individualita s rozdielnymi danosťami na osvojenie si jednotlivých jazykov, manuálnych a umeleckých zručností, ale aj telesných daností a podobne. Z toho dôvodu sme v pôvodných ustanoveniach zákona umožňovali slobodný výber cudzích jazykov. Na tomto základnom demokratickom princípe boli už v minulosti konštituované aj bilingválne školy, ktorých žiaci sa prijatím tejto legislatívnej zmeny dostanú do problémov nakoľko zákon nepozná výnimky.
V praxi to bude vyzerať tak, že napríklad žiak španielskeho bilingválneho gymnázia bude musieť mať ešte povinný anglický jazyk, čo bude pre neho znamenať obrovskú psychickú záťaž s možným následkom zhoršenia vzdelávacích výsledkov alebo nezáujmu o toto vzdelávanie. Na možný nesúhlas s touto navrhovanou legislatívnou zmenou zo strany niektorých zastupiteľských úradov iných štátov Európskej únie v Slovenskej republike som tiež upozorňovala. Moje stanovisko potvrdzujú slová pána prezidenta, ktorý potvrdil, že s preferovaním ovládania anglického jazyka vyjadrili znepokojenie viacerí veľvyslanci akreditovaní v Slovenskej republike. K tejto problematike by som rada opäť zdôraznila, že nie som proti vyučovaniu anglického jazyka na našich školách. Práve naopak. Tam, kde sa vyučuje, treba ho podporovať, skvalitňovať jeho výučbu, a to ako po odborno-personálnej, tak aj po materiálnej a didaktickej stránke. Som však za slobodnú voľbu prvého cudzieho jazyka žiakmi v súlade s ústavným článkom č. 12, ods. 4 a s jeho podporou na každej škole tak, ako som to uviedla u jazyka anglického. Takisto predĺženie prechodného obdobia postupného zníženia počtu žiakov osemročných gymnázií zo školského roka 2011, 2012 na školský rok 2014 až 2015, považujem tiež za veľmi politicko-populistické a problematické vo vzťahu k celospoločenským záujmom.
Ak my, volení zástupcovia ľudu, tento fakt ignorujeme z rôznych lobistických záujmov, budeme niesť v blízkej budúcnosti zodpovednosť za nedostatočné zázemie kvalifikovaných odborných profesií v našom úspešne sa rozvíjajúcom automobilovom, elektronickom a stavebnom priemysle. Vystavujeme tým celú našu spoločnosť možnému nezáujmu domácich a hlavne zahraničných podnikateľských subjektov o investovanie v našej krajine z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Všetci dobre vieme, že absolventi osemročných gymnázií nie sú pripravení na odborné práce, ale na ďalšie štúdium na vysokých školách. Ak sa na túto školu nedostanú, alebo nemajú o toto štúdium záujem a chcú sa uplatniť na trhu práce, musia prejsť ďalším vzdelávaním, čo štát, ale aj samotného uchádzača stojí ďalšie nemalé finančné prostriedky.
Argument predkladateľky tejto legislatívnej zmeny, že sa týmto krokom odstráni protekcia a korupcia v procese prijímacieho konania, považujem za ničím nepodložený, povrchný a neprofesionálny. Som presvedčená, že každý jeden z nás pri plnení poslaneckých povinností, má v prvom rade pri navrhovaní legislatívnych zmien na zreteli celospoločenský prospech a prospech jednotlivca a nie presadzovanie nejakých úzkych lobistických záujmov. Z uvedených dôvodov nemôžem súhlasiť ani s touto navrhovanou zmenou.
Na ďalšie dve navrhované legislatívne zmeny, ktoré sa týkali vydávania učebníc v braillovom písme a vysvedčení nebudem reagovať, nakoľko som sa už k nim dosť obšírne vyjadrila vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach. Naďalej tieto navrhované legislatívne zmeny považujem za nič neriešiace, nakoľko túto problematiku dostatočne riešia pôvodné ustanovenia zákona o výchove a vzdelávaní. Chcem však upozorniť, že zavedenie výpisov degraduje postavenie vysvedčenia ako verejnej listiny, že neprinesie zníženie administratívy pre našich učiteľov na našich školách, ale skôr naopak, že prinesie administratívne problémy riaditeľom škôl pri výkone štátnej správy v prvom stupni, najmä pri realizovaní komisionálnych skúšok, alebo pri prestupe žiaka na inú školu počas školského roka.
