16. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dlho som rozmýšľal, či vystúpim v tejto diskusii, keď bolo absolútne všetko presne povedané, kedy boli demaskované vaše chúťky, o čo vám ide vlastne pri privatizácii. Sľúbil som to svojim voličom, sľúbil som to ľuďom, ktorí prišli ku mne, a preto dodržím svoj sľub.
Vážené dámy, vážení páni, privatizácia teplární je téma, ktorá sa dotýka každého z nás. Veľmi často v tejto snemovni používate slová ako slušnosť, čestnosť, zodpovednosť, spravodlivosť a transparentnosť. No ja som presvedčený, že tieto slová z vašich úst znejú ako šum padajúceho lístia a stávajú sa pre vás neprekonateľným mýtom. Ja som presvedčený, že váš volič vám tieto slová pripomenie, keď príde čas volieb. Ak sa teda snažíte presvedčiť samých seba, vašich voličov, že predaj štátnych teplární je nutnosť, že je jediným východiskom a riešením problému, že privatizáciou teplární sa zvýši konkurencieschopnosť teplárenského biznisu, stabilizuje sa cena a, nedajboh, to hovoríte vy, dôjde k zníženiu ceny za teplo, tak ja budem rozprávať našim voličom, že je to absolútne blud a klamstvo, že pokračuje iba to, čo začalo za prvej a druhej vlády pána Mikuláša Dzurindu, a to výpredaj národného majetku a vyberanie čerešničiek z torty, tých najpodstatnejších, ktorí každodenne ovplyvňujú náš život.
Na ilustráciu toho, čo som povedal, prednesiem pár čísiel, ako sa vyvíjala cena tepla v meste Levoča. Do roku 1996 bolo stopercentným vlastníkom Levočskej teplárenskej akciovej spoločnosti mesto Levoča. Po roku 1996 sem vstúpil strategický zahraničný investor. A teraz by som povedal pár čísiel, ako sa vyvíjala cena tepla za gigajoule. Uvádzam ju v slovenských korunách. Bolo to v roku 2000 vo výške 315,5, roku 2001 vo výške 392, roku 2002 vo výške 392, roku 2003 vo výške 530,7, roku 2004 vo výške 576,2, roku 2005 vo výške 635,5, roku 2006 vo výške 741,6, roku 2007 vo výške 720,9, roku 2008 vo výške 832,7. Čiže to je k toľko sľubovanej stabilizácii ceny, vami deklarovanej možnosti, že sa možno zníži cena tepla. Na týchto číslach vidíte, že po vstupe strategického investora došlo k tomu, že cena za teplo išlo v meste Levoča rapídne hore. Čiže trvám na tom, čo som povedal, že privatizácia je blud a klamstvo, ktorá neprospeje občanom Slovenskej republiky.
Pán kolega Janiš, vy ste sa včera dotkli bratislavského letiska. A vo vašom veľmi emotívnom diskusnom príspevku a prejave ste rozprávali, aké ohromné škody vznikli tým, že keď sme prišli k moci, sme nedovolili sprivatizovať bratislavské letisko. Viete, ja som presvedčený, že k nijakým škodám tam nedošlo. Ja som presvedčený, že vstup zahraničného investora, ako tomu príkladom bolo na košickom letisku, neznamená zákonite rozlietanie letiska, neznamená zákonite prílev nových leteckých dopravcov a nové letecké destinácie. Niečo o tom viem, pretože uplynulé obdobie som mal tú česť byť predsedom predstavenstva na letisku v Poprade.
A teraz poviem niečo, možno s tým nebudete súhlasiť, som hrdý na to, že som bol predseda predstavenstva na letisku v Poprade za éry, kedy slovenskej vláde šéfoval predseda vlády Robert Fico, som hrdý na to, že to bolo za éry, kedy bol na ministerstve dopravy pán minister Ľubomír Vážny, pretože za 4 roky vlády Roberta Fica došlo na popradskom letisku k nebývalému rozvoju. Na popradskom letisku sme postavili novú príletovú halu, zrekonštruovali sme svetelnú približovaciu sústavu dráhy 27, kúpili sme nové schodíky, ktoré ste pochválili aj vy, že to tam je, keď pán minister dopravy a podpredseda vlády Slovenskej republiky sa obťažoval prísť na pracovnú návštevu na popradské letisko.
Len mám taký pocit, že vy si neuvedomujete jednu zásadnú vec, že na Slovensku nie je iba bratislavské letisko, ale že sú tu aj malé letiská, o ktorých nevedia, čo s nimi bude, pretože vo vašom vládnom programe, ku ktorému som sa včera vrátil, som sa nič konkrétne o tom nedočítal, iba to, že bratislavské letisko je dôležitým uzlom leteckej dopravy, a iba to, že už vo vládnom programe píšete, že hlavným vaším cieľom je nájsť strategického partnera pre bratislavské letisko. A keď raz dá Boh, že sa dožijem dôchodkového veku, budem mať svojich vnukov, tak im poviem, to za 4 roky Ficovej vlády došlo k nebývalému rozvoju popradského letiska a za 8 rokov Dzurindovej vlády na popradskom letisku nebolo urobené absolútne nič. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Áno, tie ceny v tej Levoči rástli, ale zoberme si zopár informácií k tomu, ktoré sú potrebné, alebo dodajme ich. Tam určite rástli ceny vstupov, či teda suroviny, z ktorej sa vyrába teplo, určite rástli ceny dodávok, náhradných dielov, investičných celkov, určite chcete, aby stúpali mzdy zamestnancov, ale nechcete, aby stúpala cena výsledného produktu. Ja neviem, dá sa to vôbec? Jednoducho to neexistuje. To, že tá cena je 837, ak som dobre počul, pripúšťam, že je vysoká. Na môj vkus je vysoká.
Ešte k tej prvej vete. Mňa sa nedotýka cena tepla z teplární, čiže nie všetkých občanov Slovenska, ani zďaleka nie všetkých. Viac ako polovica občanov si kúri sama. Takže nie je to celkom o tom. A tí vedia, ako efektívne fungovať. Ja osobne si myslím, že tá cena tepla by sa mohla iným spôsobom regulovať, alebo mala by sa regulovať aj v hlavách ľudí, resp. spotreba toho tepla, lebo často vidíme pootvárané okná, celé dni sa vetrá, jednoducho ľudia si neuvedomujú, čo to stojí. Keď bola možnosť zavádzať merače tepla, nikto nemal o ne záujem. Pred pätnástimi rokmi sa to rozbehlo, neuveriteľné problémy s tým boli, nikto to nechcel, neboli na to páky, legislatívne a tak ďalej. Dneska sú byty vyregulované a tie platia výrazne menej za teplo ako tie, ktoré nie sú vyregulované. Vedia si to v nich odkontrolovať. Ja neviem, no myslím si osobne, že treba všetky tieto veci brať do úvahy. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Jurčík, ja som povedal, že privatizácia teplární sa dotýka bytostne každého z nás. Vy ste to pochopili po svojom, nechcel som tam dávať dodatok, keď som bol pred tým kecpultom, že sa dotýka aj tých, ktorí sú odkázaní na teplo z bytoviek, ale aj tých, ktorí bývajú v rodinných domoch. Práve z úst vašich kolegov z vašej politickej strany vždy zaznievajú slová o zodpovednosti o slušnosti, o transparentnosti, váš volič má právo. Tak ja som vychádzal z toho, že síce tu sedíme v tomto ctenom pléne, ale sme sa sem dostali cez ľudí, cez hlasy voličov, ktorí si vybrali svojich zástupcov v Národnej rade. Myslel som to teda tak, že táto téma sa bezprostredne týka všetkých nás, ktorí tu sedíme v poslaneckej snemovni. Ale zjavne ste to nepochopili, o nič nejde. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ešte ako koaličný poslanec v minulom volebnom období som mnohokrát počul z úst vtedajších opozičných a dnešných koaličných politikov slová o našej nekompetentnosti alebo neodbornosti riadenia našej spoločnosti, že všetky naše riešenia problémov boli nekoncepčné, skoro ohrozujúce stabilitu Slovenska. Spomeniem len toľko kritizovaný vtedajšou opozičnou poslankyňou, dnešnou premiérkou, Ivetou Radičovou vianočný balíček dôchodcom. Slová ako skrivodlivosť, nesystémovosť boli dennodenne citované v médiách. Pýtam sa, a čo navrhuje dnes vláda Ivety Radičovej v súvislosti s vianočnými dôchodkami? Alebo iný príklad je toľko kritizovaná výstavba širokorozchodnej železnice z dielne super ministra Figeľa. Aký je jej stav dnes? To ani nehovoríme o diaľniciach a rýchlostnom rekorde 5 kilometrov výstavby diaľnice za rok. Vystúpenie pána ministra Figeľa sú čo slovo, to perla, čo veta, to „průser“. A môžem pokračovať daňovými odvodmi z dielne ministra financií. A takto by som mohol prejsť všetkými ministerstvami.
Ale poďme späť k meritu a to je privatizácia a konkrétne privatizácia šiestich teplárenských spoločností. Nebola to náhodou premiérka Iveta Radičová ktorá tri dni pred voľbami v priamom prenose povedala, že privatizácia nebude? Tu platí, premiérka mieni, Mikloš mení. Celá tá privatizácia je založená na chabom materiáli vypracovanom Fondom národného majetku. Po tom, čo Fond národného majetku päťkrát predložil do vlády materiál o privatizácii teplární a vláda ho trikrát stiahla z rokovania vlády a vrátila ho Fondu národného majetku na prepracovanie, tak ho naposledy zobral do rúk privatizačný majster, minister financií, Ivan Mikloš. Premenoval správu o fungovaní spoločnosti s majetkovou účasťou Fondu národného majetku na analýzu ekonomickej výhodnosti držania akcií a analýzu alternatívnych možností privatizácie jednotlivých teplárenských spoločností. Správa je vyčačkaná tabuľkami, grafmi. A, samozrejme, hovorí o výhodnosti a nutnosti predaja. Ale nič iné sme od vás ani nečakali. Len hľadáte zámienku, ako zakryť vlastnú neschopnosť riadiť túto spoločnosť. Myslím, že za všetko hovorí Teplárenská spoločnosť Košice, kde ste za pol roka vymenili viac riaditeľov ako za posledných desať rokov. Nejako vám to s tými vašimi odborníkmi, páni z koalície, nevychádza. Čakáme, čo bude ďalej po nových výberových konaniach, ktorými majú prejsť vaši nominanti v štátom riadených spoločnostiach. A to ani nehovoríme o zlatých padákoch. Alebo je naozaj normálne, že tí, ktorí majú tieto spoločnosti riadiť, ako je Fond národného majetku, si sami navrhnú pre svojich členov a nominantov odmeny až do výšky 150 %? Tomu vy hovoríte hospodárenie? V tomto prípade naozaj platí miklošovské, že štát je najhorší vlastník. A vaši nominanti to len potvrdzujú.
V poslaneckých laviciach sedí mnoho podnikateľov alebo poslancov ktorí majú skúsenosti s podnikaním. Určite so mnou budú súhlasiť, že predaj akéhokoľvek podniku, resp. spoločnosti je tou poslednou možnosťou a ani nehovorím o tom, ako je to, ak sme túto spoločnosť sami aj vybudovali. Je mi ľúto, že necítite, že aj vaši rodičia, resp. starí rodičia možno prispeli k vybudovaniu napr. aj spomínaných teplární. Dnes keď doznieva svetová finančná a hospodárska kríza, keď vôbec nie sú podmienky na predaj čohokoľvek, kedy ponuky sú veľmi nízke, ideme opačnou cestou ako celý svet. Každý štát si posilňuje svoje pozície v riadení spoločnosti, nehovoriac o energetike, a my ideme rozpredať aj to posledné, čo zostalo. Nestačí vám príklad z minulosti, keď sme hovorili o privatizácii SPP alebo Slovenských elektrárňach? Kto ich kúpil? No zahraničné spoločnosti. A aké sú to spoločnosti? No predsa s majetkovou účasťou štátu. Čím sa líšia zahraniční manažéri v týchto štátnych spoločnostiach od našich? Snáď nechcete povedať, že sme hlúpejší od nich? Kde je naša povestná pracovitosť? Kde sú vaši odborníci na všetko? Prinesú do týchto spoločností iné eurá, ako si môžeme požičať my? Prinesú noví majitelia iné technológie, ako sa bežne používajú v praxi? Prinesú iné teplo pre viac ako 600 000 domácností? Nie, prídu s tým, čo vieme spraviť aj my. Odpovedzte mi: Čo nové, aké nové technológie, aké nové investície urobili zahraniční investori v SPP alebo v Slovenských elektrárňach? Žiadne, ak nepovažujeme okamžité zvýšenie cien po privatizácii alebo tunelovanie cez poradenské firmy za nejaké výnimočné know-how. Preto vás prosím, prestaňte sa konečne hrabať v minulosti, prestaňte buzerovať s dochádzkami a inými nezmyslami a začnite konečne niečo zmysluplné robiť. A tým robením myslím napr. riadenie aj týchto spoločností. Apelujem na zdravý rozum, zdravé myslenie a verím, že prehodnotíte svoje rozhodnutie a poučíte sa z chýb minulosti a zastavíte túto cestu privatizácie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, hovoril si o tom, že vlastne bola robená analýza na účelnosť privatizácie teplární. Ako si povedal, bola robená dvakrát, na Fonde národného majetku, pričom posledná verzia bola spracovaná na ministerstve financií. Ja sa vôbec tomu nečudujem, lebo produkt, ktorý mal vyjsť z Fondu národného majetku, mal jednoznačne hovoriť o tom, aká potrebná je táto privatizácia. A zrejme tam bolo asi viacej takých ľudí, ktorí s týmto nesúhlasili. A preto tú analýzu spravili nedostatočne pre ministerstvo financií.
A ešte by som povedal jednu takú príhodu, ktorá sa udiala pred dvoma volebnými obdobiami, keď sa privatizovali banky. Vtedy ste tiež nasypali žeravé uhlíky na nevýhodnosť a zlý chod uvedených bánk. Viete, vrazili sme tam 106 mld. korún na oddlženie. Predali sme ich za 36 mld., 70 mld. sme spravili šmahom ruky.
A ešte vám poviem k tomu jednu zaujímavosť. Viete, vtedy pred privatizáciou bánk boli platy manažérov, prezidentov týchto bánk okolo 100 000 až 150 000 korún mesačne. Viete, aké sú teraz? Zhruba štvornásobná výška odmien je teraz u týchto prezidentov. Môžete si to zistiť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Pavlis, vy ste vo svojom vystúpení hovorili veľmi všeobecne. Témou je privatizácia teplární a tej ste sa nejako prioritne nevenovali. Z vášho vystúpenia vyplynula kritika všetkého, čo vôbec pravicová vláda urobila počínajúc letiskom, diaľnicami, železnicami. A spomenuli ste tam jednou vetou aj tie teplárne.
Ja by som rád povedal jednu vec, naše vnímanie tej privatizácie je trochu iné. Spomeňte si na to, keď ste taký dlhý exkurz urobili do prvej a druhej vlny privatizácie, čo mali daňoví poplatníci z privatizácie veľkých štátnych podnikov. Môžem ich menovať. Sú to napr. Duslo Šaľa, Nafta Gbely, Slovnaft. Čo z toho mali daňoví poplatníci. Nám vyčítate permanentne Slovenský plynárenský priemysel. Táto krajina za to zinkasovala 120 mld. korún, z ktorých 40 mld. použili sme na splácanie dlhu a 80 mld. sa rozdalo ľuďom v dôchodkoch. Každý z toho niečo mal. Vy nechápete, ako je to s privatizáciou teplární. Napr. v Košiciach, ja nepoznám ten presný stav, možno polovica ľudí má vlastné kúrenie. Ale prečo sa všetci ostatní majú skladať na výhody, na nízku cenu tepla, všetci ostatní daňoví poplatníci, pre úzku skupinu ľudí? Totiž o tom sa bavíme. Prečo nemôžu mať všetci daňoví poplatníci z toho nejaký osoh, nejaký úžitok? To je ale politická otázka. Ja vám toto právo reagovať tak, ako reagujete, neupieram, pretože populizmus, to je hlavná črta politiky, ktorú strana SMER vedie. A je ľahké ľuďom rozprávať nezmysly, ktoré sa im navyše páčia. A toto ste aj vy vo svojom vystúpení predviedli. Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Golian, hovoril som všeobecne, ale vo vašej reakcii som takisto nič nezaznamenal o tom, že by ste konkrétne hovorili o teplárňach. Vaše vystúpenie bolo všeobecne k vášmu postoju k privatizácii. Náš postoj k privatizácii je úplne inakší, ako je ten váš. My len stále upozorňujeme na to, aké konkrétne skúsenosti máte vy s vašou privatizáciou a aké máme my skúsenosti naše s vašou privatizáciou. Náš pohľad na to je úplne inakší. My hovoríme o tom, že tá privatizácia nie je nutná a že tie provízie, ktoré boli v minulosti získané z SPP, naozaj mohli ísť radšej do zdravotníctva alebo na sociálny systém. Ďakujem.

Pán poslanec Pavlis bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.
A teraz ešte v rozprave na záver požiadal v súlade s § 28 o slovo pán predseda parlamentu pán Richard Sulík. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dobrý deň, dámy a páni. Ja by som tiež rád pár slov chcel povedať k privatizácii všeobecne. Nejde teraz konkrétne o teplárne. A, samozrejme, tá veta, že štát je zlý vlastník, nemusí platiť vždy. V máji 2005 som nastúpil do OLO. A podľa najlepšieho vedomia a svedomia som tento podnik viedol rok aj trištvrte. Kto si pozrie čísla, tak zistí napr., že sme splatili z 500 mil. korún, ktoré malo OLO požičané od mesta, vyše 400 mil., zisk sa približne zdesaťnásobil a tak ďalej, znížili sme počet zamestnancov zo 400 na 320. Ja som odchádzal z OLO s mimoriadne dobrým pocitom. OLO prvýkrát v histórii svojej existencie znížilo poplatky za smeti. Ja keď som odtiaľ odchádzal, odovzdal som vyčistenú firmu s mimoriadne dobrou finančnou pozíciou. A ide mi srdce roztrhnúť, keď som videl, kto tam nastúpil po mne a čo tam urobili. Kúpili za niekoľko 100 mil. korún úplne zbytočný pozemok, ktorý by nemohli kúpiť, keby tá firma nebola v takom dobrom stave, v akom ju našli. Toto je to, čo ja pokladám za veľké zlo.
Neviem, kto to vravel, pán Záhumenský to bol, že veď keď je zlý manažér, tak logicky je aj zlý minister. Áno, ja s tým súhlasím. Dobrý minister vie dosadiť dobrých manažérov, ktorí to vedia robiť poctivo. A potom dôjde k zmene, akejkoľvek, jednoducho sa vymení garnitúra a bum, už to ide dolu vodou. Už je skrátka veľa peňazí na účtoch a možnože veľa zisku, treba s tým niečo robiť. A neútočím teraz na SMER. Veď nakoniec tie čísla povedia veľa.
Ale zoberme si ako príklad vodárne. Neviem, kto videl takú tabuľku, za posledných 7 rokov kontinuálne išiel zisk dole a kontinuálne išla cena vody hore. A toto je tým myslené, keď sa povie, štát je zlý vlastník. Štát nie je zlý vlastník v nejakom parciálnom momente, kde jednoducho treba niečo urobiť. Nakoniec, viem, že naši ľudia, naši nominanti, ktorých sme do viacerých podnikov dosadili, robia poctivú prácu a že tie čísla sa zlepšujú. Ale už teraz mám obavy a zimomriavky z toho, čo sa stane, keď dôjde k nejakej zmene a príde tam nejaký buľo. Toto je problém, ktorý treba vidieť nie iba v rámci jedného krátkeho obdobia, ale skrátka v oveľa širších časových súvislostiach.
No na druhej strane súhlasím aj s tým, čo vravela pani Vaľová, alebo aj pán poslanec Šuca, čo sa týka tej Levoče, ceny tepla rastú. Samozrejme, keď rastú vstupy, musia rásť aj výstupy, ale otázka je, či to primerané je alebo nie je. No ale na to je tu ÚRSO. To ÚRSO keď bude riadne vykonávať svoju funkciu, tak potom práve tomuto by malo zabrániť, aby k tým excesom cenovým jednoducho nedochádzalo. Ďakujem pekne.

Pán predseda, na chvíľu teda prijmem vašu rétoriku. A ak teda problém spravovania štátnych podnikov spočíva v tom, či v nich alebo na ich čele nejaký buľo je alebo nie je, tak vzhľadom na to, že si myslím, že v SaS snáď nemáte núdzu o takých geniálnych manažérov, ako ste vy, tak teda sa postarajte o to, miesto privatizácie obsaďte vašimi geniálnymi manažérmi štátne podniky a spravujte ich teda tak, ako ste ich spravovali vy. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka. V OLO vás nevystriedali nominanti strany SMER - sociálna demokracia, ale nominanti tých koaličných strán, s ktorými ste dnes v jednej koalícii. Ďakujem.