16. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pripadá mi priam až komické, ako sa v poslednom čase pán minister, ale aj pani premiérka, pretože k tejto téme sa vyjadruje, priam nadúvajú takým uspokojením, akoby predkladané zmeny v tlačovom zákone mali spasiť svet. Štafáž v tomto divadielku im veľmi vďačne robia slovenskí vydavatelia, pretože tie zmeny sú urobené pre nich a výlučne pre nich.
Návrh novely tlačového zákona nie je pre ľudí, je proti nim, pretože prakticky znemožňuje právo na odpoveď a opravu nepravdivých informácií všetkým, resp. rozhodnutie ponecháva na ľubovôli redakcii. Vláda zdôrazňuje a dôkazom toho je aj terajšie vystúpenie pána ministra, pretože tým začal, že tou zásadnou zmenou v návrhu je údajne obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov. Pán minister s obľubou používa aj také spojenie, že politici už nebudú chránenou zverou a túto zmenu podsúva ako víťazstvo ľudí nad neprimeranými právami politikov.
Pán minister, vy sa naozaj o svoju ochranu starať nemusíte, podriadené média vám ju vďačne zabezpečujú. Príklad nám poskytla Slovenská televízia v hlavnej spravodajskej relácii v sobotu, kedy vysielala príspevok na tému tlačového zákona. Účinkujúci v tomto príspevku boli pán minister Krajcer, pani premiérka Radičová a zástupca vydavateľov, samozrejme unisono velebiaci zmeny v tlačovom zákone. V tomto príspevku nebola ani sekunda priestoru pre nejaký iný názor, pre nejakú oponentúru, pre niekoho iného. Takže, v tomto zmysle naozaj vy žiadnu ochranu nepotrebujete. Vidíme tu súčasne aj ten akože ekonomický efekt zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. A naozaj máte pravdu potom, že táto vláda sa novinárov nebojí. Kto by sa aj bál, keď sa správy STV menia na piár vládnej politiky.
Vrátim sa pár slovami aj k platnému tlačového zákonu, ktorý bol prijatý v r. 2008 a vystriedal tak vyše štyridsať rokov platný tlačový zákon z čias bývalého režimu. Tento dnes platný tlačový zákon bol kritizovaný práve kvôli právu na odpoveď. Kritikom prekážalo, že pre právo človeka reagovať odpoveďou je podstatný zásah uverejneného skutkového tvrdenia do jeho osobnostných práv. A nie to, či je skutkové tvrdenie pravdivé alebo nepravdivé. Kvôli tomuto priam s hororovou rétorikou, najmä SDKÚ bolo ochotné blokovať ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, kvôli tomu vyšli v tom čase schvaľovania tohto zákona noviny s protestujúcimi titulnými stranami. A to napriek tomu, že čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach zaručuje právo na odpoveď aj voči názorom, osobitne vo veci literárnej a politickej diskusie, a to nielen pre účely opravy nepravdivých údajov.
Takmer po troch rokoch platnosti tohto hrôzostrašného tlačového zákona je myslím si, práve dnes na mieste otázka, ako teda tento zákon obmedzil slobodu slovenskej tlače. Každý pravidelný čitateľ slovenských novín si dokáže tu odpoveď dať aj sám. Ani vtedy, ani dnes netrápilo vydavateľov a už vôbec nie vtedajších opozičných politikov právo na odpoveď.
Opozícia si jednoducho v tejto veci veľmi rada kopla do vlády o to viac, že si tým ešte tuhšie zaväzovala tlač ako politického spojenca. To, čo v skutočnosti vydavateľom prekážalo, bolo niečo iné.
Nový tlačový zákon totiž dával verejnosti reálne vymožiteľné právo na uverejnenie opravy nepravdivých informácií alebo odpovede, a to nie po rokoch, keď už každý zabudne, čo sa opravuje, alebo na čo sa reaguje, ale v lehote niekoľkých dní a na rovnocennom mieste. Túto reálnu vymožiteľnosť zabezpečuje aj stále ešte v zákone platné ustanovenie o práve na primeranú peňažnú náhradu pre tú osobu, ktorej žiadosti o opravu, či odpoveď vydavateľ nevyhovel, hoci bola oprávnená a spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje ... (prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Aby neprišlo k omylu, nemám tuná teraz na mysli žalobu podľa Občianskeho zákonníka, resp. nejaké pokuty alebo sankcie podľa žalôb na základe Občianskeho zákonníka. Hovorím o práve na primeranú a limitovanú peňažnú náhradu, ktorú ustanovuje tlačový zákon a je výlučne naviazaná na neuverejnenie opravy alebo odpovede.
Po jej zrušení vydavateľovi nebude nič hroziť za to, že opodstatnenú opravu neuverejní. Zo súdu, ktorý mu možno po rokoch prikáže príslušnú opravu uverejniť, nemôže mať žiadnu obavu. Ale hlavne, aký to bude mať význam pre človeka, ktorý sa nápravy domôže v čase, keď bude jeho problém dávno zabudnutý. Je zrejmé, že vypustenie primeranej náhrady za porušenie podmienok uverejňovania opravy odpovede a dodatočného oznámenia, zníži účinnosť zabezpečenia pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť uplatnenie týchto práv a špeciálne z aspektu, ku ktorému sa vyjadril mimochodom aj nemecký ústavný súd a síce, že uverejnenie odpovede musí byť rýchle, a to je predsa úplne logické, a to je racionálne, pán minister.
Takže, nie obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov, ale zrušenie práva na primeranú peňažnú náhradu za neuverejnenie opravy, či odpovede je kľúčovou zmenou v tlačovom zákone. Kvôli tomu vydavatelia výskajú od radosti a do neba chvália súčasnú vládu. A dnešní koaliční politici, tým vracajú vydavateľom svoj dlh z opozičných čias. A vydavateľom sa vracajú staré zlaté časy, ktoré im zabezpečoval ešte komunistický tlačový zákon. Zlaté časy preto, lebo sa opäť nebudú musieť trápiť s opravovaním nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií, a už vôbec nie v aktuálnom čase, kedy je ešte nepravdivá informácia ako tak v pamäti čitateľov.
A musím teda tu povedať aj to, že dnes platný tlačový zákon významne prispel k posilneniu práva verejnosti na pravdivé informácie a na ochranu súkromia. Vydavatelia sú dnes totiž nútení zodpovednejšie posudzovať žiadosti o opravu a odpoveď a šanca na uverejnenie opravy do niekoľkých dní významne stúpla. Avšak po zmenách, ktoré navrhuje vláda, budú práva verejnosti oproti právam vydavateľom významne poškodené. A nejde tu samozrejme len o osoby, ktorých sa nepravdivé skutkové tvrdenie priamo dotýka. Ide o všetkých čitateľov, pretože všetci majú právo na pravdivé informácie a na opravu nepravdivých.
Súčasná vláda sa však postavila len na stranu vydavateľov, a aby bolo jej dielo v tom dokonalé, rozšírila aj okruh dôvodov, kedy vydavateľ vôbec nie je povinný uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, a aby túto najpodstatnejšiu zmenu a jej dopad prekryla, a aby sa populisticky zapáčila ľuďom, bude dokola tvrdiť, že tou zásadnou zmenou novely je obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov.
Zastavme sa teda aj pri tom. Nikde v Európe, pán minister, nie sú určité skupiny fyzických osôb znevýhodnené oproti iným pri práve na odpoveď. Nikde v Európe. Výslovným vylúčením právnických osôb, v ktorých pôsobia verejní funkcionári, tak isto dochádza k obmedzeniu základného práva, ktoré môže byť posúdené ako neprimerané. Účelom práva na odpoveď je podporovať verejnú diskusiu nielen k súkromným záležitostiam, ale práve k tým verejným. Výslovne zaručené právo na odpoveď majú orgány verejnej moci v Nemecku, Rakúsku a Portugalsku. Vylúčenie obvinených osôb je jednoznačne diskriminačné, pretože tu úplne absentuje dôvod takéhoto postupu a dôvodová správa ho ani nemá. Osoba si svoje postavenie totiž nevybrala sama a úplne je pozbavená práva na odpoveď. Dôjde tým k porušeniu čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach v spojitosti s čl. 14 tohto dohovoru, zákaz diskriminácie pri požívaní práv zaručených dohovorom. V mnohých európskych štátoch sa teda právo na odpoveď verejným činiteľom a verejným orgánom priznáva a odôvodňuje sa to tým, že sú kritizovanejší vo verejnom priestore ako iné osoby. A nehnevajte sa, dôvodiť tým alebo klásť ako argument, že veď máme tlačové konferencie a máme vystúpenia v parlamente, to ako neponižujte tak, alebo nepodceňujte tak poslancov Národnej rady, aby ste toto dávali ako náhradu práva na odpoveď a práva na opravu v médiách. Akým, akou zárukou je tlačová konferencia toho, že sa napraví nejaká nepravdivá informácia? Akou zárukou je vystúpenie v parlamente? To je, povedal by som, až trápny argument.