Na záver svojho vystúpenia by som vás chcela požiadať, aby ste pri svojom hlasovaní za navrhované zmeny objektívne zvážili všetky argumenty, ktoré som uviedla. Chcela som prostredníctvom nich upozorniť na možný negatívny dopad navrhovaných zmien na celospoločenské potreby a požiadavky, ale aj na skutočnú realitu života na našich školách s možnými negatívnymi dôsledkami na výchovu a vzdelávanie našej mladej generácie a jej uplatnenie v praxi.
Z uvedených dôvodov nebudem hlasovať za prijatie tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto a vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, ktorá bola písomne prihlásená v rozprave. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy som vystupovala k tomuto zákonu, ešte keď sa prijímal školský zákon za pána ministra Mikolaja a považujem za potrebné aspoň veľmi v krátkosti zdôrazniť o čo v zákone, ktorý vrátil pán prezident, vlastne išlo.
Kto číta Os ešte, tak v čísle 2 z roku 2010 pod titulom, ktorý vyšiel celý ako monotematický pod titulom Spoločenské inovácie na Slovensku je veľmi zaujímavý rozhovor dvoch spoločenských vedcov Juraja Buzalku a Jozefa Bátoru s nórskym profesorom medzinárodných vzťahov. A na otázku ako je možné, že Nórsko, teda krajina počtom obyvateľov rovnako veľká ako Slovensko, má dnes veľmi veľký vplyv vo svete cez produkty svojich vedcov pracujúcich v spoločenských vedách, pán profesor Iver Neumann odpovedá: "Do veľkej miery to súvisí s tým, že Nórsko po 2. svetovej vojne sa preorientovalo na anglicky hovoriaci svet. Tým sú v priamom kontakte s najsilnejšími akademickými veľmocami a ovládajú dobre akademický jazyk dneška. A mladí, mladí Nóri študujú na prestížnych univerzitách, a keď sa vrátia domov, sú plní nových myšlienok a entuziazmu." To je koniec citátu pána Ivera Neumanna.
Naše zanovité zotrvávanie v starých koľajach, čo ako sa ukazuje dnes znamená neovládanie angličtiny, spomeňte si len na niektorých našich vládnych predstaviteľov aj z minulej garnitúry, nás neustále odsúva na vedľajšiu koľaj. Na vedľajšiu koľaj akademického sveta, na vedľajšiu koľaj celého internetového sveta, celého IT sveta, na vedľajšiu koľaj celého vedeckého sveta. Nedovoľuje našim talentom, aby sa presadili. Tu nejde len o umelecký talent zvládnuť angličtinu, jazyk, dobre učený jazyk zvládne každý, veď aj každý z nás sa naučí svoj materinský jazyk bez toho, aby sa veľmi usiloval. Tu ide o budúcnosť našich študentov. Je to svojím spôsobom, uznávam, civilizačná zmena. Zmena, ktorej sa mnohí bránia tak, ako sa bránia všetkým zmenám. Áno. Civilizačná zmena z nemčiny. Ja sama som germanistka, ale jednoducho áno, je to civilizačný odklon od nemčiny a nečudujem sa, že nemecký veľvyslanec protestuje.
Je to aj civilizačná zmena, ktorú sme prekonali v polovici 19. storočia a to je, keď sme opustili ako náš oficiálny jazyk latinčinu. Jednoducho áno a robíme túto civilizačnú zmenu na Slovensku neskoro. Neskoro. Znovu pripomínam, Nóri ju urobili po 2. svetovej vojne. Okrem toho pripomeňme si, že keď už niekto má takú starosť, že či to naši študenti zvládnu, Slováci boli vždy viacjazyční a aj dnes vedieme vo všetkých prieskumoch verejných v Európskej únii, keď deklarujeme, že vieme viacero jazykov a u mnohých je to naozaj aj pravda.
Druhou príčinou, zásadnou príčinou, prečo musíme znovu schváliť prezidentom vrátený zákon, o ktorom dnes rokujeme, sú tie likvidačné zmeny v školskom zákone, ktoré prijali naši kolegovia z vtedajšej koalície v predchádzajúcom volebnom období. Dokonca aj tí, ktorí majú školopovinné deti v Bratislave, čomu som sa veľmi čudovala. Paušálne kvóty na osemročných gymnáziách spôsobia zníženie kvality vzdelávania v Bratislave, povedal vtedy doslova dnešný župan v Bratislavskom samosprávnom kraji Pavol Frešo. Mestské časti stratia šancu ponúknuť vo svojom obvode študentom kvalitnú školu, dodal dnes po voľbách nový starosta Ružinova pán Dušan Pekár. Zaujímavé je, že záujem rodičov o to, aby poslali deti do osemročných gymnázií je naďalej enormný. Prečo to asi je? Asi preto, že vedia, že to deťom otvorí úplne iné obzory. Je určenie 5 % paušálne určenie aj pre oblasti ako je Bratislava a okolie, ktorá má najväčší počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí likvidačná zmena? Je. Samozrejme, treba s rozrastajúcim sa počtom týchto typov gymnázií robiť poriadok, ale nie takýmto spôsobom a nie takýmto tempom.
