12. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec, prvá poznámka. Myslím si, že sen o druhom občianstve si nevysnívali občania Slovenskej republiky, aspoň ja neviem, že by tu existoval nejaký dopyt, ale to druhé občianstvo im vysníval a ponúkol konkrétny politik v Maďarskej republike. Takže nezamieňajme to. A netvárme sa teraz, že tuná nejaká masa ľudí snívala o druhom občianstve a nebodaj ešte že Viktor Orbán ich želaniu vyhovel.
Ale to podstatnejšie sa mi zdá zareagovať na pre mňa naozaj prekvapujúce zdôvodnenie vašich postojov, pretože veľmi pozorne som vnímal zdôvodňovania, ktoré sa dajú zhrnúť tými vetami, že netvárme sa, že tu nie je veľkomaďarská politika, to ste vy hovorili, a takisto že ten zákon vládnej koalície pána Dzurindu, že to je teda ako keď niekto sa tvári, že zavrie oči a že bubák neexistuje. Tomu som rozumel a to boli naozaj logické zdôvodnenia, prečo ste aj vy prišli s vaším zatiaľ len slovne deklarovaným návrhom, ktorý sa zrejme podobá na túto našu novelu. Ale ak vy zrazu v tejto sále prichádzate, pre mňa prekvapujúco, so zdôvodnením, že teda vlastne vaša iniciatíva je motivovaná existenciou SNS a Jána Slotu, tak jednak devalvujete naozaj sám seba a tak trošku mi naznačujete, že postupne z týchto pozícií budete ustupovať. Dnes teda už to nerobíte kvôli veľkomaďarskej politike a tomu, že vládny návrh zákona, ktorý nebude uznávať účinky maďarského zákona, je ilúzia, už to robíte kvôli tomu, aby ste zlikvidovali SNS. A zajtra nám možno poviete, že to už radšej vôbec nebudete robiť, aby teda tá koalícia mohla ďalej pokračovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len dve krátke poznámky poslancovi Matovičovi k jeho vystúpeniu. Vzťah medzi občanmi Slovenskej republiky Slovákmi a občanmi Slovenskej republiky inej národnosti určite nevyrieši viac minút vysielania v televízii či v rozhlase. To je o niečom inom. Je to tvrdenie dosť smiešne.
Druhá poznámka, znova k tejto istej časti, kde ste hovorili o tom, že by mali občania inej národnosti počúvať v ich rodnej reči to, čo sa deje na Slovensku, aby boli viac informovaní o dianí na Slovensku. Môže ten občan Slovenskej republiky inej národnosti počúvať v úradnom jazyku a možnože aj tá maličkosť by prispela k tomu, že by mnohí oveľa lepšie ovládali spisovnú slovenčinu, aspoň tak ako mnoho poslancov zo strany Most – Híd, ktorí tu sedia a ovládajú slovenský jazyk veľmi pekne. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Matovič, ja si uvedomujem, že vaše motivácie, pre ktoré prichádzate s iniciatívou ohľadom úpravy problematiky občianstva, sú iné ako motivácie predkladateľov minuloročnej novely alebo tých, čo ju dnes obhajujú. Zdieľam váš názor, že Slovenská národná strana nepatrí do parlamentu, aj vašu obavu, že v prípade ak pred ďalšími voľbami, maďarskými voľbami, tu budú maďarské politické strany viesť kampaň, tak to bude voda na mlyn práve Slovenskej národnej strane. To je nepochybne pravda. Napriek tomu si myslím, že by sme nemali podriaďovať podobu zákonov tomu, či to vyhovuje alebo nevyhovuje Slovenskej národnej strane a jej politickým záujmom, mali by sme zákony schvaľovať tak, aby boli dobré pre občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, čisto z taktických dôvodov, ak vládna koalícia ku vám nebude veľkorysá, ako to teda požadujete, a jej poslanci pod váš pozmeňujúci návrh vám nedajú svoje podpisy, tak potom čo urobíte? Nebolo by taktickejšie, keby tu boli naozaj tri novely v druhom čítaní, ktoré môžu vylepšiť daný právny stav? Veď predsa zdôvodňovali ste, ja som to tak pochopil, že tá novela, ktorá bola prijatá, po tom vylepšení, ktorá teda odstráni tie rozhodujúce veci, ktoré sú v nej, vlastne robí dobrý právny stav. Tak ak chcete naozaj dosiahnuť čosi, tak zrejme by ste mali aspoň z taktických dôvodov uvažovať aj o tej novele, ktorú predkladáme my. A možno by to bolo na ostatných členoch vládnej koalície, poslancov. Možno by ste mali čo hovoriť v budúcnosti o demokracii, pretože by ste prvýkrát podporili opozičný návrh aspoň do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy tiež na pôde parlamentu nevyužívate práve najvyberanejší slovník a urážate aj kolegov poslancov dosť často. Takže treba sa pozrieť aj na seba.
Dotkli ste sa práv národnostných menšín, dokonca aj toho, aké majú možnosti na uplatňovanie si svojich práv aj príslušníci maďarskej menšiny. Myslím si, že ste nehovorili celkom pravdu, pretože Slovenská republika patrí medzi tie krajiny v Európe, ktoré neupierajú práva národnostným menšinám, ale ich práveže rozvíjajú, sa snažia vytvoriť čo najlepšie podmienky pre národnostné menšiny. Treba sa na túto problematiku bližšie pozrieť.
Predchádzajúca vláda z jasných dôvodov prijala zákon, ktorý napádate a ktorý má svoju vlastnú históriu. Dnešná opozícia, poslanci, prišla s návrhom novely oveľa skôr, ako vy, keď deklarujete nejaký pozmeňujúci návrh zákona alebo pozmeňujúce návrhy do zákona. Nepoznáme to znenie, nemáme o čom hovoriť, ale myslím si, že by bolo dobré, keby ste tento návrh, ktorý je tu, podporili a možno podporili aj svoje vlastné snaženie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja už som si, dámy a páni, zvykol na určité klišé tejto vlády a schopnosť zneužívať komunikačné skratky v rôznych schémach. A jedna z nich určite je vytrvalá snaha vytvoriť dojem o predchádzajúcej vláde, že to bola ona tým radikálnym prvkom, ktorý vnášal do slovensko-maďarských vzťahov neuveriteľné napätie. Nuž dovoľte len pre pamäť pripomenúť, ako aj vznikla táto právna norma a na čo bola reakciou. Do poslednej chvíle ako predseda parlamentu som zodpovedal za legislatívnu činnosť a sme hľadali štandardný, bilaterálny spôsob komunikácie. A cez všetky možné kanály od ministerstva zahraničných vecí cez diplomatickú službu, cez našich kolegov v maďarskom Národnom zhromaždení až cez moje kontakty aj s predchádzajúcou predsedníčkou pani Szili aj potom novým predsedom maďarského Národného zhromaždenia sme sa snažili vrátiť problematiku dvojakého občianstva na klasickú pôdu vzájomnej zmluvy o spolupráci. Žiaľ, odozva nikdy nebola, jednoducho aj preto, že to bol akt, ktorý niesol všetky prvky zámernej provokácie. A nie je tajomstvom, že som bol tým ústavným činiteľom, ktorý počas štyroch rokov udržiaval všetky bilaterálne vzťahy na všetkých úrovniach, s pánom prezidentom Sólyomom, s pani predsedníčkou Szili, s pánom predsedom vlády Gyurcsányom. A vždy sme sa snažili o paritu. Aj pán poslanec hovoril vo svojom vystúpení o tom, že treba na to dvoch, ja som mal, bohužiaľ, vždy pocit vazala a mám pocit, že túto hru, maďarskú hru, prijala vláda pani Radičovej a pán minister zahraničných vecí. A ja to budem vždy odmietať, pretože to považujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja sa musím ohradiť voči tomu, ako ste vy prezentovali to, čo ste nazývali nelojalita Maďarov žijúcich na Slovensku alebo teda slovenských občanov maďarskej národnosti, lebo vy ste teda povedali, citujem vás, „trápi nás jejich nelojalita“. Mňa osobne netrápi nelojalita Maďarov, ktorí žijú na Slovensku a sú slovenskými občanmi, pretože ja poznám strašne veľa slovenských Maďarov, ktorí sú absolútne lojálni k Slovenskej republike.
A už vôbec si nemyslím, a o tom som teda hlboko presvedčený aj na základe mojich skúseností, keďže som štyri roky žil na juhu Slovenska, že lojalita slovenských Maďarov závisí od dĺžky spravodajstva v maďarčine na druhom programe Slovenskej televízie. To je skutočne dezinterpretácia vzťahu slovenských občanov maďarskej národnosti k svojej republike. A ubezpečujem vás, že nech akokoľvek predĺžime spravodajstvo v maďarčine vo vysielaní Slovenskej televízie, tak od toho lojalita nezávisí.
Ale aby ste vedeli, od čoho tá lojalita závisí, a aby ste vedeli, kto vyháňa odtiaľto Maďarov zo Slovenska, tak ja vám poviem, že ja občas pozerám to maďarské spravodajstvo a pozeral som ho aj včera. A napr. som v ňom videl správu, reportáž o tom, že na juhu stredného Slovenska sa v južných okresoch rozbehla rozsiahla petičná akcia proti zrušeniu železničných spojov. A v tom príspevku sa Maďari žijúci na Slovensku, radoví, aj funkcionári samosprávy, vo veľkom rozčuľovali, že táto vláda im ide rušiť železničné spoje a ako im sťaží život a uplatnenie sa na juhu Slovenska. Takže, ak niekto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) A už to nedokončím.

Priznám sa, že neviem, kto to hovoril konkrétne, ale ste ma vyzývali, aby som hlasoval za túto vašu novelu. Ja som povedal vo vystúpení, že hlasovať budem, ale nebudem určite sa ani len pýtať ostatných svojich kolegov, či hlasovať budú alebo nebudú.
