16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Matovič, počas svojho vystúpenia ste sa niekoľkokrát obtreli o obyčajných ľudí, že sú proste hlúpi, že si to nevedia spočítať, že neovládajú jednoduchú matematiku. Ako sa potom môžete volať Obyčajní ľudia. To je populizmus? (Potlesk.) To je definícia populizmu, keď vám títo ľudia vadia v tom, aby ste mohli uplatňovať všetky svoje extrémne pravicové ekonomické názory na svet. Viete, v Eurostate nie sú Obyčajní ľudia, ale odborníci. A tí povedali, že na Slovensku rastú po zavedení jednopercentnej DPH najviac ceny v celej Európe. To povedali oni, nie my. A to nie sú Obyčajní ľudia.
Viete, to, ako ste vy získali moc, to je volebný podvod. Vy ste predsa sľúbili, že budete znižovať, nie zvyšovať dane. A celý čas do volieb ste hovorili o katastrofálnej hospodárskej situácii na Slovensku, ako sa zadlžoval štát. Toto všetko, čo hovoríte dnes, ste predsa hovorili pred voľbami. Tak ako je to, že ste sľúbili, že budete znižovať dane a teraz ich zvyšujete. To je klamstvo. To nie je dobré hospodárenie, to je klamstvo a podvod. A títo podvodníci, tak ako vás tu je 79, tak tu všetci proste sedia.
A posledná vec. Viete, je to veľmi jednoduché, keď začne ekonomická kríza, tak proste dvetisíc podnikateľom, ktorí financujú zo svojich daní dvesto ľudí, ktorí sa liečia na rakovinu, klesnú dane o 20, 30, 40 %. Tak povedzte mi pán Matovič, keď ste taký majster sveta, ktorých ľudí vylúčite z toho, aby sme ich neliečili na tú rakovinu. No je jasné, že to musí zatiahnuť štát, pretože vtedy sa to neplatí z daní a tak vzniká zadlženie napr., keby ste to chceli vedieť. Ale, samozrejme, vy asi prídete s návrhom, keďže ľudia vo veku nad 65 rokov už neplatia dane, tak ich netreba liečiť, lebo zbytočne zaťažujú rozpočet a naše vnúčatá. Keď budete takto pristupovať pravicovou politikou k tomuto štátu, tak žiadne vnúčatá nebudú, pán Matovič, nebude koho zadlžovať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. No, dočkali sme sa. Počuli sme slovo, slovo Matoviča (Smiech v sále.), Matoviča vševedka, populistu, Narcisa. Viete, kolega poslanec, ja som minule sľúbil, že už vás nebudem oslovovať pán, tak poviem slovo kolega. Aj to veľmi ťažko zo mňa vychádza. Našich voličov nemôže poučovať človek, ktorý sa sám priznal, že bol korumpovaný, a do dnešného dňa to nevysvetlil nielen tejto ctenej snemovni, ale ani voličom, ani tým vašim. Skúste konečne byť chlapom a povedať naozaj, ako to bolo, neotáčať to na vtip. A keď poviete pravdu, tak možno aj my si vás budeme za to vážiť, že ju poviete. Nemôže nás poučovať a našich voličov človek, ktorý veľmi často niečo povie a potom to zmení, lebo vycíti, keď médiá o jeho vyjadrenie majú záujem, tak to povie ináč, než to pôvodne myslel. A naozaj keď som občas prečítal to, čo píšete, alebo vaše vyjadrenia v tých inzertných novinách, tak som si myslel, že už ma nemôže nič prekvapiť, že už nemôžem nič horšie prečítať. Ale každé vaše vystúpenie je ešte horšie a trápnejšie, než to, čo píšete. Ďakujem pekne.

Pán kolega, nebudem vás urážať, ale chcel by som vám podať len nejaké fakty ako rozpočet 2006, pokračovanie Dzurindovej vlády, rozpočet 2007, reformy, ktoré ste predviedli, penzijná reforma, to, koľko mala nárast, pričom Dzurindova vláda nemala Sociálnu poisťovňu vo verejných financiách, zdravotnícka reforma, takisto je to nanič, daňová reforma, musíme si povedať, čo bolo decentralizované a čo prešlo na vyššie územné celky a na samosprávu o čo bol výpadok. Môžeme si prebrať každú jednu kapitolu, či to je o doprave, viac výstavbe diaľnic, ciest, proste kde jednotlivé finančné prostriedky išli. Dá sa to zdokumentovať, každý jeden rezort, či to je doprava, či je to hospodárstvo, či je to kultúra, či je to poľnohospodárstvo, 12 mld. za tie štyri roky. A môžeme tieto čísla vám všetky povedať.
Podstata veci je ale iná, jednak hospodárska kríza, jednak veci, ktoré v tom období v roku 2008 zohrali úlohu. Ale pokiaľ máte problémy s číslami, ktoré sú dané, a tie sú dané v každom jednom rozpočte, každý jeden štátny rozpočet je odsúhlasený, tak máte možnosť si pozrieť, ktoré čísla a ktorý rezort čo dostal, či to bolo zdravotníctvo, o koľko išlo hore, pretože skôr či neskôr sa budeme musieť vrátiť, vážená snemovňa, jednak k daňovej reforme. Budeme sa musieť vrátiť k penzijnej reforme. Budeme sa musieť vrátiť k reforme verejnej správy a samosprávy a budeme sa musieť vrátiť aj k zdravotníckej reforme, či to je naľavo alebo napravo. A potom sme keby spravili tieto veci, pokiaľ sa týka tých troch reforiem, zdravotníckej, penzijnej a verejnej správy, predpokladám, že by sme mohli ušetriť 2 mld. eur a mohli by sme sa pohnúť ďalej. Ale tieto kozmetické úpravy, ktoré sú tuná, či to bolo za predchádzajúcej vlády, kedy ste navrhovali zvýšenie alebo zníženie spotrebných daní olejov, proste jednoducho, a premietnutie vecí hlavne, keď sa týka to nepriamych daní, tak to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Matovič, permanentne urážate nielen našich voličov, ako by tí vaši boli najsprávnejší, ale to je váš omyl. A možno aj vaši voliči zistili, že spravili vo voľbách omyl. Všeobecne používate slová, ktoré majú narábať s citmi ľudí. Cez meno predsedu našej strany si chcete budovať svoju kariéru. Predovšetkým si musíte vy priznať, že vy ste ten obyčajný populista a vy rozprávate tu na pôde parlamentu rôzne prasacinky. To je výraz, ktorý používate predovšetkým vy. A jednoducho zavádzate.
Pán poslanec, ten váš politický postoj k rôznym témam je účelový a všeobecne tárate a účelovo, ako som už hovoril, zavádzate. Ten postoj nie je zásadový. Jasne sa to ukazuje aj vo vzťahu k privatizácii teplární. Obyčajní ľudia po privatizácii teplárne aj v Trnave a po tom, ako zistia na svojich peňaženkách, o čo išlo vám, vám to určite radi spočítajú. Lenže vám nejde o takzvaných obyčajných ľudí, vám ide o vašu politickú kariéru, o budovanie si imidžu človeka, ktorý je na ich strane. Ale zatiaľ ste v ich prospech veľa neurobili. Mútite síce vodu, ale zdá sa, že vaši kolegovia už vedia, aký filter na vás treba použiť. Skúste sa silou svojho proklamovaného politického vplyvu zasadiť za zníženie DPH na potraviny alebo na cenu energií. To by ste naozaj pomohli takzvaným obyčajným ľuďom, ale na to sa vy vôbec nezmôžete.

Pán poslanec Matovič, zareagujem na váš názor, že sa jedná o takzvaný populistický zákon, ale aj na ostatné nezmysly, ktoré len dokazujú, že skutočne v tejto oblasti nie ste doma. Preto vám pripomeniem, ale hlavne vášmu politbyru, vaše programové vyhlásenie vlády v oblasti pôdohospodárstva a rozvoj vidieka. Citujem: „Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru, preto bude klásť veľký dôraz na vidiecku a regionálnu politiku v snahe udržať osídlenie a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov vo vidieckych regiónoch.“ Vaša vládna novela opätovne zaviedla predaj z dvora na 20-percentnú DPH. To znamená, zvýšila ju zo 6 na 20 %, t. j. o 14 %. A aký bol výsledok? Postihlo to v prvom rade samostatne hospodáriacich roľníkov. Zaviedlo sa to, že výrobky z dvora sa stali práve kvôli tej vyššej DPH nepredajné. Ale hlavne postihlo to sociálnu oblasť, kde bolo prepúšťanie zamestnancov z malých podnikov. Samostatne hospodáriaci roľníci takisto museli prepustiť svojich zamestnancov. To bolo konštatované na stretnutí nášho výboru so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Šenkviciach pred necelými tromi týždňami. Podľa môjho názoru vo vládnom vyhlásení nastal preklep. Správne znenie by tam bolo: „Vláda Slovenskej republiky si neuvedomuje, že 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru, a preto nebude klásť veľký dôraz na vidiecku a regionálnu politiku v snahe neudržať osídlenie a nezvýšiť životnú úroveň obyvateľov...“ (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Valocký, vy ste sa už nestihli prihlásiť do faktických.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

Pán poslanec, nevyhovárajte sa, prosím, so zlodejmi v mýtnom tendri. Ak tam zostali dvaja súťažiaci a vám sa to nepáčilo, mali ste možnosť súťaž zrušiť a nemuseli ste do vrecka svojím kamarátom napchať 7 mld. korún z daní ľudí.
Pán poslanec Počiatek, áno, máte pravdu, ten dlh keď ste preberali vládu bol trošku vyšší. Ale práve o to horšie je to číslo, že ste ho za dva roky zvýšili z 28 na 41 %.
Pani poslankyňu Vaľovú nemá vo všeobecnosti nejaký veľký zmysel komentovať, lebo ona je dosť špecialistka v tom inom odbore, ktorý robila vlastne predtým, ako prišla do parlamentu. Myslím to veštenie. Ale minimálne by som poprosil o vyveštenie, kedy sa konečne vzdáte platu primátorky mesta Humenné, keďže nehanebne beriete vyše 200 000 korún plat za prácu akože primátorky mesta Humenné a akože poslankyne parlamentu. Ja sa pýtam, či ste dvojjediná, či sedíte aj tu, aj tam. Jednoducho 3 týždne ste akože tu, 3 týždne nie ste v Humennom a nehanebne beriete plat za prácu primátorky mesta Humenné. Hanba vám.
Pán poslanec Kaliňák, nikdy som nehovoril, že obyčajní ľudia sú hlúpi. Povedal som len, že hlúpi sú tí ľudia, ktorí vám veria vaše bohapusté klamstvá.
Súdruh Jasaň, chápem, že sa vám nedá hovoriť pán, lebo po vašom červenom jazyku sa kotúľa vždy iba jedno slovo a to je súdruh, súdruh, súdruh, čo je úplne v pohode, to chápem.
A nakoniec opakujem, ak by ste nezvýšili zadĺženie Slovenskej republiky o 360 mld. korún počas posledných štyroch rokov, kedy ste boli pri koryte, mohli sme znížiť za tie peniaze DPH z 19 % na 1,5 %. To, že sme to museli zvýšiť o percento, to je vaša hanba.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

Ďakujem, pán predsedajúci. S radosťou sa vyjadrím k rozprave. No čo dodať? Ja tiež niečo priložím ku kolegom v odpovedi na rozcítenú spoveď dobrého hospodára Igora Matoviča, lebo počuli sme veľa čísel. Veľa detí a vnukov aj starých materí sa spomenulo. Ale naozaj tá ekonomická teória, ktorú predložil pán Matovič, bola zaujímavá. Ale ja by som aj z hľadiska precítenia podstaty ekonomických cyklov protikrízových stimulácií ekonomiky ap., odporučil, pán Matovič, ešte niečo dopíliť, možno navštíviť nejaký kurz katolíckej univerzity v Trnave, možno aj v miestnom nárečí. A bolo by to určite lepšie. Ja už som vám raz odporúčal pozrieť si jeden film. Ja už ten titul nebudem spomínať, aby sme sa obaja necítili trápne. Ale teraz mám pre vás iný titul knižky: Lesk a bieda kurtizán. Je to veľmi dobrá kniha. A na to, ako Obyčajní ľudia hopsajú medzi koalíciou a opozíciou v tých svojich názoroch, myslím, tento titul je celkovo priliehavý. Lesk a bieda kurtizán sa to volá. (Potlesk.) Alebo je ešte iná moja obľúbená knižka: Opice z police. Rád to čítam deťom. A najbližšie keď pán Matovič donesiem nejakú plyšovú opicu domov, ja už viem, ako ju pomenujem. (Smiech a potlesk v sále.)
Daň z pridanej hodnoty je veľmi efektívny druh dane. Naozaj príjem z nej má štát skoro ihneď. Naozaj sa ľahko vyberá aj oveľa ľahšie kontroluje jej výber ako pri daniach priamych. Všade vo svete platí, že daň z pridanej hodnoty je pre štáty takým v podstate zariadením rýchleho stravovania, DPH je de facto taký fiškálny fast food alebo, ak to chcete po slovensky, ak sa štát potrebuje rýchlo a dobre nažrať, tak zvýši DPH. No ale všetci vieme, že z takého stravovania občas bolí brucho. A ja vám o niekoľkých príkladoch takéhoto bolenia brucha chcem povedať.
Hospodársky rast. Vo vlastnom programovom vyhlásení máte napísané zlatým písmom, že najprirodzenejším spôsobom konsolidácie znižovania deficitu a zadlženia je zdravý ekonomický rast a rast zamestnanosti. No tak sa pozrime na čísla, čo sa udialo za posledné 3 štvrťroky. Rast HDP vo štvrtom kvartáli minulého roku klesol na 3,5 %, odhadovaný rast na rok 2011 sú len 3 %. Čiže je tu odhad na základe údajov Eurostatu, dochádza k poklesu HDP zo 4,1 % v minulom roku na 3 % v roku tomto, kde sa vlastne plne má prejaviť negatívny dopad úsporného balíka vlády najmä na konečnú spotrebu domácností. Pokles rastu HDP v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 je podľa Eurostatu v Európskej únii, v EÚ 27, len o 0,1 %. V eurozóne je to 0,2 %, ale na Slovensku, tu, pozor, sa predpokladá pokles rastu až o 1,1 %. Počas prvého kvartálu 2010, to sme boli pri kormidle ešte my, boli sme na 1. mieste v raste HDP v EÚ 27, chvalabohu. Počas druhého kvartálu 2010 bolo Slovensko na 3. mieste v EÚ 27 a na 2. mieste v eurozóne, štvrtého kvartálu 2010 sme už boli na 8. mieste v HDP, v EÚ 27. A v tomto roku sa prognózuje ďalší rast. Prečo sa tak deje? No máme problém s domácou spotrebou. A to je základný problém, o ktorom vie určite aj minister financií Mikloš. A veľmi dobre vieme, že síce máme rast, chvalabohu, rast po vyvrcholení krízy, ale ten je založený na zahraničnom dopyte. A to ešte tu máme signály poklesu v posledných dňoch, posledné analýzy, pokles ekonomického sentimentu. To znamená, aj tam už dochádza k nižšiemu počtu zákaziek. Ale to čo, čo gniavi náš ekonomický rast, a tým pádom obmedzuje aj naštartovanie zamestnanosti, ktorý naozaj všetci potrebujeme, bez ohľadu na to, aké politické farby na sebe nesieme, to je brzdené domácou spotrebou. A domáca spotreba je gniavená, bohužiaľ, zvyšovaním cien.
Tak poďme na nejaké čísla. Nemôžete mi jednu vec vyčítať, keď sme tu debatovali o zvyšovaní DPH na jeseň alebo v decembri, to bolo vlastne v druhom čítaní, jasne sme vás upozorňovali na to, že sú signály z oficiálnych inštitúcií, ako je napr. FAO, špecializovaná agentúra OSN, ktorá vlastne potvrdzovala to, že svetové indexy cien potravín sa dostávajú na predkrízové úrovne, to znamená úrovne roku 2008, keď vlastne vznikol aj taký nový fenomén, ktorý sa nazval agflácia. Tieto signály tu už boli jednoznačne po odznení vrcholu krízy koncom minulého roka. A je úplne jasné, že nárast DPH a ďalšie opatrenia, o ktorých by sme mohli hovoriť, pridajú k tomu efektu, čo sa aj jednoznačne stalo.
Čísla. Aj napriek výraznému rastu cien v januári tohto roku vo februári došlo k ich ešte výraznejšiemu rastu. A tak Slovensko zaznamenalo najrýchlejší rast cien od februára roku 2009. To znamená, ceny vo februári tohto roku rástli najrýchlejšie za posledné dva roky. Medziročná inflácia vo februári 2011 opäť zaznamenala nárast z 3 % v januári na 3,3 % vo februári tohto roku. Medziročný rast cien je spôsobený najmä vyššími cenami potravín, ktoré vzrástli z januárových 6,1 na 6,6 %, vyššími cenami na bývanie, vodu, elektrinu, plyn, ktoré vzrástli z januárových 3,7 na 4,1 % vo februári, a vyššími cenami dopravy, ktoré vzrástli z januárových 4,0 na 5,5 % vo februári. Nielen my, ale aj bankoví analytici sa domnievajú, že toto navyšovanie cien bude pokračovať, a to z jednoduchého dôvodu, pretože navyšovanie cien hlavne v oblasti energií a v prípade poľnohospodárskych komodít, naozaj aj zrušenie červenej nafty a nárast cien nafty v korunovom vyjadrení o 10 korún na jeden liter nafty oproti minulému roku, tento efekt sa prenesie do cien potravín až v druhom polroku tohto roku.
Čoho sme sa teda dožili, je, a to je naozaj veľmi podstatný fakt, na ktorý vás chcem upozorniť, medzimesačná inflácia medzi decembrom 2010 a januárom 2011. Je to v podstate fotografia, pretože všetci vieme, že od 1. 1. 2011 boli zavedené a do účinnosti vstúpili zákony, inak povedané, váš konsolidačný balíček vrátane zvýšenia DPH. Takže v januári sme dosiahli najvyššiu medzimesačnú infláciu v celej Európe, a to 2,1 %, priemer Európskej únie bol záporný, bol mínus 0,4 %, priemer eurozóny bol mínus 0,7 %. Čiže tu naozaj neplatia výhovorky na to, že to zdražovanie bolo minimálne v čase tej fotografie, medzi decembrom a januárom, spôsobené nárastom svetových cien, pretože raketovo museli, samozrejme, rásť ceny aj v iných krajinách. Pritom najvyššie, opakujem, rástli na Slovensku. Podobne je to s cenami týkajúcimi sa bývania, teda vody, elektriny, plynu a iných palív. Tam máme zase absolútny prím európsky, sme prví v Európe. Medzimesačná inflácia v porovnaní januára a decembra v potravinách znamená pre nás druhé miesto. Tam by sme sa mohli teda týmto spôsobom snáď tešiť, ale to je teda naozaj taký smiech cez slzy.
Takže ak sa vrátime k celkovým ekonomickým fundamentom, tak vidno, že naozaj máme problémy s ekonomickým rastom a máme problém s nezamestnanosťou. Nemusím vám pripomínať to, čo určite nebudete radi počuť, že máme harmonizovanú nezamestnanosť 14,5 %, najvyššiu nezamestnanosť v tejto krajine od januára roku 2005. A toto je fakt, nad ktorým sa musí určite každý pozastaviť, lebo to je nielen o osudoch tých ľudí, to je aj o stave verejných financií, pretože tí ľudia štát niečo stoja namiesto toho, aby tí ľudia v pracovnom procese štátu niečo zaplatili. A my sme nikdy nemali spor v tom, že sa deficit má znižovať a že sa majú sústreďovať sily na znižovanie dlhu, ale mali sme spor v tom, akým spôsobom to urobiť. A viete veľmi dobre, že po tomto zákone nasleduje zákon o mimoriadnom solidárnom odvode z pasív bánk. A to by mal byť spôsob, akým by malo byť nahradené zvýšenie DPH, pretože je pravdou, že zníženie o 1 % nespôsobí zázrak, ale bude to efekt niečoho ako vypustenie pary z hrnca, keď ten nárast, ktorý hrozí kvôli efektom svetového zvyšovania cien, tu bude pokračovať, by ten tlak mohol zmierniť.
Ja, samozrejme, som realista. Mne je úplne jasné, asi ako sa k tomuto návrhu postavíte, aj keď hneď za mnou pôjde kolega Počiatek, ktorý sa bude u vás uchádzať o podporu zákona na zavedenie takzvanej bankovej dane, ktorou by sa dal v plnej alebo aspoň čiastočnej miere saturovať výpadok DPH a zníženia DPH z 20 na 19 %. Čiže som realistom.
Ale chcem vás úplne v závere upozorniť na jednu vec. Rozpočet na tento rok sa nejako vyvíja. A my máme ako krajina isté záväzky, pevné záväzky vo veľmi vážnej dobe. A musíme znížiť deficit do roku 2013 pod 3 %. My ako opozícia máme prístup k takým informáciám, už len podľa ktorých to bude naozaj veľmi zložité, pretože ministrovi financií na roky 2012 a 2013 chýbajú peniaze. A ja budem teraz veľmi nedobrým vedcom, ale myslím si, že sa tu na jeseň tohto roku stretneme pri veľmi búrlivej diskusii o tom, ako sa možno aj vy prekvapene dozviete to, že tu bude plánovaný ďalší nárast daní. A obávam sa, aby sme neskončili opäť pri tom fiškálnom fast foode, to znamená zvyšovaní DPH. Takže aj toho sa môžeme dožiť na jeseň, obzvlášť ak budete chcieť dostať slovo, ktoré Slovenská republika dala, to znamená deficit znížiť do roku 2013. Toto je jedna zo šancí, aby ste to možno nemuseli robiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie alebo aj bankové subjekty ako jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala kľúčový vplyv o. i. aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách, teda taktiež na nárast deficitu verejných financií prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky.
Tu treba pripomenúť, že predstavitelia súčasnej vlády dlhodobo a zámerne ignorujú existenciu krízy, ktorá tu bola, a marketingovo ju taktiež veľmi šikovne využili. Našťastie existujú aj dokumenty, ktoré už pochádzajú z dielne súčasnej vlády, ktoré hovoria jasnejšou rečou, ako je napr. dokumentácia k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, kde sa píše, že nárast deficitu v roku 2010 bol zapríčinený najmä horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín, a horším hospodárením ostatných subjektov verejnej správy, a to najmä obcí a VÚC. Čiže nebolo to plytvaním, ako vy tu neustále skloňujete a vám obvyklým spôsobom aj zavádzate verejnosť. Nárast deficitu, ako aj verejného dlhu je navyše úplne porovnateľný s priemerným nárastom v rámci všetkých krajín Európskej únie.
K tomu by som doplnil, na základe toho, čo som tu počul v predchádzajúcich diskusiách. A je to relevantné aj v súvislosti s týmto zákonom, ako kto koho zadlžil. Tak po prvé dá sa to úplne presne vyhodnotiť, keď sa vrátime aj k zadlženiu za dve Dzurindove vlády, o koľko narástol teda verejný dlh, k čomu treba ale pripočítať všetky príjmy z privatizácie, pretože onedlho nás čaká reforma fiškálnych pravidiel, ktoré máte nakoniec zakotvené v programovom vyhlásení. A jeden jeho veľmi dôležitý komponent je koncept čistého bohatstva. A to čisté bohatstvo znamená, že tie peniaze, ktoré boli z privatizácie, sú len zmenou charakteru tých aktív, ktoré štát predtým mal. Inými slovami, keď niečo predáte, je to v skutočnosti tak, ako keby ste krajinu zadlžili. Čiže keď sa pozriete v prizme takéhoto porovnania tak zistíte, že oveľa viac túto krajinu zadlžili dve Dzurindove vlády. A to navyše vôbec nebola kríza. A keď sa pozrieme na to, aké vyhliadky čakajú vás, bohužiaľ, teda aj nás všetkých, a si pozriete podrobne ten trojročný rozpočet, a teraz už aj východiská na ďalší ten rok, čiže za celé obdobie vládnutia, tak uvidíte, pán Matovič, že sa tu konkrétne nebavíme o tom, že by tu nenarastal dlh. Ten dlh bude narastať ešte viac a pravdepodobne, bohužiaľ, narastie ešte viac ako za bývalej vlády. A to tu nemáme krízu, aká postihla bývalú vládu. Prečo si to myslím? Treba sa totižto dívať, a to plytvanie, ktoré tu vy neustále skloňujete, by sa muselo totižto odzrkadľovať vo výdavkoch. A keď sa pozerám na vami plánované výdavky na tento rok, tak vidno, že výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku sú rozpočtované na vyššej úrovni, ako boli v roku 2010. A už aj aktuálny vývoj rozpočtu tomu nasvedčuje. Momentálne ešte tie výdavky sú len porovnateľné, ale nie sú zásadne nižšie. To znamená, že na výdavkovej strane sa nič nedeje. Všetko, čo sa deje, je totiž na príjmovej strane. A keď si pozriete súhrnne deficit, ktorý je naplánovaný na tento rok, a pripočítate k nemu tých 770 mil. eur, ktoré vyberáte od občanov cez vyššie dane, poplatky a odvody, tak uvidíte, že ten deficit v tomto roku by bol v skutočnosti vyšší ako deficit v minulom roku, čiže zadlženie v tomto roku by bolo väčšie, ako bolo za nás v minulom roku. To je nespochybniteľná matematická realita.
Ale naspäť k zákonu.
Predložený návrh zákona zohľadňuje jednak skutočnosť, že v súčasnosti už značná časť členských štátov Európskej únie zaviedla obdobné osobitné odvody alebo špeciálnu bankovú daň. Ale zároveň tiež zohľadňuje tento zákon závery Európskej rady zo dňa 17. 6. 2010. Tu a vtedy sa Európska rada uzniesla na novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorých Európska rada výslovne súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík. Európska rada tiež konštatovala, že takéto odvody alebo dane by boli súčasťou dôveryhodného rámca na riešenie vzniknutých problémov. Keďže finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty, krízu nezapríčinili občania, tak je spravodlivé a primerané navrhnutým zákonom ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, konkrétne bankové subjekty, a to s cieľom prispieť k vytvoreniu a zabezpečeniu fungovania systému stimulovania finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziko a predovšetkým dosiahnuť podieľanie sa finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov finančných kríz na stabilitu finančného systému a hospodárstvo Slovenska vrátane čiastočného podieľania sa na zmiernení dôsledkov už vzniknutej krízy na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku, špeciálne na štátny rozpočet. V tejto súvislosti možno poznamenať, že síce Slovenská republika doteraz nemusela vynakladať priame výdavky na sanáciu finančných inštitúcií v dôsledku globálnej finančnej krízy, ale zároveň si treba uvedomiť, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, pričom finančnú krízu zapríčinili predovšetkým takto globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty. Pritom vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku sa svojimi ziskami podieľajú na tvorbe finančných zdrojov v rámci nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, ktoré podliehajú už dnes v niektorých krajinách osobitným odvodom zavedeným v týchto iných členských štátoch. Keďže vzniknutá kríza už mala výrazný negatívny vplyv aj na rozpočtové hospodárenie verejnej správy, to je práve to, o čom hovorím, čo vy ignorujete, a osobitne na slovenský štátny rozpočet, tak je opodstatnené ustanoviť navrhované osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku.
Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií s navrhovanou sadzbou 0,73 % budú slúžiť perspektívne na vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Keďže však vzniknutá kríza už mala výrazne negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie verejnej správy a osobitne na štátny rozpočet, tak príjmy z navrhnutých osobitných odvodov iba spočiatku budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu. Pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %.
Toto dočasné riešenie na krátkodobé využitie výnosov z navrhnutých osobitných odvodov na podporu príjmov štátneho rozpočtu je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty vykonané podľa kalkulácií ministerstva financií, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2011, teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 % a tiež zrušenie pôvodne zníženej sadzby tejto dane na tzv. predaj potravín z dvora. To by inak malo, samozrejme, pozitívny prínos pre občanov Slovenskej republiky a výrazne by to pomohlo prispieť k eliminovaniu negatívneho vplyvu zvýšenej dane z pridanej hodnoty na výrazný nárast cien tovarov dennej spotreby a osobitne cien potravín. Budem síce v tejto pasáži opakovať slová kolegu Kažimíra, ale je to fakt dôležité si pripomenúť, že podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v Európskej únii ceny priemerne klesli o 0,4 %. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 1,9 %, čo je najvyšší medzimesačný nárast v rámci Európskej únie. A to je naozaj veľmi dôležitý signál. A vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, najmä v arabskom svete, keď už cena ropy je nad 100 dolárov za barel, ako aj index Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo v januári zaznamenal historické maximá, a keďže u nás sa vplyv týchto cien prejavuje s oneskorením, je úplne jasné čo nás v budúcnosti čaká najmä s cenami potravín. Vo februári rástli medziročne ceny potravín, už 6,6 %, čo je štatistický údaj CPI. Treba si tiež uvedomiť, že toto je priemerná inflácia, existuje pojem inflácia nízkopríjmových skupín, ktorá je vyššia ako priemerná, pretože nízkopríjmové skupiny majú vo svojom spotrebnom koši väčšiu váhu práve tých najdynamickejšie rastúcich položiek. Čiže ten dopad na nízkopríjmové skupiny bude o to dramatickejší. Často alebo nejaká taká jednoduchá obrana zo strany súčasnej vlády je, že tie ceny rástli aj v minulosti, áno, to je pravda, ale čo je úplne najzásadnejší rozdiel, je, že v tomto roku v prípade, že tá inflácia bude vyššia, ako ju dnes odhaduje ministerstvo financií, čo si myslia aj mnohí analytici, aj niektoré bankové domy, v tomto roku dôjde k poklesu reálnych miezd, čo je veľký a zásadný rozdiel oproti minulosti a najmä štyrom rokom našej vlády. Takže neplatí ten argument, lebo v minulosti bola inflácia síce vyššia, ale bola kompenzovaná rastom reálnych miezd. Dnes, v tomto roku sa môže stať, že reálne mzdy poklesnú. A je to veľmi pravdepodobné.
Návrh na zavedenie osobitných odvodov iba pre vybrané finančné inštitúcie so sadzbou odvodov vo výške 0,73 % vychádza zo zverejnených informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu a o jednotlivých finančných inštitúciách. Pritom z informácií uvedených v Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2010 vyplýva, že podľa stavu k 30. 6. 2010 bola celková výška pasív bankového sektora 54,8 mld. eur, pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah bankových vkladov chránených slovenským systémom ochrany vkladov a na rozsah vlastných zdrojov financovania bánk, predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov bola časť pasív bankových subjektov, ktorá dosahovala objem 26,78 mld. eur. To pri navrhnutej sadzbe ročného odvodu 0,73 % znamená, že navrhnutým zavedením osobitných odvodov pre vybrané finančné inštitúcie s účinnosťou od 1. 7. 2011 sa zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v druhom polroku 2011 o 94 mil. eur. Čiže prepočet na celý rok 2011 by tak bol 188 mil. eur, čo je rovnocenná alternatíva v porovnaní s dôsledkami vykonaného zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, ktoré by podľa pôvodných odhadov ministerstva financií mali byť na úrovni 185,5 mil. eur. Pripomínam, že tento model sme priniesli už v decembri. Čiže už takto strácame pol roka. A hovorím to preto, že sa ešte k tomu vrátim, najmä v súvislosti s tým, že vieme, že takúto daň budete zavádzať jedného dňa aj vy a nebude to ani tak dlho trvať, tak som zvedavý, čo potom budete hovoriť, že sme zbytočne stratili rok.
Vzhľadom na realistické očakávania postupného medziročného mierneho nárastu pasív bankového sektora, teda zdrojov majetku a financovania bankového sektora, sú navrhnuté osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie rovnocennou alternatívou, namiesto zvýšenia dane z pridanej hodnoty, aj z hľadiska zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch, teda v rokoch 2012 až 2014.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať, samozrejme, pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným efektom spravodlivého rozloženia záťaže dôsledkov finančnej krízy.
Keby niekto chcel tvrdiť, ako to tým bankám ublíži, tak sa na to pozrime na to, ako banky na tom sú. Čiže v roku 2005 banky vykázali zisk 461 mil. eur. V roku 2006 už to bolo 590 mil. eur, v roku 2007 to bolo 575 mil. eur, v roku 2008 to bolo 509 mil. Pre ne rok 2009 bol ťažší, ale stál len 250 mil. a roku 2010 medziročný nárast ziskovosti bol o 105 %, v absolútnom čísle 514 mil. eur. Počuli ste dobre, o 105 % bol ten nárast. A to ešte vôbec nie je všetko. Slovenský bankový sektor dosiahol za prvé dva mesiace tohto roku zisk 108,4 mil. eur. A v medziročnom porovnaní, čiže oproti roku 2010, ktorý už bol dobrý, sa zvýšil o 31 %. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska, čisté úrokové výnosy predstavovali 284 mil. čiže nárast o 7,5 %, čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 10 %, žiadna daň sa nezaviedla. Čiže zvýšila sa výnosnosť poplatkov a provízií o 10 %. Takže je úplne zrejmé, že v tomto roku môže dosiahnuť zisk bánk banka až závratných a zároveň rekordných zhruba 650 mil. eur. Už veľakrát sme počuli argument vládnej koalície, že akékoľvek dodanenie aj tak banky prenesú do poplatkov. Nuž banky si prenesú do poplatkov zjavne v tomto systéme úplne to, čo chcú, a vôbec nemá na to vplyv táto daň. Pritom je namieste otázka, aká by mala byť primeraná ziskovosť bánk. Ale to je na širokú diskusiu. Ja len poviem pár čísiel, ktoré vyplývajú z našich analýz. A to je, že napr. Slovenská sporiteľňa, odkedy ju vlastnia zahraniční vlastníci, dosahuje ROE čiže return on equity v priemere 20 % ročne počas celého obdobia, čo tu podnikajú. To samo osebe ukazuje, že ekonomické prostredie na Slovensku veľmi praje bankovému sektoru a praje mu dosahovať nadpriemerné zisky v porovnaní s bankovým sektorom v iných štátoch Európy. Toto možno konštatovať v princípe za všetky banky, ktoré fungujú na Slovensku. Potom sú namieste otázky, prečo tomu tak je, prečo je to tak, či je to konkurenčné prostredie nedostatočné, tradícia, ochrana klientov, kartel. Je zaujímavé, že na jednej strane je vysoko konkurenčné prostredie, kde na malom slovenskom trhu pôsobí možno až veľa bánk, a na druhej strane sú marže a poplatky určite vyššie, ako sú bežné v iných štátoch. Keby sme si úplne podrobne pozreli napr. Slovenskú sporiteľňu, tak by sme zistili, a to je tiež opäť namieste otázka, či je úplne normálne alebo či bola tá privatizácia naozaj taká výhodná, keď tá návratnosť investície bola do siedmich rokov v prípade takéhoto obrovského kolosu, ako bola Slovenská sporiteľňa. A myslím si, že sedem rokov, to je naozaj veľmi zaujímavé číslo, ako aj to, že ROE je 20 % v priemere. A to ešte sa budeme môcť pozrieť budúci rok, aké to ROE bolo v tomto roku, aké bude v roku 2011.
Potom sú namieste ďalšie otázky, ktoré si už dnes kladie aj súčasná vláda, prečo máme úroky na hypotéky naozaj najvyššie v celej eurozóne alebo, ako v dokumente tvrdí samotné ministerstvo financií, že je podozrenie, že sa banky neodôvodnene obohatili na štátnej bonifikácii o 76 mil. eur, čo s tým všetkým idete robiť. Jediné totižto, na čo ste sa zatiaľ zmohli, bolo expresne zrušiť základný bankový produkt, ktorý mal jedinú ambíciu, a to napomôcť spotrebiteľovi na finančnom trhu lepšie sa orientovať v pomerne a veľmi komplikovanej zložitej politike bankových poplatkov. A neujal sa preto, veľmi radi tvrdíte, že to bol zbytočný balíček, v skutočnosti, lebo ste to chceli vy a banky. Ako ináč mohol chudák balík dopadnúť, keď ho nikto vlastne z týchto dôležitých nechcel. A druhá odvážna, priam heroická vec, na ktorú ste sa zmohli, bolo zrušenie, môžete si to načítať, keby ste chceli spochybňovať, čo hovorím, v úlohe B. 2 uznesenia vlády č. 734 zo 14. 10. 2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií, v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpečovať plnenie úloh z akčných plánov, uvedených v prílohe Implementačnej správy 2009, v opatrení „Zvýšenie úrovne finančného vzdelávania všeobecnej finančnej osvety“ úlohu 2 „Predložiť na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpečenia systému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu“ a úlohu 3 „Vytvorenie akadémie vzdelávania finančného. Odôvodnenie je tu úlohu zrušiť z dôvodu neaktuálnosti. Tak ak táto úloha nie je aktuálna, zvýšiť finančnú gramotnosť obyvateľstva a snažiť sa chrániť spotrebiteľa na finančnom trhu, tak potom už neviem, čo je dôležité. Takže takto na to idete vy.
My sme presvedčení, že náš návrh je úplne legitímny a je taktiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
No a teraz sa pozrime na to, čo ste už natárali vy a vlastne vaši vládni predstavitelia o tomto našom návrhu. Najprv to bola taktika, že to je úplný nezmysel. Potom, že je to úplne nekvalifikovaný návrh, to bola fáza dva. Potom to bola tretia replika, že tá sadzba je 37,5-krát vyššia, ako je vo Švédsku. Vôbec ináč nechápem, prečo ste si vybrali práve Švédsko, i keď to tuším, aby vyšiel ten násobok čo najviac, aby to tak opticky vyzeralo, aký je to obludný návrh. A natárali ste toho ešte mnoho a zrazu je všetko ináč. Mikloš oznámil, že teda aj súčasná vláda bankovú daň zavedie. Nuž nebude to prvá zásadná zmena postoja od volieb či predvolebných sľubov. Mali ste tam napr. to, že žiadne dane sa zvyšovať nebudú, privatizovať nebudeme, zavedieme odvodový bonus, euroval nepodporíme, v hotovosti do eurovalu dávať nebudeme, a celý rad zásadných ďalších vyhlásení, ktoré dnes už nikto z vás neskloňuje. Práve naopak, tvárite sa, že nič také ste ani nesľubovali. Tak je to aj s bankovou daňou, ale faktom je, že banková daň bude. Zjavne to nebude tá, ktorú predkladám ja, ale bude onedlho predložená vaším ministrom a vy ju veľmi poslušne schválite, lebo tak to robíte. A teraz zaujímavé je, že ministerstvo financií už totižto s ňou ráta v rozpočte. Čiže tá banková daň určite bude. A ráta, že príjem, alebo výnos z tejto dane bude do rozpočtu 40 mil. eur. Takže, ako to bude? Zjavne nepôjde teda o sadzbu podobnú sadzbe vo Švédsku, ktoré sa tu toľko skloňovalo. Skúsme uviesť len takú rýchlu matematiku, výnos nami navrhnutej dane 186 mil. eur, pri Miklošovej dani 40 mil., to znamená 4,65-násobok, nie 37,5-násobok alebo to, čo tu bolo avizované v minulosti. Čiže sa dosť teším na to, ako sa toto tu bude uvádzať, lebo ste si tu vychutnávali tie desaťtisícinky percent v iných krajinách, aby ste zvýraznili tú obludnosť toho nášho návrhu, ale pritom vidíme, že to už tak konverguje k niečomu podobnému. Možnože ta korekcia nastala len preto, že myslím si, že došlo k nejakému už stretnutiu medzi ministerstvom financií a bankami, kde už banky pochopili, že sa tomu nevyhnú, tak sa dohodol nejaký kompromisný návrh. Ale to je len čistá špekulácia. Čiže bude veľmi vtipné sledovať aj to, ako budete potom argumentovať, pretože to bol jeden z vašich ďalších taktických argumentačných ťahov, ako sa táto banková daň prejaví v poplatkoch. A predpokladám, že sa nás tu budete snažiť presviedčať, že ta vaša daň, ktorá je v základe to isté, sa do tých poplatkov neprenesie. A na to som tiež zvedavý, čo z toho vznikne.
Takže na záver. Tento návrh zákona je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1., teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby z dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, a má to konkrétne finančné krytie, je to v súlade s tým, čo si o tom myslí Európa a v princípe aj všetky štúdie, ktoré na svete existujú k tomu, a aspoň takto čiastočne zmierniť narastajúci tlak na ceny a tlak, ktorý je týmto vytváraný na obyvateľstvo.
A chcem vám pripomenúť, a to je úplne na záver, že našťastie si to už začali všímať aj nejakí novinári, a myslím si, že si to budú uvedomovať čoraz viac a viac, že vaša kreativita a nekompromisnosť na príjmovej strane nepozná hraníc. Ale na výdavkovej, strane, tam, čo stále kritizujete, že ako sa tu plytvalo, tak tam ste úplne čajoví. A je na to nespočetne veľa dôkazov. Napr. jeden taký aktuálny máte napr. v tom všetkom veľkom šetrení, ktoré vy tu stále avizujete, kde ste všade ušetrili, neviete nájsť ani 80 mil. na zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú pritom tiež zlatým písmom vyryté ako jednoznačný záväzok v programovom vyhlásení vlády, čiže na strane príjmov čokoľvek a kohokoľvek dodaniť, viď živnostníkov, dohodárov. Nezastavíte sa pred ničím. Ale to, čo ste tu vy celý čas tvrdili, ako vy budete super efektívne šetriť, to sa tu nedeje. A budem vám to stále pripomínať aj v číslach, výdavky štátneho rozpočtu k 30. 1. 2010 3 vo výške 49 mld., skutočnosť k 31. 3. 2011 vo výške 3,407 mld. A uvidíte, že tie čísla ešte pôjdu hore. To je len začiatok. A uvidíte, že výdavky štátneho rozpočtu ak nebudú vyššie, tak budú určite porovnateľné s výdavkami v minulom roku. Čiže všetko sa to udeje prenesením záťaže cez príjmovú stranu. Čiže keďže ste takí slabí na tej výdavkovej strane a viete byť veľmi kreatívni vo všetkom inom na strane príjmov, ak nepodporíte tento návrh, ktorý je naozaj plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou k zvýšeniu DPH, tak by ste mali prestať hovoriť o tom, že vám záleží na ľuďoch a je zjavné, že vám ide o niečo iné, zjavne vám ide o to, aby ste chránili banky, radšej prenesiete záťaž na ľudí, a to na všetkých a najmä na tých nízkopríjmových. Som zvedavý, ako im to budete vysvetľovať, keď naozaj ja predpokladám, že v horizonte pol roka budete prijímať veľmi podobný zákon, bude veľmi, veľmi podobný, pretože tie princípy, na ktorých bude postavený, budú veľmi podobné, možnože bude trošku iná sadzba, ako tým ľuďom vysvetlíte, že toto tu už mohlo byť od 1. 1. 2011, nie od 1. 1. 2012. Ďakujem. (Potlesk.)