12. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja som veľmi rada, že pán Maďarič vo svojom vystúpení bol omnoho vecnejší ako predrečník pán Rafaj. Ale dovoľte mi povedať pár poznámok. Zákon o štátnom jazyku, tak ako bol prijatý v decembri minulého roka, zaviedol práve takúto fakultatívnu možnosť uloženia sankcií. V argumentácii pána prezidenta však úplne absentuje skutočnosť, že uloženiu akejkoľvek sankcie predsa predchádza tá písomná výzva zo strany ministerstva, v ktorej subjekt, ktorý ten protiprávny stav zapríčinil, bude vyzvaný na jej odstránenie, alebo k vykonaniu nápravy. Ak ani po písomnej výzve nedôjde k odstráneniu toho protiprávneho stavu alebo k náprave, tak ministerstvo môže uložiť pokutu. Úmysel zákonodarcu je v tomto smere úplne nepochybný a jednoznačný. To znamená netrestať hneď a automaticky. Sankcia je možná, avšak až následne, teda po písomnej výzve, podľa posúdenia okolností. A až následne sa ministerstvo kultúry môže rozhodnúť, či tú pokutu uloží a ak, tak v akej výške, alebo sa rozhodne prípadné porušenie toho zákona nesankcionovať.
Pán prezident však uvádza, že s takouto možnosťou nemôže súhlasiť iba tak jednoducho. Nemôže súhlasiť. A to bez relevantného a vecného zdôvodnenia nesúhlasu. Veď takéto zdôvodnenie ani nemôže byť, nakoľko vytknuté ustanovenie neodporuje žiadnemu zákonu, žiadnym zásadám, ani praxi. A vy, pán poslanec, vo vašom vystúpení ste povedali, že argumenty pána prezidenta sú veľmi správne. Pýtam sa, aké? Okrem argumentu, že nesúhlasí s možnosťou sankcionovať, ja žiadne iné relevantné argumenty nevidím a túto argumentáciu pána prezidenta ste ani vy, pán poslanec, ničím neposilnili. Možnosť a nie povinnosť uloženia pokuty myslí práve na potrebný veľmi citlivý prístup pri posúdení charakteru, intenzity a okolností porušenia zákona o štátnom jazyku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci Pavol Hrušovský. Ja oceňujem, že rečník poukázal na spojitosť s vymožiteľnosťou práva, čo je v našom právnom poriadku a spoločnosti veľmi citlivý negatívny jav a obávam sa, že má pravdu, že táto norma, tak ako aj pán prezident poukázal na fakultatívnosť a obligatórnosť nepomôže k vynutiteľnosti alebo vymožiteľnosti práva. Lenže pýtam sa, ako to chceme dosiahnuť, keď napr. zo zákona vypadli povinné osoby? Veď predsa sa to predovšetkým rieši cez ľudí. Ak nie je človek zodpovedný a necháme to len na inštitúcii, tak vždy je tam možnosť akejsi byrokratickej výhovorky. Je veľká škoda, že sme si nezobrali príklad napr. z Poľska, kde všetky, citujem: "Orgány štátnej moci, inštitúcie, organizácie, ale aj občania zúčastňujúci sa na verejnom živote, sú povinní chrániť poľský jazyk."
A tým pádom, že sú povinní, je tam aj väčšia miera vymožiteľnosti práva a teda naopak, ak to robím prirodzene a dodržiavam túto normu, tak by sme nemuseli ani možno uvažovať o sankciách. Čiže ako keby sme opäť vylamovali zatvorené dvere, ale nadviažem aj na tú situáciu o upozornení, no obávam sa, že pri niektorých hraničných situáciách, o čom som už hovoril, to môže byť prvý a posledný pokus. A preto sa pýtam, radšej, radšej aj pod hrozbou sankcií a živý s tou informáciou, ktorú musím dostať v zrozumiteľnej reči, ako bez sankcie a, no, možno mŕtvy...

Pán poslanec Pavol Abrhan.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Maďarič, diskutovali, alebo uvažovali ste vo svojom diskusnom vystúpení ohľadom dikcie zákona, či je správne použiť formuláciu "uloží", alebo "môže uložiť". Preto by som sa chcel opýtať, v predchádzajúcom období, keď ste boli ministrom kultúry, akú dikciu ste vy presadili do zákona? A druhá otázka, že koľko pokút a v akej výške ste počas vášho ministrovania na základe tohto zákona uložili vy, keď ste mali túto kompetenciu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Blanár.

Ďakujem pekne. Chcem podporiť pána poslanca Maďariča v jeho vystúpení, pretože pomenoval presne, v čom je problém súčasných predstaviteľov koalície. Tento zákon sa netýka jazyka národnostných menšín, ale ochrany štátneho jazyka. Tento zákon, ak má byť vymožiteľný, musí mať aj sankcie. A ak môžem podotknúť, pán poslanec Maďarič, tí, čo nechcú počúvať, tak to ani nepochopia, pretože najskôr im vadilo, že vôbec sú tam nejaké sankcie a dnes argumentujú, že pán prezident to vrátil s tým, že nepovedal o tom, že by malo byť najskôr upozornenie, ale že tam môže byť okamžite sankcia. Čiže najskôr im vadila úplne sankcia, dnes už by privítali, aby tá formulácia u pána prezidenta bola úplne iná.
Ale samozrejme, že tu ide o niečo iné a mňa naozaj zaujala tá časť, kde ste hovorili o nie sebavedomom zastupovaní našich záujmov práve predsedníčkou vlády pani Radičovou. Pretože to, čo ste povedali, je naozaj smutné, ak to tak nazvem slušne, pretože ak sa premiér Maďarskej republiky vyjadrí o zákone, ktorý sa výsostne týka nášho právneho systému, nedotýka sa žiadnym spôsobom Maďarskej republiky a dáva ho na úroveň zákona o dvojakom občianstve, kde evidentne sa týka exteritoriálne aj občanov Slovenskej republiky, tak v tomto mala pani predsedníčka vlády reagovať. A toto je pre mňa jednoducho neprijateľné a myslím si, že tento zákon, ktorý ste pripravili, vážené panie poslankyne, páni poslanci z koalície, je nepotrebný a zbytočný.

Pán poslanec Ondruš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel v prvom rade povedať, že podľa môjho názoru je hlavne hanba, že vôbec o takýchto veciach tu musíme hovoriť a vôbec, že slovenský parlament musí takýmto, alebo v slovenskom parlamente musíme takýmto spôsobom bojovať o takú samozrejmosť ako je ochrana používania štátneho jazyka v Slovenskej republike a ochrana práva občanov Slovenskej republiky mať a dostať všetky potrebné verejné informácie v tomto štátnom jazyku.
Ale ja by som chcel na pána poslanca Maďariča zareagovať vlastne tým, čím on začal, keď opísal tú absurdnú situáciu, že ešte stále existujú ľudia, ktorí sa akoby hnevajú na to, že zákon umožňuje dávať pokuty, alebo "terorizuje" obyvateľov hrozbou pokút za nedodržanie ustanovení tohto zákona. Viete, totiž problém je v tom, a mňa táto vec vôbec neprekvapuje, pretože toto prekrúcanie a zneužívanie pokút v tomto zákone bolo jedným z hlavných nástrojov burcovania verejnosti, a to aj medzinárodnej verejnosti proti tomuto zákonu. Chcem upozorniť, že šírenie lží o tomto zákone bolo postavené predovšetkým na šírení lží, že akýmisi pokutami tento zákon ohrozuje občanov Slovenskej republiky. A to, že po opakovaných diskusiách aj vo chvíli, keď rozhodujeme už o prezidentom vrátenom zákone, opäť tu poslankyňa Národnej rady hovorí o takýchto veciach, znamená, že skutočne tieto lži boli účelovo a intenzívne šírené a zostali, bohužiaľ, v hlavách aj slovenských zákonodarcov. Takže tento zákon je, bohužiaľ, od začiatku takýmito klamstvami sprevádzaný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Maďarič.