16. schôdza

S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Edita Pfundtner, Ondrej Dostál, Szilárd Somogyi, Ján Senko, Pavol Goga, Dušan Jarjabek, uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou, čiže celkom šesť poslancov a poslankýň.
Slovo má pani poslankyňa Edita Pfundtner. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, keďže nemáte rád mýty, tak držme sa faktov. Ja som vždy úprimne rada, keď na pôde nášho zákonodarného orgánu počujem bez ohľadu na stranícku príslušnosť, že je úprimná snaha o dodržiavanie a zachovanie základných zásad práva. O to väčšie je moje sklamanie vtedy, keď pri tvorbe právnych predpisov dochádza k účelovým zmenám. Konkrétne aj vy, pán poslanec Maďarič, ešte ako minister kultúry ste urobili naozaj všetko pre to, aby súčasne platný a existujúci zákon o používaní jazykov národnostných menšín sa čo najviac oslabil. A v tejto súvislosti mi dovoľte upozorniť na jednu zmenu, ktorú ste zabezpečili pri novelizácii zákona o štátnom jazyku v roku 2009 v gescii vášho ministerstva. Je to zmena, ktorá je evidentne v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generali. To znamená, že konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon. Je to jeden základný zásadný princíp, ktorý pochádza ešte z rímskeho práva. A znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, tak vždy prednosť má ten špeciálny právny predpis pred všeobecným. V našom prípade v praxi by to znamenalo, že špeciálny zákon, teda zákon o používaní jazykov národnostných menšín, by mal mať prednosť pred zákonom všeobecným, teda pred zákonom o štátnom jazyku. To sa však nedeje. Nedeje sa to práve kvôli tomu, lebo vám sa podarilo touto zmenou dosiahnuť to, že do § 1 ods. 4 zákona o štátnom jazyku ste zabetónovali ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ak tento zákon, teda zákon o štátnom jazyku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

Pán poslanec Maďarič, dozvedeli sme sa, že situácia národnostných menšín na Slovensku nie je tragická. A s tým sa dá len súhlasiť. Ja myslím, že tu nikto neoperuje tým, že by podstata problému bola snáď v tom, že by sme nespĺňali nejaké formálne záväzky vyplývajúce pre nás z medzinárodných zmlúv. Ak je tu niečo problém, tak je tu problém prístupu slovenských vládnych garnitúr, niektorých viac, druhých menej k národnostným menšinám, ten a priori podozrievavý postoj, ktorý vníma menšiny ako akési riziko, ako akési nebezpečenstvo.
Ochrana menšín má svoje limity. Povedali ste, že tento návrh prekračuje záväzky, ktoré máme, a je deštrukčný voči slovenskej štátnosti. No práve o toto ide. Ide o to, že ak chceme garantovať, alebo príp. rozšíriť práva národnostných menšín, napr. v legislatíve, tak je to vnímané ako niečo, čo je protislovenské, čo je proti záujmom slovenského štátu, slovenského obyvateľstva, slovenského národa. Ale tak to nie je. Je to práve naopak. Menšiny sú súčasťou našej spoločnosti, patria k nej. A nie je dôvod takýmto spôsobom ich vnímať.
Strašili ste napr., ak som dobre porozumel, o čom ste hovorili, nejakými pokutami pre chudákov prevádzkovateľov reštauračných zariadení. Ale ten zákon hovorí iba o tom, že všetky nápisy, oznamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach, železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny. Môžu, nemusia sa tak uvádzať. Za to nikoho pokutovať nemožno.

Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Szilárd Somogyi. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Maďarič, len k tej poslednej vete vášho príhovoru, kde ste spomínali, že Slovenská republika je štátom Slovákov. Ja túto krajinu takisto považujem za svoju, napriek tomu, že vami určenú podmienku aspoň v tomto faktore nespĺňam. Potom ako mám postupovať? Ďakujem. (Smiech v sále.)

Pán poslanec Ján Senko je ďalší s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Pán poslanec Maďarič ja by som chcel doplniť tú časť tvojho vystúpenia, v ktorej si sa zmienil o taktike, s ktorou pristupuje Most – Híd pri presadzovaní národnostných požiadaviek cez svojho podpredsedu, predsedu svojho úradu vo vláde. Už niekedy koncom minulého roka na jednej konferencii otvorene povedal, že musíme rušiť mýtus o zabezpečovaní nadštandardných práv pre menšiny na Slovensku. To sa odvtedy zopakovalo v jeho vystúpení niekoľkokrát. A dnes pri zdôvodňovaní tohto návrhu zákona to opätovne povedal. Povedal to ako podpredseda vlády Slovenskej republiky, povedal to ako podpredseda vlády pre národnostné menšiny.
Myslím si, že si celkom presne hovoril o tom, akým spôsobom sú tu na území Slovenskej republiky zabezpečované požiadavky národnostných menšín, tak na úrovni školskej výchovy, tak na úrovni kultúrnej, tak na úrovni televízneho aj rozhlasového vysielania. Myslím si, že aj zákon, ktorý bol minulou novelou zákona zoslabený, bolo zoslabené jeho postavenie, nijakým spôsobom nezasahoval do práv národnostných menšín. A práve dnes tento návrh zákona, ktorý je predložený na rokovanie Národnej rady zasahuje do postavenia slovenského jazyka ako jazyka štátneho na území Slovenskej republiky. A totálne ho zoslabuje.

Pán poslanec Pavol Goga, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Maďaričovi za podrobnú analýzu dopadu tohto zákona na spoločnosť. A takisto s tým súhlasím, že pribudnú nové povinnosti obciam. A to nie sú iba spomínané tabule na cestách či v obciach, ktoré stoja nejakých päťdesiat eur. Nebola urobená žiadna analýza dopadu finančného na obce, či mestá. A určite dôjde aj k nárastu administratívnych nárokov na orgány štátnej správy, samosprávy, čo môže viesť aj k dezintegrácii občanov Slovenskej republiky.
Neviem sa stotožniť s uvedeným návrhom zákona o používaní jazykových menším vo viacerých bodoch, ale úplne ma zarazila povinnosť vysielania televíznych programov určených pre národnostné menšiny iba v jazyku bez slovenských titulkov. To si mám doma platiť tlmočníka, ak budem chcieť pozerať uvedený program? Nemám právo vedieť, čo sa v uvedenom programe hovorí?
Myslím si, že predkladaný zákon nedostatočne rešpektuje existujúci zákon o slovenčine ako štátnom jazyku, že občania na zmiešaných územiach nebudú cítiť potrebu zvyšovať si úroveň poznania slovenského jazyka, čím sa len prehĺbia rozdiely medzi občanmi na týchto územiach.