Bol by som možno ochotný aj prijať nejaké obmedzenia pre verejných činiteľov v takom prípade, ak by sa potvrdili tie obavy, že politici budú právo na odpoveď zneužívať. Prax však ukázala, že oni ho takmer ani nevyužívajú v porovnaní s inými osobami. Doložím to výsledkom zaujímavého publikovaného prieskumu, ktorý urobili študenti Paneurópskej vysokej školy v redakcii denníka Sme za prvých desať mesiacov platnosti tlačového zákona. Za toto obdobie prišlo do redakcie tohto denníka tridsať žiadostí o odpoveď. Z toho len jednu žiadosť adresoval politik. Takže jeden politik a dvadsaťdeväť iných osôb. Pred kým chce teda súčasná vláda chrániť našu tlač?
Ide tu len o fiktívne víťazstvo nad politikmi, lebo právo, ktoré sa im obmedzí, zatiaľ veľmi ani nevyužívajú. No pôjde o faktickú porážku širokej verejnosti, pretože jej právo na opravu a odpoveď bude touto zmenou tlačového zákona výrazne ponížené. A tu sa spoliehate na to, že ľudia nepochopia, že to čo sa mení v prospech vydavateľov je na úkor práv verejnosti, a že tlačový zákon, ktorý tak veľmi vyhovuje vydavateľom sa z hľadiska práva na opravu a odpoveď stane pre ľudí len prázdnym zdrapom papiera. A dôkazom je aj to, že napokon ste sa ani len nepokúsili o žiadne zmysluplné zmeny tlačového zákona, na ktoré by poukázala jeho aplikačná prax a určite také sú. Určite po takmer troch rokoch fungovania tlačového zákona je viacero vecí, ktoré by som pokojne na ňom menil alebo vylepšoval, ale o toto ste sa nepokúsili a takmer ste odignorovali aj požiadavky Syndikátu slovenských novinárov. To vás nezaujímalo.
Vy ste nikdy nemali záujem o dobrý tlačový zákon. Mali ste len starosť o záujmy vydavateľov, aby ste im vrátili dlh za ich politickú nadprácu a zaviazali ste si ich, aby ste si ich zaviazali k spolupráci aj v tomto období. To, že zmenený tlačový zákon budú unisono chváliť vydavatelia, či už naši alebo zahraniční ešte neznamená, že bude dobrý aj pre čitateľov a svoje by možno k tomu povedali aj novinári, ak by práve vydavatelia neboli ich zamestnávateľmi.
Takže na jednej strane, akože významné zmeny, ktoré možno sú aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A verím, pán minister, že niektorí opatrní úradníci ministerstva kultúry vám to aspoň medzi štyrmi očami naznačili a na druhej strane zmeny, ktoré veľmi poškodia právo verejnosti na opravu nepravdivých, pravdu skresľujúcich informácií a samozrejme aj právo na odpoveď, ktoré je legitímnym právom vychádzajúcim z princípu, že v prípade zásahu do osobnostných práv má byť vypočutá aj druhá strana. Ale vám, veľkým zástancom demokratického dialógu a transparentnosti, také niečo zjavne nič nehovorí.
Takže v tej symbióze s vydavateľmi pokračujte a verím, že na obrazovkách Slovenskej televízie budem sledovať ešte viacero piár príspevkov, kde si budete navzájom s pani premiérkou vymieňať pochvalné uznanie za to, o koľko akože priečok v tom nejakom zahraničnom hodnotení vzrástla sloboda tlače na Slovensku. Sloboda tlače a najmä práva verejnosti týmto zákonom budú výrazne ponížené. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Maďarič, opäť ste nesklamali vo svojom vystúpení a zaujala ma vaša poznámka v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Áno, je to pravda, že mediálny zákon - tlačový zákon bol spojený s Lisabonskou zmluvou v minulom volebnom období a bol právom s ňou spojený. Chcem vám pripomenúť, že uplatnenie Lisabonskej zmluvy na Slovensku ešte v praxi stále nie je realizované v našom právnom poriadku a je to práve vaša strana, ktorá sa hrdila tým, že ju presadzuje. Tak je to vaša strana, ktorá v súčasnosti blokuje realizáciu Lisabonskej zmluvy v praxi. Takže na jednej strane hovoríte, a to je podobné, tak ako s tlačovým zákonom, že chcete niečo urobiť, ale na druhej strane v realite robíte úplne niečo iné. Pán poslanec, je to falošné a je to pokrytecké. Ďakujem.

Kolega Maďarič, tretí sektor a médiá by mali byť strážnymi psami demokracie, ale strážny pes na to, aby mohol strážiť, potrebuje zuby a potrebuje hlas. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí pod hrozbou, že im zoberieme žrádlo a budú existenčne ohrození, sa boja štekať. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí si musia trikrát rozmyslieť, či na niekoho zavrčia, pretože budú musieť obrovský priestor svojej vlastnej existencie venovať tomu, aby potom takéto zavrčanie museli kvôli vášmu zákonu naprávať. My potrebujeme strážneho psa, ktorý každého meria rovnakým metrom a politikovi nič nedaruje presne tak, ako v tej politickej nadpráci médiá nedarovali napríklad našej strane Hájekovcov a Liberálny dom. Takže, toľko k politickej nadpráci mediálnych kolegov.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Maďarič, spomínali ste, že týmto zákonom, resp. týmto návrhom zákona koalícia spláca akýsi dlh médiám. Ja mám pocit, že návrh zákona predkladá minister kultúry Daniel Krajcer a ja sa pýtam, súčasťou akej predchádzajúcej koalície, kedy bol a aký dlh potrebuje komu splatiť, lebo mňa by to celkom zaujímalo.
Ďalej tu padla myšlienka, že poslanci a verejní činitelia sú ponižovaní tým, že ako argument, prečo sa obmedzuje ich právo na odpoveď je, že majú dostatočný mediálny priestor. Ja si myslím, že toto je absolútne logický, transparentný a rozumný dôvod na to, pretože verejní činitelia pokiaľ sa rozhodnú ísť do politiky a rozhodnú sa týmto spôsobom zmeniť svoj život, musia predpokladať a vedieť, že budú vystavení medializácii, že budú o nich písať, že to bude aj zásah do ich fungovania. Čiže ja si myslím, že je absolútne v poriadku, že tento priestor majú obmedzený voči fyzickým osobám, súkromným osobám, ktoré ten priestor samozrejme na odpoveď majú. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja chcem plne podporiť, to čo hovoril exminister kultúry Maďarič a dokonca by som začal tam, kde on skončil. Som o tom presvedčený, že niektorí predstavitelia ministerstva kultúry, niektoré generálne riaditeľky nás budú presne tak isto horlivo presviedčať o tejto novele zákona, ktorú predkladá súčasné ministerstvo kultúry ako nás horlivo presviedčali za bývalého ministra, že čo všetko teda treba prijať, aké je to veľmi nutné, zásadné a neviem ešte aké. Takže o tejto horlivosti som skutočne presvedčený.
No, aby som sa vrátil k tomu zákonu v súvislosti s tým, čo aj hovoril pán exminister kultúry Maďarič, pán minister mne vadí v rámci tohto, keď nehovoríme o konkrétnych veciach, jedna úplne triviálna záležitosť. Predsa pred platnosťou tohto zákona, vtedy vo veľmi takom búrlivom období a po ňom sme si povedali, že po čase vyhodnotíme z hľadiska vydavateľov, z hľadiska novinárov, z hľadiska všetkých tých, ktorých sa to týka, fungovanie tohto zákona a myslím si, že naozaj mala, či už na pôde syndikátu alebo na pôde ministerstva kultúry prebehnúť jedna normálna konferencia o tomto návrhu, kde by sme si povedali, čo všetko je za, čo všetko vyšlo eventuálne nevyšlo a na základe toho ešte predtým, ako tento zákon prišiel do parlamentu o týchto veciach sme mali hovoriť. Toto sa nestalo, je tu názor ministra kultúry, ktorý je zhodný s názorom vydavateľov, len bohužiaľ sú tu ešte minimálne ďalšie dve strany, to znamená občania a samotní novinári, ktorí by sa k tomuto zákonu mali vyjadriť, preto lebo tento tlačový zákon je okrem iného aj na ochranu novinárov. A to si treba uvedomiť asi v prvom rade. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Veľakrát sa v tomto parlamente používa pri diskusiách o médiách jeden bonmot, ktorý tu dnes zaznel, že médiá sú strážne psy demokracie.
Dámy a páni, ale kto stráži strážcov, kto stráži tie strážne psy. A práve preto, že dnes žijeme v období naozaj v podstate mediokracie, už možno ani nie tak demokracie ako mediokracie, tak musia platiť určité pravidlá aj pre médiá, lebo významným spôsobom ovplyvňujú politiku, významným spôsobom ovplyvňujú politický život. Tak ako živnostník nesie zodpovednosť za svoju stavbu, ktorú postaví alebo projektant za projekt, ktorý urobí alebo lekár za operáciu, ktorú urobí, no tak bohužiaľ aj médiá, novinári a vydavatelia tiež musia niesť určitú zodpovednosť za porušovanie zákonov, za obmedzovanie slobody iných, za zásah do osobnostných práv a tak ďalej. A práve tento návrh zákona, ktorý je predložený, tak opäť zavádza alebo podporuje anarchiu v tomto priestore.
Bežný človek a obyčajný človek, lebo tento termín je dnes populárny, keď sa bude chcieť dovolať nejakej opravy, nepravdivého tvrdenia v médiách alebo bude sa chcieť dovolať nejakého nejakej objektivity pri zásahu do jeho osobnostných práv, tak sa pravdy nedovolá, pretože médiá dnes tento nový zákon, ktorý predkladá pán minister Krajcer, tak berie médiám povinnosť uverejňovať opravu a odpoveď, no pretože nie sú sankcionovaní, nebudú sankcionovaní ani, keď rozhodne o porušení týchto práv súd. A to je podľa môjho názoru krok späť, a to je to splácanie dlhu médiám, ktoré tvorili ďalšiu politickú stranu pred voľbami a v podstate tvoria ju stále. Takže, ide len a len o splácanie nejakého dlhu médiám a zaliečanie sa vydavateľom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa obmedzím len na jednu poznámku, lebo prihlásim sa potom radšej do rozpravy. Pán kolega Maďarič, vy ste tak okrajovo spomenuli, že vlastne toto je zákon, ktorý má nejako chrániť aj novinárov. Ja som hlboko presvedčený, že tlačový zákon má chrániť predovšetkým záujmy príjemcov informácií z médií, a to sú občania. A nemám žiadne pochybnosti o tom, že právo na odpoveď je práve nástrojom ako chrániť záujmy občanov, pretože záujmom občanov je byť informovaný pravdivo, objektívne a celistne a práve právo na odpoveď je nástrojom, ktorý by mal zaručiť práve takúto celostnú, objektívnu a pravdivú informovanosť verejnosti. A toto je podľa môjho názoru kľúčový argument, prečo by právo na odpoveď malo zostať aj v tomto zákone a malo by slúžiť predovšetkým tým, ktorí teda sú prijímateľmi informácií z médií.

Ďakujem. Pán poslanec Štefanec, keby ste hlasovali za Lisabonskú zmluvu, vtedy by som vašu starosť o jej implementáciu bral vážne, takže vyčítajte samému sebe niečo. Pán poslanec Poliačik, strážny pes, váš strážny pes rovná sa RTVS aj s príbuznými poslancov koaličných v Rade RTVS aj s človekom blízkym pánovi predsedovi parlamentu vo výkone STV pánom Ondrom, aj nakoniec takými príspevkami spravodajstva STV, kde opozícia nemá žiadny priestor a kde si vymieňajú komplimenty na svoju vynikajúcu prácu, pán minister kultúry s pani premiérkou.
A čo sa týka vášho názoru pani poslankyňa Kiššová, je to aj čiastočne vec názoru, ja sa staviam skôr k tým, dá sa povedať všetkým európskym štátom, ktoré nevylučujú žiadnu určitú skupinu fyzických osôb z práva na odpoveď a staviam sa na stranu tých, ako je Nemecko, Rakúsko, kde práve pri politikoch sa zdôrazňuje to právo a jeho význam v tom zmysle, že sú to kritizovanejšie osoby ako akékoľvek iné. A naozaj, je to, čo vy mienite obmedziť, ja vyslovujem podozrenie, že je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem.