12. schôdza

Však hovorím k veci.

Budem hovoriť, no aj má to súvislosť, o maďarskom občianstve.

Takže, pán predseda, neprerušujte ma. Dovolím si tiež v zmysle toho rokovacieho poriadku vás požiadať, aby ste ma neprerušovali.
Chcem znovu zopakovať, preto tu hovorím tak dlho, lebo čakám od vás, že mi začnete prikyvovať k tomu, o čom tu hovorím. O tom je to podstatné, čo sa týka maďarského občianstva (Potlesk.), čo sa týka našich maďarsko-slovenských vzťahov, čo sa týka dvojakého občianstva, ktoré bolo prijaté nad rámec európskych štandardov, ktoré tak výrazne zasiahli do nášho ľudského, demokratického prostredia v Slovenskej republike.
Napokon, pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, treba sa zamyslieť nad tým, či to, čo robíme a čo konáme, je naozaj v prospech suverenity Slovenskej republiky, jej zvrchovanosti na jednej strane a na druhej strane aj v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. My tento problém necítime ani nevidíme, pokiaľ tento problém nie je cez médiá a cez niektoré politické špičky do tejto oblasti vnášaný.
Preto si myslím, že návrh, ktorý som predložil za poslancov strany SMER – sociálna demokracia, v plnej miere spĺňa to, aby účelom tohto návrhu zákona, resp. novelizácie zákona bola optimalizovaná právna úprava nadobúdania a straty štátneho občianstva vo vzťahu k dvom protichodným javom, a tie vymenujem, po prvé, negatívnym účinkom hromadného udeľovania dvojakého štátneho občianstva na územnú súdržnosť Slovenskej republiky a, po druhé, vedľajším účinkom straty štátneho občianstva štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ak na vlastnú žiadosť nadobudli cudzie občianstvo štátu, na území ktorého majú pobyt. Znovu opakujem, tento legitímny cieľ sleduje naša novela zákona. A pevne verím, že sa v tejto veci pozitívne zhodneme a že väčšina poslancov slovutnej Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh podporí a potlačí ho, obrazne povediac, do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Verím tiež, že to, čo tu odznelo vo faktických poznámkach a v diskusii, si uvedomí každý, najmä tí, ktorí použili slová nevďaky a útočných invektív, že sa stratia z tohto parlamentu a že aj naši „výtečníci“, ako je pán poslanec Dostál a pán poslanec Matovič, sa uzemnia a budú chápať, že všetky politické strany parlamentné, ktoré sa nachádzajú v tejto Národnej rade Slovenskej republiky, sú tu legitímne. Nie je možné žiadnu politickú stranu z tejto Národnej rady, pretože tu boli zvolení, vyháňať za hranice Národnej rady Slovenskej republiky. To by skutočne z hľadiska, ak by sme toto umožnili, resp. umožnili šírenie takýchto myšlienok, samozrejme, viedlo k tomu, čoho by som bol nerád sa dožil, dožil sa toho môj otec v tridsiatich rokoch, keď potom musel odísť do západného odboja, pretože tie veci, ktoré sa diali či už na Slovensku zo strany Esterházyho strany alebo v Čechách zo strany Henleinovej strany, sa často v istých iných podobenstvách, v iných formách, v iných prejavoch vracajú aj do súčasnej stredoeurópskej politiky.
Veľmi vždy človek zvažuje, ako sa má chovať, samozrejme, k suverénnym našim partnerom v Maďarskej republike, k ich politickým reprezentantom teraz v parlamente, či tam ide o výbory a tak ďalej, s ktorými by sme mali v rámci predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke rokovať, aj v rámci predsedníctva Maďarskej republiky v rámci Európskej únie, ale považujem za dôležité, aby sme si zachovali skutočne chladnú hlavu, zdravý rozum a nebáli sa priznať, že sme hrdí občania Slovenskej republiky a že pre túto Slovenskú republiku sme schopní urobiť všetko, aby občania Slovenskej republiky sa cítili tuná ako doma, v bezpečí a mali prácu, mali sociálne zabezpečenie, zdravotné zabezpečenie, vzdelávacie aktivity vrátane kultúry, to všetko, aby sme im tieto predpoklady, ktoré oni od nás očakávajú, splnili. Verím tomu, že spoločnými silami k tomu dospejeme. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vláda predkladá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej.
Ide o historicky prvú rámcovú dohodu, ktorú EÚ uzatvorila s krajinou Združenia krajín juhovýchodnej Ázie. Plánované sú ďalšie rámcové dohody s ďalšími krajinami (Filipíny, Vietnam a Thajsko).
Cieľom predkladanej dohody je vytvoriť základ pre spoluprácu medzi EÚ a Indonéziou v oblastiach hospodárskej a obchodnej spolupráce, životného prostredia, energetiky, dopravy, ale aj podpory ochrany ľudských práv, boja proti medzinárodnému terorizmu či spolupráce v právnych a trestných veciach. Dohoda tiež vytvára priestor pre spoločný postup EÚ a Indonézie na pôde medzinárodných organizácií.
Dohoda sa uzatvára na obdobie piatich rokov. Po tomto období sa automaticky predlžuje na ďalší rok.
V súlade s uvedeným je pre nadobudnutie platnosti dohody potrebná ratifikácia dohody Indonézskou republikou a následné oznámenie tejto skutočnosti depozitárovi, Indonézia tak plánuje uskutočniť do začiatku roka 2012, ratifikácia dohody 27 členskými štátmi EÚ a následné uloženie 27 ratifikačných listín u depozitára, toho času tak uskutočnilo Dánsko, Estónsko, Lotyšsko a Poľsko, do konca roku 2011 tak plánujú uskutočniť všetky členské štáty EÚ, prijatie rozhodnutia Rady EÚ a Európskej komisie o schválení dohody a následné oznámenie tejto skutočnosti depozitárovi.
Rámcová dohoda je v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách a hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je rámcová dohoda medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách a medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákaz, preto má prednosť pred zákonmi. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej a aby rozhodla, že táto dohoda je medzinárodná zmluva, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 199 z 28. decembra 2010 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor a lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch určil do 29. januára 2011.
Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval na svojej schôdzi 25. januára 2011, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.
Zahraničný výbor uznesením z 26. januára 2011 č. 40 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s Rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 26. januára 2011 č. 43. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko spoločná správa a prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám štandardný pravidelný materiál podľa zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády, ktoré ukladá vláde Slovenskej republiky raz za pol roka podať Národnej rade informáciu o aproximačných nariadeniach vydaných v predchádzajúcom polroku a o tom, čo plánuje vláda v nasledujúcom polroku, pokiaľ ide o prijímanie aproximačných nariadení.
V predchádzajúcom polroku, to znamená v druhom polroku roku 2010, vláda prijala 22 aproximačných nariadení, ktoré sú uvedené v prílohe parlamentnej tlače, a podľa legislatívneho plánu vláda v prvom polroku roku 2011 má v pláne prijať 18 aproximačných nariadení. Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 14. januára 2011 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Vláda Slovenskej republiky predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch. Táto norma takisto ukladá vláde povinnosť predkladať v polročných intervaloch takéto hodnotenie.
Za hodnotené obdobie väčšina aproximačných nariadení bola z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia, dopravy a technických predpisov.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 25. januára 2011 na svojej 20. schôdzi a uznesením č. 119 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností v minulom volebnom období reagoval v čase prijatia na nepriaznivú hospodársku situáciu spôsobenú globálnou, finančnou a ekonomickou krízou. Dnes ale ešte nikto z nás nemôže povedať, že svetová kríza pominula a že jej dôsledky sú za nami. Sme presvedčení, že dôsledky krízy budú na nás a spoločnosť dopadať ešte dlhú dobu.
V mnohých spoločnostiach má štát značné pohľadávky, či už z nedodržania privatizačných zmlúv, záväzkov voči zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. Príkladom sú napr. práve Novácke chemické závody, ktoré dlhujú Fondu národného majetku viac ako 17 mil. eur. Do takejto a podobných situácií sa v budúcnosti však môže dostať ešte niekoľko spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky.
K predloženiu našej novely zákona nás viedli skutočnosti, ktoré boli medializované v súvislosti s predajom Nováckych chemických závodov a sú jednoznačne uvedené v liste Výkonného výboru Fondu národného majetku, ktorý bol adresovaný na záver minulého roku vláde premiérky Ivety Radičovej. Okrem skutočností, v ktorých Fond národného majetku informuje vládu premiérky Ivety Radičovej o tom, že fond disponuje informáciami, že priebeh konkurzu Nováckych chemických závodov môže byť riadený, ovplyvňovaný veriteľmi, sú v liste uvedené aj ďalšie zarážajúce informácie, ako je, že veritelia konajú v zhode, že existuje majetkové prepojenie medzi veriteľským výborom a úpadcom a že úpadca môže manažovať svoj vlastný konkurz, a mnoho ďalších informácií.
Ale čo je najdôležitejšie v zmienenom liste. Citujem: „Uvedené skutočnosti a ich závažné dôsledky, ktoré môžu nastať v krátkom čase, už v blízkej budúcnosti, kladieme do vašej pozornosti. A so zreteľom na možnosť odvrátenia týchto negatívnych dôsledkov vám dávame na zváženie promptne vykonať príslušné kroky smerujúce k legislatívnej zmene, ktorá by primerane predĺžila účinnosť zákona o strategických spoločnostiach.“ Pýtam sa: Aký lepší dôkaz potrebujeme, aby sme konali? Toto nie je naše stanovisko, ale oficiálna výzva vašich nominantov vo Fonde národného majetku vláde Slovenskej republiky.
Sme si vedomí a veríme tomu, že aj vy ste si vedomí, že v tomto prípade nekonania hrozia štátu značné hospodárske straty. Preto po zvážení všetkých uvedených skutočností, ak vám záleží na osude jedného a možno niekoľko ďalších podnikov Slovenska s podobným osudom, vás žiadame o podporu predloženej novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú uvedené v tlači 223. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi prepismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o tom, že bude mať vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 č. 224 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výboru navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.