16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako viete, rokovanie sa uskutočnilo v dvoch formátoch, a to vo formáte všetkých členských krajín Európskej únie a aj vo formáte eurozóny. Európska rada za účasti všetkých členských krajín sa zaoberala predovšetkým otázkami situácie v Japonsku po ničivom zemetrasení a situáciou v Líbyi. Hlavnou časťou mimoriadneho rokovania Európskej rady za účasti predsedov vlád a hláv štátov členských krajín eurozóny bola diskusia o posilnení koordinácie národných hospodárskych politík v eurozóne, prijatie tzv. komplexného hospodárskeho balíka, ako aj diskusia o Pakte pre euro. Pakt pre euro predstavuje silný signál eurozóny na realizáciu záväzkov smerujúcich k vyššej konkurencieschopnosti eurozóny a väčšej konvergencii jej politík. Pre Slovenskú republiky je najdôležitejšie, že v pakte je explicitne zmienené zotrvanie otázky priamych daní v kompetencii národnej úrovne. Európska komisia ale nezávisle ohlásila zámer predstaviť legislatívny návrh na vytvorenie spoločného vymeriavacieho základu podnikovej dane. Zároveň sa Slovenskej republike podarilo presadiť, že pri tvorbe penzijných systémov a v snahe o harmonizáciu spoločného veku odchodu do dôchodku bude do úvahy braná aj miera spoluúčasti v dôchodkovom systéme. Stanovenie veku odchodu do dôchodku bude závislé od demografického vývoja v krajine.
Európska rada apelovala aj na potrebu dodržania stanovených termínov pre prijatie balíka legislatívnych návrhov na posilnenie hospodárskej koordinácie. Boli vyriešenie viaceré technické aspekty navýšenia európskeho nástroja finančnej stability a bola rozdiskutované potreba nového nástroja európskeho mechanizmu pre stabilitu. Pozornosť bola venovaná aj ekonomickej situácii Grécka, Írska a Portugalska. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem za otázku. Dovoľte mi využiť túto otázku na to, aby som teda informoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o tom, aké zmeny sa podarilo vyrokovať na pondelkovom zasadnutí rozšírenej euroskupiny, teda zasadnutí ministrov financií členských krajín eurozóny, plus tam boli ministri nečlenských krajín menovej únie.
Toto rokovanie prinieslo výrazné a pozitívne výsledky pre Slovenskú republiku, a to v tom zmysle, že sa nám podarilo presadiť obidve zásadné podmienky a požiadavky, ktoré Slovenská republika mala. Tou prvou bola potreba zahrnutia aj súkromného sektora, teda bánk, do riešenia situácie problémových krajín, aby teda účet za problémy, ktoré vznikali v minulosti, neniesli len daňoví poplatníci, ale aj banky. Toto sa podarilo presadiť už predtým, aj preto, že to požadovali aj niektoré veľké krajiny, napr. Nemecko. Oveľa ťažšie bolo presadiť zníženie distribučného kľúča, teda zníženie podielu Slovenska, ale aj iných nových členských krajín eurozóny, chudobnejších členských krajín eurozóny, zníženie ich podielu na Európskom stabilizačnom mechanizme. Toto vôbec nebolo jednoduché, najmä preto, že vlastne sme to požadovali najskôr len my sami. Túto otázku som otvoril prvýkrát 14. februára na rokovaní euroskupiny, najskôr bez nejakej výraznejšej podpory iných krajín, potom pred zhruba dvoma týždňami na ďalšom zasadaní euroskupiny sa už ku mne pridali všetky nové členské krajiny eurozóny a aj Európskej únie, na tom rozšírenom zasadnutí. Ten zásadný rozdiel popri gréckej pôžičke je teda dvojaký, ale aj oproti ochrannému valu. Po prvé, v gréckej pôžičke vtedajší minister financií Ján Počiatek, a neskôr to bolo potvrdené, s vtedajším predsedom vlády Robertom Ficom akceptovali distribučný kľúč v gréckej pôžičke aj v ochrannom vale, ktorý bol veľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Takže ešte raz, ten zásadný rozdiel medzi gréckou pôžičkou, ale aj podmienkami, ktoré v ochrannom vale (EFSF) vyrokovala vláda Roberta Fica oproti podmienkam, ktoré sme vyrokovali my, je vo výraznom znížení príspevku Slovenska do tohto nového mechanizmu. Ten príspevok Slovenska sa znižuje až o 17 %, teda je to výrazné zníženie. Pôvodné rozdelenie a schválené rozdelenie podielu krajín v gréckej pôžičke aj pri ochrannom vale bolo podľa kľúča, podľa podielu krajín na kapitáli Európskej centrálnej banky. Kapitál Európskej centrálnej banky sa skladá podľa kľúča, ktorý má dve kritériá, z 50 % podľa výšky HDP, teda podľa ekonomickej sily krajiny, čo je v poriadku, ale v 50 % ďalších percentách sa tento kľúč vytvára podľa počtu obyvateľov. To potom znamená, ak by sme sa mali skladať na tieto stabilizačné mechanizmy podľa počtu obyvateľov, vo vzťahu k ekonomickej sile svojej krajiny by chudobnejšie krajiny platili omnoho viac ako krajiny bohaté. Takže prvý zásadný rozdiel je v tomto. A budem to ilustrovať na príklade najchudobnejšej a najbohatšej krajiny eurozóny. V eurozóne je dnes najchudobnejšou krajinou Estónsko a najbohatšou Luxembursko. Ak by platil pôvodný distribučný kľúč, ktorý sa ale nám podarilo zmeniť, tak potom by do nového Európskeho stabilizačného mechanizmu prispelo Estónsko vo výške 9,2 % HDP a Írsko vo výške 3,1 % HDP. Čiže je to evidentne zásadný rozdiel, dokonca trojnásobný. Je to tak nelogické, nespravodlivé a zlé, tento kľúč, ktorý akceptoval Robert Fico a Ján Počiatek, je tak zlý, že vlastne je to analogická situácia, ako keby ste dali zaplatiť daň z príjmu chudobnému človeku trojnásobne vyššiu ako človeku bohatému. To je to isté, ako keby ste nasadili chudobnému človeku 30-percentnú daň z príjmu a bohatému 10-percentnú daň z príjmu. Pre Slovensko, len na ilustráciu, by to znamenalo 7,9 % z hrubého domáceho produktu oproti 3,1 % v prípade Luxemburska. Aj týmto sme argumentovali. Ako som spomínal, tento problém otvorilo Slovensko. Slovensko ho vznieslo ako zásadnú podmienku. A podarilo sa nám dosiahnuť výrazne iný kľúč. Nakoniec sa nám nepodarilo presadiť úplne taký, aký sme chceli, pretože ja som presadzoval aj s mojimi kolegami, aby počet obyvateľov vôbec nebol obsiahnutý v tom distribučnom kľúči, aby to bolo len podľa ekonomickej sily hrubého domáceho produktu, príp. ak by tam boli iné zložky, v tom kľúči, aby tam mohla byť sila finančného sektora alebo dlh. Nakoniec sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý nakoniec predložilo Estónsko, ktorý znamená, že ten podiel, tá váha počtu obyvateľstva sa znížila z 50 % na 12,5 %. Čiže je to výrazné zníženie tej váhy. Teda prvý rozdiel, ešte keď to vyčíslim finančne, je ten, že ak by sme neboli grécku pôžičku odmietli, tak by sme boli poslali do Grécka peniaze vo viacerých tranžiach v objeme 800 mil. eur. To bolo podľa starého distribučného kľúča to takmer 1 % z celkovej sumy 80 mld. eur. Teraz zhodou okolností suma, ktorá bude platená v hotovosti, pre tento Európsky stabilizačný mechanizmus, má tú istú výšku, akú mala celková pôžička Grécku. Čiže bude to tiež celkovo 80 mld. dolárov. Ale náš podiel sa znižuje o 133 mil. oproti situácii, ktorá by nastala, keby sme nevyrokovali a nepresadili zníženie distribučného kľúča. Čiže dá sa povedať, že priama úspora, okamžitá, je a v hotovosti vyjadriteľná je 133 mil. eur. Samozrejme, na tom celkovom balíku, ktorý je daný nielen kešovou platbou, ale aj garanciami a kapitálom na zavolanie, sa táto suma vyšplhá dokonca do výšky až takmer 1,2 mld. eur. Čiže je to obrovská úspora oproti situácii, ktorú vyrokovala bývalá vláda.
Ďalší zásadný rozdiel je v tom, že pri gréckej pôžičke išli peniaze jednotlivých krajín, ktoré sa na nej zúčastňujú, priamo do Grécka gréckej vláde. Tu sa ideme skladať aj hotovosťou na kapitál medzinárodnej inštitúcie, na kapitál Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý bude akýmsi európskym menovým fondom čiže niečo ako Medzinárodný menový fond, ale s pôsobnosťou pre krajiny eurozóny, pre krajiny Európskej menovej únie, pričom tieto peniaze teda nebudú priamo použité na pôžičky, lebo idú na kapitál inštitúcie, ktorá má byť silná a stabilná, a kapitál inštitúcie, ktorá si potom bude požičiavať v prípade potreby na trhu. A ona môže potom poskytnúť preklenovacie úvery krajinám, ktoré by sa príp. mohli ocitnúť v problémoch. Takže aj toto je zásadný rozdiel, nejde o priamu pôžičku krajine, ide o podiel na kapitáli, na vytvorení tohto Európskeho stabilizačného mechanizmu, o ktorom, mimochodom, už bolo rozhodnuté na decembrovom summite a o ktorom vlastne sme vždy pred tými rokovaniami informovali aj členov vlády, aj členov Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Takže toto sú tie hlavné a zásadné rozdiely.

Áno, Ďakujem pekne. Je spravodlivejší teda nielen v distribučnom kľúči, ktorý som už vysvetlil, ale aj v tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus obsahuje aj účasť privátneho sektora. Čiže to je tá druhá požiadavka, ktorú sme mali. Spomenul som, že mali sme dve zásadné požiadavky: zmenu distribučného kľúča a účasť privátneho sektora. Tá väčšia spravodlivosť spočíta v tom, že grécka pôžička, ale aj EFSF, teda ochranný val, neobsahovali účasť privátneho sektora, čo v konečnom dôsledku znamená, že prípadné náklady z pomoci krajinám, ktoré sa ocitli v problémoch, ako je Grécko a Írsko, zatiaľ by znášali v plnej miere daňoví poplatníci krajín, ktoré sa podieľajú na tomto mechanizme, ale vôbec nie banky, ktoré týmto krajinám v minulosti požičiavali. Toto považujeme za nielen nespravodlivé, ale aj nebezpečné, nespravodlivé jednoducho preto, že keď tieto banky, ale nielen banky, ale aj všetci tí, ktorí kupovali dlhopisy týchto krajín, do nich investovali, tak za to brali úroky, brali za to zisk. Teraz keď prišli problémy, tak cenu, ten účet má zaplatiť niekto úplne iný, daňoví poplatníci iných krajín. To vytvára situáciu, ktorej ekonómovia hovoria morálny hazard, kedy sa vlastne privatizujú zisky, ale nacionalizujú, zoštátňujú straty. Morálny hazard je nebezpečný v tom, že takéto správanie, ktoré vlastne znamená, že keď subjekt, banka, fond riskuje, lebo požičiavanie problémovým krajinám je spojené, samozrejme, s rizikom, pokiaľ z toho pramenia zisky a výnosy, tak tie zisky a výnosy sú tej banky, toho fondu, ktorý riskuje, ale keď sa situácia zhorší tak, že krajina je neschopná splácať, tak potom náklady takéhoto riskantného správania banka vôbec nenesie. A nesú ich len daňoví poplatníci. Toto je aj výsostne nespravodlivé, na čom sa iste zhodneme. Ale vytvára to aj nebezpečenstvo precedensu a opakovania takéhoto nezodpovedného správania aj vlád, ktoré si požičiavajú, ale aj bánk alebo fondov, ktoré takýmto nezodpovedným vládam požičiavajú. Takže z tohto pohľadu je nový Európsky stabilizačný mechanizmus omnoho spravodlivejší, pretože tento mechanizmus má v sebe zahrnutú účasť privátneho sektora. Takže v tých bondoch, ktoré budú vydávané, a v tom programe, ktorý bude vlastne riešiť tento Európsky stabilizačný mechanizmus, už budú zahrnuté presné podmienky, podľa ktorých ak dôjde k platobnej neschopnosti krajiny a ak situácia bude vyhodnotená tak, že túto platobnú neschopnosť je potrebné riešiť aj reštrukturalizáciou dlhu, tak potom sa na platení toho účtu budú podieľať aj veritelia, teda aj banky, aj súkromné subjekty. Takže aj v tomto je zásadná odlišnosť, kvalitatívne je to iné. A je to aj omnoho, omnoho spravodlivejšie, ako bola grécka pôžička a ako bol ochranný val.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, ctená snemovňa, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva vykonáva pravidelne tzv. štandardizačné audity v ročných až dvojročných intervaloch a robí to vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Z každého auditu je vypracovaná záverečná správa, ktorá obsahuje aj nálezy, ktorými sú nezhody s právnymi predpismi Európskej únie a Slovenskej republiky v civilnom letectve. Náš Letecký úrad Slovenskej republiky musí na základe záverov takéhoto auditu vypracovať návrh nápravných opatrení, ktoré je povinný po schválení Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva aj splniť. Slovenský letecký úrad má schválené nápravné opatrenia vo všetkých oblastiach z posledného štandardizačného auditu Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva z roku 2010. Plnenie nápravných opatrení je kontrolované aj následným auditom alebo follow-up auditom, ktorý má potvrdiť, že schválené opatrenia sú aj plnené. A práve v týchto dňoch 23. až 25. marca prebieha na Leteckom úrade Slovenskej republiky takýto následný follow-up audit, plnenie nápravných opatrení v oblasti licencovania letového personálu. Výsledky auditu budú známe do dvoch mesiacov. Letecký úrad Slovenskej republiky funguje ako rozpočtová organizácia v pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Postavenie a činnosť Leteckého úradu sú vymedzené leteckým zákonom a zároveň aj právnymi predpismi Európskej únie. Toľko, pán podpredseda, na zmienenú otázku.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Tkáčová, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť ospravedlnenie pre pána ministra životného prostredia Józsefa Nagya, ktorý dnes pre zdravotné problémy sa nemohol zúčastniť osobne na hodine otázok. Takže prečítam jeho odpoveď ja, ak dovolíte.
Čo sa týka zdedených zmlúv, konalo sa ihneď po nástupe novej vlády. Opatrenia sa prijali už pod vedením súčasného pána ministra Zsolta Simona a pokračovali následne po vzniku samostatného ministerstva životného prostredia. Vykonal sa audit zmlúv. Kontrolovali sa podozrivé prípady. A ak bol dôvod na ich zrušenie, dali sa zrušiť. Ministerstvo životného prostredia zvolilo vo veci posudzovania uzavretých zmlúv individuálny prístup, pretože každá zo zmlúv je iná a posudzujú sa predovšetkým z hľadiska výhodnosti pre Slovenskú republiku a z hľadiska hospodárneho a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. Ak sa, samozrejme, zmluva javí ako nevýhodná, ministerstvo preskúma jej platnosť a analyzuje možnosti jej ukončenia. Ak je posudzovaná zmluva platná a nie je možné ju predčasne ukončiť, ministerstvo rokuje s príslušným dodávateľom v snahe upraviť zmluvu tak, aby verejné prostriedky boli vynakladané hospodárne a efektívne. V niektorých prípadoch ide ministerstvo aj do rizika, že bude musieť zaplatiť zmluvnú pokutu za neplnenie zmluvy. Ide o nedávno aj medializované prípady, keď zmluva je s dobrými mravmi alebo filozofiou súčasnej vlády. Napr. to bola zmluva na monitoring pätnásť kusov medveďov za 1,1 mil. eur alebo zmluva so spoločnosťou Interblue, pokračovanie, zastupovanie Slovenska v predaji emisií a podobne. Ministerstvo buď tieto zmluvy nepovažuje za platné, alebo minimalizuje možnosť čerpania prostriedkov ako napr. v prípade zmluvy so spoločnosťou B. R. O. S., ktorá bola v lete 2010 vyčerpaná na 90 %. Išlo o reklamné služby pre ministerstvo za 11 mil. eur. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Samozrejme, keďže odpovedáte za neprítomného pána ministra, nebudem sa vás pýtať, skôr by som niekoľko poznámok k tomu, čo bolo medializované aj čo ste vy vo svojej odpovedi spomenuli, tie dve najviac známe vyciciavacie zmluvy, tak by som ich nazvala, ohľadom lykožrúta a ohľadom medveďov.
Obe zmluvy spája to, že ich uzatvorila Štátna ochrana prírody a že ich uzatvorila s tou istou firmou z Bardejova, čo je teda nanajvýš alarmujúce. A vzbudzuje to v nás oprávnené otázky o transparentnosti a efektívnosti používania verejných prostriedkov zo zdrojov určených na ochranu prírody. Podľa môjho názoru tu zlyháva Štátna ochrana prírody, pretože nie je problém len v tých zmluvách, je problém aj v samotnom fungovaní Štátnej ochrany prírody, že principiálne Štátna ochrana prírody by sama mohla vykonávať tieto činnosti a tieto prostriedky by mohli byť použité napr. v spolupráci s vysokými školami v rámci vedeckej činnosti pri zapojení do nej aj študentov, ktorí sa pripravujú na povolanie ochranárov. Čiže tu zlyháva systém. A podľa môjho názoru by Štátna ochrana prírody mala byť pretransformovaná na nezávislý úrad pod kontrolou verejnosti.
Ja otázku ďalšiu vám nebudem dávať. Potom keď pán minister Nagy vyzdravie, tak s ním budeme viesť ďalej diskusiu o tom, čo zamýšľa so štátnou ochranou prírody, ktorá evidentne v týchto prípadoch zlyhala. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko zareagujem. Pani poslankyňa, tieto otázky a doplňujúce pripomienky ešte dnes pánovi ministrovi oznámim, zavolám mu. Ďakujem.

Ďakujem. Čiže čo sa týka otázky efektivity, Environmentálny fond je dobrým a systémovým finančným nástrojom, ktorý motivuje k ekologickému správaniu. Je zároveň zdrojom na zlepšenie stavu životného prostredia, kde nie je iná možnosť podpory. Efektivita schválených dotácií z tohto fondu, na ktorú sa pýtate, je závislá jedine od kvality verejného obstarávania, ktoré vykonávajú prijímatelia. V drvivej väčšine sú to obce. Znamená to, že fond poskytuje financie, ale o použití rozhoduje prijímateľ čiže väčšinou obec. Keď obec alebo prijímateľ vysúťaží drahú firmu, efektivita je logicky nižšia a naopak.
Treba zdôrazniť, že fond je napĺňaný poplatkami a pokutami od subjektov, najmä za chýbajúcu infraštruktúru čistenia odpadových vôd, ktorým fond ale na druhej strane prispieva k zlepšeniu situácie. Poskytnutá podpora z tohto fondu je dobre merateľná. Jasným dôkazom sú kauzy, ktoré ministerstvo životného prostredia odhaľuje aj v týchto dňoch.