Pán minister, ktorý sa na mňa díva teraz, odôvodňoval svoj zásah tým, že nechce oddeľovať jednotkárov na základných školách, vás citujem, pán bývalý minister, od menej šikovných detí. Tomu rozumiem, ale znamená to, že by šikovné deti sa mali postarať, aby ich spolužiaci nezaostávali? Bola by to podľa mňa veľmi zvláštna reforma. Chápem, že školy bojujú o žiakov, pretože máme normatív na žiaka, ale má to ísť na úkor našich nadaných detí? Keď som tu vystupovala pri prijímaní tohto zákona, vtedy som povedala, myslím, že aj médiá ma citovali, že ak máme niečo v našej krajine, tak to je veľké množstvo talentov a nesmieme prísť ani o jeden z nich.
Odkladom platnosti tohto opatrenia, ktoré nastolil školský zákon, sa, pevne verím, vytvorí najmä to, čo teraz potrebujeme a čo sme nemali pri prijímaní školského zákona, to znamená pokojný otvorený priestor na vyriešenie praktických problémov nášho školského systému a najmä na širšiu a dobre pripravenú prediskutovanú dohodu o takej stratégii nášho školského systému aj vo vzťahu k osemročným gymnáziám, ktorá prispeje k zvýšeniu kvality a celkovej úrovne nášho vzdelávacieho systému tak, aby všetci nadaní študenti reprezentovali Slovensko a hlavne, aby si zo školy neodniesli stratený čas, ale užitočné informácie a celkový široký vedomostný prehľad. Ako dcéra dvoch učiteľov si to veľmi prajem.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte predtým chce vystúpiť pán minister. Nech sa páči, pán minister, na vystúpenia pánov poslancov v rozprave. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení prítomní, len krátko by som rád zareagoval na slová, ktoré tu odzneli. Nebudem veru vôbec hovoriť o tom, že by niekto, kto nechce hlasovať za povinnú angličtinu, to robil preto, lebo nemá rád angličtinu, ale iba argumenty uvediem, ktoré sa týkajú toho preferovania povinnej angličtiny. Už dnes máme systém, ktorý preferuje jazyky, my máme šesť preferovaných jazykov, angličtinu, francúzštinu, nemčinu, taliančinu, ruštinu a španielčinu, takže už dnes to robíme. Ďalej, ak odrátame v Európskej únii krajiny, v ktorých je anglický jazyk jazykom úradným, tak z toho zvyšku krajín viac než polovica má povinný jazyk anglický, čiže preferujú angličtinu a mimochodom anglický jazyk je preferovaný aj v Nemecku.
A potom ešte poznámka k tomu, že pokiaľ ten zákon prejde, tak nárast odučených hodín anglického jazyka v dôsledku tohto zákona v najbližšom roku bude nižší než priemerný nárast počtu hodín odučenej angličtiny za ostatné roky. Teraz si nespomeniem koľko ich bolo, ale myslím, že desať. A ďalej k tomu odloženiu účinosti zavedenia limitu na osemročné gymnáziá, to určite nebola akcia motivovaná populisticky alebo v dôsledku nejakých lobistických tlakov. Jednoducho z nášho rezortu v septembri odchádzali listy na školy, ktoré im hovorili, že, ja neviem, z troch tried musíte mať jednu a tam bude deväť žiakov. Teraz tie čísla presne tak nesedia, ale zhruba takéto listy, to bolo práve, to bol necitlivý dôsledok alebo dôsledok necitlivého kroku. Takže my sme si zobrali čas, ak by sme boli populisti, tak to riešenie necháme až o štyri roky, ale dali sme si ho tak, aby to riešenie bolo ešte na nás. Ďakujem pekne za pozornosť.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa poslancom do rozpravy k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na prerokovanie, ústne. Pán poslanec Mikolaj, pani poslankyňa Obrimčáková, Lišková, pardon. Pán poslanec Mikolaj, pani poslankyňa Lišková sa prihlásili do rozpravy ústne. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Mikolaj.