Čo sa týka lojality, hovoríte, že nikoho netrápi vlastne lojalita slovenských občanov maďarskej národnosti. Ja si myslím, že vás trápi, lebo jednoducho keď ste prijali taký zákon, aký ste ho prijali, tak ste sa práve obávali jejich nelojality. Takže trošičku si protirečíte.
A k tomu, čo hovoríte, že teda cez Maďarskú televíziu ste sledovali, čo sa vlastne deje niekde na Slovensku. A v podstate ste popísali skresľujúce informácie. Čiže tým pádom sa iba potvrdilo to, čo som hovoril, keď necháme slovenských Maďarov pozerať Maďarskú televíziu, bude im posúvať o Slovensku skreslené informácie, aj možno o krokoch vlády a parlamentu, a preto je namieste týmto ľuďom posunúť informácie neskreslené, pravdivé a cez Slovenskú televíziu. Máme ju, platíme ju, budeme ju platiť do budúcna z rozpočtu. Títo ľudia takisto platia všetci povinne koncesionárske poplatky a za to späť dostávajú päťminútové správy, Hírek. V takom prípade neviem, ako vy by ste sa cítili, ja by som sa necítil, že toto je krajina, ktorej na mne záleží.

Ďakujem veľmi pekne. Z ktorej strany začať či už z hľadiska genézy, ale z hľadiska nielen genézy tohto vývoja, ktorý dospel k tejto novele zákona o štátnom občianstve, ale aj genézy toho, čo sa tu prednieslo v rámci rozpravy?
Tak začnem konkrétne u pána Matoviča. Nuž neviem, koľkokrát vy ste boli na južnom Slovensku, ale ja som tam chodil pravidelne a chodím tam pravidelne stále naďalej a viem, ako sa tam cítia občania maďarskej národnosti. Veľmi dobre viem, ako sa cítia. Majú iné problémy, ako tu často vy prezentujete, majú problémy ekonomické, problémy sociálne a problémy také, ktoré im nevtĺka jedna politická strana, ktorá tiež nie je už v parlamente, cez svoje regionálne, obecné, miestne štruktúry alebo cez špičku v minulom parlamente, keď tu pôsobila v Národnej rade.
Tiež by som chcel vás upozorniť na to, že naozaj vysielanie v jazyku národnostných menšín vrátane jazyka maďarského nevyrieši tieto problémy. Váš kolega pán poslanec Somogyi, my sme o tom hovorili, že chýba predovšetkým aj druhá reflexia, pretože aj Slováci, nielen tí, ktorí žijú na južnom Slovensku a na Slovensku, by chceli poznať, čo sa tam deje, aby mnohé veci, ktoré tam vychádzali, nevychádzali jednojazyčne, ale dvojjazyčne, aby sme poznali život, kultúru a problémy, s ktorými títo ľudia zápasia. A tu v tejto oblasti sa najmä zo strany regionálnych štruktúr, resp. štruktúr, ktoré reprezentovali Stranu maďarskej koalície, neurobilo takmer nič. A moje kroky, ktoré boli pri tých rôznych rokovaniach s mimovládnymi organizáciami, spoločenskými organizáciami, k tomu vyslovene nabádali.
Čo sa týka vysielania napr. v Slovenskom rozhlase, poviem jeden príbeh, ktorý je pravdivý. A budem hovoriť aj o pani bývalej generálnej riaditeľke Slovenského rozhlasu, pani Zemkovej, a takisto o jej zástupcovi pánovi Machajovi. My sme v Rade vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva, kde predovšetkým boli zastúpené národnostné menšiny, mimovládne organizácie, bol tam prizývaný aj predseda Výboru Národnej rady pre ľudské práva a menšiny, a, samozrejme, boli tam aj zástupcovia štátnej správy, vyzvali pani Zemkovú a pána Machaja, aby urobili poriadok, čo sa týka rozhlasového vysielania, tými krokmi, ktoré urobili vo vzťahu k Rádiu Patria, ktoré viac-menej zlikvidovali, odtiaľ pani riaditeľku Nagyovú vyslovene vyhodili, konkrétne aby sa veci skutočne riešili. Nikdy sme na to nedostali pádnu odpoveď. A to sa týka aj iných národností, ukrajinskej a rusínskej národnosti, čo sa týka vysielania v Prešove. Nikdy na tieto problémy nereagovali. A dneska sa tvária pani Zemková a pán Machaj ako záchrancovia, najlepší odborníci v tejto oblasti. Zlyhali. A zlyhali, aj keď boli tu odporúčania rady vlády, boli tu odporúčania výboru pre ľudské práva a menšiny, ktoré viedol najprv pán Nagy a potom pán Berényi. A v žiadnom prípade na to nezareagovali. Tak sa pýtam, kto nesie aj zodpovednosť konkrétnu. Možnože sú to tí vaši líblingovia, ktorí sú prezentovaní cez vášho pána ministra kultúry.
Nuž vráťme sa teda ešte aj k tým najpodstatnejším veciam ktoré nás ťažia a ktoré často a historicky aj pán Dostál a mnohí tuná vysvetľujú. Viete, poznám z histórie jedného fúzatého pána z tridsiatych rokov, ktorý vyháňal ľudí z nemeckého parlamentu, že títo a títo by tam nemali čo robiť. Najprv sa hlasovalo za iných, odišli komunisti, potom odišli sociálni demokrati, potom odišli demokrati. Všetkých takto povyhadzoval a nakoniec on tam zostal sám. Áno, pán Matovič, aj vás sa to týka. Nakoniec tam zostanú. Vy by ste chceli, aby zostali len Obyčajní ľudia v tomto parlamente. (Potlesk.)
Druhá otázka. To je ten najzásadnejší problém, ktorý tu riešime vyslovene z nejakého pohľadu, ako vývoj už išiel, a nie na základe konkrétno-historickej situácie, pán Dostál. Vy tú situáciu ste nepoznali, konkrétna historická situácia prijala isté rozhodnutia. A ja si za nimi pevne stojím, pretože som ich mal odkonzultované na úrovni európskych špičiek, na úrovni OBSE, na úrovni Rady Európy, či budem spomínať komisára pre ľudské práva, neradi to počujete, pána Hammarberga. (Reakcia z pléna.) Ale o tomto to je,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... aby sme si skutočne uvedomili, prečo k tomu prišlo a aké konkrétne kroky predchádzajúca vláda na sklonku vládneho obdobia musela prijať. Po víťazstve FIDESZ-u vo voľbách v apríli minulého roku do mesiaca, ešte ani nebola legitimizovaná vláda FIDESZ-u, v parlamente bol prijatý tento tzv. zákon, zákon o dvojakom občianstve, reagujúc na to mysliac si, že priamo na Slovensku na to nezareagujeme, resp. že už je koniec volebného obdobia a že k tomu neprijmeme konkrétne stanovisko.
Pán Paška vo faktickej poznámke o tom hovoril, že sme urobili všetky kroky pre to, lebo sme pociťovali a mali sme informácie, že sa takýto zákon má prijať. A spojilo sa najmä naše ministerstvo zahraničných vecí a najmä vtedajší minister pán Milan Lajčák s maďarskou stranou. A sme ich upozornili, že akonáhle takýto návrh zákona prijmú, tak bude tu protinávrh zo strany Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní. Museli sme tak konať.
Ja sa pýtam, prečo maďarskí priatelia neprijali takýto návrh vo vzťahu k Burgenlandu v Rakúskej republike. No boja sa, pretože Rakúsko sa cíti silné a jednoznačne vedelo by veľmi rýchlo na to zareagovať. Ja som rokoval s pánom ministrom zahraničných vecí Rakúska. (Ruch v sále.) Pán kolega, neusmievajte sa, vy ani neviete, kto to je. (Smiech v sále.) Len pokyvujete hlavou. A my sme si tieto veci s pánom ministrom zahraničných vecí jasne povedali. Maďari na Burgenland v tejto oblasti nesiahli. Na ostatné susedné krajiny, susedné štáty, nie krajiny, krajiny máme v Nemecku, Hesensku a tak ďalej, my máme štát, Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovensko siahli takýmto nezmyselným skutočne neeurópskym zákonom.
Využil som, samozrejme, situáciu. A tu musím vám tiež povedať, že na sklonku toho volebného obdobia som sa cez naše veľvyslanectvo v Haagu spojil s pánom Vysokým komisárom pre národnostné menšiny pri OBSE, ktorý má sídlo v Haagu. A vysvetlil som mu mnohé veci, ktoré sa dejú v Maďarsku, a to, aké my konkrétne veci ešte na sklonku volebného obdobia v tejto oblasti prijmeme. Samozrejme, bol o tom informovaný. Bol o tom informovaný, aj vtedy komisár pre multijazyčnosť Európskej únie, Európskej komisie, a mnohí ďalší, že Slovenská republika je suverénny zvrchovaný štát a bude sa riadiť aj Bolzanskými odporúčaniami, ktoré prijala OBSE v roku 2008. A čo bolo uvedené v týchto Bolzanských odporúčaniach? Bolo tam uvedené, že žiadna krajina, žiaden štát nemôže prijať zákon, ktorý bude mať exteritoriálne účinky vo vzťahu k inému štátu. Takýto návrh odporúčaní vo vzťahu k národnostným menšinám v roku 2008 tam bol prijatý. A na základe toho sa hlasovalo. A všetky štáty prítomné za takýto návrh zahlasovali, len dva štáty tam zaň nezahlasovali. A pýtate sa, ktoré to boli? Boli to Maďarská republika a Ruská federácia. Nuž tak naozaj si otvorme oči a hovorme o týchto veciach úprimne, otvorene, odborne, profesionálne, bez akýchkoľvek citových emócií. A najmä neznevažujme úsilie politických špičiek na našej strane v predchádzajúcom období, ktorým sme sa snažili veci vo vzťahu k maďarskej národnostnej menšine riešiť veľmi kultivovane a dobre. Prečo? Poviem vám to. Pri mojej návšteve v Bavorsku som sa stretol s najväčšími predstaviteľmi bavorskej vlády, krajinskej, ktorí poďakovali Slovensku, a to je v záznamoch, ktoré prišli, za to, že robíme dobrú menšinovú politiku vo vzťahu nielen k nemeckej národnostnej menšine, ale aj k ostatným menšinám. Takto to analyzovali a takýmto spôsobom sa na nás pozerali. A keď som bol kdekoľvek v iných krajinách, či som sa stretol vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, v Taliansku s mojimi kolegami, všade v podstate našu národnostnú politiku kvitovali.
Prišiel sem, a znovu opakujem, prišiel sem terajší minister zahraničných vecí Talianskej republiky, vtedy komisár aj pre ľudské práva, bezpečnosť a tak ďalej, pán Frattini. My sme mali veľmi dlhý rozhovor v súvislosti aj so Schengenom v tom období. A jasne ocenil naše konkrétne kroky, ktoré ideme robiť a ktoré realizujeme vo vzťahu k národnostným menšinám a osobitne aj k maďarskej národnostnej menšine. My sme práve v tejto oblasti nezlyhávali. Musím to znovu zopakovať, lebo vy tu často nás častujete tým, že aké sme urobili zlé kroky a že to bolo chybné.
Musím vám znovu zopakovať, že aj na pôde Kongresu Spojených štátov amerických, kde som sa stretol s kongresmanmi a konkrétne s predsedom Helsinskej komisie, sme tieto veci si jasne vysvetlili, potom prišiel aj pán minister zahraničných vecí Lajčák a tieto veci sme si vysvetlili a pochopili, že to, čo sa deje v strednej Európe, je zlé, pretože je otázka: Kto je príčina týchto všetkých dôsledkov, s ktorými sme sa v tomto období museli stretať a proti ktorým sme museli zápasiť? Nuž tak ako v tridsiatych rokoch to bola jedna krajina vo vzťahu k menšinám a vytvárala veľké Nemecko, tak v súčasnosti je to Maďarsko, ktoré chce vytvoriť veľké Maďarsko. O tomto to je. A tie princípy najmä v politike FIDESZ-u, ja si nevšímam Jobbik, sú jasne definované.
Všimnite si vystúpenia pána Navracsicsa, podpredsedu vlády a ministra, všimnite si vystúpenie pána Semjéna, o čom hovoria. Ja som mal, ešte keď som končil, záujem sa stretnúť, keďže som navštívil Slovákov v Maďarsku, kde prišli aj zástupcovia maďarskej vlády, s týmito predstaviteľmi a mnohé veci si ujasniť. Ale oni sa stretnutiam už jasne vyhýbali. A mne išlo skutočne o dialóg, o presvedčenie kolegov v Maďarskej republike, aby takýto zákon, ktorý prijali, čo najrýchlejšie zmietli zo stola.
A preto sa držím jednej podstatnej veci. Áno, my sme teraz prijali a navrhujeme prijať novelu. A priznali sme si, že pri tom rýchlom chvate možnože niektoré veci vypadli a treba ich zmeniť. Ale o tomto je politika. To je čestné, ak si to človek vie priznať. A aj na pôde nového parlamentu sa snažíme o tieto veci, aby boli prijaté, aby boli zmenené. Ale my sme, a to znovu zopakujem, museli takýmto spôsobom reagovať. A nehanbím sa za to, že sme takto ako vláda Slovenskej republiky a zvrchovaný parlament, Národná rada Slovenskej republiky, na sklonku volebného obdobia predchádzajúceho, takýmto spôsobom zareagovali. Keby sme vtedy nezareagovali, už to tu bolo povedané, aktivity maďarskej strany by boli ďaleko, ďaleko väčšie, pretože treba si tiež jasne uvedomiť, že občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí žijú na južnom Slovensku alebo na juhozápadnom a juhovýchodnom Slovensku, nemajú problémy, ktorými sa tu často niekedy častujeme, a hlavne tie, o ktorých tu hovoria aj niektorí poslanci aj terajšej vládnej koalície, že aké sú tam problémy a čo tam treba v podstate riešiť.
To, že som tú politiku a že sme tú politiku robili dobre, svedčí aj tá skutočnosť, že som dostal čestné občianstvo v jednej maďarskej obci na južnom Slovensku. A to bol dôkaz vtedy, že v podstate mi uznali, že tá politika slovensko-maďarská, maďarsko-slovenská bola správna. Na jednej strane bola principiálna, na druhej strane bola ústretová a snažili sme sa mnohé veci riešiť.
Teraz tu bolo povedané pánom Ondrušom, to hovorím ako v tej záverečnej reči, reagujúc na to, čo bolo odvysielané v Híreku, teda relácii v maďarskom jazyku vysielané v Slovenskej televízii, okolo rušení tratí. No ale my sme prišli do Komárna, mali sme tam výjazdové zasadnutie vlády a prijali sme tam mnohé konkrétne kroky a opatrenia vrátane finančných záväzkov, vybudovania priemyselného parku a technologického parku a dnes táto vláda to zrušila. Nuž tak si postavte, čo sme chceli my urobiť v prospech občanov maďarskej národnosti a jazykovo zmiešaného územia na južnom Slovensku. Prečo vy v týchto projektoch a v týchto programoch nepokračujete, prečo ich neriešite a prečo práve sociálne a ekonomické problémy občanov, ktorí tam žijú, či sú maďarskej národnosti, slovenskej národnosti, nemeckej, rómskej národnosti, neriešite? Tuto je ten problém, lebo južné Slovensko veľmi často, a, žiaľ, to teraz cítim ešte viac, je veľmi ďaleko od centra a od Bratislavy.
Teraz by som ešte zareagoval na najpodstatnejšiu vec, a to v súvislosti s vystúpením pána poslanca Dostála. Pán poslanec Dostál povedal, že upravili sme, čo sme pokazili. Viete, v politike byť tak konzervatívny a tak dogmatický sa neopláca, pretože to je politika, ktorá akceptuje, resp. realizuje isté skutočnosti, ktoré sa odrazia konkrétne v praxi a na ktoré treba reagovať. Každý zákon po čase dokáže v priestore a v čase to, že ho treba vylepšiť, že ho treba urobiť tak, že v tejto a v tejto oblasti sme sa možnože príliš rýchlo usilovali, ale toto je cesta, ktorú chceme realizovať a ktorú chceme zabezpečiť. Pre nás je veľmi dôležité, aby zákon, ktorý bol tu prijatý o štátnom občianstve, mal svoje opodstatnenie, aby sme sa tohto zákona nebáli a nemenili ho tak, aby sme možnože, pravdupovediac, ustupovali maďarskej nielen diplomacii, ale aj maďarskej vláde.
Myslím si, že tie kroky, ktoré tu boli už aj spomenuté v súvislosti s Európskym dohovorom o občianstve, aj o tom konkrétnom článku 7, aj pán poslanec Rafaj veľmi dobre vysvetlil, že 11 občanov Slovenskej republiky, ktorým bolo vzaté občianstvo v Nemeckej spolkovej republike, muselo sa ho dobrovoľne vzdať, lebo taký je tam zákon. Keby pán Sulík zostal žiť v Mníchove, tak dnes nie je občanom Slovenskej republiky, ale je občanom Nemeckej spolkovej republiky, čo je celkom prirodzené. Možnože, chvalabohu, by to bolo dobré, keby tam zostal. (Smiech v sále.)
A o tom to v podstate je, aby sme o tých konkrétnych veciach otvorene v demokratickom duchu, parlamentare hovorili a rozprávali aj na pôde tohto nášho parlamentu a nebáli sa pozrieť často, aj kriticky, na veci, nečastovali sa niekedy nechutnými označeniami, ktoré na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky nepatria. A myslím si, že veľmi často je to veľká chyba aj u vás, poslancov, niektorých tuná, čo sedíte oproti mne. Škoda, že tu nesedí pán poslanec Poliačik, ktorý je pedagóg. A vyjadroval sa tu nechutnými slovami. A vzadu boli študenti gymnázia a základných škôl. A čo spôsobil? No spôsobil ako pedagóg, že tí študenti sa budú takto chovať k svojim učiteľom. Ak sa takýmto spôsobom vyjadrovali poslanci Národnej rady v parlamente, keď tu boli sa pozrieť na to, tak my sa budeme tak správať aj k našim učiteľom. (Potlesk.) Toto je v podstate zásadné. A viete veľmi dobre, že záznamy z tohto rokovania sa pozerajú aj do neskorých hodín, niektorí starší ľudia vydržia dlho do noci pozerať a si to pozerajú a všímajú, ako sa my chováme.
Takže tento návrh novely zákona, ktorý sme pripravili, považujem za legitímny, za novelu, ktorá výrazne pomôže tieto veci riešiť, predovšetkým aj vo vzťahu k tým, ktorí po 17. júli, lebo je to termín platnosti tohto nášho zákona, tejto novely, stratili to občianstvo, aby sme im ho urýchlene vrátili, čo je, myslím si, priorita priorít, a, samozrejme, vytvorili aj istú hranicu, ktorá musí byť v Slovenskej republike v tom, že budeme na jednej strane nielen chrániť našich občanov, ale aj vytvárať našim občanom čo najlepšie podmienky a chrániť tento štát pred exteritoriálnymi účinkami iných zákonov, ktoré prichádzajú predovšetkým z Maďarskej republiky. Toto si priznajme, ako príčinu. Keď budem hovoriť o tom, aby ste odstránili dôsledok, tak budem vždy a vždy trvať na tom, že najprv treba odstrániť príčinu. A otvorene to by som povedal rovno tým, či to je pán predseda FIDESZ-u a predseda vlády Viktor Orbán, či je to prezident Maďarskej republiky Pál Schmitt alebo ďalší. Treba im to jasne povedať: „Odstráňte príčinu toho, čo sa tu stalo, a potom sa tu môžeme aj v našej Národnej rade Slovenskej republiky baviť o zmene.“
Trápi ma aj to, že často postupujeme, a to tu treba povedať v súvislosti s dvojakým občianstvom a s našimi aktivitami, akosi, nechcem to nazvať „priamo v predklone“, možnože kolenačky skôr vo vzťahu k nášmu južnému susedovi pri prijímaní ich predstaviteľov v Slovenskej republike, keď prichádzajú k nám. A potom sa tvária v Európe, akí sú oni veľkí demokrati. Pritom o FIDESZ-e a ich politickej strane a ich konkrétnych krokoch, ústavnej väčšine sa ako o demokracii už nedá hovoriť. Prečítajte si mnohé maďarské noviny, ktoré už dostali náhubok na ústa, kde sa hovorí o „orbánokracii“, ktorá nielen je riadená demokracia, ale ktorá smeruje k totalite v tomto štáte. A preto som prekvapený, že sa tu má prijať nejaká dvojstranná dohoda, ktorá bola ponúknutá pánovi Orbánovi počas návštevy, nedávnej, v Slovenskej republike, pričom my máme tuná jasný rámec od roku 1995. Máme tú zmluvu spoločnú, ktorá bola prijatá, bola podpísaná zhodou okolností pri Paríži. A táto zmluva naďalej platí. Ani jedna strana, ani maďarská strana, ani slovenská strana, túto zmluvu o dobrej spolupráci a ďalších veciach nezrušila. A čo je dôležité, to je to, že aj tie jednotlivé komisie, ktoré pracujú, spoločné komisie v rámci tejto zmluvy, fungovali. Fungovali aj za nás. Potom ste začali hlavne vy, keď ste prišli do parlamentu, tvrdiť, že nefungovali, čo bolo zo strany pána ministra zahraničných vecí veľké klamstvo, pretože po nástupe novej vlády v Maďarsku pán Orbán všetky komisie zrušil a čakalo sa až na novú vládu aj na Slovensku, aby v podstate sa mohli tieto komisie znovu revitalizovať, mohli pracovať.
Viete, mňa to veľmi trápi, keď hovoríme len o dvojakom občianstve. Hovorme aj o tých ekonomických veciach. Teší ma, že noviny spomenuli, že ten plynovod, ktorý ide severojužným smerom, pripravovala už naša vláda. To bol jeden zo štrnástich bodov, ktorý bol podpísaný medzi predsedom vlády Maďarskej republiky Gyurcsányom a predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom, stavanie mostov na Ipli, to všetko bolo dohodnuté, ale často ma trápi aj druhá vec. Teraz sa v podstate dotiahla aj tá otázka tej južnej magistrály do Miškovca. Maďarská strana to dlhé roky odmietala. A pozrite sa, prijali sme veľmi závažné rozhodnutie po vzore nemecko-francúzskom, že sme vytvorili spoločnú komisiu historikov, ktorá pripravila texty na dejiny Slovákov a Maďarov v tomto regióne v strednej Európe. A viete, čo sa stalo? Ja som to už vytkol pri rokovaní u pána Chmela, kde bol prítomný pán László Szarka, ktorý je zodpovedný za maďarskú stranu. My sme texty pripravili, slovenská strana. Urobili sme dve konferencie, jedna bola v Rožňave za prítomnosti môjho kolegu ministra Kissa Pétera. A, samozrejme, uskutočnili sa ďalšie konferencie aj v Maďarsku a na hraniciach. A dnes maďarská strana absolútne nereaguje, ako keby túto tzv. historickú príručku, toto historické vademékum, nechcela realizovať.
Čiže pýtajme sa na to najprv tej druhej strany. My sme urobili toľko konkrétnych krokov, toľko konkrétnych rokovaní, aj z mojej strany ako podpredsedu vlády v Maďarskej republike a na území Slovenskej republiky, pri eurofondoch, pri ďalších a ďalších aktivitách, pri spoločných programoch a projektoch, ktoré boli schválené a na ktoré teraz, chvalabohu, sa vo veľkej časti aj nadväzuje, najmä v rámci slovensko-maďarsko-rumunsko-ukrajinskej spolupráce. O tom by vedel hovoriť bývalý minister výstavby, ktorý tu sedí, ako sa tieto projekty pripravovali za prítomnosti pána Kissa a ďalších, ktorí sem prišli, a o ktorých veciach sme rokovali. Minister zdravotníctva mal veľmi dobré kontakty. Toto všetko sa v minulom období zrealizovalo, ale vždy niekto druhý do toho prikladal. Boli to na Slovensku, poviem to rovno, krajné sily v bývalej parlamentnej strane SMK a v Maďarsku spočiatku Jobbik, postupne do toho bola dotlačená, aj dnes víťazná parlamentná strana FIDESZ.
Nuž o týchto veciach sa bavme a o týchto veciach hovorme, pretože ak nechceme prestreliť a chceme prijať zodpovedajúce rozhodnutie, toto rozhodnutie musí slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky. A k tomu, čo sme navrhli v tejto novele zákona, znovu zopakujem návrh, a obraciam sa na vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme zhodnotili túto zmenu a, pokiaľ možno, aj za ňu zahlasovali.