Politikou ministerstva je tento rok podporiť malé obce do 2 000 obyvateľov, ktoré nemajú inú možnosť získať financie na infraštruktúru, ako sú čistiarne odpadových vôd, kanalizácia, vodovod, príp. na zatepľovanie škôl či slnečné kolektory a podobne. Odhliadnuc však od veľkosti obcí v pôsobnosti environmentálneho rezortu prakticky existuje len tento jediný nástroj na motiváciu a podporu investícií, okrem dočasných fondov Európskej únie. Ak považujeme za dôležité vytvárať motivačný systém pre 1 900 malých obcí, nejaký mechanizmus bude treba udržiavať aj v budúcnosti. Vzhľadom na znížený rozpočet nebude ministerstvo podporovať iné ako vzdelávacie a propagačné aktivity. Takisto nebude prispievať na samotný chod organizácií pod vedením ministerstva životného prostredia. Rovnako nebude priorizovať súkromné osoby a podnikateľov. Pre zvýšenie transparentnosti bude v Rade Environmentálneho fondu nominovaný zástupca ZMOS-u a mimovládnej organizácie, ktorá nie je žiadateľom prostriedkov z fondu. Na budúci rok fond pripraví regrantový systém na podporu mimovládnych organizácií, v ktorom si samy budú môcť určiť prerozdelenie financií. Fond je jediným nástrojom pre použitie účelovo viazaných prostriedkov z predaja emisných kreditov na zníženie emisií, ako je podpora zatepľovania, slnečné kolektory a podobne. Tak sa zároveň vytvárajú úspory pre občanov a tiež aj pre verejné financie. V neposlednom rade zvyšujú energetickú nezávislosť a zdrojovú efektivitu, ku ktorým sme sa zaviazali voči Európskej komisii. Od roku 2006 do roku 2010 Environmentálny fond poskytol pre 1 837 obcí celkovo 214 mil. eur na budovanie kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a vodovodov. Dotklo sa to približne 1,5 mil. občanov. Fond je zároveň nástrojom ministerstva pre mimoriadne udalosti ako napr. v minulom roku protipovodňové zabezpečovacie práce či pomoc pri zosuvoch pôdy.
Chcel by som zrekapitulovať základné údaje o rozpočtových možnostiach fondu. Plán výdavkov na tento rok je 30 mil. eur pri plánovaných príjmoch 206 mil. eur. Pre porovnanie, na rok 2010 boli schválené výdavky na úrovni 103 mil. pri plánovaných príjmoch 196 mil. Čiže medziročne výdavky klesli na 28 % a príjmy sú navýšené na 105 %. Z tohoročných celkových príjmov 206 mil. je plánovaných 44 mil. ako vlastné príjmy z poplatkov a pokút, 61,5 mil. sú nerozdelené zostatky a 100 mil. sa počíta ako príjem z predaja emisných kvót.
Tu treba poznamenať, že možnosť predaja emisií bude dramaticky ovplyvnená nešťastnými udalosťami v Japonsku. Ak sa Japonsko vzdá nukleárnej energie a bude sa držať Kjótskeho protokolu, je to možné vnímať ako posilnenie trhu s emisiami. Naopak ale, ak prehodnotí svoje záväzky k nákupu emisií po tejto tragédii, tak trh s kvótami prakticky zanikne. Treba si spomenúť, že Japonsko bolo už v Cancúne skeptické k pokračovaniu realizácie tohto systému bez zapojenia sa veľkých rozvojových ekonomík, ako je Čína, India či Brazília. Akokoľvek, Environmentálny fond bude mať aj bez predaja emisií tohtoročné čisté vlastné príjmy 44 mil. čiže o 50 % viac ako sú plánované výdaje. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, máte záujem o doplňujúcu otázku? (Reakcia poslankyne.) Nech sa páči. Taktiež sú dve minúty pre vás.