12. schôdza

Ďakujem, chcel by som uviesť do záznamu, že pri poslednom hlasovaní č. 19 som chcel hlasovať za a uvedené je, uvedené je proti. Ďakujem.

Pomýlil sa pán poslanec. Obrimčáková, pani poslankyňa tiež.

Tak isto by som poprosila, aby sa uviedlo do zápisu, že v hlasovaní č. 18, tlač 203 som uvedená ako nezahlasovala som a chcem byť za. A bola som za. Ďakujem.

Pán poslanec Kolesík. Nie. Pán poslanec Poliačik. Počkajte teraz, nech sa páči.

Pán predsedajúci, možno by stálo za to preveriť funkčnosť hlasovacích zariadení, lebo už máme viaceré problémy a neviem či pri dôležitejších zákonoch neskôr s tým nemôžu vzniknúť nejaké problémy. Neviem, aký je tradičný postup v takomto prípade, ale zjavne hlasovacie zariadenia dnes nefungujú tak, ako by mali.

Tradičný postup, ja odporúčam preveriť sústredenosť poslancov pri hlasovaní, pán poslanec. V tejto chvíli vylučujem omyl techniky, preto lebo predsa len 149 poslancov je menej pravdepodobné, že sa pomýli ako jeden pri hlasovaní, ale pripúšťam aj zlyhanie techniky.
Pán poslanec Matovič.

Ja by som chcel podporiť pána poslanca Poliačika, lebo zdá sa mi aj zverejňovanie výsledkov, že je nejaké také omeškané na internete a trebárs je tam hlasovanie č. 10 a potom až hlasovanie č. 16, takže a bolo to dosť s veľkým omeškaním zverejňované, takže pravdepodobne naozaj niečo s tým je.

Technika je v stopercentnom poriadku, páni poslanci, ak má niekto pochybnosti, nech sa páči, naše výpočtové stredisko je k dispozícií k službám poslancov a môžu si overiť svoju schopnosť sústredenia pri hlasovaní, ale už sa nechcem tomu venovať. Hlasovanie sme ukončili.
Pristúpime teraz k rokovaniu o bode programu, ktorý sme prerušili rozpravou. Poprosím teraz pána poslanca Maďariča, ktorý bol prihlásený ako druhý v poradí za poslanecký klub SMER, aby vystúpil k prerokovávanému vrátenému návrhu zákona pánom prezidentom o štátnom jazyku.
Pán poslanec Maďarič, nech sa páči. (Hlas z pléna.) Tak už život prináša so sebou všelijaké prekvapenia, nech sa páči.

(Rokovanie o zákone z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 204.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, pri tejto príležitosti rokovania o zákone o štátnom jazyku si dovolím poznamenať veľmi dôležitú východiskovú vec, ktorá zdá sa stále nie je mnohým ľuďom jasná. Zarážajúce je, že nie je jasná aj niektorým poslancom a síce, že sankcie v zákone o štátnom jazyku sa netýkajú jednotlivcov a netrestá sa nimi zlé, alebo nespisovné používanie slovenského jazyka.
Bol som veľmi prekvapený, keď na výbore pre kultúru a médiá, kde sme rokovali o rozhodnutí pána prezidenta, pani poslankyňa Vášáryová opätovne tvrdila, aké to je do neba volajúce, že sa trestá za používanie, zlé používanie slovenského jazyka. Sankcie, mimochodom, ktoré je možné udeliť až po upozornení a ak sa nerešpektuje takéto upozornenie, sa týkajú zverejnenia, resp. nezverejnenia informácie v štátnom jazyku v určitých situáciách vo verejnom styku. To je dosť podstatné, pretože o tom je aj zákon o štátnom jazyku, aby sa ním zabezpečilo právo na informácie. A pre vymožiteľnosť práva, tohto práva, samozrejme akéhokoľvek práva, ktoré sa porušuje, je potrebná v zákone sankcia a jej jasné pravidlá. Najmä tam, kde sa zákon porušuje a v prípade zákona o štátnom jazyku a neinformovania občanov aj v tomto jazyku dochádzalo a dochádza k jeho porušovaniu.
V tomto zmysle je rozhodnutie pána prezidenta úplne správne. A tak isto aj argumenty sú veľmi logické, keď hovoria, že tá úprava po vašej novelizácii jednoznačne robí z uloženia pokuty len akúsi ľubovôľu pána ministra. To znamená, inak povedané, že aj keď sa zákon vo vážnej veci poruší, pokuta, sankcia nemusí byť udelená. S tým, samozrejme, podobne ako pán prezident zásadne nemôžeme súhlasiť. A nejde tu len o akési právne naplnenie tej zásady vymožiteľnosti práva, ale ide aj o to, aby sa fakticky zabezpečilo na celom území Slovenska, aby sa v dôležitých veciach verejného styku komunikovalo aj štátnym jazykom.
Toto, samozrejme, zjave narúša predstavu maďarskej politiky, veľkomaďarskej politiky o občanoch Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí čím menej budú vnímať informácie v slovenskom jazyku, tým viac budú inklinovať politicky k inému štátu, ktorý im mieni priznať aj volebné právo. A, žiaľ, vláda Ivety Radičovej vychádza v ústrety tejto veľkomaďarskej politike, pretože takým spôsobom, akým ste novelizovali zákon o štátnom jazyku aj v tomto, dnes prerokúvanom bode sankcií, podporujete beztrestnú prax porušovania zákona a práv Slovákov najmä z dôvodu, že sankcie teda dávate do polohy právnej neistoty, lebo sa nemusia uložiť. Pritom prax ukázala, že aj hrozba sankcie má schopnosť, dokonca preventívne, ochrániť práva občanov Slovenskej republiky, ktorí chcú mať možnosť komunikovať a nielen možnosť, právo komunikovať aj v štátnom jazyku.
Dovoľte mi ešte poznamenať na záver tiež banálnu vec, ale musím to povedať, lebo asi to tiež nie je každému úplne jasné, že sa tu bavíme o našom zákone. O zákone, ktorý sa týka nášho štátneho jazyka, slovenského jazyka a osôb a orgánov Slovenskej republiky. Prečo to hovorím? Pretože pri návšteve Viktora Orbána na Slovensku, nedávnej, som s úžasom počúval, ako tento premiér na tlačovke spomenul náš zákon o štátnom jazyku, že sa teda k nemu nebude vyjadrovať. Počká si, ako ho náš parlament v konečnom dôsledku schváli a dával ho tým na tú istú úroveň ako zákon o dvojakom občianstve v Maďarsku, ktorý sa teda týka občanov Slovenskej republiky, aj iných občanov susedných štátov, kým náš zákon o štátnom jazyku sa týka nás. A veľmi ma mrzelo, že pani premiérka, sediaca vedľa Viktora Orbána, nebola schopná túto drzosť nejakým spôsobom glosovať, alebo uviesť na správnu mieru. Toto je náš zákon, my si ho tu prijmeme a týka sa nás. Takže rád by som pri tejto príležitosti aj na túto vec upozornil.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maďariča piati páni poslanci, posledný pán poslanec Ondruš. Pani poslankyňa Pfundtner, nech sa páči.