12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.2.2011 o 9:25 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Osuský, pán spravodajca, no nie je to úplne pravda, pretože veľká časť prostriedkov, ja tie správy mám aj z ministerstva financií, je zazmluvnená, najmä v oblasti výskumu a vedy, výskumu a vývoja operačného programu. Ja viem, že sa ťažšie čerpajú prostriedky malých programov ako jeden veľký program v rámci dopravy. Tam môžeme tak riskovať, že buď to vyčerpáme alebo nevyčerpáme, to je ďalší veľký problém. Ale myslím si, že je to rezignácia, pretože ministerstvo školstva v rámci tých operačných programov malo v druhom polroku urýchlene vypísať ďalšie výzvy, ktoré môžeme, pretože, my môžeme čerpať tieto prostriedky nielen v rámci N+3 do roku 2012 podľa jednotlivých rokov, ale aj do roku 2013 až 2015. Takže, tá šanca tam zostáva a bolo by dobré, keby to išlo do vedy a výskumu.
Autorizovaný
Vystúpenia
9:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:25
Dušan ČaplovičVystúpenie s faktickou poznámkou
3.2.2011 o 9:25 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Osuský, pán spravodajca, no nie je to úplne pravda, pretože veľká časť prostriedkov, ja tie správy mám aj z ministerstva financií, je zazmluvnená, najmä v oblasti výskumu a vedy, výskumu a vývoja operačného programu. Ja viem, že sa ťažšie čerpajú prostriedky malých programov ako jeden veľký program v rámci dopravy. Tam môžeme tak riskovať, že buď to vyčerpáme alebo nevyčerpáme, to je ďalší veľký problém. Ale myslím si, že je to rezignácia, pretože ministerstvo školstva v rámci tých operačných programov malo v druhom polroku urýchlene vypísať ďalšie výzvy, ktoré môžeme, pretože, my môžeme čerpať tieto prostriedky nielen v rámci N+3 do roku 2012 podľa jednotlivých rokov, ale aj do roku 2013 až 2015. Takže, tá šanca tam zostáva a bolo by dobré, keby to išlo do vedy a výskumu.
Autorizovaný
9:27
Zaujímavá informácia, relevantná je podľa mňa aj to, že z mnohých iných programov nebolo možné čerpať prostriedky, pretože jednoducho zazmluvnenosť bola vyššia než 100 %, tak tam už sa jednoducho nedalo. U nás tá zazmluvnenosť nebola vysoká. No a treba tiež povedať, že veď diaľnice sú dlhodobo prioritou Slovenska, aj veda aj vzdelávanie, ale diaľnice sa dostali jednoducho o niečo vyššie. A potom treba povedať aj to, že veda má s financovaním dlhodobo problémy, a to podľa môjho názoru preto, lebo nedokázali sme dlhodobo popularizovať výsledky vedy. Takže spoločnosť lepšie rozumie postavenej diaľnici než výsledkom vo vede.
My sa veľmi snažme popularizovať vedu, lebo tam je to jadro problému pre ktorý veda, nie teraz, ale dlhodobo dostáva menej peňazí. Napríklad teraz sme na základe našej aktivity spopularizovali projekt X-fel, zaznelo to v médiách celkom pekne, takže týmto smerom sa snažíme ísť. A vypísanie výziev nie je problém, ani nebol problém. To dokážeme veľmi rýchlo, ale to financovanie cez tú byrokraciu eurofondovú, to je vo vede veľký problém.
Ja držím palce ministrovi dopravy, aby mu to išlo ľahšie. Myslím si, že o niečo ľahšie, by to malo ísť a opakujem, spoločnosť je nastavená tak, že dokáže lepšie odkontrolovať kilometer diaľnice než sto karentovaných časopisov. Ďakujem.
Ďakujem pekne. Ja len krátko. Jednak nie je pravda, že sme nevyvinuli žiadne úsilie. My sme ho vyvíjali niekoľko mesiacov, predkladali sme písomne naše predstavy na využitie prostriedkov oboch operačných programov, ale pravda je to, že reálne čerpanie nie je zazmluvnené, reálne čerpanie bolo veľmi nízke a hoci sme ho zdvojnásobili, tak bolo nižšie ako 10 % a tie riziká prepadnutia prostriedkov reálne existovali. Toto bola vážna vec.
Zaujímavá informácia, relevantná je podľa mňa aj to, že z mnohých iných programov nebolo možné čerpať prostriedky, pretože jednoducho zazmluvnenosť bola vyššia než 100 %, tak tam už sa jednoducho nedalo. U nás tá zazmluvnenosť nebola vysoká. No a treba tiež povedať, že veď diaľnice sú dlhodobo prioritou Slovenska, aj veda aj vzdelávanie, ale diaľnice sa dostali jednoducho o niečo vyššie. A potom treba povedať aj to, že veda má s financovaním dlhodobo problémy, a to podľa môjho názoru preto, lebo nedokázali sme dlhodobo popularizovať výsledky vedy. Takže spoločnosť lepšie rozumie postavenej diaľnici než výsledkom vo vede.
My sa veľmi snažme popularizovať vedu, lebo tam je to jadro problému pre ktorý veda, nie teraz, ale dlhodobo dostáva menej peňazí. Napríklad teraz sme na základe našej aktivity spopularizovali projekt X-fel, zaznelo to v médiách celkom pekne, takže týmto smerom sa snažíme ísť. A vypísanie výziev nie je problém, ani nebol problém. To dokážeme veľmi rýchlo, ale to financovanie cez tú byrokraciu eurofondovú, to je vo vede veľký problém.
Ja držím palce ministrovi dopravy, aby mu to išlo ľahšie. Myslím si, že o niečo ľahšie, by to malo ísť a opakujem, spoločnosť je nastavená tak, že dokáže lepšie odkontrolovať kilometer diaľnice než sto karentovaných časopisov. Ďakujem.
Autorizovaný
9:30
Už niekoľko rokov sa zdravotné poistenie vyberá systémom platenia preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú. Na základe zúčtovania tomu, kto mal veľké výkyvy vo výške príjmov vznikne preplatok alebo nedoplatok. Systém je spravodlivejší ako bol ten, ktorý platil pred prijatím zdravotnej reformy. Nebudem popisovať detailne výhody ročného zúčtovania, ale chcem povedať, že sa jednoznačne hlásim k preddavkovému spôsobu platenia zdravotného poistenia, vrátane ročného zúčtovania.
Vyššia spravodlivosť si však vyžaduje, aby bol systém zložitejší. O zložitosti tohto systému sa vedelo, a preto sa v snahe o zlepšenie prístupu k informáciám k tlačivám a informáciám ako ich vyplniť každoročne objavovali v tlači, na internete, ale aj priamo v zdravotných poisťovniach rôzne brožúry, ktoré mali uľahčiť vykonanie ročného zúčtovania. A niektoré poisťovne pomáhali poistencom s vyplňovaním tlačív priamo na pobočkách. Napriek tomu bolo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre mnohých ľudí neprehľadné, zložité a nezrozumiteľné.
A keď som sa o tejto téme rozprávala s ľuďmi, počula som viacero reakcií, ktoré končili s otázkou, prečo to vlastne nerobia za nás zdravotné poisťovne. A niet sa tomu ani čo čudovať. Veď určite, aj vy poznáte z praxe príklady, keď zdravotná poisťovňa oznámila zamestnávateľovi, že musí opraviť ročné zúčtovanie, lebo mu zrejme jeho zamestnanec zabudol nahlásiť, že mal ešte nejaký iný príjem. Alebo možno viete o takom prípade, keď niekto poslal zlé vyplnené tlačivo a pracovníčka zdravotnej poisťovne za tohto človeka vyplnila tlačivo správne a poslala mu opravené ročné zúčtovanie. Poslala, hoci nemusela.
Keď som si to na prvé počutie vyhodnotila, tak som nevidela žiadnu chybu, ale znova nasledovala otázka, prečo to nerobia vlastne zdravotné poisťovne za nás. Ak sa budete touto problematikou dôslednejšie zaoberať, skôr či neskôr dospejete k záveru, že zdravotné poisťovne vedia urobiť ročné zúčtovanie lepšie a niekedy majú dokonca viac informácií na správny výpočet poistného ako napríklad zamestnávatelia.
Vychádzame totižto z predpokladu, že profesionál zdravotnej poisťovni vie urobiť zdravotné poistenie lepšie ako občan. To zrejme nik nepoprie. To, čo je pre prenos vykonania ročného zúčtovania na zdravotné poisťovne rozhodujúce, je dostupnosť údajov a informácií, z ktorých sa ročné zúčtovanie vypočítava. Tieto údaje majú zamestnávatelia, ktorí ich mesačne zasielajú zdravotným poisťovniam. Druhú časť údajov majú daňové úrady, samozrejme údaje, ktoré bude zdravotná poisťovňa pre zúčtovanie poistného potrebovať, môže si ich priamo vyžiadať od osôb, ktoré údaje majú.
Nie je zámerom zmeniť spôsob výpočtu zdravotného poistenia. Zámerom je vytvoriť predpoklady na to, aby sa ročné zúčtovanie dalo vykonať z údajov, ktoré má zdravotná poisťovňa k dispozícii, resp. zabezpečí, aby zdravotná poisťovňa všetky potrebné údaje mala.
Reakcia zdravotných poisťovní po prvom predložení môjho návrhu zákona spred dvoch rokoch mi dáva za pravdu. Dokonca sa v tlači objavilo vyjadrenie, že sú na to poisťovne pripravené a nevidia zásadné prekážky, ktoré by bránili procesu ročného zúčtovania, prenosu ročného zúčtovania zdravotného poistenia na poisťovne. Druhé predloženie návrhu zákona kolidovalo s veľkou novelou zákona o zdravotnom poistení, aby sa predišlo k nedostatkom a komplikáciám v schvaľovacom procese, stiahla som po dohode s ministerstvom zdravotníctva materiál z rokovania.
Teraz ho predkladám a verím, že po jeho prijatí budú mať zdravotné poisťovne dostatok času na zavedenie potrebných opatrení. Predkladaný návrh zákona má zabezpečiť vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistného príslušnou zdravotnou poisťovňou. V súčasnosti vykonávajú ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za zamestnancov zamestnávatelia. Ak sa zamestnanec rozhodne, môže vykonať ročné zúčtovanie sám. Samostatne zárobkovo činné osoby, t. j. podnikatelia, robia ročné zúčtovanie taktiež sami. Súčasný systém je pre zamestnávateľov zaťažujúci, lebo zamestnávateľ musí od zamestnanca získať všetky potrebné informácie, ktoré sú rozhodné pre výpočet zdravotného poistného.
Často sú údaje, ktoré podávajú zamestnanci, neúplné, najmä z dôvodu, že niektorí zamestnanci sa nedostatočne orientujú v systéme zdravotného poistenia. Odborná terminológia, ktorá je uvádzaná v tlačivách na vykonanie ročného zúčtovania, je pre občanov nezrozumiteľná a dochádza k neúmyselným chybám, ktoré sú pri už pri samotnom výpočte poistného. Podnikatelia a hlavne zamestnávatelia dlhodobo označujú systém zdravotného poistenia za zložitý a predstavuje pre nich neúnosnú administratívnu záťaž. Spôsob vykonávania zúčtovania bol nastavený ešte v roku 2004 a za posledné roky bol dostatočne odskúšaný a prax ukázala, že sa dá povinnosť vykonať ročné zúčtovanie preniesť i na zdravotné poisťovne.
Na základe platného zákona majú zdravotné poisťovne získať všetky informácie o príjmoch, a teda i o vymeriavacích základoch zamestnancov. Aby sa mohli občania a zamestnávatelia vyjadriť k údajom, z ktorých im bolo vypočítané poistné za príslušný rok, zavádzam inštitút námietky, v ktorej poistenec uvedie, ktoré údaje nie sú správne a požiada o opravenie ročného zúčtovania. Opravu urobí zdravotná poisťovňa bezodkladne. Ak zdravotná poisťovňa neuzná námietky občana, spor rieši Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Samotný spôsob výpočtu poistného sa oproti súčasnému stavu nemení.
V novele navrhujem, aby zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie poistného do piatich mesiacov od termínu na podanie daňového priznania. Ak budú poisťovne na ročné zúčtovanie dobre pripravené, lehota na vykonanie ročného zúčtovania sa v budúcnosti môže skrátiť. Ak má poistenec predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia navrhujem vykonať najneskôr do konca roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
Navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, ale i ostatných občanov, ktorí boli povinní urobiť ročné zúčtovanie. Odbúra sa časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná. Zverením vykonania ročného zúčtovania odborným útvarom zdravotných poisťovní sa predíde k chybným výpočtom poistného, ktoré v súčasnosti zdravotné poisťovne i tak kontrolovali a nie raz i odstraňovali, napriek tomu, že im to zákon neukladal.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, každá vláda mala vo svojom programovom vyhlásení zjednodušenie odvodového systému, znižovanie administratívnej záťaže a zlepšenie podnikateľského prostredia. Počas predchádzajúcej vlády sa týmto návrhom vládna koalícia vôbec nezaoberala, ale verím, že v tomto volebnom období prijmeme zákon, ktorý bude smerovať k zníženiu byrokracie v zdravotníctve a k zrušeniu zbytočných administratívnych úkonov pre občana. Ďakujem vám za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
3.2.2011 o 9:30 hod.
JUDr.
Katarína Cibulková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Už niekoľko rokov sa zdravotné poistenie vyberá systémom platenia preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú. Na základe zúčtovania tomu, kto mal veľké výkyvy vo výške príjmov vznikne preplatok alebo nedoplatok. Systém je spravodlivejší ako bol ten, ktorý platil pred prijatím zdravotnej reformy. Nebudem popisovať detailne výhody ročného zúčtovania, ale chcem povedať, že sa jednoznačne hlásim k preddavkovému spôsobu platenia zdravotného poistenia, vrátane ročného zúčtovania.
Vyššia spravodlivosť si však vyžaduje, aby bol systém zložitejší. O zložitosti tohto systému sa vedelo, a preto sa v snahe o zlepšenie prístupu k informáciám k tlačivám a informáciám ako ich vyplniť každoročne objavovali v tlači, na internete, ale aj priamo v zdravotných poisťovniach rôzne brožúry, ktoré mali uľahčiť vykonanie ročného zúčtovania. A niektoré poisťovne pomáhali poistencom s vyplňovaním tlačív priamo na pobočkách. Napriek tomu bolo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre mnohých ľudí neprehľadné, zložité a nezrozumiteľné.
A keď som sa o tejto téme rozprávala s ľuďmi, počula som viacero reakcií, ktoré končili s otázkou, prečo to vlastne nerobia za nás zdravotné poisťovne. A niet sa tomu ani čo čudovať. Veď určite, aj vy poznáte z praxe príklady, keď zdravotná poisťovňa oznámila zamestnávateľovi, že musí opraviť ročné zúčtovanie, lebo mu zrejme jeho zamestnanec zabudol nahlásiť, že mal ešte nejaký iný príjem. Alebo možno viete o takom prípade, keď niekto poslal zlé vyplnené tlačivo a pracovníčka zdravotnej poisťovne za tohto človeka vyplnila tlačivo správne a poslala mu opravené ročné zúčtovanie. Poslala, hoci nemusela.
Keď som si to na prvé počutie vyhodnotila, tak som nevidela žiadnu chybu, ale znova nasledovala otázka, prečo to nerobia vlastne zdravotné poisťovne za nás. Ak sa budete touto problematikou dôslednejšie zaoberať, skôr či neskôr dospejete k záveru, že zdravotné poisťovne vedia urobiť ročné zúčtovanie lepšie a niekedy majú dokonca viac informácií na správny výpočet poistného ako napríklad zamestnávatelia.
Vychádzame totižto z predpokladu, že profesionál zdravotnej poisťovni vie urobiť zdravotné poistenie lepšie ako občan. To zrejme nik nepoprie. To, čo je pre prenos vykonania ročného zúčtovania na zdravotné poisťovne rozhodujúce, je dostupnosť údajov a informácií, z ktorých sa ročné zúčtovanie vypočítava. Tieto údaje majú zamestnávatelia, ktorí ich mesačne zasielajú zdravotným poisťovniam. Druhú časť údajov majú daňové úrady, samozrejme údaje, ktoré bude zdravotná poisťovňa pre zúčtovanie poistného potrebovať, môže si ich priamo vyžiadať od osôb, ktoré údaje majú.
Nie je zámerom zmeniť spôsob výpočtu zdravotného poistenia. Zámerom je vytvoriť predpoklady na to, aby sa ročné zúčtovanie dalo vykonať z údajov, ktoré má zdravotná poisťovňa k dispozícii, resp. zabezpečí, aby zdravotná poisťovňa všetky potrebné údaje mala.
Reakcia zdravotných poisťovní po prvom predložení môjho návrhu zákona spred dvoch rokoch mi dáva za pravdu. Dokonca sa v tlači objavilo vyjadrenie, že sú na to poisťovne pripravené a nevidia zásadné prekážky, ktoré by bránili procesu ročného zúčtovania, prenosu ročného zúčtovania zdravotného poistenia na poisťovne. Druhé predloženie návrhu zákona kolidovalo s veľkou novelou zákona o zdravotnom poistení, aby sa predišlo k nedostatkom a komplikáciám v schvaľovacom procese, stiahla som po dohode s ministerstvom zdravotníctva materiál z rokovania.
Teraz ho predkladám a verím, že po jeho prijatí budú mať zdravotné poisťovne dostatok času na zavedenie potrebných opatrení. Predkladaný návrh zákona má zabezpečiť vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistného príslušnou zdravotnou poisťovňou. V súčasnosti vykonávajú ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za zamestnancov zamestnávatelia. Ak sa zamestnanec rozhodne, môže vykonať ročné zúčtovanie sám. Samostatne zárobkovo činné osoby, t. j. podnikatelia, robia ročné zúčtovanie taktiež sami. Súčasný systém je pre zamestnávateľov zaťažujúci, lebo zamestnávateľ musí od zamestnanca získať všetky potrebné informácie, ktoré sú rozhodné pre výpočet zdravotného poistného.
Často sú údaje, ktoré podávajú zamestnanci, neúplné, najmä z dôvodu, že niektorí zamestnanci sa nedostatočne orientujú v systéme zdravotného poistenia. Odborná terminológia, ktorá je uvádzaná v tlačivách na vykonanie ročného zúčtovania, je pre občanov nezrozumiteľná a dochádza k neúmyselným chybám, ktoré sú pri už pri samotnom výpočte poistného. Podnikatelia a hlavne zamestnávatelia dlhodobo označujú systém zdravotného poistenia za zložitý a predstavuje pre nich neúnosnú administratívnu záťaž. Spôsob vykonávania zúčtovania bol nastavený ešte v roku 2004 a za posledné roky bol dostatočne odskúšaný a prax ukázala, že sa dá povinnosť vykonať ročné zúčtovanie preniesť i na zdravotné poisťovne.
Na základe platného zákona majú zdravotné poisťovne získať všetky informácie o príjmoch, a teda i o vymeriavacích základoch zamestnancov. Aby sa mohli občania a zamestnávatelia vyjadriť k údajom, z ktorých im bolo vypočítané poistné za príslušný rok, zavádzam inštitút námietky, v ktorej poistenec uvedie, ktoré údaje nie sú správne a požiada o opravenie ročného zúčtovania. Opravu urobí zdravotná poisťovňa bezodkladne. Ak zdravotná poisťovňa neuzná námietky občana, spor rieši Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Samotný spôsob výpočtu poistného sa oproti súčasnému stavu nemení.
V novele navrhujem, aby zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie poistného do piatich mesiacov od termínu na podanie daňového priznania. Ak budú poisťovne na ročné zúčtovanie dobre pripravené, lehota na vykonanie ročného zúčtovania sa v budúcnosti môže skrátiť. Ak má poistenec predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia navrhujem vykonať najneskôr do konca roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
Navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, ale i ostatných občanov, ktorí boli povinní urobiť ročné zúčtovanie. Odbúra sa časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná. Zverením vykonania ročného zúčtovania odborným útvarom zdravotných poisťovní sa predíde k chybným výpočtom poistného, ktoré v súčasnosti zdravotné poisťovne i tak kontrolovali a nie raz i odstraňovali, napriek tomu, že im to zákon neukladal.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, každá vláda mala vo svojom programovom vyhlásení zjednodušenie odvodového systému, znižovanie administratívnej záťaže a zlepšenie podnikateľského prostredia. Počas predchádzajúcej vlády sa týmto návrhom vládna koalícia vôbec nezaoberala, ale verím, že v tomto volebnom období prijmeme zákon, ktorý bude smerovať k zníženiu byrokracie v zdravotníctve a k zrušeniu zbytočných administratívnych úkonov pre občana. Ďakujem vám za pozornosť.
Autorizovaný
9:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:38
Viliam NovotnýNa základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 zo 17. januára 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.2.2011 o 9:38 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán predseda, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 226.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 zo 17. januára 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Autorizovaný
9:41
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:41
Viliam NovotnýRád by som vyzdvihol skutočnosť, že túto novelu podala do Národnej rady pôvodne a prvýkrát ešte ako opozičná poslankyňa, samozrejme vtedy nemala veľkú šancu na úspech. Po parlamentných voľbách ju do Národnej rady podáva tentokrát už druhý raz....
Rád by som vyzdvihol skutočnosť, že túto novelu podala do Národnej rady pôvodne a prvýkrát ešte ako opozičná poslankyňa, samozrejme vtedy nemala veľkú šancu na úspech. Po parlamentných voľbách ju do Národnej rady podáva tentokrát už druhý raz. Na novembrovej schôdzi novelu stiahla po dohovore s ministrom zdravotníctva, vzhľadom na to, že sa prerokovávala v tom čase vládna novela zákona o zdravotných poisťovniach. Dnes ju teda už do Národnej rady podala a dnes ju prerokujeme po dohode s ministrom zdravotníctva.
Hovorím o tom preto, lebo chcem vyzdvihnúť určitú názorovú kontinuitu vo vzťahu k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia, pretože zákon, ktorý bol podávaný v opozícií, sa podáva aj v koalícií, takže nie je to o tom, že keď sme boli v opozícii, tak o niečom hovoríme a potom v koalícii si to už nepamätáme a robíme niečo iné, ale dá sa povedať, že úplne totožné znenie tohto zákona bolo predkladané aj v opozícii, až na nejaké legislatívne úpravy, ktoré vyžaduje meniaca sa legislatíva v tom čase.
Rád by som tiež upozornil na veľmi elegantné riešenie problému, ktorý ponúka táto novela, problému, ktorý trápi verejnosť od roku 2004. Spôsob vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia bol nastavený v reformných zákonoch v roku 2004. Napriek tomu, že ho odvtedy kritizovala ako verejnosť, tak aj politici, v praxi sa ukázala ako veľmi efektívny nástroj na spravodlivý výber poistného a na zachovanie solidarity vo verejnom zdravotnom poistení.
Po parlamentných voľbách v 2006 síce predchádzajúca vláda sľubovala zrušenie alebo zjednodušenie celého systému ročného zúčtovania zdravotného poistenia a treba priznať, že sme sa tým opakovane zaoberali, ako na výbore, tak aj v pléne Národnej rady pri rôznych novelách zákonov, ale treba povedať, že k žiadnej výraznej pre občana viditeľnej úprave okrem nejakých kozmetických nedošlo. Faktom však je, že spôsob výpočtu poistného bol za posledné roky dostatočne odskúšaný a som o tom presvedčený, že sa táto povinnosť vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia dá preniesť z pliec poistencov na zdravotné poisťovne, tak ako ho navrhuje táto poslanecká novela zákona o zdravotných poisťovniach.
V snahe znížiť administratívnu náročnosť podnikateľov a zamestnávateľov, preto novela navrhuje, aby ročné zúčtovanie zdravotného poistenia robili zdravotné poisťovne. Na základe platného zákona majú zdravotné poisťovne naozaj všetky informácie o príjmoch, a teda aj o vymeriavacích základoch zamestnancov. Navrhovaný poslanecký zákon zároveň ukladá povinnosť daňovému riaditeľstvu predkladať zdravotným poisťovniam údaje potrebné pre výpočet ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach.
Súhlasím s pani predkladateľkou, že navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, aj ostatných občanov, ktorí boli povinní robiť ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a mnohokrát mali veľký problém vypísať tie tlačivá a odpovedať na množstvo otázok. Odbúra sa tak časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná. Nepočul som nikoho, aby sa sťažoval na to, že je komplikované podávať daňové priznanie, aj keď mnohokrát skôr nadávajú na to, koľko treba zaplatiť daní, ale s podávaním priznania pre ročné zúčtovanie zdravotného poistenia sú len problémy v praxi a sťažnosti sa len kopia. Naozaj je to element, ktorý je veľmi potrebný z hľadiska spravodlivého výberu poistného a zachovania solidarity, aby špekulanti, ktorí nechcú zaplatiť potrebné odvody do zdravotného poistenia boli týmto ročným zúčtovaním zdravotného poistenia demaskovaní, ale na druhej strane treba hľadať naozaj model, ako ho zjednodušiť, aby zbytočne nezaťažoval verejnosť.
Preto vás chcem, vážené dámy a vážení páni, poprosiť, aby ste schválili posunutie tohto zákona do druhého čítania, v ktorom je priestor, samozrejme diskutovať aj o konkrétnych ďalších návrhoch, pozmeňovacích návrhoch, nápadoch, vylepšeniach, aby Národná rada Slovenskej republiky túto poslaneckú novelu zákona schválila. Myslím si, že je veľmi potrebná a myslím si, že občania nám za to poďakujú. Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.2.2011 o 9:41 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa poďakoval mojej kolegyni, pani poslankyne Cibulkovej, že podala túto novelu zákona o zdravotných poisťovniach do Národnej rady.
Rád by som vyzdvihol skutočnosť, že túto novelu podala do Národnej rady pôvodne a prvýkrát ešte ako opozičná poslankyňa, samozrejme vtedy nemala veľkú šancu na úspech. Po parlamentných voľbách ju do Národnej rady podáva tentokrát už druhý raz. Na novembrovej schôdzi novelu stiahla po dohovore s ministrom zdravotníctva, vzhľadom na to, že sa prerokovávala v tom čase vládna novela zákona o zdravotných poisťovniach. Dnes ju teda už do Národnej rady podala a dnes ju prerokujeme po dohode s ministrom zdravotníctva.
Hovorím o tom preto, lebo chcem vyzdvihnúť určitú názorovú kontinuitu vo vzťahu k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia, pretože zákon, ktorý bol podávaný v opozícií, sa podáva aj v koalícií, takže nie je to o tom, že keď sme boli v opozícii, tak o niečom hovoríme a potom v koalícii si to už nepamätáme a robíme niečo iné, ale dá sa povedať, že úplne totožné znenie tohto zákona bolo predkladané aj v opozícii, až na nejaké legislatívne úpravy, ktoré vyžaduje meniaca sa legislatíva v tom čase.
Rád by som tiež upozornil na veľmi elegantné riešenie problému, ktorý ponúka táto novela, problému, ktorý trápi verejnosť od roku 2004. Spôsob vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia bol nastavený v reformných zákonoch v roku 2004. Napriek tomu, že ho odvtedy kritizovala ako verejnosť, tak aj politici, v praxi sa ukázala ako veľmi efektívny nástroj na spravodlivý výber poistného a na zachovanie solidarity vo verejnom zdravotnom poistení.
Po parlamentných voľbách v 2006 síce predchádzajúca vláda sľubovala zrušenie alebo zjednodušenie celého systému ročného zúčtovania zdravotného poistenia a treba priznať, že sme sa tým opakovane zaoberali, ako na výbore, tak aj v pléne Národnej rady pri rôznych novelách zákonov, ale treba povedať, že k žiadnej výraznej pre občana viditeľnej úprave okrem nejakých kozmetických nedošlo. Faktom však je, že spôsob výpočtu poistného bol za posledné roky dostatočne odskúšaný a som o tom presvedčený, že sa táto povinnosť vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia dá preniesť z pliec poistencov na zdravotné poisťovne, tak ako ho navrhuje táto poslanecká novela zákona o zdravotných poisťovniach.
V snahe znížiť administratívnu náročnosť podnikateľov a zamestnávateľov, preto novela navrhuje, aby ročné zúčtovanie zdravotného poistenia robili zdravotné poisťovne. Na základe platného zákona majú zdravotné poisťovne naozaj všetky informácie o príjmoch, a teda aj o vymeriavacích základoch zamestnancov. Navrhovaný poslanecký zákon zároveň ukladá povinnosť daňovému riaditeľstvu predkladať zdravotným poisťovniam údaje potrebné pre výpočet ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach.
Súhlasím s pani predkladateľkou, že navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, aj ostatných občanov, ktorí boli povinní robiť ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a mnohokrát mali veľký problém vypísať tie tlačivá a odpovedať na množstvo otázok. Odbúra sa tak časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná. Nepočul som nikoho, aby sa sťažoval na to, že je komplikované podávať daňové priznanie, aj keď mnohokrát skôr nadávajú na to, koľko treba zaplatiť daní, ale s podávaním priznania pre ročné zúčtovanie zdravotného poistenia sú len problémy v praxi a sťažnosti sa len kopia. Naozaj je to element, ktorý je veľmi potrebný z hľadiska spravodlivého výberu poistného a zachovania solidarity, aby špekulanti, ktorí nechcú zaplatiť potrebné odvody do zdravotného poistenia boli týmto ročným zúčtovaním zdravotného poistenia demaskovaní, ale na druhej strane treba hľadať naozaj model, ako ho zjednodušiť, aby zbytočne nezaťažoval verejnosť.
Preto vás chcem, vážené dámy a vážení páni, poprosiť, aby ste schválili posunutie tohto zákona do druhého čítania, v ktorom je priestor, samozrejme diskutovať aj o konkrétnych ďalších návrhoch, pozmeňovacích návrhoch, nápadoch, vylepšeniach, aby Národná rada Slovenskej republiky túto poslaneckú novelu zákona schválila. Myslím si, že je veľmi potrebná a myslím si, že občania nám za to poďakujú. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
9:48
Vychádza sa z požiadaviek tretieho balíčka, energetického balíčka Európskej únie a Smernice 72, 73 z roku 2009, ktorú je potrebné...
Vychádza sa z požiadaviek tretieho balíčka, energetického balíčka Európskej únie a Smernice 72, 73 z roku 2009, ktorú je potrebné vzhľadom na to, že jej transpozícia končí 3. marca tohto roku uviesť do praxe, zohľadniť tie požiadavky smernice, týchto smerníc. Samozrejme, sú tam ešte, je tam aj smernica, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh č. 70, pardon 55 a z toho vyplýva, že jednoducho všetky krajiny, ktoré sú na tomto spoločnom trhu, majú mať v princípe rovnakú filozofiu pri regulovaní energetických nosičov v rámci celej Európy.
Súčasná legislatíva, ktorá platí na Slovensku nezodpovedá týmto, tejto právnej úprave, resp. týmto požiadavkám, no a z toho vyplýva, že budeme musieť skutočne niečo urobiť, aby sme odstránili existenciu dvoch regulačných orgánov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Rada pre reguláciu boli v podstate dva orgány, ktoré viac-menej regulovali cenu elektrickej energie, pričom dlhodobo a v rozpore so zákonom nebol menovaný predseda úradu, ale zastupoval ho predseda Rady pre reguláciu, ktorý bol viac-menej taký dvojjediný. Na jednej strane jedno a na druhej strane robil druhé, čo teda odporuje, samozrejme tej možno aj základnej logike, ale vzhľadom na to, že to bolo dočasné, tak to štyri roky alebo štvrtý rok sa zdá byť na dočasnosť skutočne dosť. Máme určite v neblahej pamäti, čo to znamená dočasné v iných prípadoch a neradi by sme sa dostali do situácie, keby to pokračovalo naďalej a boli by sme za to časom perzekvovaní alebo resp. minimálne dopytovaní z Európskej únie.
Samozrejme, že existuje, v prípade, že to neurobíme riziko rôznych súdnych konaní, na ktoré, tí veľkí hráči na Európskom trhu čakajú. Situácia, ktorá, ak by sme teda neuplatnili tú transpozíciu a situácia, ktorá v tejto oblasti je zjednodušene povedané, nie je dobrá. Princípom je to, že musíme úplne zmeniť pohľad na reguláciu sieťových odvetví, kde predovšetkým primeraná miera liberalizácie alebo resp. atraktívna miera liberalizácie, umožní minimálne dodržať existujúce ceny energetických nosičov, ak neuvažujeme o tom, že sa môžu znížiť. Samozrejme návrh nemusí byť dokonalý, ani nie je dokonalý, je tu dostatočný priestor ešte na to, aby sme sa v rámci aj výborov, aj možno rôznych iných záujemcov dohodli neurčitých zmenách a samozrejme, že tie zmeny určite k tomu pomôžu. A prirodzene, dá sa očakávať, že budú mať potom priamy dosah na kvalitu tohto návrhu. Som prirodzene tomu otvorený.
Tá urýchlená inštitucionálna reforma tej regulácie je potrebná predovšetkým v súvislosti s prípravou regulačnej politiky na rok 2011. Nechcem tu spomínať tú minulosť, akým spôsobom sa pripravovala regulačná politika, asi to nemá ani zmysel, lebo to už bolo, ale zjednodušene povedané, bolo to vždy jednoročné obdobie, ktoré sa upravovalo o konštanty, ktoré nikto nevedel, prečo sú. No a dôsledkom takejto regulačnej politiky je trebárs aj to, že dnes sme do ceny elektrickej energie zahrnuli napríklad aj zdroje, ktoré ešte ani neexistujú. Je to bohužiaľ tak, a ktoré majú byť postavené, no dobre, tak môžem sa opýtať, že prečo to robíme, prečo tá cena nie je urobená až potom, keď tie zdroje budú postavené, ale to predpokladám, že nie je to v danom momente rozhodujúce.
Princípom je to, že Rada pre reguláciu sa bude volať, navrhujem, aby sa volala tak, ako sa volala pred tým, Regulačná rada a nikto, kto je momentálne v Rade pre reguláciu nebude odvolaný. Rada bude rozšírená zo šesť na dvanásť členov a samozrejme, bude tam v rámci požiadaviek Európskej únie ako trinástym členom ombudsman. Ten, ktorý bude môcť rozhodovať samozrejme spolu s Regulačnou radou o prípadných konaniach v odvolaniach, prípadných námietkach tých, ktorí sa zúčastňujú aktivít alebo majú aktivity na trhu s elektrickou alebo akoukoľvek energiou, či vodnou, či plynovou, či tepelnou a tak ďalej. Miesto neobsadených dvoch pozícií predsedu a podpredsedu úradu, je navrhovaná trojčlenná komisia, aby nevznikol problém, že tá komisia podľa návrhu alebo podľa názoru niektorých kolegov nebude dostatočne nezávislá, tak existuje, bude tam existovať rotácia, jednak na poste predsedu, a jednak, tá nezávislosť bude zaistená alebo zabezpečená tým, že každé dva roky príde do tej komisie nový človek. Nový človek, ktorého podľa môjho návrhu bude menovať vláda, ale prirodzene, ako som už naznačil, môžeme sa baviť o týchto podmienkach alebo o týchto návrhoch. Doteraz to bolo tak, traja išli z vlády, troch menoval parlament, ale týkalo sa to len Regulačnej rady, teda Rada pre reguláciu.
Regulačná rada bude teraz kompletne volená parlamentom, čiže nebude do toho vstupovať vláda, ale bude to len vec parlamentu, čiže to je taká zmena. Prirodzene, že po dvoch rokoch pôjde prvý, po ďalších dvoch rokoch druhý, čiže, keď to zoberieme, tá nezávislosť bude daná tým, že aj v ďalšom volebnom období budú vystriedaní až dvaja členovia regulačnej komisie, čiže nikto nemôže povedať, že tu si vláda niekoho dala alebo parlament niekoho dal, ak by to bol parlament, a že jednoducho je to politicky poplatné.
Ak si niekto myslí, že dá sa úplne, ale úplne absolútne na 100 % zaručiť nezávislosť, no tá nie je nikde, v reálnom živote nie je nikde. Vždy niekto má nijaký pocit z nejakých aktivít, ale predpokladáme, že vzhľadom na to, že by sme urobili takúto rotáciu, vieme zabezpečiť tú nezávislosť v maximálnej možnej miere, ktorá vyplýva z demokraticky pluralitného režimu. Iná možnosť asi neexistuje.
To štvorročné provizórium, ktoré nás alebo, ktoré momentálne ešte stále zažívame a ktoré viac-menej spôsobilo to, že predseda Rady pre reguláciu je zároveň zastupujúcim dočasným členom, ako som už spomínal, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho zástupca v tom úrade vymenovaný takisto nie je, je niečo, čo jednoducho si nemôžeme dovoliť aj pri odhliadnutí od požiadaviek energetického balíčka tretieho. Je celkom jasné, že model dvoch od seba oddelených nezávislých regulačných orgánov, je vzhľadom na tento stav absolútne nefunkčný. Dokonca, ak to spomenieme, tak môžeme si povedať, že je priamo v rozpore so zákonom, aby bol predseda Rady pre reguláciu aj poverený vedením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale to je stav, ktorý momentálne fungoval alebo funguje a tento by sme mali, samozrejme, nejakým spôsobom alebo zmenou tohto zákona odstrániť.
Ja verím, že to pochopíte tak, že to nie je niečo, čo je nejakým výsledkom, by som povedal snáh o ovládnutie úradu, aj keď, prirodzene, môžu byť rôzne názory na to. Ide o to, že my musíme v maximálnej možnej miere stransparentniť existenciu tej politiky alebo ako funguje tá politika regulačná, lebo dnes je to aj trošku zahmlené. Dnes je to problémom sa dozvedieť, že kto vlastne, za čo koľko dostáva a niektoré čísla sú veľmi zaujímavé. Spomeniem trebárs len taký detail, že do ceny pre elektrickú energiu na tento rok sú zahrnuté zdroje, ktoré ešte neexistujú. Ale to by sme možno sa mohli spýtať predsedu Rady pre reguláciu, resp. tých pracovníkov, ktorí sú týmto poverení, prečo sa takto robilo.
Čiže cieľom je zásadným spôsobom stransparentniť celé fungovanie a celý spôsob nominácií, celý spôsob zostavovania, resp. výpočtu ceny elektrickej energie, kde sa budú môcť oveľa viac zapájať všetci relevantní alebo všetky relevantné organizácie, odborníci, je jedno, či z takého alebo z takého politické spektra, lebo, ja si myslím, že to by nemalo hrať žiadnu úlohu, lebo je to čisto odborná debata, kde akonáhle sa zavedie politikum, tak doplácajú na to všetci, či sú to občania v poslednej dedinke alebo v prvom meste, je to ale skutočne jedno, úplne, ale úplne jedno. A samozrejme, že pri nejakom zostavovaní úradu sa mohli v minulosti urobiť trošku aj nedostatky alebo, pardon, chyby, z toho vyplývajúce nedostatky, ale predpokladám, že po zrekonštruovaní tohto Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a celého systému regulačnej politiky, by sme sa mohli dostať do stavu, kedy to bude pre občana čitateľné, priaznivé, a keď nebude doplácať na biznis, alebo resp. aktivity vybraných investorov.
Budem veľmi rád, keď zvážite všetci tento návrh, a keď by som povedal, pochopíte, alebo resp. si osvojíte to, čo som týmto myslel. Budem rád, keď ho podporíte v prvom čítaní a do druhého čítania je dostatok času na to, aby sme jednotlivé body, či z pravého alebo ľavého, ľavej strany politického spektra spolu prešli, lebo naozaj, myslím si, že občania nám budú za toto vďační, lebo tým, že ozdravíme, že umožníme liberalizáciu, ako som už v úvode povedal, predpokladám, že my vieme minimálne udržať cenu za energické nosiče, a to by malo byť tým hlavným cieľom nás všetkých. Týmto dokážeme občanom, že sme tu kvôli nim a nie pre osobné alebo čiastkové politické záujmy niektorých strán, ktoré v tomto parlamente sedia. Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si uviesť zákon, ktorý bez ohľadu na to, kde žijeme, čo robíme, ako fungujeme, koľko zarábame, má rovnaký vplyv alebo teda jeho dopad môže mať rovnaký vplyv na všetkých obyvateľov tohto štátu, či sú to právnické, fyzické osoby, je to jedno.
Vychádza sa z požiadaviek tretieho balíčka, energetického balíčka Európskej únie a Smernice 72, 73 z roku 2009, ktorú je potrebné vzhľadom na to, že jej transpozícia končí 3. marca tohto roku uviesť do praxe, zohľadniť tie požiadavky smernice, týchto smerníc. Samozrejme, sú tam ešte, je tam aj smernica, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh č. 70, pardon 55 a z toho vyplýva, že jednoducho všetky krajiny, ktoré sú na tomto spoločnom trhu, majú mať v princípe rovnakú filozofiu pri regulovaní energetických nosičov v rámci celej Európy.
Súčasná legislatíva, ktorá platí na Slovensku nezodpovedá týmto, tejto právnej úprave, resp. týmto požiadavkám, no a z toho vyplýva, že budeme musieť skutočne niečo urobiť, aby sme odstránili existenciu dvoch regulačných orgánov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Rada pre reguláciu boli v podstate dva orgány, ktoré viac-menej regulovali cenu elektrickej energie, pričom dlhodobo a v rozpore so zákonom nebol menovaný predseda úradu, ale zastupoval ho predseda Rady pre reguláciu, ktorý bol viac-menej taký dvojjediný. Na jednej strane jedno a na druhej strane robil druhé, čo teda odporuje, samozrejme tej možno aj základnej logike, ale vzhľadom na to, že to bolo dočasné, tak to štyri roky alebo štvrtý rok sa zdá byť na dočasnosť skutočne dosť. Máme určite v neblahej pamäti, čo to znamená dočasné v iných prípadoch a neradi by sme sa dostali do situácie, keby to pokračovalo naďalej a boli by sme za to časom perzekvovaní alebo resp. minimálne dopytovaní z Európskej únie.
Samozrejme, že existuje, v prípade, že to neurobíme riziko rôznych súdnych konaní, na ktoré, tí veľkí hráči na Európskom trhu čakajú. Situácia, ktorá, ak by sme teda neuplatnili tú transpozíciu a situácia, ktorá v tejto oblasti je zjednodušene povedané, nie je dobrá. Princípom je to, že musíme úplne zmeniť pohľad na reguláciu sieťových odvetví, kde predovšetkým primeraná miera liberalizácie alebo resp. atraktívna miera liberalizácie, umožní minimálne dodržať existujúce ceny energetických nosičov, ak neuvažujeme o tom, že sa môžu znížiť. Samozrejme návrh nemusí byť dokonalý, ani nie je dokonalý, je tu dostatočný priestor ešte na to, aby sme sa v rámci aj výborov, aj možno rôznych iných záujemcov dohodli neurčitých zmenách a samozrejme, že tie zmeny určite k tomu pomôžu. A prirodzene, dá sa očakávať, že budú mať potom priamy dosah na kvalitu tohto návrhu. Som prirodzene tomu otvorený.
Tá urýchlená inštitucionálna reforma tej regulácie je potrebná predovšetkým v súvislosti s prípravou regulačnej politiky na rok 2011. Nechcem tu spomínať tú minulosť, akým spôsobom sa pripravovala regulačná politika, asi to nemá ani zmysel, lebo to už bolo, ale zjednodušene povedané, bolo to vždy jednoročné obdobie, ktoré sa upravovalo o konštanty, ktoré nikto nevedel, prečo sú. No a dôsledkom takejto regulačnej politiky je trebárs aj to, že dnes sme do ceny elektrickej energie zahrnuli napríklad aj zdroje, ktoré ešte ani neexistujú. Je to bohužiaľ tak, a ktoré majú byť postavené, no dobre, tak môžem sa opýtať, že prečo to robíme, prečo tá cena nie je urobená až potom, keď tie zdroje budú postavené, ale to predpokladám, že nie je to v danom momente rozhodujúce.
Princípom je to, že Rada pre reguláciu sa bude volať, navrhujem, aby sa volala tak, ako sa volala pred tým, Regulačná rada a nikto, kto je momentálne v Rade pre reguláciu nebude odvolaný. Rada bude rozšírená zo šesť na dvanásť členov a samozrejme, bude tam v rámci požiadaviek Európskej únie ako trinástym členom ombudsman. Ten, ktorý bude môcť rozhodovať samozrejme spolu s Regulačnou radou o prípadných konaniach v odvolaniach, prípadných námietkach tých, ktorí sa zúčastňujú aktivít alebo majú aktivity na trhu s elektrickou alebo akoukoľvek energiou, či vodnou, či plynovou, či tepelnou a tak ďalej. Miesto neobsadených dvoch pozícií predsedu a podpredsedu úradu, je navrhovaná trojčlenná komisia, aby nevznikol problém, že tá komisia podľa návrhu alebo podľa názoru niektorých kolegov nebude dostatočne nezávislá, tak existuje, bude tam existovať rotácia, jednak na poste predsedu, a jednak, tá nezávislosť bude zaistená alebo zabezpečená tým, že každé dva roky príde do tej komisie nový človek. Nový človek, ktorého podľa môjho návrhu bude menovať vláda, ale prirodzene, ako som už naznačil, môžeme sa baviť o týchto podmienkach alebo o týchto návrhoch. Doteraz to bolo tak, traja išli z vlády, troch menoval parlament, ale týkalo sa to len Regulačnej rady, teda Rada pre reguláciu.
Regulačná rada bude teraz kompletne volená parlamentom, čiže nebude do toho vstupovať vláda, ale bude to len vec parlamentu, čiže to je taká zmena. Prirodzene, že po dvoch rokoch pôjde prvý, po ďalších dvoch rokoch druhý, čiže, keď to zoberieme, tá nezávislosť bude daná tým, že aj v ďalšom volebnom období budú vystriedaní až dvaja členovia regulačnej komisie, čiže nikto nemôže povedať, že tu si vláda niekoho dala alebo parlament niekoho dal, ak by to bol parlament, a že jednoducho je to politicky poplatné.
Ak si niekto myslí, že dá sa úplne, ale úplne absolútne na 100 % zaručiť nezávislosť, no tá nie je nikde, v reálnom živote nie je nikde. Vždy niekto má nijaký pocit z nejakých aktivít, ale predpokladáme, že vzhľadom na to, že by sme urobili takúto rotáciu, vieme zabezpečiť tú nezávislosť v maximálnej možnej miere, ktorá vyplýva z demokraticky pluralitného režimu. Iná možnosť asi neexistuje.
To štvorročné provizórium, ktoré nás alebo, ktoré momentálne ešte stále zažívame a ktoré viac-menej spôsobilo to, že predseda Rady pre reguláciu je zároveň zastupujúcim dočasným členom, ako som už spomínal, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho zástupca v tom úrade vymenovaný takisto nie je, je niečo, čo jednoducho si nemôžeme dovoliť aj pri odhliadnutí od požiadaviek energetického balíčka tretieho. Je celkom jasné, že model dvoch od seba oddelených nezávislých regulačných orgánov, je vzhľadom na tento stav absolútne nefunkčný. Dokonca, ak to spomenieme, tak môžeme si povedať, že je priamo v rozpore so zákonom, aby bol predseda Rady pre reguláciu aj poverený vedením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale to je stav, ktorý momentálne fungoval alebo funguje a tento by sme mali, samozrejme, nejakým spôsobom alebo zmenou tohto zákona odstrániť.
Ja verím, že to pochopíte tak, že to nie je niečo, čo je nejakým výsledkom, by som povedal snáh o ovládnutie úradu, aj keď, prirodzene, môžu byť rôzne názory na to. Ide o to, že my musíme v maximálnej možnej miere stransparentniť existenciu tej politiky alebo ako funguje tá politika regulačná, lebo dnes je to aj trošku zahmlené. Dnes je to problémom sa dozvedieť, že kto vlastne, za čo koľko dostáva a niektoré čísla sú veľmi zaujímavé. Spomeniem trebárs len taký detail, že do ceny pre elektrickú energiu na tento rok sú zahrnuté zdroje, ktoré ešte neexistujú. Ale to by sme možno sa mohli spýtať predsedu Rady pre reguláciu, resp. tých pracovníkov, ktorí sú týmto poverení, prečo sa takto robilo.
Čiže cieľom je zásadným spôsobom stransparentniť celé fungovanie a celý spôsob nominácií, celý spôsob zostavovania, resp. výpočtu ceny elektrickej energie, kde sa budú môcť oveľa viac zapájať všetci relevantní alebo všetky relevantné organizácie, odborníci, je jedno, či z takého alebo z takého politické spektra, lebo, ja si myslím, že to by nemalo hrať žiadnu úlohu, lebo je to čisto odborná debata, kde akonáhle sa zavedie politikum, tak doplácajú na to všetci, či sú to občania v poslednej dedinke alebo v prvom meste, je to ale skutočne jedno, úplne, ale úplne jedno. A samozrejme, že pri nejakom zostavovaní úradu sa mohli v minulosti urobiť trošku aj nedostatky alebo, pardon, chyby, z toho vyplývajúce nedostatky, ale predpokladám, že po zrekonštruovaní tohto Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a celého systému regulačnej politiky, by sme sa mohli dostať do stavu, kedy to bude pre občana čitateľné, priaznivé, a keď nebude doplácať na biznis, alebo resp. aktivity vybraných investorov.
Budem veľmi rád, keď zvážite všetci tento návrh, a keď by som povedal, pochopíte, alebo resp. si osvojíte to, čo som týmto myslel. Budem rád, keď ho podporíte v prvom čítaní a do druhého čítania je dostatok času na to, aby sme jednotlivé body, či z pravého alebo ľavého, ľavej strany politického spektra spolu prešli, lebo naozaj, myslím si, že občania nám budú za toto vďační, lebo tým, že ozdravíme, že umožníme liberalizáciu, ako som už v úvode povedal, predpokladám, že my vieme minimálne udržať cenu za energické nosiče, a to by malo byť tým hlavným cieľom nás všetkých. Týmto dokážeme občanom, že sme tu kvôli nim a nie pre osobné alebo čiastkové politické záujmy niektorých strán, ktoré v tomto parlamente sedia. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
10:00
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:00
Ľubomír JahnátekPodľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Za tretie, konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého navrhovaného zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že bude mať vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 č. 228 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvu, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.
Pán predseda, otvorte, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.2.2011 o 10:00 hod.
prof. Ing. CSc.
Ľubomír Jahnátek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za alternátora spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 227.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Za tretie, konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého navrhovaného zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že bude mať vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 č. 228 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvu, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.
Pán predseda, otvorte, všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
10:04
Vystúpenie v rozprave 10:04
Alojz PřidalJa chcem hneď v úvode povedať, aj keď to tu bolo spomínané, že tá transpozičná lehota na...
Ja chcem hneď v úvode povedať, aj keď to tu bolo spomínané, že tá transpozičná lehota na preberanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72 ES a 73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a plynom je 3. marca 2011 a do tohto termínu je nereálne uvažovať s prijatím novely, naviac v takej podobe, ktorá je teda pre mňa neprijateľná.
Chcem tiež poznamenať, že v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 174/2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za preberanie a aplikáciu smerníc EP bol stanovený ako hraničný termín na predloženie návrhov právnych predpisov pre splnenie transpozičnej lehoty 30. november 2010. Preto si myslím, že s týmto návrhom malo prísť ministerstvo. Je to tak závažná zmena a je potrebná tá zmena, ktorá musí prejsť podľa mňa, alebo mala by prejsť teda medzirezortným pripomienkovaním.
Cieľom toho tretieho energetického balíčka, ktorý má podporiť ďalšie otváranie trhu s elektrinou a zemným plynom, je zlepšiť práva spotrebiteľov, posilniť, posilniť právomoc národných regulačných úradov, opakujem, posilniť právomoc národných regulačných úradov, zabezpečiť vyššiu bezpečnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v zásobovaní energiou.
Vzhľadom k tomu, že na príprave tohto balíčka sa podieľalo i ministerstvo hospodárstva a ÚRSO, neočakávam nejaké podstatné zmeny v súčasne platnej legislatíve, a aj keď sa dá akceptovať názor predkladateľa, že súčasná slovenská právna úprava nezodpovedá požiadavkám balíčka, chcem konštatovať to, že dikcia zákona č. 276/2001 Z. z. a až do doby prijatia novely č. 107/2007 Z. z., 7. 2. 2007 bola dobrá. Neumožňovala žiadne zásahy zo strany vládnych orgánov, ani lobistických skupín do činnosti ÚRSO.
Tretí energetický balíček navrhuje opatrenia na posilnenie a zabezpečenie nezávislosti regulačných orgánov v členských štátoch EÚ. Národní regulátori budú oprávnení prijímať záväzné rozhodnutia vo vzťahu k energetickým spoločnostiam. Počíta sa aj s existenciou nezávislého mechanizmu na efektívne riešenie sťažností a mimosúdne urovnávanie sporov. Ten ombudsman a vytvorenie ombudsmana pre odvetvie energetiky sa skôr v smernici uvádza ako príklad, ale prosím, je možné aj také riešenie. Ale ešte raz konštatujem, že najlepším základom pre úpravu zákona č. 276/2001 Z. z. je dikcia pred úpravou z roku 2007, ktorá spĺňala všetky podmienky nezávislosti a právnej čistoty a pri jeho aplikácii sa nevyskytovali problémy.
A teraz konkrétne pripomienky k tomu návrhu. Ten návrh, ako pán predkladateľ hovoril, zavádza inštitút regulačnej komisie, ktorá koná ako štatutárny orgán a nesie zodpovednosť ako kolektívny orgán, čo je podľa mňa neobvyklé. Keďže členov menuje a odvoláva vláda, ide podľa môjho názoru o priamy konflikt záujmov a porušenie ustanovení európskych smerníc, ktoré vyžadujú absolútnu nezávislosť úradu. Štát je podnikateľským subjektom v energetike. Vieme, kto je držiteľom akcií, kto vykonáva práva akcionára v niektorých aj regulovaných, teda subjektoch a prostredníctvom komisie by takto teda rozhodoval o rozsahu a spôsobe cenovej regulácie a má možnosť zasahovať do procesu regulácie. To potrebujeme vyriešiť.
Druhá vec, podľa návrhu člen komisie nemusí byť občan Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že má prístup k utajovaným informáciám, čo si neviem predstaviť. Ja som proeurópsky, ale odtiaľ potiaľ.
Ďalej, regulácia v energetike je zložitá a národná činnosť, ktorá vyžaduje znalosti o celom procese a funkciách a pritom má byť riadená členmi komisie, ktorí sú za nich zodpovední a nevyžaduje sa od nich žiadna prax v riadiacej funkcii, ani žiadne skúsenosti. Je tam predpísané vzdelanie technického, ekonomického a právneho smeru bez praxe. Mňa to trošku aj uráža, lebo si myslím, že aj mnohí schopní absolventi napr. Matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorí pracovali v energetike majú nejakú riadiacu prax, by mohli byť členovia tejto komisie, ale to bolo aj chyba predchádzajúceho zákona. Kompetencie regulačnej komisie a predsedu úradu nie sú podľa mňa jednoznačne vymedzené a nie sú tam kritériá na odvolanie predsedu. Čo by mal robiť prvý a druhý podpredseda, tam nie je ani zmienka.
No, a to najdôležitejšie, schvaľovanie návrhov v rozsahu cenovej regulácie a spôsob vykonávaní a regulácie ministerstvom hospodárstva je v rozpore s európskymi smernicami, posudzovanie cenových návrhov ministerstvom hospodárstva a životného prostredia je v rozpore s požiadavkou na nezávislosť úradu. Ak pán predkladateľ myslel posilnenie nezávislosti úradu vážne, tak podľa mňa to ponechanie povinnosti úradu predkladať cenové návrhy ministerstvám, ktorá je tam zakotvená teraz a sa tam nechala tá povinnosť, tak tomu nerozumiem.
Takisto nerozumiem tomu, prečo má mať regulačná rada trinásť členov, keď smernica EÚ hovorí o počte päť a šesť a doterajšia prax potvrdila, že tých päť a šesť, teda tých šesť vyhovuje. Funkcia ombudsmana, dobre, ale podľa mňa tiež nekorešponduje plne s funkciou člena regulačnej rady. A nie je jasné, prečo by mal byť predsedom. Odmeny pre predsedu a členov regulačnej komisie sú neprimerane vysoké, predseda 7,5-násobok priemerného mesačného platu v hospodárstve a podľa mňa zaťažia štátny rozpočet a nie je to ani v súlade s programovým vyhlásením vlády o šetrení. Šetriť musíme všetci, vláda, poslanci, aj takíto ľudia v takýchto funkciách.
Rozdelenie kompetencií medzi regulačnú komisiu, radu a predsedu tiež podľa mňa potrebuje dopracovanie a je diskutabilné. Ak cieľom predkladateľa bolo posilnenie nezávislosti regulačného úradu, tak podľa mňa dosiahli sme opak. A prínosom návrhu by bolo, keby obsahoval opatrenia, ktoré znižujú náklady na činnosť. V tejto súvislosti možno by bolo dobré aj spomenúť detašované pracovisko v Martine, ale o tom teda až potom. Tento návrh má vplyv na štátny rozpočet, aj 2 mil. na budúci rok korún a 2,5 mil. ďalšie roky podľa mňa zbytočne navyšovať štátny rozpočet a zaťažovať štátny rozpočet.
Národný regulátor je zodpovedný za cenovú reguláciu, ale aj optimálny rozvoj regulačnej a plynárenskej sústavy a dlhodobú bezpečnosť dodávky energie a z tohto pohľadu podľa mňa je treba nadviazať na pôvodne iný návrh zákona a vypustiť zo súčasnej platnej novely zákona tú novelu, ktorú som spomínal a ktorými sa cenová regulácia podriadila de facto ministerstvu hospodárstva a životného prostredia.
Ja si myslím, že treba komunikovať o tomto, treba komunikovať aj s opozíciou, ale hlavne v rámci koalície. Ja v tomto okamihu a v tomto momente jednoducho nemôžem podporiť tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.
Vážené dámy a páni, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi teda vystúpiť k predmetnému návrhu zákona alebo novely. Pán predkladateľ návrhu Jurčík v dôvodovej správe na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ako dôvod zmeny, vidí požiadavky vyplývajúce z tzv. tretieho energetického balíčka.
Ja chcem hneď v úvode povedať, aj keď to tu bolo spomínané, že tá transpozičná lehota na preberanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72 ES a 73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a plynom je 3. marca 2011 a do tohto termínu je nereálne uvažovať s prijatím novely, naviac v takej podobe, ktorá je teda pre mňa neprijateľná.
Chcem tiež poznamenať, že v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 174/2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za preberanie a aplikáciu smerníc EP bol stanovený ako hraničný termín na predloženie návrhov právnych predpisov pre splnenie transpozičnej lehoty 30. november 2010. Preto si myslím, že s týmto návrhom malo prísť ministerstvo. Je to tak závažná zmena a je potrebná tá zmena, ktorá musí prejsť podľa mňa, alebo mala by prejsť teda medzirezortným pripomienkovaním.
Cieľom toho tretieho energetického balíčka, ktorý má podporiť ďalšie otváranie trhu s elektrinou a zemným plynom, je zlepšiť práva spotrebiteľov, posilniť, posilniť právomoc národných regulačných úradov, opakujem, posilniť právomoc národných regulačných úradov, zabezpečiť vyššiu bezpečnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v zásobovaní energiou.
Vzhľadom k tomu, že na príprave tohto balíčka sa podieľalo i ministerstvo hospodárstva a ÚRSO, neočakávam nejaké podstatné zmeny v súčasne platnej legislatíve, a aj keď sa dá akceptovať názor predkladateľa, že súčasná slovenská právna úprava nezodpovedá požiadavkám balíčka, chcem konštatovať to, že dikcia zákona č. 276/2001 Z. z. a až do doby prijatia novely č. 107/2007 Z. z., 7. 2. 2007 bola dobrá. Neumožňovala žiadne zásahy zo strany vládnych orgánov, ani lobistických skupín do činnosti ÚRSO.
Tretí energetický balíček navrhuje opatrenia na posilnenie a zabezpečenie nezávislosti regulačných orgánov v členských štátoch EÚ. Národní regulátori budú oprávnení prijímať záväzné rozhodnutia vo vzťahu k energetickým spoločnostiam. Počíta sa aj s existenciou nezávislého mechanizmu na efektívne riešenie sťažností a mimosúdne urovnávanie sporov. Ten ombudsman a vytvorenie ombudsmana pre odvetvie energetiky sa skôr v smernici uvádza ako príklad, ale prosím, je možné aj také riešenie. Ale ešte raz konštatujem, že najlepším základom pre úpravu zákona č. 276/2001 Z. z. je dikcia pred úpravou z roku 2007, ktorá spĺňala všetky podmienky nezávislosti a právnej čistoty a pri jeho aplikácii sa nevyskytovali problémy.
A teraz konkrétne pripomienky k tomu návrhu. Ten návrh, ako pán predkladateľ hovoril, zavádza inštitút regulačnej komisie, ktorá koná ako štatutárny orgán a nesie zodpovednosť ako kolektívny orgán, čo je podľa mňa neobvyklé. Keďže členov menuje a odvoláva vláda, ide podľa môjho názoru o priamy konflikt záujmov a porušenie ustanovení európskych smerníc, ktoré vyžadujú absolútnu nezávislosť úradu. Štát je podnikateľským subjektom v energetike. Vieme, kto je držiteľom akcií, kto vykonáva práva akcionára v niektorých aj regulovaných, teda subjektoch a prostredníctvom komisie by takto teda rozhodoval o rozsahu a spôsobe cenovej regulácie a má možnosť zasahovať do procesu regulácie. To potrebujeme vyriešiť.
Druhá vec, podľa návrhu člen komisie nemusí byť občan Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že má prístup k utajovaným informáciám, čo si neviem predstaviť. Ja som proeurópsky, ale odtiaľ potiaľ.
Ďalej, regulácia v energetike je zložitá a národná činnosť, ktorá vyžaduje znalosti o celom procese a funkciách a pritom má byť riadená členmi komisie, ktorí sú za nich zodpovední a nevyžaduje sa od nich žiadna prax v riadiacej funkcii, ani žiadne skúsenosti. Je tam predpísané vzdelanie technického, ekonomického a právneho smeru bez praxe. Mňa to trošku aj uráža, lebo si myslím, že aj mnohí schopní absolventi napr. Matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorí pracovali v energetike majú nejakú riadiacu prax, by mohli byť členovia tejto komisie, ale to bolo aj chyba predchádzajúceho zákona. Kompetencie regulačnej komisie a predsedu úradu nie sú podľa mňa jednoznačne vymedzené a nie sú tam kritériá na odvolanie predsedu. Čo by mal robiť prvý a druhý podpredseda, tam nie je ani zmienka.
No, a to najdôležitejšie, schvaľovanie návrhov v rozsahu cenovej regulácie a spôsob vykonávaní a regulácie ministerstvom hospodárstva je v rozpore s európskymi smernicami, posudzovanie cenových návrhov ministerstvom hospodárstva a životného prostredia je v rozpore s požiadavkou na nezávislosť úradu. Ak pán predkladateľ myslel posilnenie nezávislosti úradu vážne, tak podľa mňa to ponechanie povinnosti úradu predkladať cenové návrhy ministerstvám, ktorá je tam zakotvená teraz a sa tam nechala tá povinnosť, tak tomu nerozumiem.
Takisto nerozumiem tomu, prečo má mať regulačná rada trinásť členov, keď smernica EÚ hovorí o počte päť a šesť a doterajšia prax potvrdila, že tých päť a šesť, teda tých šesť vyhovuje. Funkcia ombudsmana, dobre, ale podľa mňa tiež nekorešponduje plne s funkciou člena regulačnej rady. A nie je jasné, prečo by mal byť predsedom. Odmeny pre predsedu a členov regulačnej komisie sú neprimerane vysoké, predseda 7,5-násobok priemerného mesačného platu v hospodárstve a podľa mňa zaťažia štátny rozpočet a nie je to ani v súlade s programovým vyhlásením vlády o šetrení. Šetriť musíme všetci, vláda, poslanci, aj takíto ľudia v takýchto funkciách.
Rozdelenie kompetencií medzi regulačnú komisiu, radu a predsedu tiež podľa mňa potrebuje dopracovanie a je diskutabilné. Ak cieľom predkladateľa bolo posilnenie nezávislosti regulačného úradu, tak podľa mňa dosiahli sme opak. A prínosom návrhu by bolo, keby obsahoval opatrenia, ktoré znižujú náklady na činnosť. V tejto súvislosti možno by bolo dobré aj spomenúť detašované pracovisko v Martine, ale o tom teda až potom. Tento návrh má vplyv na štátny rozpočet, aj 2 mil. na budúci rok korún a 2,5 mil. ďalšie roky podľa mňa zbytočne navyšovať štátny rozpočet a zaťažovať štátny rozpočet.
Národný regulátor je zodpovedný za cenovú reguláciu, ale aj optimálny rozvoj regulačnej a plynárenskej sústavy a dlhodobú bezpečnosť dodávky energie a z tohto pohľadu podľa mňa je treba nadviazať na pôvodne iný návrh zákona a vypustiť zo súčasnej platnej novely zákona tú novelu, ktorú som spomínal a ktorými sa cenová regulácia podriadila de facto ministerstvu hospodárstva a životného prostredia.
Ja si myslím, že treba komunikovať o tomto, treba komunikovať aj s opozíciou, ale hlavne v rámci koalície. Ja v tomto okamihu a v tomto momente jednoducho nemôžem podporiť tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
10:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:14
Jana LaššákováTakže, pripájam sa k tomu návrhu, aj keď má poslanec právo predkladať návrhy zákonov, ale naozaj, jedná sa o veľmi vážny zákon a bolo by bývalo veľmi dobré, aby vláda bola v rámci pripomienkového konania, aby možno mnohé nedostatky boli odstránené. Asi nebol dôvod sa tak rýchlo ponáhľať, alebo keď bol dôvod, asi kto vie, čo je za tým. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.2.2011 o 10:14 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pozorne som si vypočula vystúpenie pána poslanca a skutočne musím povedať, že mal veľmi vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona. A takisto pripájam sa k jeho výhrade, že takýto návrh zákona mal ísť ako vládny návrh zákona, pretože skutočne jedná sa o citlivú oblasť, jedná sa o vážnu oblasť a možno aj tieto výhrady, ktoré tu boli uvedené, čo sa týka obsadzovania regulačnej rady a ďalšie a ďalšie veci, ktoré pán poslanec vo svojom vystúpení spomenul, by nemuseli v tomto zákone byť, keby bolo riadne pripomienkové konanie.
Takže, pripájam sa k tomu návrhu, aj keď má poslanec právo predkladať návrhy zákonov, ale naozaj, jedná sa o veľmi vážny zákon a bolo by bývalo veľmi dobré, aby vláda bola v rámci pripomienkového konania, aby možno mnohé nedostatky boli odstránené. Asi nebol dôvod sa tak rýchlo ponáhľať, alebo keď bol dôvod, asi kto vie, čo je za tým. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
10:16
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:16
Ľubomír JahnátekS...
S mnohými vecami, čo pán Přidal tu hovoril vo svojom vystúpení, absolútne súhlasím a nemám k tomu žiadne pripomienky. Možno, pán poslanec, pár vysvetlení. Máte absolútnu pravdu, že vláda už dávno mala prísť s návrhom zákona o implementácii tretieho energetického balíčka vzhľadom na to, že posledná lehota, vzhľadom na smernicu Európskej komisie je 3. marec 2011, 3. marec 2011. Som zvedavý, či urobíme mimoriadnu členskú schôdzu, mimoriadnu schôdzu parlamentu alebo jednoducho si zaslúžime impingement zo strany Európskej komisie len kvôli tomu, že zatiaľ tento zákon alebo tá implementácia tretieho balíka nebola predložená do parlamentu.
Neobstojí výhovorka, že tretí balík nie je pripravený. Počas mojej éry bol tretí balík pripravený kompletne do podoby zákona v dvoch verziách. Prvá verzia bola kompletný nový energetický zákon vzhľadom na to, že 656 je už toľkokrát novelizovaná, že už si zaslúžila vypracovať úplne nový samostatný zákon o energetike a vlastne tretí energetický balík bola ideálna príležitosť na tvorbu nového energetického zákona na Slovensku, lebo skutočne ten tretí balík absolútne preoráva niektoré veci, ktoré doteraz v právnom systéme Slovenska fungujú. Mnohé veci, napríklad, to cenové vstupovanie, ktoré som ja zaviedol do regulačného zákona, už tam nemôže byť. Ja som si toho vedomý. Čiže, to je absolútna pravda, ministerstvo hospodárstva nebude môcť vstupovať do cenových konaní. Sú tam veci, ktoré sa mi absolútne nepáčili, ale musel som ich akceptovať a museli byť v rámci prípravy tohto nového zákona tam implantované.
Potom bola druhá varianta, ktorá bola menej bolestná, že sa urobila ďalšia novela, čiže sa urobila len modifikácia existujúcich niektorých ustanovení a paragrafov jestvujúceho zákona 656, čo je obyčajne taká prijateľnejšia forma pre parlament, lebo keď sa ide úplne s novým zákonom, tak tá verejná diskusia je tam podstatne dlhšia. Prečo sme ho nedali? Prišiel termín volieb, lebo tá smernica vyšla niekedy na jar 2010, myslím si, že v apríli, takže blížili sa voľby, sme povedali, že ideme do komunikácie s návrhom týchto zákonov po voľbách. Jednoducho je to pripravené, pustí sa to na verejnú diskusiu a stihneme absolútne termíny, ktoré by mali byť. Bohužiaľ, neudialo sa, nová vláda neprišla s týmto zákonom, hovorím, tieto verzie sú pripravené, kľudne si tam mohli urobiť svoje zmeny, ktoré pokladajú za potrebné. Viem, že na to majú najatú nejakú českú firmu, ktorá im to na základe zmluvných podmienok a samozrejme za slušnú úplatu im to vypracováva. Zatiaľ im to nedodala. My sme to robili na ministerskej úrovni, takže ten čas tu bol a mohlo sa kľudne dnes rokovať o úplne inom zákone, zákone o energetike v rámci implementácie tretieho balíka. Ale poďme naspäť k tomu, čo vlastne dnes prerokovávame, a je to novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
Pán kolega Jurčík, ja keď som si prečítal tento váš návrh zákona, verte mi, dal som si otázku, že prečo ste vôbec ochotný sa podpísať pod hocijaký nezmysel. A nechcem teraz ironizovať, ani vás urážať, ale boli sme svedkami na hospodárskom výbore, nedávno bol schválený zákon o obnoviteľných zdrojoch. Ten zákon mal osem odsekov, ale dvadsať pozmeňujúcich návrhov. Čiže ten váš zákon, ten prvý, sa absolútne na hospodárskom výbore preoral, lebo keby bol odišiel v tej podobe, akú ste vy dali, bolo by to hanbou aj tohto parlamentu, nielen teda autora toho zákona. Ten zákon bol jednoducho nestráviteľný. Dvadsať pozmeňujúcich návrhov muselo pozmeniť ten váš návrh.
Dnes ste predložili niečo, čo absolútne nekorešponduje s tretím balíkom. Pán kolega, v prvej vete dôvodovej správy sa odvolávate na tretí energetický balík. Vo vašom vystúpení ste znovu zdôraznili, že v nadväznosti na tretí energetický balík, ale vy ste pripravili zákon absolútne proti tretiemu energetickému balíku. V treťom energetickom balíku nie je nič z toho, čo ste vy sem dali, žiadna komisia. Viete, čo je najhoršie? Vy ste porušili absolútne nezávislosť regulačného úradu cez rôzne tie odseky a paragrafy, ktoré ste nadefinovali a na spôsob jednania v týchto rôznych inštitútoch v rámci regulácie.
Za prvé, vylúčili ste absolútne prezidenta republiky. Prezident republiky, vy ste síce povedali, že parlament aj doteraz volil a vláda volila. Áno, len ste zabudli povedať to podstatné. Doteraz schvaľoval a menoval do týchto funkcií prezident republiky. Prezident republiky je najvyššia ústavnoprávna autorita tohto štátu, ktorá je volená všeobecnými voľbami naprieč celému politickému spektru. Čiže, ak hovoríme o určitých ústavnoprávnych činiteľoch, tá nezávislosť je práve u prezidenta republiky najvýraznejšia. Vláda je politicko-výkonný orgán, parlament je politicko-ústavný orgán, ale sú to politické inštitúcie.
Vy ste jednoducho prezidenta republiky vynechali a vynechali ste ho úmyselne, lebo prezident môže robiť problémy voči návrhom, ktoré si už autori, ktorí vám toto pripravili, už si budujú tie svoje štruktúry budúce, už majú presnú predstavu, kto tam bude a jednoducho by narazili na prezidenta republiky, ktorý by sa mohol začať aj pýtať niečo, čo by mohlo byť nepríjemné. A viete, doteraz parlament volil, ale dvojnásobný počet. Čiže, keď mal byť zvolený jeden člen regulačnej rady alebo vymenovaný jeden člen regulačnej rady, musel dostať prezident minimálne dva návrhy. Minimálne dva návrhy a bolo na voľbe prezidenta republiky, ktorého z týchto návrhov si osvojí. Čiže to nebola priama voľba, samozrejme, vy ešte idete zaviesť verejnú voľbu, čiže ešte sa bude aj verejne hlasovať, čiže toto je taký politický zásah ako hrom.
Takisto je zásah do regulačnej komisie, ktorú menuje vláda. Menuje vláda. Čiže znovu: čo je vláda? Je to výkonná moc politickej koalície? No, je politickej koalície. Čiže je to politický orgán.
Teraz k jednotlivým častiam tohto zákona. Zaviedli ste nový pojem regulačná komisia. Skutočne, tretí energetický balík takýto pojem nepozná. Pán poslanec Přidal veľmi dobre vystihol, že prenášate zodpovednosť, lebo regulačná komisia je zároveň aj štatutárnym orgánom, čiže prenášate zodpovednosť osobnú na zodpovednosť kolektívnu, ktorá v zmysle Trestného zákona je nepostihnuteľná. Je nepostihnuteľná, čiže čokoľvek sa udeje v rámci regulačnej komisie nie je koho súdiť, lebo je to kolektívne rozhodnutie. Čiže miesto toho, čo tvrdíte v programovom vyhlásení a čo sme svedkami v médiách, že hovoríte, že pôjdete po osobnej zodpovednosti, tak vy idete úplne proti vetru, proti snahám vašich popredných politikov a vy zavádzate pojem kolektívna zodpovednosť. To je za prvé.
Regulačná komisia schvaľuje regulačnú politiku, schvaľuje rozsah cenovej regulácie a tak ďalej. Načo je tam potom regulačná rada? Čiže, keď nepôjdem paragraf po paragrafe. Predseda komisia, lebo predseda a podpredsedovia regulačného úradu sú vlastne zároveň aj členovia komisie, čiže majú tam dvojjediné funkcie, ten je zodpovedný, predseda úradu je zodpovedný za vypracovanie, či regulačnej politiky alebo cenovej regulácie, zároveň ju predloží do komisie, čiže svojim námestníkom, ktorí mu to predtým musia vypracovať, čiže on im to znovu predloží na posúdenie, potom to dáte, s prepáčením za výraz, impotentnej regulačnej rade a dostanem sa, prečo som povedal impotentnej a potom to regulačná komisia naspäť odsúhlasí.
Prosím vás, pre koho toto divadlo idete hrať? Akú to má logiku? V čom to má logiku, že idete takto zakomplikovať celý systém? Budete si to takto posúvať, ale v konečnom dôsledku o tom rozhodnú aj tak len tí traja ľudia a vypracujú to tí zamestnanci regulačného úradu. Veď tento kolobeh dokladov nemá absolútne žiadny význam. Keby schvaľovala regulačná komisia regulačnú politiku a cenovú politiku, nemám výhrady. Vtedy to má logiku, len to samozrejme, by nebolo v súlade so záujmami tých lobistov, ktorí vám toto pripravili, lebo tí potrebujú ceny. Tí potrebujú mať nastavené ceny tak, ako ich budú mať, veď idete privatizovať teplárne, už sa na ne tešíte, už ste si to dali do vlády, čiže idete to ovplyvňovať, nechcete už zasahovať do cien plynu pre SPP, čiže je tam evidentný záujem, prečo tieto základné dokumenty regulačného úradu, ako je regulačná politika a cenová politika budú schvaľovať v konečnom dôsledku traja nominanti vlády. Traja nominanti vlády, ešte raz opakujem.
Čo sa týka vôbec obsadenia, tak tu ešte našťastie pre členov regulačnej komisie ste povedali, že musí mať vzdelanie v energetike, v práve alebo v ekonomike, ale žiadna prax. Presne to, čo povedal pán poslanec Přidal. Absolvent vysokej školy môže ísť rovno do regulačnej komisie a bude mať plnú zodpovednosť a absolútnu nezávislosť, aké ceny sa vyprodukujú na území Slovenskej republiky.
Pán Přidal, pardon, pán kolega, neviem, či ste videli výpočtové vzorce na výpočet konečnej ceny, či pre elektrinu, či pre plyn. Sú to veľmi komplikované vzorce, veľmi komplikované vzorce, ktoré musíte nakŕmiť x-údajmi a robíte v rámci toho výpočtu aj s určitým odhadom. To len na margo tej poznámky, že aj na tento rok sa regulačný úrad pomýlil, lebo tam dal príliš veľa zelenej energie, ale tú zelenú energiu dal na základe podkladov z distribučiek. Čiže, sú tam na rôzne aspekty aj odhady a niekedy tá chyba sa práve stáva v tých odhadoch, lebo exaktné čísla jednoducho neklamú. Keď exaktné číslo tri, tak exaktné číslo tri, čiže pravicová alebo ľavicová vláda, to je jedno. Ale práve v tých odhadoch sa to dá celé nejakým spôsobom, možno nie presne trafiť, ale títo mladí ľudia, ktorí vyjdú zo školy, môžu byť seba lepší, šikovnejší, nemajú absolútne žiadne skúsenosti a neviem si jednoducho predstaviť, ako by tá cenotvorba vyzerala, resp. by si ich manažovali úradníci na regulačnom úrade a celý ten efekt nejakej objektivizácie ceny by absolútne padol.
Na strane 3 v ods. 7 hovoríte, čo všetko nesmie ten kandidát na regulačnú komisiu, ale nedali ste tam jednu základnú vec, ktorú znovu ja musím nazvať, ako úmyselnú a zaváňajúcu lobizmom. Nedefinovali ste, aká musí byť minimálne doba, že daný člen komisie nepracoval v energetike alebo v regulovanom subjekte, alebo v štátnej správe, alebo verejnej správe, tak ako vám to presne predpisuje európska smernica. Veď európska smernica vám to presne hovorí, tá dáva konkrétne číslo, koľko nesmie tam byť, ale vy to tu jednoducho vynecháte. Je to aj v starej smernici, ale vy ste to úmyselne znovu sem nedali, lebo jednoducho už nazbierate, viete, keď si predstavím, že členom môže byť občan Európskej únie, no fajn. Ja som takisto, ako pán Přidal povedal, ja som takisto proeurópsky orientovaný, ale nehnevajte sa, aby mi odchádzajúci riaditeľ z SPP Francúz, prišiel robiť predsedu regulačného úradu, resp. momentálne horúci kandidát šéf stratégie v SPP na predsedu regulačného úradu, no tak to je aj na mňa trošku prisilné, lebo ja si myslím, že o slovenských cenách, by mali rozhodovať predovšetkým slovenskí občania. A jednoducho takéto detailíky ste odtiaľ povyhadzovali, len to môže spôsobiť absolútne rakovinu v cenotvorbe na území Slovenskej republiky.
V ods. 11 ste štedrí, hovoríte o platoch takýchto členov komisie dávate päťnásobok, plus 50 % na to. Ja sa vôbec nečudujem, veď vy ste veľmi štedrá strana. Vy svojich nominantov platíte neuveriteľným spôsobom. Včerajšie informácie z Teka, klobúk dole, za 21 dní zarobiť 90 tis. EUR plus na to 16 tis. ešte plat EUR, čiže zarobiť 3 mil. v starých slovenských korún za 21 dní, to dokážu asi len nominanti SaS, skutočne. (Potlesk.)
Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu ste bili do nás, že treba na každom kroku šetriť. Zvýšili ste spotrebné dane na plyn a uhlie, ktoré idú do spaľovní, lebo pán Mikloš nám tu tvrdil, že treba šetriť. Páni, vy dokážete 60 mil. premárniť za štyri mesiace len na odstupnom, lebo ste štyrikrát vymenili manažment v Teku. Stálo to 60 mil. (Potlesk.) pre občanov Košíc a vôbec sa za to nehanbíte, nikto sa zo SaS ešte neospravedlnil a všetko je normálne a všetko je v kľude, čiže keď aj tu navrhujte takéto štedré odmeny 7,5-násobok vlastne priemerného platu, no je to blízke vašej politike odmeňovania vašich stúpencov.
Veľmi zaujímavý je aj ods. 15 na str. 4, kde hovoríte, že keď niekto z komisie si dovolí niečo odsúhlasiť, čo nakoniec súd uzná za zlé, tak ho vláda môže odvolať. Je to základná neznalosť právneho poriadku. Prečo? Lebo ste zaviedli inštitút regulačnej rady, ktorá je vlastne odvolacím orgánom v druhom stupni a plus ste tam ešte zaviedli aj funkciu ombudsmana, ktorú európska smernica myslela úplne vážne, to mala byť funkcia nezávislá od regulátora, od regulovaných subjektov, čiže žiadny mačko-pes, predseda regulačnej komisie plus ombudsman, ale ten ombudsman mal byť úplne nezávislý. Vy ste urobili taký paškvil z toho, čiže, ale keď dôjde k súdnemu rozhodnutiu, tak vy odvoláte len prvý stupeň, ktorý to navrhol, nie tých, ktorí to mali ešte preverovať, lebo potom by ste mali ombudsmana odvolať a potom by ste mali zároveň odvolať aj celú regulačnú radu, lebo veď predtým, než sa to má dostať na súd, to musí prejsť týmto postupom. Prečo trestáte len prvý stupeň, to nechápem.
Čo sa týka predsedu úradu a podpredsedu, to je úplne taká zábavná skupinka. Nanominujete troch vo vláde a títo sa budú dvanásť rokov točiť. Dvanásť rokov sú neohroziteľní. Na dvanásť rokov ste trom ľuďom, ktorí nemusia mať ani patričné vzdelanie, nemusia mať absolútne žiadnu prax, na dvanásť rokov ste im zabezpečili príjem minimálne 7,5-násobku priemerného zárobku v Slovenskej republike. To je niečo neuveriteľné, skutočne niečo neuveriteľné, čo ste dokázali v rámci tohto vášho návrhu dať. Ale ovládnutie ÚRSO-a ministerstvom hospodárstva a stranou SaS je evidentný v tom pod bode 4 na vrchu strany 5, kde sa hovorí, že ak nie je funkcia predsedu úradu obsadená dlhšie ako 2 týždne, menuje dočasne poveruje vedením minister hospodárstva. Politická funkcia ako vyšitá, minister hospodárstva. Prosím vás pekne, rovno dnes povedzte, koho má minister hospodárstva nachystaného vzhľadom na to, že do 2 týždňov od účinnosti tohto zákona vám tie inštitúcie, ktoré ste vymenoval, kto vôbec môže menovať členov regulačnej rady a regulačnej komisie vám nedôjdu, resp. vám ansámbel na ministerstve hospodárstva ani nespracuje tie kandidatúry na tieto posty.
Čiže, vy posadíte funkciu už po 2 týždňoch, fajn a potom už záleží len na ministrovi hospodárstva, kedy navrhne novú zmenu, lebo on bude dávať vláde, a keď on vláde nepredloží, no vláda nemá čo prerokovávať. Toto je základné pravidlo fungovania, resp. rokovacieho poriadku vlády. Čiže, neviem pán kolega Jurčík, či si vôbec uvedomujete, čo ste sem dal a aké to môže mať následky vôbec z hľadiska funkčnosti celého regulačného úradu.
Čo sa týka rady, už som povedal, rada jediné, čo tam má normálne je, že dáva stanovisko k regulačnej a cenovej politike. Dáva stanovisko. Čiže, či kladné alebo záporné, to je jedno, lebo tí, čo si to vypracovali, si to aj schvália, a to by som ľúbil vidieť, keď predseda regulačného úradu niečo predloží, že to jeho námestníci neschvália. No, to by som ľúbil vidieť. Nikto druhý do toho nemôže vstupovať a regulačnú radu ste úplne vynechal.
Regulačná rada má byť obsadená len ľuďmi, ktorí spĺňajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, bodka. Druhého stupňa, bodka. To znamená, žiadne technické vzdelanie, žiadne ekonomické vzdelanie, žiadne právne vzdelanie, môže to byť umelec, gynekológ, maliar, hocikto a títo ľudia budú rozhodovať o cenách na Slovensku. (Potlesk.) A ešte ten gynekológ môže dôjsť aj z Islandu, nemusí to byť ani Slovák, podľa toho, čo tu máte vy napísané.
Pán Jurčík, veď sa preboha predtým, než sa pod niečo podpíšete, si to aspoň prečítajte alebo sa zamyslite, čo je tam napísané. Toto sú jednoducho konzekvencie, ktoré vyplývajú z tohto paškvilu, ktorý ste predložili parlamentu na dnešné rokovanie.
Čo sa týka tej časti, ktorá hovorí o počte členov regulačnej rady, pán kolega Přidal, nevedel prečo trinásť. No jednoducho, veď to má logiku, šesť ich je, lebo tých šiestich nevedia odvolať, lebo sú menovaní prezidentom republiky a ich odvolanie politickým orgánom, či parlamentom alebo vládou by bolo nezákonné. Tých môže odvolať len prezident. Tak zato navyšujete a robíte z toho ešte veľké gesto, že vy starých necháte, ale zároveň tam nanominujete ďalších sedem, čiže už získavate väčšinu a túto väčšinu volí parlament. Parlament volí tých sedem ľudí. Nie štrnásť, ako by bolo podľa starého zákona a potom by prezident vyberal tých siedmich, ale vy dávate len sedem. Navolíte si a máte ustlano, lebo tým pádom ste si vyriešili druhý odvolací stupeň, bude naplnená regulačná rada, budú to nejakí Islanďania, Holanďania, neviem kto, čerství absolventi z vysokej školy, čiže bude to perfektný orgán, ktorý bude úplne adekvátny na komplikované energetické pomery na Slovensku. Gratulujem vám k takejto filozofii. (Potlesk.)
Čo sa týka ombudsmana, pán kolega, vy ste úplne zničili pojem ombudsman. Doteraz, keď boli ombudsmani, sú rôzne typy, bankový ombudsman, ombudsman pre právo, a to sú všetko nezávislé osoby, ktoré nie sú platení tými, o ktorých majú rozhodovať, čiže sú to vysokí odborníci v tejto oblasti, uznávané osobnosti a tieto uznávané osobnosti vkladajú do procesu nejakého dohodovacieho svoju schopnosť a odbornosť, aby nejaký ten spor vyriešili tak, aby sa nemusel dostať až na súd. Vy, ste vo svojom návrhu povedali, stačí aby to bol, teda kto môže byť ombudsman, len člen regulačnej rady, čiže nejaký absolvent umenia, ale bez urážky, nechcem sa teraz dotýkať týchto profesií, lebo ja si ich vážim, ale nemajú nič spoločné s energetikou. Čiže môže to byť nejaký umelec z Rakúska, ktorý nám tu bude robiť ombudsmana pre energetiku. Ale čo je najhoršie, vy ste tomu ombudsmanovi prikázali len funkciu z hľadiska ombudsmana, lebo z hľadiska predsedu regulačnej rady je tam akurát na to, aby bral plat a dostal kanceláriu, ale z hľadiska ombudsmana, ste mu prisúdili len funkciu, že môže vstupovať do konaní v rámci reklamácií, v rámci reklamácií.
Prosím vás pekne, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu v parlamente, pritom predpokladám, že ste ľudia, ktorí ste významní z hľadiska svojho okolia, lebo si vás voliči zvolili a odvolili, čiže ste nad tou bežnou úrovňou schopností toho bežného občana, ale mi povedzte, ako ste schopní, ste vôbec schopní prečítať tú zložitú mozaiku údajov, ktorú máte na výpise za plyn alebo elektrinu. Kto tomu z vás rozumie? A ako tomu má rozumieť ten bežný občan, tento o energetiku nemá ani šajnu a on má reklamovať niečo, že údaj 0,04 mu nesedí a on si myslí, že má to byť 0,041. Ako to má ten občan vôbec získať takúto informáciu.
Preto bolo veľmi dôležité, že doteraz bolo ministerstvo účastníkom cenového konania, a to dávalo svoje názory na internet a v prípade nesúhlasu vedelo odborne zdôvodniť, a vtedy sa mohol občan chytiť týchto údajov a predložiť nejakú sťažnosť, žalobu na súd a súd mohol na základe niečoho, nejakých verifikovaných údajov, rozhodnúť. Lebo rozhodnúť vždy spor mohol len súd. Čiže vy, týmto vaším zložením regulačnej rady a postavenia ombudsmana nútite bežného občana, aby každý občan Slovenskej republiky perfektne zvládol regulačnú politiku, a aby ovládal všetky vzorce a mal každý doma zložitý komputer na to, aby si vedel vyrátať, či jeho konečná cena pre energiu, plyn alebo pre iné regulované médium je správne alebo nesprávne. Veď je to choré, je to absolútny nezmysel a ja skutočne som sa s takýmto niečím ešte ani nestretol.
Mám tu ešte ďalšie poznámky, ale ja si myslím, že musím si niečo nechať aj na hospodársky výbor, hoci poviem vám pravdu, keď váš zákon o obnoviteľných zdrojoch z osem odstavcového znenia mal dvadsať pozmeňujúcich návrhov, tak tu odhadujem, že na tomto bude tak tisíc päťsto pozmeňovákov. Až to vôbec, vôbec teda celé má postúpiť ďalej. Ale vzhľadom na to, že som už aj druhý rečník v poradí a ideme nezávisle a dokonca nie sme ani z blízkeho politického spektra a obaja kritizujeme absolútnu nezmyselnosť tohto predloženého návrhu, podávam procedurálny návrh, aby sa v rokovaní k tomuto zákonu ďalej nepokračovalo. Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.2.2011 o 10:16 hod.
prof. Ing. CSc.
Ľubomír Jahnátek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Priznám sa, že trošku ma po vystúpení kolegu Přidala potešilo, lebo od zasadnutia tohto nového parlamentu vlastne členovia parlamentu sa nevedia ujednotiť skoro na žiadnej téme, ale zdá sa, že energetika začína naberať znovu ten trend, že tam sme boli viac-menej jednotní a skutočne tej energetike, pokiaľ budú všetci ťahať za jeden koniec, tak tá energetika sa môže aj z tej letargie prebudiť.
S mnohými vecami, čo pán Přidal tu hovoril vo svojom vystúpení, absolútne súhlasím a nemám k tomu žiadne pripomienky. Možno, pán poslanec, pár vysvetlení. Máte absolútnu pravdu, že vláda už dávno mala prísť s návrhom zákona o implementácii tretieho energetického balíčka vzhľadom na to, že posledná lehota, vzhľadom na smernicu Európskej komisie je 3. marec 2011, 3. marec 2011. Som zvedavý, či urobíme mimoriadnu členskú schôdzu, mimoriadnu schôdzu parlamentu alebo jednoducho si zaslúžime impingement zo strany Európskej komisie len kvôli tomu, že zatiaľ tento zákon alebo tá implementácia tretieho balíka nebola predložená do parlamentu.
Neobstojí výhovorka, že tretí balík nie je pripravený. Počas mojej éry bol tretí balík pripravený kompletne do podoby zákona v dvoch verziách. Prvá verzia bola kompletný nový energetický zákon vzhľadom na to, že 656 je už toľkokrát novelizovaná, že už si zaslúžila vypracovať úplne nový samostatný zákon o energetike a vlastne tretí energetický balík bola ideálna príležitosť na tvorbu nového energetického zákona na Slovensku, lebo skutočne ten tretí balík absolútne preoráva niektoré veci, ktoré doteraz v právnom systéme Slovenska fungujú. Mnohé veci, napríklad, to cenové vstupovanie, ktoré som ja zaviedol do regulačného zákona, už tam nemôže byť. Ja som si toho vedomý. Čiže, to je absolútna pravda, ministerstvo hospodárstva nebude môcť vstupovať do cenových konaní. Sú tam veci, ktoré sa mi absolútne nepáčili, ale musel som ich akceptovať a museli byť v rámci prípravy tohto nového zákona tam implantované.
Potom bola druhá varianta, ktorá bola menej bolestná, že sa urobila ďalšia novela, čiže sa urobila len modifikácia existujúcich niektorých ustanovení a paragrafov jestvujúceho zákona 656, čo je obyčajne taká prijateľnejšia forma pre parlament, lebo keď sa ide úplne s novým zákonom, tak tá verejná diskusia je tam podstatne dlhšia. Prečo sme ho nedali? Prišiel termín volieb, lebo tá smernica vyšla niekedy na jar 2010, myslím si, že v apríli, takže blížili sa voľby, sme povedali, že ideme do komunikácie s návrhom týchto zákonov po voľbách. Jednoducho je to pripravené, pustí sa to na verejnú diskusiu a stihneme absolútne termíny, ktoré by mali byť. Bohužiaľ, neudialo sa, nová vláda neprišla s týmto zákonom, hovorím, tieto verzie sú pripravené, kľudne si tam mohli urobiť svoje zmeny, ktoré pokladajú za potrebné. Viem, že na to majú najatú nejakú českú firmu, ktorá im to na základe zmluvných podmienok a samozrejme za slušnú úplatu im to vypracováva. Zatiaľ im to nedodala. My sme to robili na ministerskej úrovni, takže ten čas tu bol a mohlo sa kľudne dnes rokovať o úplne inom zákone, zákone o energetike v rámci implementácie tretieho balíka. Ale poďme naspäť k tomu, čo vlastne dnes prerokovávame, a je to novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
Pán kolega Jurčík, ja keď som si prečítal tento váš návrh zákona, verte mi, dal som si otázku, že prečo ste vôbec ochotný sa podpísať pod hocijaký nezmysel. A nechcem teraz ironizovať, ani vás urážať, ale boli sme svedkami na hospodárskom výbore, nedávno bol schválený zákon o obnoviteľných zdrojoch. Ten zákon mal osem odsekov, ale dvadsať pozmeňujúcich návrhov. Čiže ten váš zákon, ten prvý, sa absolútne na hospodárskom výbore preoral, lebo keby bol odišiel v tej podobe, akú ste vy dali, bolo by to hanbou aj tohto parlamentu, nielen teda autora toho zákona. Ten zákon bol jednoducho nestráviteľný. Dvadsať pozmeňujúcich návrhov muselo pozmeniť ten váš návrh.
Dnes ste predložili niečo, čo absolútne nekorešponduje s tretím balíkom. Pán kolega, v prvej vete dôvodovej správy sa odvolávate na tretí energetický balík. Vo vašom vystúpení ste znovu zdôraznili, že v nadväznosti na tretí energetický balík, ale vy ste pripravili zákon absolútne proti tretiemu energetickému balíku. V treťom energetickom balíku nie je nič z toho, čo ste vy sem dali, žiadna komisia. Viete, čo je najhoršie? Vy ste porušili absolútne nezávislosť regulačného úradu cez rôzne tie odseky a paragrafy, ktoré ste nadefinovali a na spôsob jednania v týchto rôznych inštitútoch v rámci regulácie.
Za prvé, vylúčili ste absolútne prezidenta republiky. Prezident republiky, vy ste síce povedali, že parlament aj doteraz volil a vláda volila. Áno, len ste zabudli povedať to podstatné. Doteraz schvaľoval a menoval do týchto funkcií prezident republiky. Prezident republiky je najvyššia ústavnoprávna autorita tohto štátu, ktorá je volená všeobecnými voľbami naprieč celému politickému spektru. Čiže, ak hovoríme o určitých ústavnoprávnych činiteľoch, tá nezávislosť je práve u prezidenta republiky najvýraznejšia. Vláda je politicko-výkonný orgán, parlament je politicko-ústavný orgán, ale sú to politické inštitúcie.
Vy ste jednoducho prezidenta republiky vynechali a vynechali ste ho úmyselne, lebo prezident môže robiť problémy voči návrhom, ktoré si už autori, ktorí vám toto pripravili, už si budujú tie svoje štruktúry budúce, už majú presnú predstavu, kto tam bude a jednoducho by narazili na prezidenta republiky, ktorý by sa mohol začať aj pýtať niečo, čo by mohlo byť nepríjemné. A viete, doteraz parlament volil, ale dvojnásobný počet. Čiže, keď mal byť zvolený jeden člen regulačnej rady alebo vymenovaný jeden člen regulačnej rady, musel dostať prezident minimálne dva návrhy. Minimálne dva návrhy a bolo na voľbe prezidenta republiky, ktorého z týchto návrhov si osvojí. Čiže to nebola priama voľba, samozrejme, vy ešte idete zaviesť verejnú voľbu, čiže ešte sa bude aj verejne hlasovať, čiže toto je taký politický zásah ako hrom.
Takisto je zásah do regulačnej komisie, ktorú menuje vláda. Menuje vláda. Čiže znovu: čo je vláda? Je to výkonná moc politickej koalície? No, je politickej koalície. Čiže je to politický orgán.
Teraz k jednotlivým častiam tohto zákona. Zaviedli ste nový pojem regulačná komisia. Skutočne, tretí energetický balík takýto pojem nepozná. Pán poslanec Přidal veľmi dobre vystihol, že prenášate zodpovednosť, lebo regulačná komisia je zároveň aj štatutárnym orgánom, čiže prenášate zodpovednosť osobnú na zodpovednosť kolektívnu, ktorá v zmysle Trestného zákona je nepostihnuteľná. Je nepostihnuteľná, čiže čokoľvek sa udeje v rámci regulačnej komisie nie je koho súdiť, lebo je to kolektívne rozhodnutie. Čiže miesto toho, čo tvrdíte v programovom vyhlásení a čo sme svedkami v médiách, že hovoríte, že pôjdete po osobnej zodpovednosti, tak vy idete úplne proti vetru, proti snahám vašich popredných politikov a vy zavádzate pojem kolektívna zodpovednosť. To je za prvé.
Regulačná komisia schvaľuje regulačnú politiku, schvaľuje rozsah cenovej regulácie a tak ďalej. Načo je tam potom regulačná rada? Čiže, keď nepôjdem paragraf po paragrafe. Predseda komisia, lebo predseda a podpredsedovia regulačného úradu sú vlastne zároveň aj členovia komisie, čiže majú tam dvojjediné funkcie, ten je zodpovedný, predseda úradu je zodpovedný za vypracovanie, či regulačnej politiky alebo cenovej regulácie, zároveň ju predloží do komisie, čiže svojim námestníkom, ktorí mu to predtým musia vypracovať, čiže on im to znovu predloží na posúdenie, potom to dáte, s prepáčením za výraz, impotentnej regulačnej rade a dostanem sa, prečo som povedal impotentnej a potom to regulačná komisia naspäť odsúhlasí.
Prosím vás, pre koho toto divadlo idete hrať? Akú to má logiku? V čom to má logiku, že idete takto zakomplikovať celý systém? Budete si to takto posúvať, ale v konečnom dôsledku o tom rozhodnú aj tak len tí traja ľudia a vypracujú to tí zamestnanci regulačného úradu. Veď tento kolobeh dokladov nemá absolútne žiadny význam. Keby schvaľovala regulačná komisia regulačnú politiku a cenovú politiku, nemám výhrady. Vtedy to má logiku, len to samozrejme, by nebolo v súlade so záujmami tých lobistov, ktorí vám toto pripravili, lebo tí potrebujú ceny. Tí potrebujú mať nastavené ceny tak, ako ich budú mať, veď idete privatizovať teplárne, už sa na ne tešíte, už ste si to dali do vlády, čiže idete to ovplyvňovať, nechcete už zasahovať do cien plynu pre SPP, čiže je tam evidentný záujem, prečo tieto základné dokumenty regulačného úradu, ako je regulačná politika a cenová politika budú schvaľovať v konečnom dôsledku traja nominanti vlády. Traja nominanti vlády, ešte raz opakujem.
Čo sa týka vôbec obsadenia, tak tu ešte našťastie pre členov regulačnej komisie ste povedali, že musí mať vzdelanie v energetike, v práve alebo v ekonomike, ale žiadna prax. Presne to, čo povedal pán poslanec Přidal. Absolvent vysokej školy môže ísť rovno do regulačnej komisie a bude mať plnú zodpovednosť a absolútnu nezávislosť, aké ceny sa vyprodukujú na území Slovenskej republiky.
Pán Přidal, pardon, pán kolega, neviem, či ste videli výpočtové vzorce na výpočet konečnej ceny, či pre elektrinu, či pre plyn. Sú to veľmi komplikované vzorce, veľmi komplikované vzorce, ktoré musíte nakŕmiť x-údajmi a robíte v rámci toho výpočtu aj s určitým odhadom. To len na margo tej poznámky, že aj na tento rok sa regulačný úrad pomýlil, lebo tam dal príliš veľa zelenej energie, ale tú zelenú energiu dal na základe podkladov z distribučiek. Čiže, sú tam na rôzne aspekty aj odhady a niekedy tá chyba sa práve stáva v tých odhadoch, lebo exaktné čísla jednoducho neklamú. Keď exaktné číslo tri, tak exaktné číslo tri, čiže pravicová alebo ľavicová vláda, to je jedno. Ale práve v tých odhadoch sa to dá celé nejakým spôsobom, možno nie presne trafiť, ale títo mladí ľudia, ktorí vyjdú zo školy, môžu byť seba lepší, šikovnejší, nemajú absolútne žiadne skúsenosti a neviem si jednoducho predstaviť, ako by tá cenotvorba vyzerala, resp. by si ich manažovali úradníci na regulačnom úrade a celý ten efekt nejakej objektivizácie ceny by absolútne padol.
Na strane 3 v ods. 7 hovoríte, čo všetko nesmie ten kandidát na regulačnú komisiu, ale nedali ste tam jednu základnú vec, ktorú znovu ja musím nazvať, ako úmyselnú a zaváňajúcu lobizmom. Nedefinovali ste, aká musí byť minimálne doba, že daný člen komisie nepracoval v energetike alebo v regulovanom subjekte, alebo v štátnej správe, alebo verejnej správe, tak ako vám to presne predpisuje európska smernica. Veď európska smernica vám to presne hovorí, tá dáva konkrétne číslo, koľko nesmie tam byť, ale vy to tu jednoducho vynecháte. Je to aj v starej smernici, ale vy ste to úmyselne znovu sem nedali, lebo jednoducho už nazbierate, viete, keď si predstavím, že členom môže byť občan Európskej únie, no fajn. Ja som takisto, ako pán Přidal povedal, ja som takisto proeurópsky orientovaný, ale nehnevajte sa, aby mi odchádzajúci riaditeľ z SPP Francúz, prišiel robiť predsedu regulačného úradu, resp. momentálne horúci kandidát šéf stratégie v SPP na predsedu regulačného úradu, no tak to je aj na mňa trošku prisilné, lebo ja si myslím, že o slovenských cenách, by mali rozhodovať predovšetkým slovenskí občania. A jednoducho takéto detailíky ste odtiaľ povyhadzovali, len to môže spôsobiť absolútne rakovinu v cenotvorbe na území Slovenskej republiky.
V ods. 11 ste štedrí, hovoríte o platoch takýchto členov komisie dávate päťnásobok, plus 50 % na to. Ja sa vôbec nečudujem, veď vy ste veľmi štedrá strana. Vy svojich nominantov platíte neuveriteľným spôsobom. Včerajšie informácie z Teka, klobúk dole, za 21 dní zarobiť 90 tis. EUR plus na to 16 tis. ešte plat EUR, čiže zarobiť 3 mil. v starých slovenských korún za 21 dní, to dokážu asi len nominanti SaS, skutočne. (Potlesk.)
Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu ste bili do nás, že treba na každom kroku šetriť. Zvýšili ste spotrebné dane na plyn a uhlie, ktoré idú do spaľovní, lebo pán Mikloš nám tu tvrdil, že treba šetriť. Páni, vy dokážete 60 mil. premárniť za štyri mesiace len na odstupnom, lebo ste štyrikrát vymenili manažment v Teku. Stálo to 60 mil. (Potlesk.) pre občanov Košíc a vôbec sa za to nehanbíte, nikto sa zo SaS ešte neospravedlnil a všetko je normálne a všetko je v kľude, čiže keď aj tu navrhujte takéto štedré odmeny 7,5-násobok vlastne priemerného platu, no je to blízke vašej politike odmeňovania vašich stúpencov.
Veľmi zaujímavý je aj ods. 15 na str. 4, kde hovoríte, že keď niekto z komisie si dovolí niečo odsúhlasiť, čo nakoniec súd uzná za zlé, tak ho vláda môže odvolať. Je to základná neznalosť právneho poriadku. Prečo? Lebo ste zaviedli inštitút regulačnej rady, ktorá je vlastne odvolacím orgánom v druhom stupni a plus ste tam ešte zaviedli aj funkciu ombudsmana, ktorú európska smernica myslela úplne vážne, to mala byť funkcia nezávislá od regulátora, od regulovaných subjektov, čiže žiadny mačko-pes, predseda regulačnej komisie plus ombudsman, ale ten ombudsman mal byť úplne nezávislý. Vy ste urobili taký paškvil z toho, čiže, ale keď dôjde k súdnemu rozhodnutiu, tak vy odvoláte len prvý stupeň, ktorý to navrhol, nie tých, ktorí to mali ešte preverovať, lebo potom by ste mali ombudsmana odvolať a potom by ste mali zároveň odvolať aj celú regulačnú radu, lebo veď predtým, než sa to má dostať na súd, to musí prejsť týmto postupom. Prečo trestáte len prvý stupeň, to nechápem.
Čo sa týka predsedu úradu a podpredsedu, to je úplne taká zábavná skupinka. Nanominujete troch vo vláde a títo sa budú dvanásť rokov točiť. Dvanásť rokov sú neohroziteľní. Na dvanásť rokov ste trom ľuďom, ktorí nemusia mať ani patričné vzdelanie, nemusia mať absolútne žiadnu prax, na dvanásť rokov ste im zabezpečili príjem minimálne 7,5-násobku priemerného zárobku v Slovenskej republike. To je niečo neuveriteľné, skutočne niečo neuveriteľné, čo ste dokázali v rámci tohto vášho návrhu dať. Ale ovládnutie ÚRSO-a ministerstvom hospodárstva a stranou SaS je evidentný v tom pod bode 4 na vrchu strany 5, kde sa hovorí, že ak nie je funkcia predsedu úradu obsadená dlhšie ako 2 týždne, menuje dočasne poveruje vedením minister hospodárstva. Politická funkcia ako vyšitá, minister hospodárstva. Prosím vás pekne, rovno dnes povedzte, koho má minister hospodárstva nachystaného vzhľadom na to, že do 2 týždňov od účinnosti tohto zákona vám tie inštitúcie, ktoré ste vymenoval, kto vôbec môže menovať členov regulačnej rady a regulačnej komisie vám nedôjdu, resp. vám ansámbel na ministerstve hospodárstva ani nespracuje tie kandidatúry na tieto posty.
Čiže, vy posadíte funkciu už po 2 týždňoch, fajn a potom už záleží len na ministrovi hospodárstva, kedy navrhne novú zmenu, lebo on bude dávať vláde, a keď on vláde nepredloží, no vláda nemá čo prerokovávať. Toto je základné pravidlo fungovania, resp. rokovacieho poriadku vlády. Čiže, neviem pán kolega Jurčík, či si vôbec uvedomujete, čo ste sem dal a aké to môže mať následky vôbec z hľadiska funkčnosti celého regulačného úradu.
Čo sa týka rady, už som povedal, rada jediné, čo tam má normálne je, že dáva stanovisko k regulačnej a cenovej politike. Dáva stanovisko. Čiže, či kladné alebo záporné, to je jedno, lebo tí, čo si to vypracovali, si to aj schvália, a to by som ľúbil vidieť, keď predseda regulačného úradu niečo predloží, že to jeho námestníci neschvália. No, to by som ľúbil vidieť. Nikto druhý do toho nemôže vstupovať a regulačnú radu ste úplne vynechal.
Regulačná rada má byť obsadená len ľuďmi, ktorí spĺňajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, bodka. Druhého stupňa, bodka. To znamená, žiadne technické vzdelanie, žiadne ekonomické vzdelanie, žiadne právne vzdelanie, môže to byť umelec, gynekológ, maliar, hocikto a títo ľudia budú rozhodovať o cenách na Slovensku. (Potlesk.) A ešte ten gynekológ môže dôjsť aj z Islandu, nemusí to byť ani Slovák, podľa toho, čo tu máte vy napísané.
Pán Jurčík, veď sa preboha predtým, než sa pod niečo podpíšete, si to aspoň prečítajte alebo sa zamyslite, čo je tam napísané. Toto sú jednoducho konzekvencie, ktoré vyplývajú z tohto paškvilu, ktorý ste predložili parlamentu na dnešné rokovanie.
Čo sa týka tej časti, ktorá hovorí o počte členov regulačnej rady, pán kolega Přidal, nevedel prečo trinásť. No jednoducho, veď to má logiku, šesť ich je, lebo tých šiestich nevedia odvolať, lebo sú menovaní prezidentom republiky a ich odvolanie politickým orgánom, či parlamentom alebo vládou by bolo nezákonné. Tých môže odvolať len prezident. Tak zato navyšujete a robíte z toho ešte veľké gesto, že vy starých necháte, ale zároveň tam nanominujete ďalších sedem, čiže už získavate väčšinu a túto väčšinu volí parlament. Parlament volí tých sedem ľudí. Nie štrnásť, ako by bolo podľa starého zákona a potom by prezident vyberal tých siedmich, ale vy dávate len sedem. Navolíte si a máte ustlano, lebo tým pádom ste si vyriešili druhý odvolací stupeň, bude naplnená regulačná rada, budú to nejakí Islanďania, Holanďania, neviem kto, čerství absolventi z vysokej školy, čiže bude to perfektný orgán, ktorý bude úplne adekvátny na komplikované energetické pomery na Slovensku. Gratulujem vám k takejto filozofii. (Potlesk.)
Čo sa týka ombudsmana, pán kolega, vy ste úplne zničili pojem ombudsman. Doteraz, keď boli ombudsmani, sú rôzne typy, bankový ombudsman, ombudsman pre právo, a to sú všetko nezávislé osoby, ktoré nie sú platení tými, o ktorých majú rozhodovať, čiže sú to vysokí odborníci v tejto oblasti, uznávané osobnosti a tieto uznávané osobnosti vkladajú do procesu nejakého dohodovacieho svoju schopnosť a odbornosť, aby nejaký ten spor vyriešili tak, aby sa nemusel dostať až na súd. Vy, ste vo svojom návrhu povedali, stačí aby to bol, teda kto môže byť ombudsman, len člen regulačnej rady, čiže nejaký absolvent umenia, ale bez urážky, nechcem sa teraz dotýkať týchto profesií, lebo ja si ich vážim, ale nemajú nič spoločné s energetikou. Čiže môže to byť nejaký umelec z Rakúska, ktorý nám tu bude robiť ombudsmana pre energetiku. Ale čo je najhoršie, vy ste tomu ombudsmanovi prikázali len funkciu z hľadiska ombudsmana, lebo z hľadiska predsedu regulačnej rady je tam akurát na to, aby bral plat a dostal kanceláriu, ale z hľadiska ombudsmana, ste mu prisúdili len funkciu, že môže vstupovať do konaní v rámci reklamácií, v rámci reklamácií.
Prosím vás pekne, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu v parlamente, pritom predpokladám, že ste ľudia, ktorí ste významní z hľadiska svojho okolia, lebo si vás voliči zvolili a odvolili, čiže ste nad tou bežnou úrovňou schopností toho bežného občana, ale mi povedzte, ako ste schopní, ste vôbec schopní prečítať tú zložitú mozaiku údajov, ktorú máte na výpise za plyn alebo elektrinu. Kto tomu z vás rozumie? A ako tomu má rozumieť ten bežný občan, tento o energetiku nemá ani šajnu a on má reklamovať niečo, že údaj 0,04 mu nesedí a on si myslí, že má to byť 0,041. Ako to má ten občan vôbec získať takúto informáciu.
Preto bolo veľmi dôležité, že doteraz bolo ministerstvo účastníkom cenového konania, a to dávalo svoje názory na internet a v prípade nesúhlasu vedelo odborne zdôvodniť, a vtedy sa mohol občan chytiť týchto údajov a predložiť nejakú sťažnosť, žalobu na súd a súd mohol na základe niečoho, nejakých verifikovaných údajov, rozhodnúť. Lebo rozhodnúť vždy spor mohol len súd. Čiže vy, týmto vaším zložením regulačnej rady a postavenia ombudsmana nútite bežného občana, aby každý občan Slovenskej republiky perfektne zvládol regulačnú politiku, a aby ovládal všetky vzorce a mal každý doma zložitý komputer na to, aby si vedel vyrátať, či jeho konečná cena pre energiu, plyn alebo pre iné regulované médium je správne alebo nesprávne. Veď je to choré, je to absolútny nezmysel a ja skutočne som sa s takýmto niečím ešte ani nestretol.
Mám tu ešte ďalšie poznámky, ale ja si myslím, že musím si niečo nechať aj na hospodársky výbor, hoci poviem vám pravdu, keď váš zákon o obnoviteľných zdrojoch z osem odstavcového znenia mal dvadsať pozmeňujúcich návrhov, tak tu odhadujem, že na tomto bude tak tisíc päťsto pozmeňovákov. Až to vôbec, vôbec teda celé má postúpiť ďalej. Ale vzhľadom na to, že som už aj druhý rečník v poradí a ideme nezávisle a dokonca nie sme ani z blízkeho politického spektra a obaja kritizujeme absolútnu nezmyselnosť tohto predloženého návrhu, podávam procedurálny návrh, aby sa v rokovaní k tomuto zákonu ďalej nepokračovalo. Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