A ešte budem hovoriť k niekoľkým takým, by som povedal, postrehom, ktoré ma napadli počas tejto, nazvem to, naozaj kultivovanej rozpravy až na to vystúpenie pána Dostála vo faktickej poznámke a pána Matoviča vo vzťahu k Slovenskej národnej strane. Vy sa nemáte právo takto vyjadrovať o ktorejkoľvek parlamentnej strane, ktorá tu sedí v parlamente, ktorú zvolili občania Slovenskej republiky v demokratických voľbách. (Potlesk.) To, čo vy tu predvádzate, a znovu sa vrátim k tomu, mňa to pán Matovič veľmi trápi. A viete, my sme sa už na blogu veľmi vyhádali často. Mňa to veľmi trápi. Vy vnášate do tohto prostredia, ako to napísal jeden významný slovenský sociológ, ten rozhovor ste s ním čítali, ktorý som vám poslal, žiak pani Radičovej, nenávisť, rozdeľovanie spoločnosti a to, čo v tejto našej modernej, demokratickej slovenskej spoločnosti v 21. storočí nemá čo robiť. Žiaľ, pod to sa podpisuje často aj váš predseda strany, v ktorej sa nachádzate, v tom poslaneckom klube, tým, že vnáša takéto, by som povedal, animozity, ktoré do parlamentu nepatria.
Posledná poznámka sa týka toho, aby sme vždy hľadali spôsoby, ako sa veci dajú riešiť, a nehľadali dôvody, ako sa veci riešiť nedajú. Mňa mrzí veľmi často aj z vašej strany, a to v súvislosti aj s týmto návrhom novely zákona, že vystupujete, že je to nedobré, neúplné, nekvalitné, ale že je to legitímne, je to v Európe, v Európskej únii a v rámci celej Európy aj v rámci Rady Európy štandardné a že nič týmto návrhom nepokazíme. A, samozrejme, môžeme len veci vylepšiť a dokázať to, že Slovenská republika je suverénnym zvrchovaným štátom, že si váži svojich občanov Slovenskej republiky, robí všetko pre to, aby sa tu cítili dobre, doma, pokiaľ do toho nebudú vstupovať rôzne výkričníky niektorých politikov, ktorí majú záujem rozdúchavať národnostné vášne. A predovšetkým, znovu opakujem, veľmi aktívne ja si tie veci analyzujem. Aj v súčasnosti v tom pracuje mimoparlamentná SMK v regiónoch, čím vyvoláva v podstate také tlaky medzi občanmi. A takýmto spôsobom tlačí na nich, aby v podstate neboli tými lojálnymi občanmi v Slovenskej republike. Napriek tomu oni z veľkej časti lojálnymi občanmi zostávajú. Takže... (Ruch v sále.) Nie je ešte koniec. (Smiech v sále.) Mám právo ako predkladateľ hovoriť možnože aj dve hodiny, ak sa vám to bude páčiť. (Smiech a potlesk v sále.) A, samozrejme, mám záujem využiť túto príležitosť aj na to, aby sme skutočne v slovensko-maďarských vzťahoch, v maďarsko-slovenských vzťahoch, či už v medzištátnych alebo v tých, ktoré sa kreujú v našom štáte či v regiónoch, pristupovali k veciam rozvážne a posúvali ich dopredu a predovšetkým riešili tie najpodstatnejšie veci, ktoré pre maďarských spoluobčanov a všetky národnostné menšiny tuná je potrebné riešiť.
Tak znovu by som si dovolil sumarizovať moje vystúpenie do záverov, na ktoré by som potom, samozrejme, ešte chcel ďalej reagovať, záverov takých, že naše slovensko-maďarské či maďarsko-slovenské vzťahy vnútri Slovenskej republiky sú štandardné, dobré, kvalitné.
Často sa, samozrejme, obraciam na maďarskú národnostnú menšinu aj tým, aby som to rozvinul, že ten princíp, ktorý je rozvíjaný vo vzťahu k menšine na celoštátnej úrovni, „Slováci ako väčšinový národ a príslušníci národnostných menšín“ nie je často – a to vyvoláva tie animozity – na južnom Slovensku akceptovaný v zrkadlovom obraze v regiónoch a najmä v obciach a mestách, tam, kde sú príslušníci väčšinového národa v menšine. Ja som našiel mnohé obce a mnohé dedinky, kde sa absolútne dostávajú Slováci, ktorí tam žijú, do autu, či už sa to týka málotriedok, základného školstva a tak ďalej. Toto sú problémy, ktoré treba riešiť, ktoré vyvolávajú zbytočné animozity a vytvárajú nepriateľstvá v tomto regionálnom prostredí. To znamená, v samotných a podstatných otázkach... (Smiech.) Smejem sa na tom, že mám veľmi pred sebou milého poslanca Národnej rady, ktorý je veľmi aktívny. A je schopný, samozrejme, ma pozorne počúvať a vypočuť si ešte aj ďalšie moje slová. (Potlesk.) Cítim sa trošku tak ako v britskom parlamente, kde sa takýmto spôsobom diskutuje. Tam sedí opozícia, koalícia vis-á-vis, proti sebe, face to face. My tu teraz sa nachádzame v takomto prostredí. A treba si vysvetliť veci tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)