16. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, poslanci, vážení páni poslanci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

No, zdá sa, že triafame do čierneho, však, páni poslanci. Zasiahli sme citlivé miesto. (Veľký ruch v sále. Výkriky v sále.) To som rada, že ideme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

To som rada, že ideme po podstate problému. (Hlasy z pléna.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja rozumiem prejavu pána poslanca Fica, rozumiem mu a ako predseda opozičnej strany musí robiť predovšetkým politiku, preto ja na niektoré tie politické vyjadrenia aj odpoviem, ale prijmem aj tú hru, hrať sa na vecnú diskusiu a dám aj argumenty na každú polopravdivú tézu, ktorú ste vo svojom vyjadrení uviedli.
Veľmi krátko k tej téze normalizácie. Viete, pán poslanec, normalizácia v sedemdesiatych rokoch prišla po Pražskej jari, po určitom obrodnom procese v bývalom Československu, ale ja musím povedať, že predchádzajúce štyri roky pre justičný systém neboli obrodným procesom. Je mi veľmi ľúto, že po tých demokratizačných procesoch, ako vy ste to nazvali, začiatku deväťdesiatych rokov, ste dopustili to a boli ste to vy, ktorý ste to dopustili a zverili ste ministerstvo spravodlivosti do rúk Mečiarovi a áno, ministrovi Harabinovi. A môžte hovoriť čokoľvek, ale voliči na to dali jasnú odpoveď, pán Kaliňák, pretože (Hlasy z pléna.) práve a som presvedčená to, že práve to, že ste zverili spravodlivosť Mečiarovi a Harabinovi, vám prehralo voľby. Je mi ľúto. Voliči vám dali jasnú odpoveď a ja cítim silný mandát. (Potlesk.) Ja cítim silný mandát práve od voličov, práve od ľudí, urobiť zásadné zmeny v justícii a na prokuratúre tak, aby konečne sa na nich mohli obracať ľudia s dôverou, pretože na to je justícia a prokuratúra.
Je mi veľmi ľúto, ale vy hovoríte o politických čistkách, ale ja som ešte žiadneho predsedu súdu neodvolala. Bol to prvý krok vášho ministra spravodlivosti, ktorý to urobil. Naozaj veľmi ľúto, je mi veľmi ľúto, že počas ministrovania vášho ministra spravodlivosti sa začal šíriť strach v justícii a veľmi mi je ľúto, že dnes musíme takto náročne tento stav meniť. Ale opakujem, máme na to veľmi silný mandát od ľudí, je to priorita vlády a politické reči, politické reči nás neodradia.
Takže normalizácia nastala po obrodných procesoch v sedemdesiatych rokoch. Žiaľ, obrodné procesy za vašej vlády v justícii a prokuratúre neboli. Naopak. Možno ešte k jednému mýtu. Ja rozumiem ústavnému postaveniu prokuratúry, ale zároveň si dovolím aj zacitovať z nálezu Ústavného súdu, predpokladám, že ho poznáte, pán poslanec, z roku 1998, č. 17/1996, lebo toľko sa tu hovorí o tej nezávislosti. Tak si dovolím citovať Ústavný súd: "Prokuratúra ako orgán presadzujúci ochranu práv a zákonom chránených záujmov má svoje miesto v systéme štátnych orgánov a má svoju nezastupiteľnú funkciu. Túto funkciu s kompetenciami, ktorý jej dáva zákon, môže plniť bez toho, aby sa jej pridával prívlastok nezávislosť. Ústavodarca nezávislosť prisúdi len určitým orgánom a výslovne to ustanovil v ústave. U orgánov, kde nezávislosť nechce priznať, v ústave ju neuvádza. Odporovalo by to ústave priznať ju prokuratúre." Nález Ústavného súdu. (Potlesk.)
Ctím si ústavné postavenie prokuratúry a som pripravená na vecnej báze, argumentačnej báze, kedykoľvek sa rozprávať o tom, ako návrh zákona vylepšiť, upraviť tak, aby všetky pochybnosti boli rozptýlené.
Ku konkrétnym pripomienkam, ktoré ste uviedli. Nie, prokuratúra nebola v pracovnej skupine. S prokuratúrou sme sa ale niekoľkokrát rozprávali, oficiálnou delegáciou prokuratúry, na ministerstve spravodlivosti, pred pripomienkovým konaním, počas pripomienkového konania, vypočuli sme ju a korigovali náš návrh aj na základe týchto debát. Nie, v pracovnej skupine nebola. V tejto pracovnej skupine nebola, pretože poznáte ten prímer, o tých kaproch, ktorí si idú vypustiť vlastný rybník. Poznáte. (Hlasy z pléna.) Presne tak.
Priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností a súčasne odňatie takéhoto doterajšieho zákonného oprávnenia generálnemu prokurátorovi. Zabudli ste povedať, pán poslanec, na návrh komisie, ktorá sa zriaďuje zo zákona, ktorá je zložená z troch zástupcov ministerstva spravodlivosti, troch zástupcov prokuratúry a na návrh sú potrebné štyri hlasy. To znamená, vyžaduje sa dohoda prokuratúry a ministra spravodlivosti.
Povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov v rozpore s ústavným princípom prezumpcie neviny a bez možnosti reálne zabezpečiť primeranú ochranu ústavného práva za zachovanie ľudskej dôstojnosti.
Pán poslanec, rozhodnutia, ktoré majú byť zverejnené podľa návrhu sa majú anonymizovať, tak ako súdne rozhodnutia a zároveň zákon ustanovuje konkrétne v § 55m, že sa nesprístupňujú a nezverejňujú rozhodnutia, pokiaľ to vyžaduje ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti a Národnej rade podieľať sa na kreovaní výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Áno, zabudli ste povedať, že na prijatie rozhodnutia výberovej komisie, či na výber prokurátorov alebo na výber vedúcich prokurátorov sa vyžadujú štyri hlasy z piatich, pričom v komisii má zastúpenie prokuratúra v počte dvoch, to znamená, bez súhlasu zástupcov prokuratúry nebude vybratý prokurátor, ani vedúci prokurátor.
Priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti a Národnej rade Slovenskej republiky podieľať sa na kreovaní disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie rozhodujúcim počtom členov takejto komisie. Pán poslanec, právna úprava, ktorú zavádzame pre prokuratúru zloženia disciplinárnych komisií, aj toho, kto má oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárne konanie proti prokurátorovi je identická s právnou úpravou, ktorá roky, roky platí pre sudcov. A sudcovská moc má v tej ústave to slovíčko "nezávislý", na rozdiel od prokuratúry. (Potlesk.) Takže ja by som veľmi pekne poprosila, ak sa chceme tváriť na to, že je záujem viesť vecnú debatu, tak potom treba hovoriť všetky argumenty, aj tie argumenty, ktoré možno spochybňujú tú základnú tézu, ktorú ste pomenovali.
A ja sa vrátim veľmi jednoducho len k tomu, čím som začala. Pán poslanec Fico, nemôžete sa zbaviť zodpovednosti za to, že ste zverili ministerstvo spravodlivosti Mečiarovi. Je to vaša zodpovednosť. My máme mandát od voličov toto zlo, čo ste napáchali, práve tým, že ste zverili spravodlivosť Mečiarovi, napraviť. A ja cítim za toto veľkú zodpovednosť a urobím všetko preto, aby sme tieto zmeny aj dosiahli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, napriek vášmu obrovskému entuziazmu zo začiatku vášho vystúpenia o triafaní do čierneho, ktorým ste nám to oznámila s veľkou radosťou, si vás dovolím upozorniť, že triafanie do čierneho, ako vy nazývate, je len výstrelom do tmy. A tá čierna farba tam je, ale to je jediné, čo to má spoločného. Obrovská túžba po moci, bezuzdná túžba po moci vás vedie na predloženie tohto návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani ministerka, hoci na úvod ste spomenula, že chcete byť pragmatická, konštruktívna, prepáčte, ste žena a ministerka, ale toľko všeobecných hlúpostí už som dávno nepočul. Ak to nevadí vašim kolegom z koalície, tak nám to vadí, že z nás robíte strašných hlupákov. My sme váš návrh čítali a vieme aj o tom, ako budú obsadzované vaše komisie. Tesne po tom, ak prejdú všetky vaše iné legislatívne návrhy a obsadíte si prokuratúru, tak si obsadíte aj tieto komisie. Nerobte z nás hlupákov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, je typické pre vládnu koalíciu, že na všetky nedemokratické rozhodnutia, ktoré ide urobiť, používajú argumentáciu zla, zločinov a všetkého zlého, čo napáchala vláda, ktorej som bol predsedom.
Znovu vám chcem pripomenúť, pani ministerka, že kým vy ste sudcom a prokurátorom brali platy, my sme im ich dávali. V čase, keď nerobíte nič, len politikárčite, a nie je za vami žiadny výsledok, pokiaľ ide o prokuratúru a súdy, som sa vás pýtal, prečo ste zatajili rezolúciu Výboru ministrov spravodlivosti v rámci Rady Európy, ktorá ocenila to, čo robil Štefan Harabin ako minister spravodlivosti v boji proti súdnym prieťahom? Pochváľte sa aj vy, niečím takýmto. Všetci vám zatlieskame a povieme, áno, aj pani ministerka spravodlivosti niečo robí v tejto oblasti. Ale vy nerobíte nič. Len chodíte pre pokyny na Koaličnú radu, organizujete tlačové konferencie a oznamujete každý deň jeden krok za druhým k nedomokratizácii súdnictva a prokuratúry.
A druhá vec, ktorú chcem povedať. Na jednej strane priznáte, pani ministerka, že nikto z prokuratúry nesedel v pracovnej skupine. Priznáte aj to, že nebol pozvaný prokurátor, v danom prípade prvý námestník, na vládu ani do Legislatívnej rady. Týchto ľudí ste vylúčili, ale že ste rokovali s prokurátormi. Tak teda oznámme slovenskej verejnosti, s kým ste rokovali. Rokovali ste s pánom Čentéšom, s vaším kandidátom na generálneho prokurátora, ktorý v mene zvolenia vám odsúhlasí všetko na svete. Všetko, všetko na svete.
Povedzte mi, čo je na tom objektívne, ak rokujete o tomto šialenom návrhu zákona s človekom, ktorého ste si vybrali za generálneho prokurátora?! Prosím vás, nerobte z nás hlupákov! (Potlesk.)

Pani ministerka, ja chcem vám poďakovať za to, že ste vniesli trochu svetla do tejto diskusie, lebo to, čo sme si vypočuli predtým, tak to bolo iba pokračovanie tmy, ktorá na prokuratúre, aj na súdoch tam bola v podstate za posledné štyri roky. Lebo to, že na prokuratúre a na súdoch vládne atmosféra strachu z nadriadených, tak to v podstate je tak verejným tajomstvom, že sa to odráža už dokonca aj v dôveryhodnosti, ktorú prokuratúra a hlavne súdy teda majú u občanov.
A to, že všetky zmeny, ktoré sa teraz chystajú, sú na strane občanov, ktorí túto dôveru k týmto inštitúciam majú mať, a nie je na strane prokurátorov a sudcov, ktorým pán poslanec Fico ako hovoril, skôr si ich teda uplácal trinástymi a štrnástymi platmi, než by niečo robil pre to, aby tento strach tam zmizol, tak je veľmi pekné, že sa konečne smer otáča a robí sa niečo v prospech občanov tejto krajiny.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj vám, pani ministerka, za jasné uvedenie, že to čo tu predvádzate, je podľa vás hra na vecnú diskusiu. Ja sa na tejto vašej hre zúčastňovať nebudem, pretože ja mám záujem o reálnu vecnú diskusiu, a nie o hru alebo teda ten paškvil, ktorý nám ponúkate vy. A z tohto dôvodu si ja dovolím uviesť teda reálne fakty, ktoré patria do vecnej diskusie. A jedným z nich je posudok Rady Európy z roku 2001, ktorý hodnotí našu právnu úpravu a legislatívu týkajúcu sa postavenia prokuratúry ako legislatívu, ktorá je v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nej nič, čo by odporovalo ľudským právam a tak ďalej, v tomto zmysle ten posudok pokračuje.
Ja, pani ministerka, síce kvitujem, že ste priznali, a že ste jasne teda povedali, že podľa vášho názoru je správne, ak vláda, politická, stranícka, výkonná moc si chce podriadiť prokuratúru a urobiť si z prokuratúry svoju vlastnú slúžku, ale v tejto súvislosti vás musím upozorniť, že Benátska komisia iba pred nedávnom, v decembri minulého roka, skonštatovala, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve, alebo s ňou bola spojená.
A na základe tohto konštatovania Benátskej komsie si teda dovolím povedať, že trend, ktorý presadzujete v našej legislatíve vy, ide proti aktuálnemu trendu vo svete alebo minimálne v Európe. A napokon, vy si demokraciu predstavujete v štýle národného frontu, pani ministerka, ale podľa môjho názoru... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, pani ministerka, ja sa na to pozerám tak veľmi neprávnicky a vidím to tak, že je to z vašej strany všetko strašne osobné. Nemohli by ste si to s doktorom Harabinom všetko povedať súkromne? Ja si naozaj myslím, že váš vzťah by ste mohli aj menej medializovať. Mňa osobne vôbec nezaujíma. Hovoríte o justícii, a buďte menej osobná. Pani ministerka, ja už som vám to raz povedal, máte naozaj krvavé oči. Veď vy sa už naozaj neviete ani normálne usmiať, pani ministerka. Ide z vás len zlosť, arogancia a nenávisť. Ďakujem za pozornosť.