16. schôdza

22.3.2011 - 6.4.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

30.3.2011 o 10:37 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:12

Július Brocka
Skontrolovaný text
Pán Podmanický, mne je ľúto, že ste nereagovali na mňa. Keby ste hovorili možno dlhšie v reakcii na moje vystúpenie. Mňa veľmi mrzí, že ste sa znížili k takej primitívnej urážke ministra zahraničných vecí.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2011 o 10:12 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:13

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Fronc.
Pokým pán poslanec Fronc začne hovoriť, by som do protokolu rád poznamenal, že pán poslanec Podmanický nereagoval na predrečníka v zmysle rokovacieho poriadku. Ďakujem.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.3.2011 o 10:13 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:13

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Moje vystúpenie bude krátke. A nedohodli sme sa kolegom Brockom. A istým spôsobom tiež budem plédovať za nejakú úlohu pre pána ministra. A nebude to školská úloha.
Ale prvé, čo by som rád povedať, je, že chcem oceniť zmenu filozofie, ktorú pokladám za dôležitú. A to je, ako aj už bolo spomenuté v entrée pána ministra, o budovaní dobrých susedských vzťahov, ja by som to zdôraznil dokonca, o budovaní dobrých vzťahov nielen susedských, pretože si myslím, že na tomto je postavená dobrá zahraničná politika. A tá zmena je v tom, že v minulom období sme to mali opakované ako mantru, akože ekonomický rozmer zahraničnej politiky. A pod tým sa skrývalo všetko možné. Ja si myslím, že dobré vzťahy prinášajú viac. A Slovensku sa to ukázalo napr. vtedy, keď potrebovalo pomoc pri vstupe do Európskej únie. Čiže chcem naozaj túto zmenu základnú oceniť.
A druhé. Chcem nabádať k istej aktivite pána ministra. Takpovediac odkedy som v politike, nabádal som na to všetkých ministrov zahraničných vecí, teda počnúc pánom ministrom Kukanom. Slovensko je 20 rokov už demokratickou krajinou, a tak si myslím, že už dospelo. A tak dospelo by sa mohlo prejaviť aj v niektorých veciach. A to je oblasť zahraničnej politiky zvlášť. Viete, vyspelé demokratické krajiny majú čosi ako zahraničnopolitickú doktrínu alebo teda istý základný materiál, ktorý je takpovediac dohodnutý v tom celom širokom politickom spektre odľava doprava. A to je vec, ktorá má dlhodobú hodnotu, nie je predmetom politických zápasov. Ja si myslím, že také veci sú. Minulosť markantne ukázala, že pri vstupe do Európskej únie ten názor, tá podpora išla cez celé politické spektrum na Slovensku. A myslím si, že tu by som ocenil keby pán minister zahraničných vecí bol aj iniciatívny a istým spôsobom sa pokúsil vytvoriť takéto čosi. Ja som si vedomý toho, že v mnohých veciach sa budeme líšiť v zahraničnej politike, pravica a ľavica, ale sú veci, ktoré sú spoločné a ktoré by sme takto mohli mať. Uvedomoval som si veľmi citlivo, musím povedať, túto vec v období, keď sa ratifikovala Lisabonská zmluva. Anglicko sa pokojne oprelo o takýto dokument, ktorý malo. A na základe toho dokumentu nakoniec aj pri ratifikácii bez problémov celá krajina mala isté podmienky, ktoré pri ratifikácii si vyrokovala. A toto sa mi zdá dôležité. Čiže opakujem to už tak trošku ako kedysi rímsky senátor Cato donekonečna, ale keďže mám príležitosť z toho povedať novému pánovi ministrovi zahraničných vecí, tak by som plédoval za túto vec. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2011 o 10:13 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:17

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden poslanec a na rade je pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.3.2011 o 10:17 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:17

Magdaléna Vášáryová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, dámy a páni, v poslednom Economiste, v jednom z najvplyvnejších časopisov, ktorý píše o zahraničnej politike sveta, vyšiel článok, a ja sa opriem oň, keď mám dať názov tomuto môjmu vystúpeniu. „From Laggard to Leader“ je jedna veta tohto článku. A v tomto článku, pán minister, ste menovaný ako „the big beasts of Slovak politics“. Doteraz sa stále hovorilo o vás ako o maratóncovi. Teraz máte nový titul v tomto článku, ktorý sa venuje vlastne zmene slovenskej zahraničnej politiky.
Máme pred sebou dva štandardné materiály. A ja pravidelne tiež k nim vystupujem. A predsa by som chcela upozorniť, že sú v niečom nové. Obvykle sa robili spôsobom vyprázdňovania počítačov jednotlivých referentov na ministerstve zahraničných vecí, čomu som rozumela. Ale odrážalo sa to na jazyku, na hrúbke materiálu. Dnes keď si prelistujete tieto materiály, odporúčam, nenájdete v nich obvyklé floskuly. Vidieť, ba priam cítiť, že sú napísané originálnym jazykom a s citom pre skutočné priority. A nie všetko je potom deklarované ako priorita, čo je pre takýto materiál pre parlament veľmi dôležité, je to zlepšovanie vzťahov so susedmi, intenzívnejšia spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky, silnejší hlas sebavedomého Slovenska v Európskej únii, energetická bezpečnosť, rozvojová pomoc, to sú tie priority sebavedomého štátu, ktorý patrí do rodiny vyspelých demokratických európskych štátov.
A predsa nám k tomuto ambicióznemu, a pritom tak samozrejmému plánu dnes po dvadsiatich rokoch niečo chýba. A ja som veľmi rada, že pán poslanec Fronc o tom začal hovoriť predo mnou, pretože to je jedna z vecí, o ktorých som tu chcela hovoriť. Chýba nám to tu doma. A to niečo sa volá základný dohovor, konsenzus hlavných politických síl, aktérov o prioritách v našej zahraničnopolitickej orientácii a hlavných cieľov v horizonte aspoň desiatich rokov. Pán Fronc to nazval doktrínou, ja by som tu hovorila o konsenze.
V prvej polovici deväťdesiatych rokov sme totižto k tomuto konsenzu dospeli pomaly, ale predsa. Pravicovo a stredo orientované politické sily spolu so stranou maďarskej menšiny, transformovanou Komunistickou stranou, pod názvom Slovenská demokratická ľavica, všetky tieto zodpovedné politické elity sa vtedy spojili nad jediným cieľom, zaradiť Slovensko medzi vyspelé demokratické európske štáty. Áno, samozrejme, na politickej scéne tu bolo HZDS a inak orientovaná Slovenská národná strana. Tie sa týchto rozhovorov vôbec nezúčastňovali, hoci musím sa priznať, že na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vtedajší predseda Slovenskej národnej strany pán Prokeš dostal priestor, aby sme s ním mohli diskutovať o tom, ako si Slovenská národná strana predstavuje neutralitu Slovenska. A pamätám sa, ako vtedy pán Prokeš argumentoval , že to nie je priorita Slovenskej národnej strany, ale že keby náhodou sa Slovensko nedostalo do NATO, aby sme boli s takýmto konceptom pripravení, čím nás veľmi prekvapil. Obávam sa, že HZDS, ktoré dnes už nesedí v parlamente a ktoré dnes všetci považujú za typickú populistickú stranu, nikdy nezáležalo na zahraničnej politike. A potom, jej orientácia bola na Ruskú federáciu hlavne po návšteve pána Mečiara v Rusku jasná, a tým aj jasne nastavená proti európskemu smerovaniu aj našich susedov. A tak sa to aj skončilo. V roku 1997 nás vyradili v Madride z čakateľov na členstvo v NATO. A keďže to bola aj podmienka pre náš vstup do Európskej únie, tak aj náš vstup do Európskej únie sa oddialil. Našťastie potom v roku 1998 nastúpili tieto elity, ktoré si už predtým vydiskutovali tie skutočné priority v zahraničnej politike. A v tomto základnom konsenze doviedli Slovensko k vytúženému cieľu mnohých generácií, najmenej 200 rokov zápasu našich dejateľov.
Aj dnes môžeme byť dlhodobo úspešní, ak časť zodpovedného politického spektra sa zhodne na základných zahraničnopolitických cieľoch. V posledných štyroch rokoch sme sa presvedčili, že výkyvy v našom základnom smerovaní nie sú prospešné. Každému racionálne uvažujúcemu politikovi aktivistovi, ale aj občanovi by mohlo byť jasné, že tadiaľto už cesta nevedie. O Slovenskej národnej strane sa nezmieňujem, lebo táto strana sa dlhodobo veľmi programovo zaštíťuje slovanským sentimentom, ktorý má korene v 19. storočí. A podľa mňa touto poškodenou šablónou kopírujú všetko a škodia slovenským záujmom v tomto zmysle. Ale možnože pod vplyvom plynárenskej krízy a pod vplyvom nášho úspešného členstva v Európskej únii a v NATO prehodnotia a pretnú tento bludný kruh zahraničnopolitického uvažovania.
Pamätám sa, bola som osobne svedkom tvorby konsenzu napr. na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, kde sa stretávali pravidelne politici zaoberajúci sa zahraničnou politikou. A vydiskutovali si tam, pretože tam je asi na to najvhodnejšia pôda, myslím, v mimovládnych organizáciách, svoje prípadné pochybnosti. Tam, samozrejme, sa, aj v mnohých iných think-tankoch, debatuje aj dnes. Ale nevidela som tam predstaviteľov najsilnejšej politickej strany, strany SMER. A pritom tam si možno vyskúšať svoje skutočné argumentačné schopnosti a pokúsiť sa presvedčiť, že v niečom majú pravdu a že ich intencie sú minimálne počúvaniahodné. Problémom je asi fakt, že táto strana politického spektra nemá kvalitný think-tank, think-tank, kde by sme aj my mohli chodiť na diskusie, bez pozvania príp., a kde by sme diskutovali tak, ako sa to sluší a patrí a ako to prebieha v každej demokratickej krajine. Viem, že ASA dostávala posledné štyri roky pomerne veľké finančné prostriedky na svoje aktivity, ale že jej produkcia a schopnosť zorganizovať niečo pozoruhodné bola, bohužiaľ, skoro nulová. Pýtam sa: Prečo? Určite to nebude len z dôvodu nedostatku odborníkov na zahraničnú politiku, aj keď aj v zahraničí, a tento článok v Economiste na to upozorňuje, najsilnejšia strana SMER zatiaľ neprofilovala politikov, ktorí by sa zaoberali zahraničnou politikou. Dôkazom toho je aj to, že obsadzovala posty ministerstiev, ministra zahraničných vecí diplomatmi, čo asi pravdepodobne tiež vzbudzovalo otázky u našich kolegov. Dúfam, že to nesignalizuje nedostatok vôle a chuti venovať sa tejto starobylej disciplíne čiže medzinárodným vzťahom a potrebe pestovania kultivovaných a racionálne vedených medzinárodných vzťahov.
Znovu musím zopakovať, že sme sa presvedčili, že akýkoľvek voluntarizmus a amatérstvo v zmenách zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky nielen veľmi škodí imidžu našej vlasti, ale aj stojí enormné finančné prostriedky a hlavne čas, ktorý sa nedá vyhodnotiť v peniazoch.
Aby sa tak v budúcnosti nestávalo, chcem z tohto miesta apelovať, že potrebujeme mať priestor na diskusie a pokúsiť sa dospieť k spoločným pozíciám, aspoň k tým základným, ktoré by potom nemali podliehať vnútropolitickým turbulenciám, ktoré sú normálne a pochopiteľné. To je naša zodpovednosť a nikto z nás sa jej nemôže zbaviť. Ide predsa o úspechy a dobrú povesť Slovenskej republiky v našej vlasti, a tak musia ísť krátkodobé politické kalkulácie alebo osobné animozity bokom, tak ako sa to podarilo s úspechom v roku 1998. V tomto zmysle vystupoval aj pán komisár a podpredseda Európskej komisie pán Šefčovič včera na našich spoločných zasadaniach výboru pre európsku integráciu a zahraničného výboru.
Chcela by som sa pristaviť ešte krátko pri Vyšehradskej štvorke. Dôstojne sme oslávili jej 20. výročie napriek tomu, že od prvého roku existencie Vyšehradskej štvorky sa všetci novinári pretekali v tom, kto skôr ohlási smrť tejto iniciatívy. A tu máme zrazu 20 rokov. Možno to pripísať aj tomu, že spolupráca, kde sa nemanifestovalo natoľko odlišností, ale práve spoločné postoje vo Vyšehradskej štvorke, bola pre novinárov jednoducho nudná. Inštitucionálne perfektne pripravené rokovania jednoducho privádzajú našu novinársku mládež akurát tak k zívaniu. A napriek tejto ospalosti vydržala a stala sa prioritou zahraničnopolitických programov všetkých štyroch krajín. Vítam preto ďalšiu deklaráciu priority Vyšehradskej štvorky ako zásadný program regionálnej spolupráce Slovenskej republiky. Som však naďalej, pán minister, presvedčená, že, a toto je moje dlhodobé presvedčenie, bez určitej základnej inštitucionalizácie tejto spolupráce bude Vyšehradská štvorka stále príliš závislá od vnútropolitických nálad a kultivovanosti jednotlivých predstaviteľov, a tak sa bude prezentovať aj príslušný imidž bez ohľadu na potrebnosť a výsledky tejto spolupráce, a to nielen ako konzultačného nástroja, ktorý umožňuje čas od času vypracovať aj spoločnú pozíciu riešenia nejakého problému, ale aj vo vedomí skutočnej sily Vyšehradskej štvorky na pôde európskych inštitúcií a schopnosti presadiť sa ako jeden z kľúčových hráčov na európskom parkete. Slovensko má svojím vstupom do eurozóny vo Vyšehradskej štvorke výnimočné postavenie. Nehrozí mu, že pri prípadnom vzniku Európy dvojrýchlosti zostane bokom. Aj preto som s potešením zaregistrovala prihlásenie sa Poľska do konzultačného mechanizmu ESM, teda European Stability Mechanism, čo naznačuje, že si uvedomili význam eurozóny. Uvidíme, kedy si to uvedomia aj naši ostatní partneri vo Vyšehradskej štvorke. Ale pri všetkej možnej spolupráci na pôde EÚ a NATO si stále musíme uvedomovať, že najdôležitejším cieľom spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky je historicky unikátna spolupráca našich štyroch národov, ktoré si v minulosti, najmä v 20. storočí tak závideli, a dokonca sa nenávideli a pohŕdali jeden druhým, že to mávalo aj fatálne zahraničnopolitické dôsledky. Schopnosť potlačiť svoje egoistické chúťky v mene udržania nielen mieru a stability stredoeurópskeho priestoru, ale aj jeho udržateľného rozvoja bude meradlom vyspelosti nás všetkých a meradlom a základom sily nášho vystupovania v Európskej únii. Umiernenosť, táto opomínaná grécka bohyňa, nech je nám príkladom.
Chcela by som tiež aj vyjadriť potešenie, pán minister, že energetická bezpečnosť sa dnes už pravidelne objavuje ako priorita ministerstva zahraničných vecí a staré argumenty, že toto všetko patrí pod ministerstvo hospodárstva, už konečne stratili svoju opodstatnenosť. Ale riešením diverzifikácie zdrojov, príp. zmlúv na Slovensku pre dodávky plynu a ropy nekončí naša povinnosť každodenne prehodnocovať problém nielen bezpečnosti, ale aj výkonnosti dodávok plynu, ropy a ostatných surovín, hlavne plynu, ktorý prechádza našou tranzitnou sústavou, ktorú by sme veľmi neradi zaradili medzi veci do skanzenu. Dokončenie prvej rúry z projektu Nord Stream teraz v apríli tohto roku popod Baltské more medzi Vyborgom a Greifswaldom za pomoci Rusko-európskeho konzorcia dvadsiatich štyroch bánk pod finančnými poradcami spoločnosti Commerzbank, Société Générale plus UniCredit a zároveň odsúhlasenie začatia kladenia druhej rúry od mája tohto roku, teda mája 2011, čo zvýši kapacitu tohto plynového potrubia na 55 mld. kubických metrov plynu ročne bezprostredne medzi Nemeckom a Ruskom, vzbudzuje mnoho otáznikov. Projekt počíta so znižovaním ťažby plynu na európskom území, čo možno pochopiť, tomu asi pomôže aj súčasné dianie v Japonsku a strach pred používaním atómovej energie a prechod niektorých krajín na paroplynový cyklus. Ale problém naplnenia tejto kapacity baltského plynovodu bez toho, aby sa znížila hodnota prepravy naším tranzitným plynovodom, zostáva. Problémom, samozrejme, naplnenia tohto baltského plynovodu môžu byť aj oveľa nižšie ceny na spotovom trhu s plynom ako tie ceny, ktoré sú v dlhodobých kontraktoch s Gazpromom, na ktorých Gazprom trvá a čo znemožňuje vytvorenie skutočného trhu s plynom na európskom území. Pritom upozorňujem, že súčasné dodávky plynu poklesli, len tak pre zaujímavosť, v Nemecku o 25 % a vo Francúzsku až o 50 % .
Ruskí analytici Gazpromu naďalej predpokladajú, že k zvýšeniu dodávok via Baltská cesta prispejú nepokoje v severnej Afrike, pričom ale konštatujú, že konkurenčný boj medzi South Streamom a Nabuccom, teda európskym projektom a ruským projektom, zostáva neistý vo výsledku. A sú si istí, že napriek určitým problémom k otváraniu nových zdrojov na poli Štokman dokážu tento Nord Stream zaplniť len svojím plynom, pričom podotýkam, že my sme dostávali väčšinou nie ruský plyn, ale turkménsky, a že ho zaplnia z ďalšieho ložiska, južnoruského, ale, a čo je pre nás dôležité, a to som zachytila v správach Gazpromu, aj z jamalského ložiska, ako to potvrdil Andrej Kruglov z Gazpromu 4. marca v Berlíne. Takže plynu by pre vraj pre Nord Stream malo byť dosť, otázka však zostáva, ktorá európska krajina chce ešte zvýšiť svoju závislosť výlučne od ruského plynu, kde sa zoberú naň nové objednávky. A pod tým tlakom týchto informácií si musíme položiť otázku, prečo bola reakcia v Nemecku na problémy fukušimskej elektrárne taká hysterická pred regionálnymi voľbami a kto všetko za ňou stojí. Nepochybne, ak sa má naplniť nový baltský plynovod, bude treba zrušiť niekoľko uhoľných a minimálne dvadsať atómových elektrární. Reakcia krajín Vyšehradskej štvorky a diskusie o tom, ako sa prejaví tento zahraničnopolitický intenzívny plynárenský dialóg Nemecka a Ruska s našimi stále prázdnejšími tranzitnými rúrami, bude výzvou do budúcnosti.
A ako obvykle, chcela by som sa pristaviť ešte pri rozvojovej pomoci. O tom sa tu ešte nehovorilo. A ODA, ktorá bola v plienkach ešte pred pár rokmi, začína byť v plánoch ministerstva zahraničných na rok 2011 reálnym programom s reálnymi kontúrami. Ministerstvo zahraničných vecí je, samozrejme, len jedným z hráčov pri uskutočňovaní účinnej a efektívnej rozvojovej pomoci tým, ktorí to potrebujú. Chcem vyjadriť potešenie, že z materiálu jasne vyplýva vedomie vedenia ministerstva, že bez spolupráce s mimovládnymi rozvojovými organizáciami a súkromným sektorom nemôžeme mať efektívnu ODA. Veľmi vítam vytvorenie Centra transferu skúseností z integrácie a tranzitného obdobia. V posledných dvadsiatich rokoch je to mimoriadne dôležitý krok. A myslím si, že sa to od nás očakáva.
Medzi výrazné skúsenosti, ako ste o tom hovorili, pán minister, patrila činnosť Národného konventu na území Slovenskej republiky. Dnes túto skúsenosť s úspechom vyvážame. Ale musíme si byť, priatelia, vedomí, že nástupom minulej vlády bol tento inštitút všeobecnej diskusie občianskej spoločnosti a predstaviteľov verejnosti, expertov a odborníkov na slovenskom území o európskej integrácii, o jej výhodách a problémoch zlikvidovaný. To je ďalší moment, ktorý si potrebujeme uvedomiť. A potrebujeme mať aj túto skúsenosť, ktorú budeme odovzdávať našim partnerom v Ukrajine, Moldavsku, v Srbsku a teraz aj v Čiernej Hore. A znovu sa vraciam k tomu, o čom hovoril pán Fronc a ja na začiatku, aby sme sa dopredu dohodli a pokúsili sa o zhodu v zásadných zahraničnopolitických cieľoch.
Vo februári tohto roku sa podľa čínskeho horoskopu začal rok králika v znamení kovu, čo znamená pokoj a rozvahu, ak teda majú Číňania pravdu. Dúfam, že tento pokoj a rozvaha sa prenesie aj do našich zahraničnopolitických debát či už v parlamente alebo na verejnosti. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2011 o 10:17 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:37

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Ďakujem pani poslankyni Vášáryovej.
S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.
A slovo má pán poslanec Číž.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.3.2011 o 10:37 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:37

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani Vášáryová, úprimne, nemám záujem o akúkoľvek formu konfrontácie na verejnosti s vami z rôznych dôvodov, ale toto, čo ste zase predniesla, no z jedného pohľadu je to štandardné. V prvej časti teda ste sa prezentovali ako dôsledná antikomunistka, ktorej pohľad má už až nadplanetárny rozmer s tým, že teda časť tých Slovákov, osobitne tých nacionalistických, absolútne tomu nerozumie, čo vy ste už vedeli celý čas, jedine teda Prokeš, a hlavne teda tá „úbohosť“ SMER-u intelektuálna, ktorú vy už len sama osebe teda prekonávate tak, že si musíme vážiť, že vôbec ste takto pekne vystúpili tu a mali sme možnosť počúvať tieto úvahy. Je to nekorektné, pani Vášáryová. Viete, hodnoty, ktoré vy prezentujete, sa dajú vnímať všelijako. Ja si napr. všímam ako teda hodnoty politiky Spojených štátov vy viete dokonale oceniť. No my si všímame aj tú diskusiu, ako vyzerá v Spojených štátoch, ako nositeľa Nobelovej ceny, aké zdrvujúce kritiky na túto politiku prednášajú. Teraz vyšla jedna kniha, volá sa Zadný dvor Ameriky. Je veľmi zaujímavá preto, že obsahuje celý rad dokumentov o vývoji zahraničnej politiky Spojených štátov od päťdesiatych rokov po Kubu, Chile, Argentínu, Salvádor a tak ďalej a tak ďalej, kde sú autentické dokumenty, lebo oceňujem to v Amerike, skutočne demokracia je a máme možnosť čítať stanoviská vtedajších aktérov tohto procesu. Pravdepodobne hľadanie skutočných humanitných ideálov a dobrej politiky ja osobne napr. vidím v tej pre mňa nesmierne príťažlivej takzvanej idealistickej politike z konca osemdesiatych a ešte zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa ešte rozprávalo o rešpektovaní národných suverenít, keď sa ešte rozprávalo o tom, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2011 o 10:37 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:39

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Ďakujem vám pekne, pán poslanec Číž.
Pani poslankyňa Tkáčová.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.3.2011 o 10:39 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:39

Jarmila Tkáčová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som svojej kolegyni pani Vášáryovej poďakovať za vecné, pokojné a zásadné vystúpenie. Pani poslankyňa hovorila vo svojom vystúpení aj o potrebe diskusie v záujme spoločných cieľov Slovenskej republiky. Aj včera pri rozprave o novele rokovacieho poriadku hovorili o potrebe diskusie mnohí poslanci na čele s pánom podpredsedom Národnej rady Robertom Ficom. Súhlasím, konsenzus, diskusia sú kľúčové v záujme Slovenska, jej zahraničnej politiky a rastu životnej úrovne jej občanov. Viete, kolegovia, keby som trpela zábudlivosťou alebo keby som nebodaj nasedela v minulom volebnom období v tomto parlamente, možno by som aj pánu Robertovi Ficovi uverila, že toto volanie po dialógu je úprimné. Ale, prosím vás, ako môže vyznieť úprimne ponuka na dialóg od bývalého premiéra, ktorý svoju opozíciu posielal do väzenia, ktorý sa pýtal, „o čom, prosím vás, mám sa s nimi baviť,“ ktorý nás nepozval k rokovaciemu stolu ani v tak zásadnej veci, ako bola ratifikácia Lisabonskej zmluvy? (Výkriky v sále.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2011 o 10:39 hod.

Ing. Bc.

Jarmila Tkáčová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:39

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani Tkáčová, prepáčte, preruším vás, na chvíľočku. Hneď vás to nechám dokončiť, zastavte ten čas.
Pán Podmanický, vy sám ste nereagovali na predrečníka, nechal som vás vyrozprávať sa a potom som to povedal pre protokol. Prečo vy tu práve teraz vykrikujete bez mikrofónu, keď vy sám to isté robíte? (Reakcia poslanca.) Pán Podmanický, prerušil som vás? Vy ste dokončili vašu faktickú poznámku. Aký je tu nerovnaký meter? (Výkriky v sále.) Prosím vás, nevykrikujte, pán Podmanický, teraz, už buďte ticho, nemáte mikrofón.
Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči. Dajte jej ešte jednu minútu času. Prosím vás, dokončite to a reagujte na predrečníka. Ďakujem vám.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.3.2011 o 10:39 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom