Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám tlmočil stanovisko a odpoveď pani premiérky.
Vážená pani poslankyňa, v prvom rade si musíme povedať, čo sa udialo. Vládna koalícia sa rozhodla, že zlepší zákonné podmienky podnikania a zamestnávania v súvislosti so Zákonníkom práce. Minister práce oznámil v rámci rokovaní Tripartity, že je pripravený otázky zamestnávania riešiť v spolupráci so sociálnymi partnermi. Cieľavedome im vytvoril priestor, aby mohli ovplyvniť tvorbu novely Zákonníka práce už od úplného začiatku. Zamestnávatelia sa ihneď chopili aktivity a priniesli veľké množstvo návrhov. V niektorých zložkách prišli aj návrhy od odborárov. Namiesto diskusie k týmto návrhom a k ďalším témam, ktoré malo pripravené ministerstvo práce, však odborári vyhlásili, že požadujú od ministra návrh Zákonníka práce v paragrafovom znení. Takto si Konfederácia odborových zväzov pridelila právo riadiť ministra práce.
Keďže ministerstvo práce má svoj vládou určený termín predloženia Zákonníka práce až v apríli 2011, teda paragrafového znenia novely zákona v apríli 2011, je logické, že žiadosť odborárov neakceptoval a znovu ich žiadal o prípravné stretnutia k tézam Zákonníka práce. Odborári však na začiatku druhého takéhoto stretnutia jednostranne opustili rokovací stôl a vyhlásili, že minister nesplnil ich požiadavku. Minister následne prisľúbil, že tézy k novele Zákonníka práce predloží na konci januára, aby ešte pred vznikom paragrafového znenia dal priestor sociálnym partnerom ovplyvniť aj základné koncepty tejto novely.
Reakciou odborárov na takéto ústretové kroky bolo protestné zhromaždenie a následne oznámený polhodinový ostrý štrajk. Takže moje hodnotenie, hodnotenie pani premiérky je nasledujúce: odborári z nepochopiteľných dôvodov nechcú rokovať o základnom zákone, ktorý chráni zamestnancov, teda tých, v ktorých mene odborári vystupujú. V programovom vyhlásení vláda Slovenskej republiky za jednu z najdôležitejších oblastí považuje zlepšovanie podnikateľského prostredia, čo je nevyhnutný predpoklad prílevu investícií a rastu zamestnanosti, odstránenie bariér rastu zamestnanosti, pružné formy pracovných úväzkov medzi trh práce. Z týchto dôvodov sa vláda Slovenskej republiky zaviazala presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore zosúlaďovania pracovných a rodičovských povinností.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky samozrejme vytýčilo len rámce, ktoré je potrebné napĺňať a prvý krok takéhoto napĺňania, tohto cieľa, sme si vytýčili na rok 2011. Vláda Slovenskej republiky reprezentujúc výkonnú moc tohto štátu je iba jedným z účastníkov Tripartity, a teda si nikdy neosobovala právo postupovať pri príprave zmien v oblasti pracovného práva bez intenzívnej spolupráce so sociálnymi partnermi. A nebude tak konať, nebude konať bez spolupráce ani v štvorročnom období 2010 - 2014. Vláda Slovenskej republiky vyzvala sociálnych partnerov na konštruktívny dialóg ohľadom pripravovaných zmien. Je pochopiteľné, že veľmi aktívne k tejto ponuke pristúpili zástupcovia zamestnávateľov, ale naším cieľom nebolo z diskusie žiadnym spôsobom vylúčiť ani zástupcov zamestnancov. Práve naopak, očakávali sme, že zástupcovia zamestnancov budú prezentovať návrhy, ktoré umožnia zlepšiť Zákonník práce a zvážia, ktoré kroky by napomohli zníženiu miery nezamestnanosti v Slovenskej republike.
V súvislosti s prípravou novely Zákonníka práce bola zriadená trojstranná pracovná skupina pre prípravu rozsiahlejšej novely Zákonníka práce. Členmi odbornej komisie sú dvaja zástupcovia za ministerstvo práce, jeden zástupca a jeden poradca za Asociáciu zamestnávateľských zväzov, jeden zástupca a jeden poradca za RÚZ, jeden zástupca a jeden poradca za ZMOS a traja zástupcovia plus traja poradcovia za Konfederáciu odborových zväzov. K práci komisie boli prizvaní aj zástupcovia ministerstva hospodárstva a ministerstva financií.
Cieľom pracovnej skupiny bolo nájsť dohodu medzi sociálnymi partnermi ohľadom zmien, ktoré majú podporiť zvýšenie pružnosti pracovnoprávnych vzťahov a prispieť k zníženiu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Cieľom pracovnej skupiny bolo z odborného hľadiska posúdiť aspekty možnej novelizácie Zákonníka práce, pričom úlohou zástupcov na vyššej politickej úrovni je dať politický rámec a záväznosť výsledkom zosúladiť stanoviská a dosiahnuť kompromisný návrh úpravy konkrétnej otázky.
Sociálni partneri boli vyzvaní, aby predložili svoje návrhy na riešenie konkrétnych otázok a konkrétnych problémov v Zákonníku práce. Túto možnosť aktívne využili predovšetkým zamestnávatelia a predložili veľký počet návrhov na zmeny v Zákonníku práce.
Naopak, od odborov sme dostali len limitovaný počet návrhov, a to napriek tomu, že tvrdili, že by ich mohli predložiť nespočetné množstvo. Z tohto hľadiska možno prebiehajúce rokovania hodnotiť aj kladne, ale žiaľ, aj záporne. Negatívom prebiehajúcich rokovaní je absencia participácie všetkých sociálnych partnerov na tomto dialógu.
V rámci pracovnej skupiny na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa uskutočnili dve rokovania, pričom na druhom rokovaní zástupcovia odborov prečítali vyhlásenie o tom, že odchádzajú z rokovania pracovnej skupiny, čím pracovná skupina de facto stratila svoje opodstatnenie. Odbory tak nevyužili priestor a možnosť podieľať sa na niektorých zmenách v Zákonníku práce, pričom cieľom novely Zákonníka práce je zlepšovanie podmienok zamestnávania v Slovenskej republike a vytváranie podmienok na rast zamestnanosti. Odborom bol daný priestor, aby prezentovali svoje pripomienky, návrhy, podnety, ktoré majú z praxe, a ktoré by určite prispeli k zlepšeniu pracovno-právnej regulácie v Slovenskej republike. Nepochybujem, že prax prináša viacero aplikačných problémov týkajúcich sa Zákonníka práce aj na strane zamestnancov. Z tohto hľadiska odbory predstavujú určitého komunikátora týchto problémov, ktorý však doteraz odmietal s vládou komunikovať.
Zástupcovia odborov namiesto dialógu zvolili antagonistický postoj v podobe zbierania podpisov pre referendum ohľadom zavedenia 35-hodinového pracovného času, zníženia rozsahu práce nadčas, obmedzeniu práv zamestnancov. Rešpektujem legitímne právo odborov využívať svoje ústavné právo na štrajk, organizovať akcie s cieľom presadenia svojich požiadaviek. Kladiem si však otázku: Proti akým zmenám Zákonníka práce odborári protestovali, vzhľadom na to, že až do pondelka neboli zverejnené žiadne tézy Zákonníka práce a ani čiarka z paragrafového znenia, o ktorom by sa dalo kriticky vyjadrovať? Nesprávny predpoklad, že táto vláda chce zamestnancom škodiť je zhubný pre spoločnosť a akúkoľvek konštruktívnu diskusiu.
Domnievam sa, že tento postoj odborov nevedie k zlepšeniu nastavenia pracovno-právnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale k istej forme politickej hry, v ktorej sa zamestnanec stáva rukojemníkom. Domnievam sa, že právomoc, ktorú zamestnanci svojim zástupcom zverili, ich zaviazala k presadzovaniu ich legitímnych záujmov, ktoré však odbory momentálne nepresadzujú. Práve naopak, škodia im. Nie je pravdou, že Zákonník práce nepotrebuje zmeny. Komparatívne analýzy z iných členských štátov ukazujú, že pracovné právo obdobne ako celé súkromné právo, ešte len čaká transformácia správneho jazyka rokov 1948-49. Tieto analýzy usvedčujú odbory z toho, že všade inde diskusia o optimálnom nastavení právnych predpisov regulujúcich pracovné právo prebehla a prebieha. Ako je možné, že vo Švédsku, ktoré každý považuje za štát výrazne akcentujúci ochranné a sociálne prvky je najkratšia výpovedná doba zamestnanca jeden mesiac a následne je odstupňovaná podľa trvania pracovného pomeru. Prečo tieto dohody nie sú možné v Slovenskej republike?
Odborom bol ponúknutý priestor, aby sa podieľali na procese postupnej premeny Zákonníka práce, pričom odbory túto podanú ruku odmietli. V pondelok 31. januára bol na Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky predložený vecný zámer novely Zákonníka práce, teda tézy Zákonníka práce, kde boli prvýkrát prezentované základné princípy, na základe ktorých by mal byť Zákonník práce menený. Ukázalo sa, že Zákonník práce v podobe, ako ho vykresľujú predstavitelia odborov, neexistuje. Práve naopak, návrh sleduje spravodlivé záujmy oboch strán. V záujme rokovania na tripartitnej úrovni bola Konfederácia odborových zväzov v pondelok opätovne vyzvaná na rokovanie, pričom obnovené zasadnutie pracovnej skupiny by sa malo uskutočniť na ministerstve práce 8. februára. Malo by sa tam diskutovať o vecnom zámere Zákonníka práce. Účasť na tomto stretnutí prisľúbili aj zástupcovia odborov.
Domnievam sa, že napriek tomu, že Konfederácia odborových zväzov, Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení deklarovali viaceré neprekonateľné rozdiely, tieto tzv. neprekonateľné rozdiely sú v mnohých prípadoch len politického charakteru. Domnievam sa, že dohoda medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov môže byť dosiahnutá v širšom, než len v doteraz prezentovanom rozsahu. Zároveň sa domnievam, že kvalita právnej úpravy nie je založená len na makro nastaveniach, ale aj na mikro nastaveniach jednotlivých nuáns paragrafov Zákonníka práce. K týmto mikro nastaveniam, ktoré by zlepšili každodennú aplikáciu Zákonníka práce je vhodné poznať aj názory aktérov, ktorí aplikujú Zákonník práce na každodennej báze. Patria medzi nich aj odbory. Tieto názory sú však skryté, ak sa nekomunikujú.
Za pozitívnu môžem označiť skutočnosť, že relevantný vecný zámer zohľadňujúci rozmanité potreby bol predložený v pondelok a pripravuje sa aj paragrafové znenie. Otvára sa tak priestor na serióznu diskusiu o tom, aký by mal byť Zákonník práce, čo by mal, v akom rozsahu, akým spôsobom upravovať tak, aby sa zohľadnili oprávnené záujmy obidvoch strán v spravodlivom pomere.
Zároveň mi dovoľte, využiť túto príležitosť a predstaviť tento prvý návrh programových téz, ktoré budú východiskom pre vládnu novelu Zákonníka práce. Najskôr je, ale potrebné zdôrazniť, prečo sú navrhované zmeny nevyhnutné. Existuje päť významných dôvodov na novelizáciu Zákonníka práce.
Po prvé, súčasný zákon je nespravodlivý, pretože nezohľadňuje rozdielne postavenie zamestnancov z hľadiska výšky mzdy, či ich pozície vo firme. Robotníka je potrebné chrániť viac ako vysokého manažéra s rozhodovacími kompetenciami. Zákonník práce zároveň nezohľadňuje rozdielne postavenie malých, stredných a veľkých podnikov.
Po druhé, Zákonník práce v dnešnom znení nezohľadňuje rôzne životné situácie spojené so zamestnávaním študentov alebo rodičov s malými deťmi.
Po tretie, niektoré časti Zákonníka práce zaťažujú zamestnancov a zamestnávateľov zbytočnou byrokraciou.
Po štvrté, Zákonník práce je nedostatočne pružný pri zmene zamestnania, či možnostiach vyšších zárobkov pre zamestnancov.
Po piate, Zákonník práce dáva privilégia verejným činiteľom a šéfom odborov na úkor sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania a reprezentatívneho zastúpenia všetkých zamestnancov.
Toto sú skutočné dôvody, prečo chce vláda Zákonník práce zmeniť. A to sú niektoré základné tézy. Zákonník práce by mal byť ústretovejší ako je teraz k rodine. Zamestnávateľ so zamestnancom by si mali môcť nastaviť plný pružný pracovný čas podľa vlastných potrieb. Ďalej Zákonník práce by mal otvárať možnosť, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom mohol dohodnúť, že zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj pri práci doma. Ďalej by mala byť možnosť vzniku zdieľaného pracovného miesta, teda možnosť rozdeliť pracovnú náplň jedného pracovného miesta medzi viac ľudí. Mala by byť možnosť čerpať náhradné voľno rodičmi detí mladších ako 15 rokov počas školských prázdnin až do 12 mesiacoch po výkone práce nadčas a mala by byť tiež možnosť čerpať rodičovskú dovolenku až do piateho roku veku dieťaťa.
Spravodlivejší Zákonník práce by mal chrániť tých, ktorí to potrebujú. Vláda navrhuje zaviesť vzťah medzi výškou mzdy a skúšobnou lehotou. Čím nižšia mzda, tým nižšia skúšobná lehota a naopak. A vláda tiež navrhuje zaviesť vzťah medzi dĺžkou výpovednej lehoty a dĺžkou odpracovaného obdobia pre zamestnávateľa. Firma sa zároveň bude môcť dohodnúť so zamestnancom na pružnom rozdelení výpovednej lehoty a odstupného.
Ďalej by Zákonník práce mal byť menej byrokratický. Zamestnanec v určitom veku by mal získať právo na vyššiu výmeru dovolenky, čím by sa odbúralo zložité byrokratické dokazovanie, či má zákonný nárok na dlhšiu dovolenku. Na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca by sa malo umožniť doručenie výplatnej pásky len elektronickou formou. Ďalej by mal byť Zákonník práce omnoho pružnejší, mal by umožniť dohodnúť zamestnávateľovi a zamestnancovi pružnejšie parametre pracovného pomeru. Mal by byť zároveň bez privilegovaných. Vláda navrhne zrušenie povinnosti zamestnávateľa dlhodobo uvoľňovať zamestnancov na výkon verejnej funkcie a výkon odborovej funkcie a zavedie porovnateľné postavenie zamestnaneckej rady a odborovej organizácie.
Sme presvedčení, že toto sú zmeny, ktoré sú v prospech zamestnancov, v prospech zamestnávateľov, ktoré zlepšujú podmienky na zamestnávanie a vytvárajú predpoklady na to, aby slovenská ekonomika mohla dosahovať vyšší rast, aby bol vyšší prílev investícií, aby rástla zamestnanosť a rástla životná úroveň. Ďakujem pekne.
